Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 10C/157/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814207805
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5814207805.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Zuzanou Krivdovou, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot

poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratisalva 26, právne zastúpeného:
Mgr. Miroslav Vilím, advokát so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: C. N., V.:
XX XXX XXX, D. XXX, XXX XX D., právne zastúpeného: JUDR. Andrej Bryja, advokát so sídlom
Hviezdoslavova 49, 029 01 Námestovo, v konaní o zaplatenie 1.283,83 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.278,81 Eur spolu s 5,25 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 1.278,81 Eur od 13.12.2013 do zaplatenia a to všetko do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd konanie v časti úrokov z omeškania presahujúcich výšku 5,25 % ročne zo žalovanej sumy z
a s t a v u j e.

IV. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 22.12.2014 domáhal, aby súd žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť mu sumu 1.283,83 Eur s úrokom z omeškania 8,25 % ročne od 13.12.2013 do
zaplatenia, trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia
a to titulom nezaplateného poistného, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 10.9.2011 uzavreli sporové strany poistnú zmluvu č.
605/018270-1 so začiatkom poistenia od 10.9.2011 (ďalej aj len „poistná zmluva“), predmetom ktorej
bolo poistenie motorového vozidla pre prípad havárie, krádeže a úrazu (ďalej len „poistenie motorového

vozidla“). Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, s ročným poistným obdobím. Poistná zmluva
v zmysle § 812 Občianskeho zákonníka zanikla dňa 12.12.2013 z dôvodu zmeny v osobe vlastníka
poistnej veci. S poukazom na ustanovenie § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobca písomne
žalovanému oznámil zánik poistnej zmluvy a zároveň ho vyzval na úhradu dlžného poistného. Žalobca
v tomto konaní žiada zaplatenie poistného za obdobie od „12.10.2012“ (na pojednávaní konanom
21.2.2017 opravené na dátum 10.12.2012 - č.l. 45 - poznámka súdu) do 12.12.2013. Pohľadávka
žalobcu predstavuje po započítaní prípadných platieb zo strany žalovaného sumu 1.283,83 Eur, ktoré

mu je žalovaný povinný zaplatiť spolu s úrokom z omeškania 8,25% ročne zo sumy istiny od 13.12.2013
do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania.

3. K žalobe žalobca priložil kópie nasledovných listín:- poistnej zmluvy - „poistenie motorových vozidiel pre prípad havárie, krádeže a živelnej udalosti
- KASKO“ uzavretej 10.9.2011 medzi žalovaným ako poistníkom a poisteným a žalobcom ako
poisťovateľom, predmetom ktorej bolo poistenie motorového značky BMW s evidenčným číslom: T (č.l.

4),
- osvedčenie o evidencii č. G. XXXXXX zo dňa 22.1.2008, týkajúce sa motorového značky BMW s
evidenčným číslom: T (č.l. 5),
- poistka č. 5350002789 vystavenej dňa 19.10.2011 týkajúca sa vyššie označenej poistnej zmluvy, kde
výsledné ročné poistné bolo stanovené na sumu 1.510,12 Eur s výškou štvrťročnej splátky 377,53 Eur

(č.l. 8),
- výpoveď poistnej zmluvy č. 6050182701 zo dňa 16.12.2013 adresovanú žalovaným žalobcovi (č.l. 9),
- oznámenia žalobcu o zániku poistnej zmluvy č. 605/018270-1 zo dňa 17.1.2014 adresovanú
žalovanému.

4. V predmetnej veci súd rozhodol v skrátenom konaní a vydal platobný rozkaz, č.k. 4Ro/395/2014-20

z 24.3.2015, ktorý však bol v dôsledku podania odporu žalovaným ex lege zrušený. Žalovaný vo
svojomodporepodanomprostredníctvomprávnehozástupcuuviedol,ženárokžalobcuvcelomrozsahu
neuznáva, popiera a považuje ho v celom rozsahu za neopodstatnený a v rozopre so zákonom a
dobrými mravmi. Skutočnosti, ktoré žalobca v žalobe uvádza, nie sú úplné, uvádza a prikladá len tie
prílohy, ktoré majú vypovedať v jeho prospech, a to bez akéhokoľvek relevantného dôkazu. Celý poistný

vzťah medzi sporovými stranami ako aj predmetná žaloba je od začiatku chaotická, nezrozumiteľná
a nejasná. A to najmä v momente zániku poistnej zmluvy č. 605/018270-1. Jediné je pravdou, a to
že so žalobcom uzavrel poistnú zmluvu č. 5350002789 k 10.9.2011 so štvrťročnými splátkami k 10.9.,
10.12., 10.3., 10.6. každého roka poistenia. Na základe uvedeného platil dohodnuté poistné. Napriek
tomu mu žalobca oznámil listom zo 4.10.2012, že jeho zmluva zanikla k 10.9.2012 pre nezaplatenie

