Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/64/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117201031
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7117201031.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci povinného otca K. I. nar.
XX.X.XXXX bývajúceho na ul. M. X. č. XX/X v E. proti oprávnenej W. I. nar. X.X.XXXX bývajúcej na I.
ul. č XX v D. právne zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Firmentovou so sídlom na Krivej ul. č. 23 v
Košiciach v konaní o návrhu povinného na zrušenie výživného pre plnoleté dieťa o odvolaní oprávnenej
proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 8.2.2018 č.k. 18Pc/39/2017-113 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Trovy odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I z 27.8.2012
č.k. 22P/22/2011-79 tak, že znížil vyživovaciu povinnosť povinného otca k oprávnenej zo 100 Eur na
50 Eur mesačne od 1.3.2018 do budúcna, ktoré je povinný platiť oprávnenej vždy do 15. dňa v mesiaci
dopredu a vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich
nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená z dôvodov podľa ust. § 365 ods.

1 písm. b), d) a f) Civilného sporového poriadku a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že návrh navrhovateľa na zrušenie výživného v celom rozsahu zamietne a prizná jej náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania alebo alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesúhlasila so znížením výživného na 50
Eur mesačne, lebo v konaní bolo nesporne preukázané, že nemá okrem invalidného dôchodku, ktorý jej
bol od 1.1.2018 zvýšený na 340,30 Eur mesačne v súčasnosti žiaden iný príjem, pričom jej nevyhnuté
mesačné náklady predstavujú sumu 412 Eur (strava 180 Eur, ovocie a zelenina 50 Eur, hygienické

potreby 40 Eur, ošatenie a obuv 45 Eur, mobilný paušál 12 Eur, lieky 20 Eur a doplnky výživy 65 Eur)
a rozdiel medzi nimi (70 Eur) uhrádza jej matka. Okrem pravidelných výdavkov, ktoré sa týkajú výlučne
jej má spoločné výdavky súvisiace s bývaním s matkou (281 Eur), ktoré tiež uhrádza výlučne jej matka.
Poukázala na to, že jej matka uhradila aj výdavok spojený s vrátením pôžičky 5000 Eur za účelom
nevyhnutnej rekonštrukcie kúpeľne a ďalšie výdavky spojené s vytvorením najlepších podmienok pre
jej fyzický a osobnostný rozvoj a spoločenskú interakciu (počítač 40 Eur mesačne, plávanie a výlety 100
Eur mesačne a pohonné hmoty 30 Eur mesačne). Osobné pravidelné výdavky matky predstavujú sumu

122 Eur mesačne (MHD 10 Eur, strava 90 Eur, mobilný telefón 12 Eur, hygiena 10 Eur). Sumarizovala,
že ich spoločné mesačné výdavky sú 1135 Eur, pričom s výnimkou jej výlučných výdavkov 412 Eur
mesačneavýlučnýchvýdavkovjejmatky122Eurmesačnesúvšetkyostanévýdavky(600Eurmesačne)
ich spoločnými výdavkami, prostredníctvom ktorých matka zabezpečuje nielen sebe, ale aj jej bývaniea nevyhnutnú starostlivosť, preto je podľa jej názoru potrebné na tieto výdavky minimálne v polovici
(300 Eur mesačne) prihliadať ako na oprávnený výdavok pri určovaní výšky výživného. Z uvedeného
je potom zrejmé, že jej invalidný dôchodok (340,30 Eur mesačne) nepokrýva ani polovicu výdavkov

spojených s jej výživou a starostlivosťou o ňu, ktoré sa priemerne pohybujú vo výške 712 Eur mesačne.
Poukázala na to, že jej matka je starobnou dôchodkyňou, okrem starobného dôchodku 354,90 Eur
poberáajpeňažnýpríspevoknajejopatrovanie249,35Eurajejstaršiadcéraprispievamatkenabývanie
120 Eur mesačne, a teda celkový mesačný príjem matky je 724,25 Eur. Má za to, že majetkové pomery
navrhovateľa umožňujú, aby aj naďalej prispieval na jej výživu 100 Eur mesačne, a to aj pri zohľadnení

jeho mesačných výdavkov 200 Eur, ktorých oprávnenosť spochybňuje v časti výdavku na lieky vo výške
30 Eur a v časti úhrady nájmu vo výške 80 Eur, keďže otec býva v nehnuteľnosti, v ktorej má právo
doživotného bezplatného bývania. Vyslovila presvedčenie, že súd prvej inštancie sa s vyššie uvedenými
skutočnosťami pri formulovaní záveru o primeranosti výživného nijako nevysporiadal a z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré výdavky účastníkov považoval za opodstatnené, preto
považuje napadnuté rozhodnutie za nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené. Oprávnená považuje

