Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/311/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814207805
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5814207805.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s.,
so sídlom Bratislava 26, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom,
advokátomsosídlomH.,I.X,protižalovanému:PeterJurky,Vasiľov152,IČO:37388398,zastúpenému
JUDr. Andrejom Bryjom, advokátom so sídlom T., R. XX, o zaplatenie 1 283,83 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 10C/157/2015-74 zo dňa 29. 05.
2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku II. a IV., ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol

o trovách konania, p o t v r d z u j e .

Vo výroku I. a III.o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo čiastočne vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného k
povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1 278,81 eur spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 13. 12.

2013 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
Konanie v časti úrokov z omeškania presahujúcich výšku 5,25 % ročne zastavil. O trovách konania
rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na ich náhradu. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
zdôvodnil s poukazom na ust. § 792, § 801, § 803 a § 812 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval,
že medzi účastníkmi bola uzatvorená poistná zmluva, ktorá zanikla pre nezaplatenie poistného a
priznanásumapredstavujezaplateniepoistnéhodozánikupoistenia.Súduviedol,žežalovanýneuniesol
dôkazné bremeno ohľadom skoršieho zániku poistnej zmluvy výpoveďou. Pri výpočte dlžného poistného

vychádzal súd zo spôsobu prepočtu, ktorý uviedol žalobca. Po späťvzatí časti žaloby súd konanie
zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP vzhľadom na
čiastočný úspech strán v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie
žalobca. Napadol výroky, ktorými súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a o náhrade trov prvostupňového
konania. Podľa jeho názoru súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP). Pri zamietnutí časti žaloby
vo výške 5,02 eur súd vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu, keď z oznámenia o zániku
poistnej zmluvy vyplynulo, že poistná zmluva zanikla dňa 11. 12. 2013 o 24,00 hod., prípadne dňa 12. 12.2013 o 0,00 hod. Výpočet dlžnej sumy za obdobie od 10. 09. 2013 do 12. 12. 2013 potom predstavuje
92 dní a z ročného poistenia zo sumy 1 812,16 eur predstavuje toto obdobie vo finančnom vyjadrení
sumu 463,10 eur, t. j. 92 dní poistenia. Nie je preto správna úvaha súdu, že si žalobca uplatnil dlžnú

sumu aj za celý deň dňa 12. 12. 2013. Žalobcovi tak prináleží aj suma 5,02 eur, v ktorej časti súd žalobu
zamietol. Čo sa týka náhrady trov konania, súd postupoval v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP s poukázaním
na to, že strany v konaní mali čiastočný úspech vo veci. Žalobca poukazuje na to, že viackrát vyzýval
žalovaného na úhradu dlžného poistného a pokúšal sa o mimosúdne vyriešenie sporu. V predmetnom
konaní následne súd vydal rozsudok, ktorým priznal žalobcovi uplatnený nárok okrem sumy 5,02 eur

a nepatrnej časti úroku z omeškania, v ktorej súd konanie zastavil. Taktiež nie je správne tvrdenie
súdu, že strany sporu spôsobili v konaní chaos. Žalobca chaos nespôsobil, predložil dôkazy - listiny,
o ktoré opieral nárok uplatnený žalobou. Správanie žalovaného počas konania bolo možné považovať
za zmätočné a účelové, keď nakoniec neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Aj preto mal súd
zaviazať na náhradu trov konania žalovaného. Súd by mal postupovať tak, aby žiadnej zo strán nebola
poskytnutá výhoda na úkor druhej strany. Podanie žaloby voči žalovanému bolo výlučne dôsledkom

porušenia povinností žalovaného, a pokiaľ mu nebola uložená povinnosť uhradiť trovy konania, je to v
rozpore s jednou zo základných zásad civilného konania vyjadrenej v CSP. Z uvedených dôvodov žiadal,
aby súd aj v zamietnutej časti žalobe vyhovel a zmenil výrok o trovách konania tak, že mu ich prizná
v celom rozsahu.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Pri výpočte poistného vychádzal súd z vyjadrenia
žalobcu, ktorý na pojednávaní dňa 21. 02. 2017 konečne uviedol, akým spôsobom sa dopracoval ku
žalovanej sume, pričom uviedol, že pre výpočet používa za mesiac počet dní 30. Takýmto spôsobom
počítal poistné aj súd prvej inštancie a žalobca to nenamietal (dovtedy výpočet poistného preukazoval

len nezrozumiteľnou cudzojazyčnou tabuľkou s neznámymi údajmi). Čo sa týka trov konania, je
nepochybné, že aj v tomto prípade súd prvej inštancie rozhodol správne. Pôvodne sa žalobca domáhal
zaplatenia poistného už od dátumu 12. 10. 2012, čo upravil až na pojednávaní dňa 21. 02. 2017, hoci
medzičasom podal aj vyjadrenie k odporu. Taktiež zobral späť žalobu v časti týkajúcej sa 3 % úroku
z omeškania a v tejto časti súd konanie zastavil. Toto zastavenie konania zavinil žalobca. Navyše, ak

súd uviedol, že spôsobil v konaní chaos, aj táto informácia je správna, nakoľko po uzatvorení poistnej
zmluvy k 10. 09. 2011 mal platiť poistné štvrťročnými splátkami, ktoré však bolo uvedené chybne, čo
žalobca odôvodňoval chybou v písaní a navyše písomne listom zo 04. 10. 2012 mu oznámil, že zmluva
zanikla k 10. 09. 2012 pre neplatenie poistného. Až po jeho reklamácii údajne „došetril“ jeho platby
a potvrdil, že zmluva nezanikla a je platná, pričom poistné k 10. 12. 2012 má uhradené. Súd prvej

inštancietaksprávnerozhodol,keďžiadnejzostránsporunepriznalnáhradutrovkonania,keďžalobcom
proklamovaná výchova účastníkov na zachovávanie zákonov a úctu k právam iných je zabezpečená
najmä tým, že každý si hradí svoje náklady v konaní, a preto považuje žalovaný rozhodnutie súdu
prvej inštancie za spravodlivé. Namietal ešte výšku uplatneného nároku na náhradu trov konania, ktorá
nekorešpondovala s hodnotou sporu v odvolacom konaní. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd v

napadnutých výrokoch rozsudok potvrdil ako vecne správny.