poistného. Po jeho reklamácii údajne „došetrili“ jeho platby poistného a potvrdili mu, že zmluva nezanikla
a je platná, pričom poistné má uhradené do 10.12.2012. V tom čase už však riešil likvidáciu poistných
udalosti na jeho vozidle. Odvtedy ako v každej poisťovni si už klienta nevážia a začali problémy s
plnením z poistnej zmluvy havarijného poistenia, krátili mu plnenia a pod.. Preto na základe výzvy
poisťovne zaslal v jednej obálke dňa 17.2.2013 doklady k udalosti č. 1502.3471/010-6 zo dňa 19.9.2012

a zároveň z nespokojnosti s ich likvidáciou aj výpoveď zmluvy č. 5350002789 zo dňa 17.2.2013. K tejto
výpovedi sa žalobca nijakým spôsobom nevyjadril, teda minimálne k 10.9.2013 ju musel akceptovať.
Predmetnážalobaatvrdeniažalobcuopomínajúpredmetnúvýpoveďpoistnejzmluvy.Vylučujeapopiera
preto tvrdenia žalobcu, že by mal zaplatiť poistné v sume 1.283,83 Eur s príslušenstvom, keďže nárok
na uvedené žalobca v žiadnom prípade nemá a jeho žaloba je neoprávnená. Nadôvažok žalobca pri

likvidácii poistnej udalosti č. 1380392 zo dňa 8.2.2013 (výmena čelného skla) poistné plnenie započítal
ako úhradu dlžného poistného. Išlo o sumu 311,87 Eur tak, ako to vyplýva z oznámenia o plnení z
14.10.2013. Z predmetnej žaloby nie je zrejmé ako sa žalobca vyporiadal s ním uhradenými platbami
poistného. Z uvedeného dôvodu nie je nijako preukázaný nárok žalobcu na zaplatenie požadovanej
istiny. Pokiaľ máme vychádzať z jediného dôkazu, a to oznámenia o zániku poistnej zmluvy zo dňa

17.1.2014, žalobca doteraz nepreukázal dôvodnosť sumy v ňom vyčíslenej ani spôsobom výpočtu ani
opisom poslednej prílohy, v ktorej sú nezrozumiteľné čísla v kolónkach označených cudzím jazykom.

5. K odporu žalovaný priložil kópie nasledovných listín:
- oznámenie žalobcu o zániku poistnej zmluvy č. 605/018270-1 zo dňa 4.10.2012 adresované

žalovanému z dôvodu uvedeného v § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie poistného,
v dôsledku čoho zanikla poistná zmluva nastaním 00:00 hod. dňa 10.9.2012 (č.l. 24),
- oznámenie žalobcu o platnosti poistnej zmluvy č. 605/018270-1 - pôvodné č. zmluvy 5350002789 zo
dňa 15.10.2012 adresované žalovanému, z ktorého tiež vyplýva, že poistné je zaplatené do 10.12.2012
(č.l. 25),

- prípis žalovaného zo 17.2.2013 označený ako „Zaslanie dokladov k škodovej udalosti č.
1502.3471/010-6 zo dňa 19.9.2012“ adresovaný žalobcovi (č.l. 26),
- prípis žalovaného zo 17.2.2013 označený ako „VÝPOVEĎ - Ukončenie zmluvného poistenia
motorových vozidiel pre prípad havárie, krádeže a živelnej udalosti“ č. zmluvy 5350002789 adresovaný
žalobcovi (č.l. 27),

- prípis žalobcu zo 14.10.2013 označený ako „Oznámenie o poistnom plnení k poistnej udalosti č.
1380392 zo dňa 8.2.2013“ vo výške 311,87 Eur adresovaný žalovanému (č.l. 28).6. Vzhľadom na to, že vec bola súdom rozhodovaná za účinnosti procesného kódexu účinného od
1.7.2016 (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), súd bol povinný pri
svojom postupe aplikovať tento nový procesný kódex (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky doterajších

procesných úkonov ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP), pričom v súlade s procesnou terminológiou
novéhocivilnéhokódexuoznačilnavrhovateľaakožalobcu,odporcuakožalovanéhoanávrhakožalobu.

7. Súd vo veci vykonal pojednávania dňa 21.2.2017 a 3.5.2018, na ktorom vykonal dokazovanie
oboznámením sa s vyššie označenými podaniami a listinnými dôkazmi predloženými sporovými

stranami a prednesmi právnych zástupcov sporových strán.

8. Na pojednávaní konanom 21.2.2017 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na podanej
žalobe s tým, že svoj nárok si uplatňuje od 10.12.2012 a nie ako bolo nesprávne uvedené v žalobe
(od 12.10.2012). Žalovaný listinou zo dňa 16.12.2013 poslal žalobcovi výpoveď z poistnej zmluvy a do
dnešného dňa nepreukázal inú listinu. Čo sa týka žalovanej istiny vo výške 1 283,83 Eur, tak táto suma

predstavuje nezaplatené poistné za poistenie motorového vozidla pre prípad havárie, krádeže a úrazu
za obdobie od 10.12.2012 do 12.12.2013. Výpočet poistného za obdobie od 10.12.2012 do 10.9.2013
predstavuje sumu 1 132,59 Eur, ktorá suma je vypočítaná ako suma ročného poistného delené 365
dní, krát 270 dní, čo predstavuje počet dní neuhradeného poistného za konkrétne obdobie. Neuhradené
poistné za obdobie od 10.9.2013 do 12.12.2013 predstavuje sumu 463,10 Eur, ktorá suma je vypočítaná