v konečnom dôsledku napadnuté rozhodnutie za arbitrárne, nepresvedčivé a nepreskúmateľné a v tejto
súvislosti poukázala na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 236/06 a sp.zn. IV.
ÚS 150/03 č. 327/2003. Zdôraznila, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď dospel k
záveru, že výživné 50 Eur mesačne je pre ňu primerané, pretože pri skúmaní schopností a možností a
majetkových pomerov povinného súd v rozpore s ust. § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine vzal do úvahy

výdavky povinného, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť a zároveň nevzal do úvahy skutočnosť, že jej
invalidný dôchodok, ktorý je jediným príjmom, pokrýva iba menšiu časť jej nevyhnutných výdavkov.
V závere vyslovila presvedčenie, že súd prvej inštancie v konaní predložené dôkazy nevyhodnotil
spôsobom zodpovedajúcim požiadavkám v ust. § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Povinný otec vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s odvolacími dôvodmi oprávnenej a zdôraznil, že
je len dočasne zamestnaný cez ÚPSVaR, vykonáva verejnoprospešné práce a jeho príjem je v zmysle
zmluvy do 31.12.2018 vo výške minimálne mzdy, t.j. 480 Eur brutto. Pokiaľ sa oprávnená odvoláva na
svoje vysoké mesačne výdavky, je toho názoru, že uvádza aj také, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a
poukázal na to, že jeho nevyhnutné mesačné výdavky sú obdobné. V tejto súvislosti tiež poukázal na

skutočnosť, že s oprávnenou a jej matkou žije v spoločnej domácnosti aj ďalšia dcéra, ktorá prispieva
mesačne na bývanie 170 Eur a nie 120 Eur ako nesprávne uviedla oprávnená. Uviedol, že vlastníkovi
nehnuteľnosti, v ktorej býva, prispieva na bývanie 1/3 nákladov aj napriek skutočnosti, že v nej má právo
doživotného bývania, pretože nemôže chcieť, aby jeden človek hradil všetky výdavky spojené s bývaním
troch osôb, rekonštrukciou nehnuteľnosti, bežné opravy, havárie a pod.. Poukázal na rozdiel v príjmoch

oprávnenej a jej matky, ktoré spoločne predstavujú 1064,55 Eur mesačne a jeho príjem, ktorý je 397 Eur
mesačne v čistom, aj to je len dočasný a od nového roka môže poberať len príspevok v hmotnej núdzi.
V závere uviedol že súhlasí s určenou výškou výživného a navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.

4. Oprávnená v replike zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach a k tvrdeniam povinného otca o

dočasnosti jeho príjmu uviedla, že vo vzťahu k určeniu výšky výživného sú rozhodujúce schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného v čase, keď sa o výške výživného rozhoduje. Vyslovila
presvedčenie, že povinný nemá žiadne preukázateľné pracovné obmedzenie a jeho obavy o dočasnosti
príjmu označila za neopodstatnené. V ďalšej časti polemizovala o pracovných návykoch povinného
a zopakovala tvrdenia prednesené už v konaní na súde prvej inštancie a podanom odvolaní, obsah

ktorých, vzhľadom na skutočnosť, že do veci nepriniesli žiadne nové svetlo, nebolo potrebné pojať do
odôvodnenia tohto rozhodnutia.

5. Povinný otec v duplike zotrval na svojich pôvodných vyjadreniach a dodal, že po rozvode s matkou
oprávnenej im prenechal byt, v ktorom spoločne bývali. Tvrdil, že matka oprávnenej mu mala nájsť

náhradné ubytovanie, ktoré aj našla, ale za 380 Eur mesačne, čo si povinný nemohol dovoliť. Zdôraznil,
že byt uvoľnil bez akýchkoľvek nárokov a riešil si bytovú situáciu sám.
6.KonaniavoveciachvýživnéhoplnoletýchosôbsaprejednávajúarozhodujúpodľaZákonač.161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
7. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“)
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodneníobmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí
zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s

nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení
vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu

danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne
zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 191
CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v
dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa v celom rozsahu
stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami oprávnenej uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej

obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a oprávnená ani v priebehu odvolacieho konania
neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd
dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v tomto prípade bola preukázaná
kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného počnúc dňom 1.3.2018 do budúcna.
Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je presvedčivé a s jeho závermi

saodvolacísúdvplnomrozsahustotožňuje.Vpriebehukonanianasúdeprvejinštanciebolinepochybne
zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o znížení vyživovacej povinnosti
k plnoletej dcére, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie.

10. Odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno
považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvahy súdu prvej inštancie vychádzajú
zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery zjavne nie sú svojvoľné,
neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu

práva na spravodlivý proces. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom konania ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje
náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu
dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozsudku o znížení výživného nečiní rozhodnutie

nezákonným a nepreskúmateľným. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v danom prípade
stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia o návrhu otca na zrušenie výživného,
ktorý postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu bolo plne realizované základné právo účastníka
na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa
posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom vychádzajú

z ustálenej rozhodovacej praxe súdu.

11. Ďalej je potrebné uviesť, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa
nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho
prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium,

schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové
pomery a podobne. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne ustálil, že oprávnená
doposiaľ nenadobudla schopnosť samostatne sa živiť z dôvodu ochorenia na závažnú diagnózu -
Downov syndróm, a to napriek ukončeniu štúdia v júni 2017, nota bene odkázanosť oprávnenej na
výživu svojich rodičov doposiaľ nezanikla. Súd prvej inštancie preto správne ustálil, že v tejto veci nebol

daný zákonný dôvod pre zrušenie vyživovacej povinnosti, pristúpil len k zníženiu výživného v dôsledku
zmeny pomerov účastníkov a správne na danú vec aplikoval zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie
výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z
ktorého vyplýva, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Odvolací súd

vyslovuje presvedčenie, že konajúci súd dostatočne a právne vyhodnotil zmenu pomerov spočívajúcu
v tom, že oprávnenej bol od 4.2.2016 priznaný invalidný dôchodok 326 Eur mesačne, ktorý bol od
1.12.2016 zvýšený na sumu 333,10 Eur mesačne. Túto zmenu dostatočne vyjadril znížením výživného
vo výške 50 Eur mesačne. K relevantnej odvolacej argumentácii vo vzťahu k rozsahu odôvodnenýchpotrieb oprávnenej odvolací súd dodáva, že pokiaľ ide špecifikáciu výdavkov, ktorú súdu predložila,
aj odvolací súd považuje niektoré položky (napr. strava 180 Eur mesačne, ovocie a zelenina 50 Eur
mesačne) za nadnesené, a poukazuje na to, že samotná oprávnená nepovažuje za oprávnený napr.

výdavokpovinnéhootcanaliekyvovýške30Eurmesačne,ktorýjeosobouvovyššomveku.Oprávnená,
resp. jej právna zástupkyňa v konaní konzistentne tvrdí, že otec nie je povinný prispievať vlastníkovi
domu, v ktorom býva za platby spojené s užívaním bytu 80 Eur mesačne, nakoľko v nehnuteľnosti kde
žije má právo doživotného bezplatného užívania, nota bene ide o výdavok, ktorý zo strany povinného
nebolo nevyhnutné vynaložiť, na čo konajúci súd neprihliadol. Odvolací súd sa s právnym názorom

oprávnenej nestotožňuje, pretože v tomto prípade povinný otec je ako užívateľ nehnuteľnosti povinný
prispievať na náklady na zachovanie nehnuteľnosti a jej opravy podľa miery spoluužívania (§ 151n
ods. 3 Občianskeho zákonníka), takže ide o odôvodnený výdavok povinného otca na bývanie, na ktorú
relevantnú skutočnosť bolo potrebné v konaní prihliadnuť.

12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania

účastníkov, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej
nie je dôvodné. Konštatuje, že odvolateľka v tejto časti odvolanie bližšie neodôvodnila. Náhrada trov v
mimosporových konaniach je postavená na zásade, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, avšak vtedy, ak CMP neustanovuje inak. V predmetnom ustanovení § 52 sa teda generálne

vylučuje nárok na náhradu trov konania v mimosporových konaniach s výnimkami ustanovenými v §
53 až § 56.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o
výžive a trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP

sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedenej úvahy rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa
§ 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

odvolacieho konania a nepoužil moderačné právo súdu pri náhrade trov konania v zmysle § 55 CMP,
pretože z hľadiska okolností prípadu nepovažoval za spravodlivé priznať účastníkom náhradu trov
konania.

15. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.