Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/57/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218203581
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4218203581.2

Uznesenie

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: GYŐR-SZOL Zrt., Orgona u. 10., 9024 Győr, Maďarsko,
zastúpený: Mgr. Michal Zeman, advokát, Medená 18, Bratislava, proti žalovanému: osoba, ktorá bola
držiteľom motorového vozidla s B. O. O. X.X.XXXX, o zaplatenie 61,71 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd podanie žalobcu doručené Okresnému súdu Komárno dňa 25.7.2018, v znení doplnenia
doručeného sudu dňa 18.4.2019 o d m i e t a .

Súd návrh žalobcu na zabezpečenie dôkazu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil na Okresný súd Komárno dňa 25.7.2018 podanie, ktoré podľa jeho obsahu
možno považovať za žalobu. Keďže toto podanie žalobcu trpelo nedostatkami (neobsahovalo riadne
označenie žalovaného), bez odstránenia ktorých nemožno v konaní pokračovať, súd uznesením č.k.

8C/57/2018-19 zo dňa 19.3.2019 vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov podania v lehote 10 dní
od doručenia uznesenia. Zároveň uviedol, ako je potrebné doplnenie a opravu podania vykonať.

2. Žalobca doplnil podanie dňa 18.4.2019, pričom uviedol, že žalovaného v podanej žalobe označil
nezameniteľným spôsobom, a to ako osobu, ktorá bola ku konkrétnemu dátumu držiteľom motorového
vozidla s EČV O.. Z objektívnych dôvodov nie je schopný žalovaného označiť inak, nakoľko údaje o

žalovanom sú uvedené v evidencii vozidiel, ktorá však nie je verejne prístupná. Podľa názoru žalobcu
označenie žalovaného tak, ako je uvedené v podanej žalobe je dostatočné a o zistenie konkrétnych
údajov držiteľa predmetného motorového vozidla požiadal súd. Mal za to, že pokiaľ súd na jeho
žiadosť nezistí a neoznámi mu údaje z evidencie vozidiel za účelom identifikácie žalovaného, zo
strany súdu by mohlo dôjsť k odňatiu práva na spravodlivosť. Taktiež by tým porušil princípy Civilného
sporovéhoporiadku,akoajÚstavySlovenskejrepubliky.Žalobcavytkolsúdu,žeprípadnýmodmietnutím

žaloby by ochraňoval protiprávne konanie žalovaného a že neexistujú dôvody na odmietnutie podania.
V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky, ktorý riešil obdobnú situáciu
a konštatoval, že takýto postup súdov predstavuje odňatie spravodlivosti. Taktiež poukázal i na
rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č.k. 12Co/13/2018-45 zo dňa 28.2.2018, z ktorého vyplýva, že
označenie „držiteľ motorového vozidla s určitým EČV k určitému dňu“ je v súlade s § 133 CSP a že súd
je povinný poskytnúť žalobcovi súčinnosť a získať údaje o žalovanom. Žalobca záverom uviedol, že

ak už súd nechcel bez ďalšieho automaticky získať tieto údaje, mal túto žiadosť posúdiť ako návrh na
zabezpečenie dôkazu pred začatím konania podľa § 345 CSP.

3. Podľa § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) ak ide o podanie vo veci samej
alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie
je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd

vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako
desať dní.Podľa § 129 ods. 2 CSP v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

Podľa § 129 ods. 3 CSP ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

Podľa § 133 ods. 1, 2 CSP fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého

pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Právnická osoba sa
v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom, ak je
pridelené.

Podľa čl. 6 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak

povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich
zdravotného stavu a sociálneho postavenia.

Podľa § 345 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej

možno na návrh zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že neskôr ho nebude možné
vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.

4. Žalobcovi sa v súdom stanovenej lehote nepodarilo odstrániť vady podania, ktoré bolo podľa obsahu
žalobou, nakoľko neoznačil stranu sporu, proti ktorej žaloba smeruje spôsobom, ako to vyžaduje

ustanovenie § 133 Civilného sporového poriadku. Žalobca žiadal, aby súd zabezpečil údaje z evidencie
vozidiel za účelom identifikácie osoby, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s EČV O. O. X.X.XXXX.
Pre posúdenie otázky právnej subjektivity je však potrebné, aby strany boli označené tak, aby z nich
jednoznačne a nezameniteľne vyplývalo, či ide o fyzickú osobu, právnickú osobu alebo štát. Ustanovenia
§ 133 až 135 CSP konkrétne špecifikujú, akým spôsobom sa označuje fyzická osoba, právnická osoba

alebo štát, aby bola umožnené presná identifikácia strany sporu, a v prípade nedostatku označenia
strany je potrebné, aby súd postupom podľa ustanovenia § 129 CSP takúto vadu odstránil. Označenie
žalovaného ako „držiteľ motorového vozidla s EČV O. O. X.X.XXXX“ neumožňuje identifikáciu osoby
v súlade s ustanovením § 133 až 135 CSP tak, aby bolo nezameniteľné, či ide o fyzickú osobu,
právnickú osobu alebo štát, preto žalobcom uvedené identifikačné znaky nemôžu byť ani tzv. iným