na základe ročného poistného, ktorá bola zvýšená na základe tzv. malusu na ročné poistné 1 812,16 Eur,
čo potom za nezaplatené poistné 92 dní predstavuje sumu 463,10 Eur spolu teda neuhradené poistné
bolo vo výške 1 595,69 Eur a po odpočítaní sumy 311,87 Eur, ktorá bola odpočítaná na základe listu
poisťovne zo dňa 14.10.2013 a potom poistné neuhradené predstavuje 1 283,83 Eur, čo je žalovaná
istina. Poisťovňa pri výpočte považuje za mesiac 30 dní a rok 360 dní. Úrok z omeškania je počítaný

od 13.12.2013, teda od nasledujúceho dňa ku ktorému sa dostal žalovaný do omeškania. K podaciemu
lístku predloženom na pojednávaní č. RS XXXXXXXXXSK uviedol, že obálka z tohto podacieho lístka sa
nachádza v spise, podací lístok bol na sumu 1,70, jednalo sa o doporučený list 1. triedy, v dôsledku čoho
mohla obsahovať nanajvýš 1 list, ktorý list je založený v súdnom spise, zaslanie dokladov k škodovej
udalosti zo 17.2.2013. Žalovaný koná účelovo, zavádza súd o čom svedčí aj to, že pred pojednávaním

mal žalobca záujem uzavrieť súdny zmier. K sume 1.510,12 Eur uvedenej v poistke (č.l. 8) a sume
1.396,88 Eur uvedenej v poistnej zmluve (č.l. 4) uviedol, že sa jedná o pravdepodobnú chybu, nakoľko
v poistnej zmluve, ktorú prijala poisťovňa 14.9.2011 je výsledná výška štvrťročnej splátky 377,53 Eur,
čo po prepočítaní štyrmi zodpovedá sume 1.510,12 Eur. Predložený doklad fotokópie poistnej zmluvy
o havarijnom poistení uzavretej medzi žalovaným a Generali Slovensko zo dňa 13.2.2013 považuje za

účelový, pričom nie je podpísaný druhou zmluvnou stranou. Keby mal žalovaný v úmysle dať výpoveď
žalobcovi predpokladá, že poistnú zmluvu by s novou poisťovňou podpísal a následne po zistení
skutočností, že ma ešte platnú poistnú zmluvu so žalobcom by od zmluvy s Generali odstúpil.

9. Na pojednávaní konanom 21.2.2017 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že

opätovne poukazuje na chaos žalobcu v predmetom právnom vzťahu, a to predmetnej poistke na
havarijné poistenie motorového vozidla zo dňa 10.9.2011. Čo sa týka obrany žalovaného trvá naďalej
na podanom odpore, a teda, že nárok žalobcu v sume vyčíslenej na dnešnom pojednávaní nie je
zákonný. Predmetný poistný vzťah je najmä zo strany žalobcu chaotický od začiatku s poukázaním
na prílohy k odporu. Vzhľadom na komunikáciu žalobcu a žalovaného aj pri následných likvidáciách

poistných udalostí žalovaný vyhotovil dňa 17.2.2013 výpoveď predmetnej poistnej zmluvy a túto zaslal
spolu s ďalšími dokladmi žalobcovi dňa 20.2.2013 (č.l. 27), o čom svedčí predložená kópiu predmetného
podacieho lístka. Vzhľadom na uvedené predmetná zmluva mala zaniknúť spôsobom podľa § 800 ods.
1 Občianskeho zákonníka najneskôr k 10.9.2013. Poukazuje však na praktiky žalobcu, ktorý možno
s využitím chaosu v tomto poistnom vzťahu nerešpektoval ustanovenia § 800 ods. 1 Občianskeho

zákonníka v zmysle ktorého poistenie zanikne tak, že poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo
dňa jeho splatnosti. O uvedenom spôsobe zániku poistenia je žalobca veľmi dobre informovaný nakoľko
už listom, ktorý je súčasťou spisu zo dňa 4.10.2012 oznámil žalovanému, že pre nezaplatenie dlžného
poistného jeho poistná zmluva zanikla a poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
Podľa jeho názoru žalobca využil možnosť a predĺžil si napriek zákonnému ustanoveniu platnosť tohto

poistného vzťahu. Následne pri prevode vlastníctva predmetného motorového vozidla žalovaný zistil,
že auto je stále poistené u žalobcu, preto znova poslal na zdôraznenie zmätočnosti tohto poistného
vzťahu výpoveď poistnej zmluvy z dôvodu prevodu vlastníctva motorového vozidla dňa 16.12.2013. Na
základe tejto výpovede nemožno v žiadnom prípade odôvodňovať chcenie či nechcenie žalovaného, abypoistný vzťah trval či netrval. Keďže žalovaný je súkromne hospodáriacim roľníkom má viac motorových
vozidiel, no hlavne traktorov a prípojných vozidiel preto pre istotu, keďže poistný vzťah podľa poisťovne
trval, predmetnú výpoveď zo dňa 16.12.2013 zaslal. V samotnej zmluvu sa diametrálne líšia návrhy