4. V ďalšom vyjadrení žalobca poukázal na svoje podané odvolanie, ktoré z hľadiska použitej
argumentácie považuje za dostatočné.

5. Vo vyjadrení k tomuto žalovaný uviedol, že žalobca nerozporuje ním uvádzané skutočnosti v jeho
vyjadrení, a preto taktiež zotrval na svojich vyjadreniach.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách § 379 a § 381 CSP a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP výroky rozsudku súdu prvej inštancie napadnuté

odvolaním ako vecne správne potvrdil. Ostatné výroky odvolaním nenapadnuté ponechal nedotknuté.

7. Ako vyplynulo z podanej žaloby, preskúmavaného rozsudku a spisového materiálu, medzi stranami
sporu nebolo sporné, že existoval poistný vzťah na základe poistnej zmluvy č. 605/018270-1 uzatvorenej
dňa 10. 09. 2011, ako i na základe zaplatenia poistného až do 10. 12. 2012 (napriek písomnej

správe žalobcu, že došlo k zániku predmetnej poistnej zmluvy z dôvodu nezaplatenia poistného do
tohto termínu). Žalovaný taktiež preukázal, že k predmetnému motorovému vozidlu uzatvoril havarijné
poistenie od 13. 02. 2013 v poisťovni GENERALI a.s. a nesporné bolo aj to, že žalovaný písomným
podaním zo dňa 16. 12. 2013 vypovedal poistnú zmluvu z dôvodu zmeny majiteľa motorového vozidla, kčomu podľa osvedčenia o evidencii motorových vozidiel došlo dňa 11. 12. 2013, na čo žalobca reagoval
oznámením o zániku predmetnej zmluvy tak, že predmetná poistná zmluva zaniká o 00 hod. dňa 12.
12. 2013. Súd tiež zistil, že poistné nebolo uhradené za obdobie 10. 12. 2012 až do 11. 12. 2013. Pri

výpočte poistného súd vychádzal z tvrdení žalobcu, ktorý uviedol, že pre výpočet používa pre každý
mesiac v roku počet dní 30 a celkove za rok to predstavuje 360 dní. Pri takomto spôsobe výpočtu
poistného z poistnej ročnej sumy 1 812,16 eur zameškané obdobie predstavuje 91 dní po 5,034 eur na
deň spolu suma 458,09 eur. Súd dospel k tejto sume tak, že z ročného poistného vo výške 1 510,12
eur vypočítal nezaplatené poistné za 270 dní od 10. 12. 2012 do 10. 09. 2013, čo predstavuje sumu 1

132,59 eur. Za ďalšie obdobie od 10. 09. 2013 do 11. 12. 2013 vychádzal z ročného poistenia vo výške
1 812,16 eur z dôvodu zvýšenia na základe tzv. malusu, pričom poistné za 90 dní predstavovalo sumu
458,09 eur. Od tejto sumy odčítal sumu 311,87 eur, ktorú žalobca nevyplatil žalovanému v súvislosti
s poistnou udalosťou zo dňa 08. 02. 2013 a túto si ponechal na úhradu časti dlžného poistného. Pri
výpočte poistného, pokiaľ súd prepočítaval podľa údajov žalobcu denné poistné v rozsahu 360 dní v
roku je výpočet poistného správny. Pokiaľ žiadal prepočítať žalobca poistné za obdobie od 10. 09. 2013

do 12. 12. 2013 nie podľa počtu dní v roku 360, ale skutočných kalendárnych dní, potom počet dní
predstavuje 92 (20 dní v septembri, 31 dní v októbri, 30 dní v novembri a 11 dní v decembri). Avšak podľa
jeho spôsobu výpočtu prezentovaného pred súdom, kde pre výpočet sa používa počet dní v roku 360
a každý mesiac v roku má počet dní 30, potom súd vychádzajúc z týchto údajov vypočítal omeškanie v
rozsahu 91 dní správne (20 dní september, 30 dní október, 30 dní november a 11 dní december). Súd

len podotýka, že ak by vychádzal z výpočtu na jeden deň dlžného poistného tak, že by za rok považoval
365 dní (nie 360), bol by denný limit poistného ešte nižší (1 812,16 : 365 = 4,96482) a pri počte 92
dní by poistné plnenie predstavovalo 456,763 eur. Celková suma by tak bola menšia ako ju priznal súd
prvého stupňa a z tohto dôvodu nepovažoval súd odvolanie za dôvodné. Taktiež za správne považoval
súd rozhodnutie o trovách konania, keď je zrejmé, že v žalobe žalobca žiadal plnenie za obdobie od

12. 10. 2012, ktoré následne upravil. Taktiež je zrejmé, že čiastočne svoj návrh zobral späť a v tejto
časti súd konanie zastavil, pričom pri posudzovaní zavinenia (zastavenia konania) sa vychádza z toho,
že v tomto prípade súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia, keď z vlastnej iniciatívy časť žalovaného
plnenia bola vzatá späť). Z tohto pohľadu potom súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 255 ods. 2
CSP, v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 CSP a
úspešnému účastníkovi v odvolacom konaní žalovanému priznal náhradu trov proti žalobcovi v celom
rozsahu.

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).