identifikačným údajom podľa ustanovenia § 133 a § 134. Nález Ústavného súdu Českej republiky zo
dňa 26.03.2009 sp. zn. III. ÚS 1424/07, na ktorý žalobca poukazuje v podanej žalobe, riešil situáciu, keď
žalobca označil osobu žalovaného menom, priezviskom a EČV, a teda bolo možné spoľahlivo odlíšiť
osobu žalovaného, keďže ide o údaje vedúce k presnej identifikácii osoby. Civilný spor je budovaný na
zásadekontradiktórnosti,priorizujesaprocesnáaktivitasporovýchstrán,ktorésúzásadnepovinnétvrdiť

rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Medzi takéto
povinnosti možno zaradiť aj riadne označenie strán sporu, kedy za náležité vymedzenie okruhu strán
a ich dostatočné označenie nesie procesnú zodpovednosť žalobca, pričom túto povinnosť nemožno
prenášať na súd. Súd ako štátny orgán môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Civilný sporový poriadok neupravuje možnosť súdu poskytovať

stranám sporu súčinnosť za účelom zistenia identifikačných údajov osôb, proti ktorým má žaloba
smerovať. Právo na rovnosť v konaní je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces a prejavuje sa
vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o ktorých
právach a povinnostiach rozhoduje súd. Pokiaľ by súd poskytol jednej zo strán sporu súčinnosť nad
rozsah vymedzený zákonom, mohol by sa dopustiť porušenia princípu rovnosti strán sporu. Keďže

žalobca na výzvu súdu svojim podaním zo dňa 28.1.2019 neodstránil vady podania v stanovenej lehote
tak, ako mu bolo uložené uznesením č.k. 8C/57/2018-19 zo dňa 19.3.2019, keď žalovaného neoznačil
v súlade s ustanoveniami § 133 až 135 CSP, a pre tento nedostatok podania nie je možné v konaní
pokračovať, súd jeho podanie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami odmietol.

5. Žalobca v doplnení žaloby doručenom sudu dňa 18.4.2019 navrhol vykonať zabezpečenie dôkazu v
zmysle ustanovenia § 345 CSP, a to o poskytnutie údajov z evidencie vozidiel za účelom identifikácie
osoby, ktorá bola držiteľom predmetného vozidla v daný čas. Dôkaz alebo dôkazný prostriedok možno
zabezpečiť pred začatím konania, počas konania, ako aj po skončení konania. Na zabezpečeniedôkazu alebo dôkazného prostriedku sa vyžaduje návrh navrhovateľa, ktorý musí okrem všeobecných
náležitostí podania obsahovať aj osobitné náležitosti, t.j. označiť dôkaz, ktorý sa má zabezpečiť;
označiť skutočnosti, ktoré sa majú predmetným dôkazom preukazovať; uviesť miesto, kde sa predmetný

dôkaz nachádza, resp. kde by sa mohol nachádzať; ako aj uviesť prečo má rozhodujúci význam pre
samotný výkon zabezpečenia. Nevyhnutným predpokladom zabezpečenia dôkazu alebo dôkazného
prostriedku je dôvodná obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými
ťažkosťami. Túto skutočnosť je pritom potrebné náležitým spôsobom odôvodniť, nakoľko v oboch
prípadoch sa musí jednať o objektívne existujúce skutočnosti a nesmie ísť len o subjektívny názor

navrhovateľa. Zabezpečenie tak plní okrem zabezpečovacej funkcie aj funkciu preventívnu, ktorá
sa prejavuje najmä v tom, že zabraňuje vzniku situácie, kedy by sa jedna zo strán konania, či už
prebiehajúcehoaleboktorésamázačať,bezvlastnéhozavineniamohladostaťdostavudôkaznejnúdze
v dôsledku absencie relevantného dôkazného prostriedku. Súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa
nevykonáva dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, ale len osvedčuje, či sú skutočne
splnenévšetkypodmienkyprerozhodnutievprospechnavrhovateľa.Jedenzozákladnýchpredpokladov

pre zabezpečenie dôkazu a dôkazného prostriedku - obava, že dôkaz nebude možné vykonať vôbec
alebo len s ťažkosťami v danej veci nie je daný. Je nepochybné, že Ministerstvo vnútra SR, Prezídium
policajného zboru, odboru dokladov a evidencií žiadané údaje vo svojej evidencii má a bude mať aj
v budúcnosti. Žalobca vo svojom návrhu žiadnym spôsobom nepreukázal, že pretrváva obava, že by
neskôr vôbec nebolo možné takýto dôkaz zabezpečiť, resp. len s veľkými ťažkosťami, poukazuje len

na skutočnosť, že žiadané údaje nemá sám možnosť získať. Žalobca nepreukázal, že existuje dôvodná
obava, že by navrhovaný dôkaz nebolo možné zabezpečiť v budúcnosti v prebiehajúcom konaní, resp.
by ho bolo možné zabezpečiť len s veľkými ťažkosťami. Na základe vyššie uvedeného a citovaných
zákonných ustanovení súd návrh na zabezpečenie dôkazu zamietol, keď neboli splnené základné
predpoklady pre vyhovenie návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,
Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.