od potvrdenia samotnej poisťovne o uzavretí poistnej zmluvy. Návrh, ktorý predkladal žalovaný sa vo
viacerých kolónkach nezhoduje, najme pokiaľ ide o určenie ročnej sumy poistného, kde v tomto návrhu
je suma 1.396,88 Eur no v samotnom potvrdení o poistení motorového vozidla zo dňa 16.9.2011 je už
táto suma vo výške 1.510,12 Eur (č.l. 8). V tomto konaní je preto nutné v rámci prejudiciálnej otázky
rozhodnúť aj o absolútnej neplatnosti konkrétnej poistnej zmluvy zo dňa 10.9.2011, keďže táto podľa

predložených dokladov, ktoré sú súčasťou spisu je nezrozumiteľná a zmätočná. Žalovaný si bol vedomý
toho, že 17.2.2013 riadne vypovedal predmetnú poistnú zmluvu, keďže dňa 13.2.2013 si poistil toto
predmetné motorové vozidlo v Generali Slovensko, a s.. Podľa jeho názoru žalobcovi patrí dlžné poistné
v zmysle § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka za tri mesiace po ktoré toto poistenie trvalo. Teda za
obdobie 11.12.2012 do 10.3.2013 vo výške 377,53 Eur (výška štvrťročnej splátky) ako je zrejmé z
prednesu zástupcu žalobcu malus mal byť uplatnený až od 11.9.2013. Ak by sme brali do úvahy len

postup podľa § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka teda ukončenie poistného vzťahu výpoveďou tento
skončil 10.9.2011, teda ani v takomto prípade nemá žalobca nárok na dlžné poistné v sume ako vyčíslil,
nakoľko z ročného poistného treba odpočítať prvú splátku od 10.9.2012 do 10.12.2012 v sume 377,53
Eur a taktiež žalobcom započítanú sumu 311,87 Eur, ktorú sumu si započítal s dlžným poistným v rámci
riešenia likvidácie poistnej udalosti na základe oznámenia zo dňa 14.10.2013, ktoré je súčasťou spisu.

10. Po odročení pojednávania žalovaný prostredníctvom právneho zástupca spolu s prípisom
doručenom súdu 2.3.2017 (č.l. 49), v zmysle ktorého žalovaný mal svoje vozidlo havarijne poistené od
13.2.2013 do 13.2.2016 v poisťovni Generali, z čoho je evidentné, že dňa 20.2.2013 zaslal výpoveď
žalobcovi, predložil „Doklad o škodovom priebehu“ vystavený 23.2.2017 Generali Poisťovňou, a.s.,

z ktorého vyplýva, že k predmetnému motorovému vozidlu bolo v označenej poisťovni uzatvorené
havarijné poistenie na obdobie od 13.2.2013 do 13.2.2016 s číslom poistnej zmluvy 2400279514.

11. K prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom 21.2.2017 sa vyjadril žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním doručenom súdu 8.3.2017 (č.l. 50) v podstate

tak, že nie je zrejmé prečo by poistenie malo trvať iba tri mesiace, ak žalovaný platil poistné po dobu
jeden a štvrť roka. Navyše si postupne uplatnil nárok na poistné plnenie za tri poistné udalosti a to
dňa 18.11.2011, 19.9.2012 a 8.2.2013. Od finančného poradcu D. Ľubu, ktorý sa informoval o stave
vybavovaniaposlednejpoistnejudalostižalovaného,mážalobcainformáciu,žežalovanýskutočnechcel
podať výpoveď. Mal tak však urobiť ešte 19.1.2013 a to obyčajnou zásielku. Jej odoslanie však žalovaný

nikdy nikomu nepreukázal. Z uvedeného opätovne vyplýva účelové zavádzanie súdu žalovaným. Touto
zásielkou žalobca nedisponuje. Vo vzťahu k výške ročného poistného uviedol, že platenie poistného vo
forme štvrťročných splátok predstavovalo zvýšenie poistného, čo vyplýva a je zrejmé z koeficientu 3,7,
ktorý sa pri výpočte výslednej štvrťročnej splátky použil (teda nie delene 4). Na poistnej zmluve síce
nie je explicitne uvedená výška ročného poistného 1.510,12 Eur, avšak táto suma vyplýva z výpočtu

štvrťročnej splátky. Zároveň je potrené podotknúť, že žalovaný v tejto výške poistné pravidelne platil a
táto skutočnosť vyplýva aj z potvrdenia o uzatvorení poistenia - poistka. S ohľadom na uvedené niet
pochýb o platnosti uzatvorenej zmluvy, navyše ak klient po dobu jede a štvrť roka platil poistné a uplatnil
si nárok na poistné plnenie za tri udalosti. Poistenie dojednané s poisťovňou Generali od 13.2.2013 je vo
vzťahu k trvaniu zmluvy so žalobcom bez právnej relevancie. Žalovaný nepreukázal skorší zánik (resp.

doručenie výpovede poistnej zmluvy) ako bol ku dňu zmeny vlastníka (12.12.2013). Napokon aj keby
žalobca vzal do úvahy pohnútku žalovaného vypovedať zmluvu z dôvodu uzatvorenia novej poistnej
zmluvy v Generali, vzhľadom na možnosť vypovedať poistenie ku koncu poistného obdobia (9.9.2013) je
zrejmé, že si žalovaný musel byť vedomý toho že bude mať platné súbežné dve poistné zmluvy. Obrana
žalovaného je teda celkom zjavne účelová prihliadnuc aj k tomu, že pred pojednávaním strany sporu

komunikovali o možnosti mimosúdneho urovnania kedy žalovaný žiadal žalobcu len o prehodnotenie
úroku z omeškania, nie však žalovanú istinu, ktorú týmto spôsobom de facto uznal.

12. K tomuto vyjadreniu žalobca priložil aj
- kópiu e-mailovej komunikácie medzi D. U. a F. K. (zamestnankyňa žalobcu), ktorej bola dňa 20.2.2014

o 16:28:26 zaslaná správa s nasledovným obsahom: „Dobrý deň p. K., v novembri 2013 som vám písal
ohľadne havarijného poistenia p. N. (t.j. žalovaného - poznámka súdu), ktoré uzatvoril 11.9.2011, PZ
- 6050182701. Po zlej skúsenosti (podľa klienta, kde mu pri jedenej poistnej udalosti bola stiahnutá
spoluúčasť za 3 poist. udalosti) poslal 19.1.2013 výpoveď, pravdepodobne obyčajnou poštou, lebonenašiel doklad o zaslaní, má iba kópiu výpovede. Medzitým vo februári 2013 uzatvoril novú poistnú
zmluvu v inej poisťovni. V okt. mu bola zaslaná upomienka na zaplatenie poistného aj s výzvou na
zaplatenie na ďalší rok. Na túto skutočnosť požiadal o výpoveď dohodou k 11.9.2013, ktorá mu bola

zamietnutá. Ešte v januári 2013 mal ďalšiu poistnú udalosť - stret so zverou a do dnešného dňa mu
nebola doplatená časť faktúry, ktorú uhradil v autoservise (dôvod - autoservis vraj neposlal všetky
doklady, čo nie je v moci klienta ovplyvniť, hoci im o tom niekoľkokrát hovoril). Na základe týchto
skutočnosti klient auto v decembri 2013 previedol na rod. Príslušníka P. K. chcel by som vás poprosiť
o pomoc pri doriešení tohto...“ (č.l. 54),

- kópie prípis žalovaného zo 17.2.2013 označený ako „Zaslanie dokladov k škodovej udalosti č.
1502.3471/010-6 zo dňa 19.9.2012“ adresovaný žalobcovi (č.l. 55, 26) spolu s faktúrou č. 2013/007
vystavenú 18.1.2013 dodávateľom AUTOSERVIS ABB s.r.o. žalovanému a zákazkovým listom
dodávateľa AUTOSERVIS ABB s.r.o. (č.l. 55-57).

13. Na pojednávaní konanom 3.5.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že obrana žalovaného

spočívajúca v tvrdení, že došlo k ukončeniu poistnej zmluvy výpoveďami z predchádzajúce obdobia
sa nepreukázala ako pravdivá. K tvrdenie o prvom liste, ktorým žalovaná strana tvrdí, že došlo k
výpovedi poistnej zmluvy z januára, nepredložila žiaden dôkaz o doručení tejto výpovede. Následne list
zo 17.2.2013, o ktorom sa tvrdilo, že bol ďalšou listinou, ktorá mala účel vypovedať uvedenú zmluvu.
Je preukázané, že tento list bol doručený žalobcovi 22.2.2013, ale týkal sa zaslania dokladov škodovej

udalosti č. 1502.3471/010-6 z 19.9.2012 a následne došlo k zániku poisteného vzťahu až tak ako to
uvádza žalobca vo svojej žalobe z dôvodu zmeny vlastníka motorového vozidla 12.12.2013. O tom,
že žalovaný si bol vedomý trvania poistného vzťahu svedčí v konečnom dôsledku aj jeho posledná
písomnosť - výpoveď poistnej zmluvy zo dňa 16.12.2013, kde práve argumentuje zánikom poistenia
z titulu zmeny majiteľa motorového vozidla. Sme toho názoru, že výška štvrťročnej poistnej splátky,

tak ako žalobca žaloval 377,53 Eur je preukázateľná aj existenciou platieb žalovaného poistného v
tejto výške, teda nárok žalobcu za obdobie od 10.12.2012 do zániku poistenia 12.12.2013 je v celom
rozsahu oprávnený a dôvodný. Čo sa týka úroku z omeškania žalobca vychádzal z toho, že sa jednalo o
obchodno-právny vzťah z dôvodu, že žalovaný je fyzická osoba podnikateľ, teda jednalo sa o uzavretie
poistnej zmluvy medzi právnickou osobou a živnostníkom. Z toho dôvodu máme za to, že aj úrok z

omeškania by mal byť stanovený podľa obchodného práva. V tejto veci však ponechá na úvahe súdu aby
na základe, ak sa jedná o občiansko-právny vzťah o úrok z omeškania 5% ročne potom navrhujeme, aby
súd priznal tento úrok z omeškania. Predloženie samotnej zmluvy o ďalšom poistení so spoločnosťou
Generali nemá žiadne právny význam k prejednávanej veci, pretože uzatvorenie ďalšej poistenej zmluvy
na ten istý predmet poistenia nemá za následok zánik predchádzajúceho poistenia, tak ako to bolo

uvedené vo vyjadrení žalobcu. Preto v celom rozsahu trvá na žalobe a navrhuje jej v celom rozsahu
vyhovieť a žalovanej strane uložiť povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v celej výške. Zároveň
žalobu v časti úrokov z omeškania zo žalovanej istiny nad výšku presahujúcu 5,25% ročne zobral v
celom rozsahu späť, s čím právny zástupca žalovaného vyslovil súhlas.

14. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom 3.5.2018 uviedol, že poistný vzťah
s poisťovňou Generali, ktorého trvanie v rozhodnom čase bol preukázaný nikdy nespájal so
zánikom poistného vzťahu medzi sporovými stranami. Uvedeným druhým poistným vzťahom bola len
preukazovaná vôľa žalovaného zmeniť poisťovňu a tým preukázať, že výpoveď, ktorú skutočne zaslal
žalobcovi, čo je preukázané podacím lístkom zo dňa 20.2.2013, myslel vážne. Nemôže súhlasiť s

účelovými tvrdeniami žalobcu, že výpoveď tohto poistného vzťahu mu nebola doručená a považuje
to zo strany žalobcu za účelové a to vzhľadom na vyjadrenie z minulého pojednávania, kde sám
uviedol, že v predmetnej obálke s podacím číslom tak ako je uvedené v zápisnici z pojednávania
mohol byť nanajvýš jeden list, ktorý je súčasťou spisu a to je zaslanie dokladov škodovej udalosti.
V poslednom svojom vyjadrení žalobca už tvrdí, čo preukázal aj prílohou k tomuto vyjadreniu, že v

tejto obálke boli zrazu tri listy a to zaslanie dokladov k škodovej udalosti zo dňa 17.2.2013, faktúra č.
2013/007 a zákazkový list k tejto faktúre. Z uvedeného je zrejme, že žalobca v tomto konaní účelovo
zavádza a v každom vyjadrení preukazuje inú skutočnosť. Žalovaný riadne preukázal, že výpoveď
poistnej zmluvy zaslal spolu s dokladmi k škodovej udalosti, pretože bol nespokojný ako žalobca riešil
jeho poistné udalosti. Uvedené je aj potvrdené v e-mailovej komunikácií nejakej tretej osoby, teda v

žiadnom prípade nie žalovaného a nejakej pani ako pracovníčky žalobcu. Táto tretia osoba vychádzajúc
z toho, že ide o obchodného zástupcu alebo sprostredkovateľa očividne profitovala na ďalšom poistnom
vzťahu uzavretom na základe pokynu žalovaného, ale sám tu píše, že výpoveď zo dňa 19.1.2013 bola
pravdepodobne odoslaná, ale nenašiel o jej odoslaní doklad. Výpoveď zo dňa 19.1.2013 nebola nikdynikým predložená a považujem to len za domnienku tretej osoby, ktorá nemá s touto vecou nič spoločné.
Žalovaný predložil jasnú výpoveď s podacím lístkom a keďže išlo o doporučenú poštu bola evidentne
doručená žalobcovi čo však žalobca teraz popiera a využíva, že žalovaný v chaose, ktorý spôsobil

žalobca v danom poistnom vzťahu radšej podal pri zmene vlastníctva k danému motorovému vozidlu
opätovnú výpoveď, pretože bolo evidentné, že žalobca nerešpektuje jeho výpoveď zo dňa 17.2.2013 a
mal ,,plné zuby“ postupu žalobcu. Žalovaný je dlhoročne súkromný hospodáriaci roľník, má nespočetné
množstvo strojov a motorových vozidiel. Namiesto toho aby žalobca priznal, že v predmetnej veci je
chaos tak nechal žalovaného v domnení, že poistný vzťah raz trvá a raz nie. Už v roku 2012 písomne

oznámil žalobca žalovanému, že poistná zmluva zanikla k 10.9.2012 a to práve podľa § 801 ods. 1
Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie poistného. Hoci na druhej strane žalobca tvrdí, že rok a štvrť
žalovanýpoistneplnil.Zpotvrdenia,ktorépredložilžalobcavyplýva,žepoistnébolodojednanésplátkami
štvrťročne. To znamená, keď žalovaný nezaplatil poistku za prvý štvrťrok automaticky zo zákona do 3
mesiacov odo dňa splatnosti štvrťročného poistného poistný vzťah zaniká, čo je ustanovené v § 801
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že žalobca už 10.9.2012 považoval poistný vzťah za

zaniknutý teraz si uplatňuje poistné až do 12.12.2013. Podľa jeho názoru tak ako hovorí § 803 ods. 1
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia,
žalobca má právo na poistné za prvý štvrťrok. Ako je zrejmé žalobca už počas celého obdobia poistenia
v roku 2013 nezaslal žalovanému oznámenie o zániku poistného vzťahu pre nezaplatenie. Výpoveď
k 12.12.2013 bola už len posledným východiskom z chaosu, ktorý spôsobil žalobca, pretože popiera

doručenie výpovede a takisto nerešpektuje zánik poistného vzťahu zo zákona. Na základe uvedeného
žalobca nemá právo na poistné plnenie tak ako ho vyčíslil aj vzhľadom na skutočnosti, uvádzané v
odpore a v zápisnici, kde od požadovanej sumy nebolo vôbec započítaná suma 311,87 Eur, ktorú si
na základe oznámenia zo dňa 14.10.2013 žalobca započítal k dlžným poistným. K dtomuto sa žalobca
absolútne nevyjadril ani nepoprel, preto žiada aby súd túto sumu započítal do časti dlžného poistného.

Taktiež pre prípad úspechu v tejto veci žiada náhradu trov konania.

15. Podľa § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh
prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník
návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho

návrhu.
Podľa § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo
výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade
uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené.
Podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie

alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
Podľa§801ods.2Občianskehozákonníkapoisteniezanikneajtak,žepoistnézaďalšiepoistnéobdobie
nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak
nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že
poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa § 812 Občianskeho zákonníka zmenou v osobe vlastníka poistenej veci poistenie zanikne, ak
poistné podmienky neurčujú inak.
Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

16. Platenie poistného patrí k základným povinnostiam poistníka. Ak poistník neplatí poistné včas

a v dohodnutej výške, má to určité právne následky. Všeobecným následkom je to, že poistník sa
dostane do omeškania a postihnú ho následky omeškania ustanovené v § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, t.j. bude musieť platiť úroky z omeškania. Ďalší následok omeškania ustanovený v § 517
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak dlžník nesplní svoj dlh ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť, spravidla pri poistení nenastane,

pretože odstúpenie od poistnej zmluvy zo strany poistiteľa nie je potrebné, vzhľadom na znenie §
801 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia nezaplatenie poistného do určitej lehoty alebo
nezaplatenie poistného v určenej výške má za následok zánik poistenia zo zákona. Trojmesačná lehota
v zmysle § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí len pri prvom poistnom období. To znamená, že
poistenie zanikne tým, že jednorazové poistné alebo prvé poistné pri bežnom poistnom nebolo zaplatené

do troch mesiacov od jeho zročnosti. Od účinnosti novely (zákona č. 526/2002 Z.z.) je v § 801 ods. 2
Občianskeho zákonníka odlišne upravený zánik bežného poistenia. Výzva poisťovateľa musí obsahovať
upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené v lehote jedného mesiaca od doručenia výzvy.
Zánik poistenia nastáva po prvom upozornení na zaplatenie poistenia a po uplynutí lehoty jednéhomesiaca. Rozhodnutie o tom, kedy poistníkovi zaslať výzvu na zaplatenie poistného, je plne v právomoci
poisťovne a Občiansky zákonník žiadnym spôsobom toto rozhodnutie neovplyvňuje. Kým poistenie trvá,
poistiteľ má právo na poistné, a to bez ohľadu na to, či v priebehu poistného obdobia nastala, alebo

nenastala poistná udalosť. Právo na poistné má poistiteľ do zániku poistenia. Do zániku poistenia má
aj poistený právo, aby poisťovňa plnila, ak do ukončenia poistenia nastane poistná udalosť. Poistenie
zaniká z dôvodov uvedených v zákone alebo dojednaných v poistnej zmluve; tieto dôvody môžu byť
uvedené aj v poistných podmienkach, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy.

17. Z prednesov sporových strán i ich zástupcov a predložených listín súd zistil nasledovný skutkový
stav: V konaní bolo nesporné, že medzi stranami sporu existoval poistný vzťah a to tak na základe
poistnej zmluvy č. 605/018270-1 uzavretej 10.9.2011 ako i na základe (za)platenia poistného až do
10.12.2012. Tento záver neneguje ani fakt, že žalobca v rozpore so skutočnosťou zaslal žalovanému
oznámenie o zániku predmetnej poistnej zmluvy (č.l. 24) podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka z
dôvodu nezaplatenia poistného v zákonom stanovenej lehote, nakoľko poistné fakticky zaplatené bolo. V

dôsledku riadneho zaplatenia poistného za prvé poistné obdobie neobstojí námietka žalovanej strany o
zániku poistenia podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v dôsledku absencie kvalifikovanej výzvy
žalobcu, ktorá by obsahovala upozornenie podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemohlo dôjsť k
zániku poistenia ani podľa tohto ustanovenia. Z rovnakého dôvodu (platenie poistného) tak neobstojí ani
námietka žalovanej strany o absolútnej neplatnosti predmetnej poistnej zmluvy. Taktiež sa ukázalo ako

nesporným, že žalovaný mal k predmetnému motorovému vozidlu uzatvorené havarijné poistenie od
13.2.2013 do 13.2.2016 v Generali Poisťovňa, a.s., a to na základe zmluvy č. 2400279514. Nespornou
v konaní bola aj tá skutočnosť, že žalovaný písomným podaním zo 16.12.2013, doručenom žalobcovi
23.12.2012 (č.l. 9) „vypovedal“ predmetnú poistnú zmluvu z dôvodu zmeny majiteľa motorového vozidla,
k čomu podľa osvedčenia o evidencii SG 288990 došlo 11.12.2013, na čo žalobca reagoval oznámením

o zániku predmetnej zmluvy zo 17.1.2014 (č.l. 12) tak, že predmetná poistná zmluva zanikla nastaním
00:00 hod. dňa 12.12.2013 na základe doručeného dokladu o zmene vlastníka motorového vozidla.
Nespornou taktiež bolo, že žalovaný poistné za obdobie od 10.12.2012 až do 11.12.2013, kedy došlo
k zmene majiteľa predmetného motorového vozidla, žalobcovi neplatil. Spornou bola len skutočnosť,
či k zániku poistného vzťahu došlo skôr - a to na základe výpovede, ktorú ako tvrdí žalovaný mal

zaslať žalobcovi skôr, a to konkrétne 20.2.2013 spolu s ďalšími listinami (dokladmi k škodovej udalosti
č. 1502.3471/010-6 zo dňa 19.9.2012) v doporučenej zásielky podacie číslo RS616183002SK alebo nie
akotvrdížalobca,ktorýdoručenietakejtovýpovedevtejtozásielkealeboinokedypopiera.Vnadväznosti
na uvedené na základe námietok žalujúcej strany spornou bola taktiež výška dlžného poistného.

18. V predmetnom konaní boli produkované dve skupiny navzájom antagonistických tvrdení, a to
tvrdenie žalobcu, že k zániku poistného vzťahu došlo až 12.12.2013, a to zmenou v osobe majiteľa
predmetu poistenia a tvrdenie žalovaného, že k zániku poistného vzťahu došlo už skôr na základe ním
podanej výpovede zaslanej žalobcovi 20.2.2013.

19. V spore ako je i tento, kedy evidentne jedna strana sporu porušila svoju povinnosť tvrdiť „úplne
a pravdivo” (§ 150 ods. 1 CSP) je úlohou súdu zistiť, ktorá strana sporu uvádza subjektívne a (alebo)
objektívne nepravdivé tvrdenia. V tomto smere musí súd nevyhnutne prihliadnuť na to, ktorá strana
sporu uniesla dôkazné bremeno. V sporovom konaní totiž majú strany sporu dôkaznú povinnosť
t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne

na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá
síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení sporovej strany. Zákon určuje

dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v
tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov je pre stranu sporu
nepriaznivé rozhodnutie.

20. V nadväznosti na uvedené súd poukazuje na ustanovenie § 151 CSP, podľa ktorého ak strana poprie
skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných
skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Z ustanovenia § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu
zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Ak strana sporu neunesie bremenopopretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný právny následok uplatnenie domnienky,
že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné.

21. Po zvážení všetkých v konaní produkovaných tvrdení a dôkazov, súd dospel k záveru, že
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a relevantne (bez dôvodných pochybností) nepreukázal, že
predmetný poistný vzťah zanikol skôr, a to na základe ním zaslanej výpovede. V nadväznosti na toto
konštatovaniesúdpoukazujenato,žezáversúdunemôžebyťzaloženýnahypotetickýchpredpokladoch
a domnienkach ako ani na skutočnostiach, ktoré nemožno vylúčiť, keďže v zásade vylúčiť nie je možné

takmer nič a spravidla v prevažnej miere vždy existuje viac potenciálnych alternatív- z hľadiska logiky
akceptovateľnou je potom taká úvaha, v zmysle ktorej nič nenasvedčuje opaku záveru konštatovaného
súdom, resp. že vyhodnotenie dôkazného materiálu vedie z konkrétnych dôvodov k určitému záveru.
Inak povedané predmetná výpoveď žalovaného v zásielke adresovanej žalobcovi 20.2.2013 rovnako tak
mohla byť ako aj nemusela byť, pričom pomer týchto pravdepodobností je 1:1. Súd nemôže oprieť svoje
rozhodnutie len o jednu z dvoch rovnocenne možných alternatív, ak je táto alternatíva spochybniteľná.

Tvrdenú skutočnosť možno považovať za preukázanú vtedy, ak na základe výsledkov hodnotenia
všetkých dôkazov je možné bez rozumných pochybností nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že sa
táto skutočnosť naozaj stala (že je pravdivá); nestačí, ak prichádza do úvahy len možnosť jej pravdivosti
(jej pravdepodobnosť).

22. V súdenej veci k pochybnostiam, či bola žalovaným skutočne dňa 20.2.2013 zaslaná výpoveď
poistenia prispieva i e-mail z 20.2.2014 zaslaný treťou osobou zamestnankyni žalobcu (bod 12. tohto
rozsudku), v ktorom jeho pisateľ uviedol, že žalovaný poslal 19.1.2013 výpoveď, pravdepodobne
obyčajnou poštou, lebo nenašiel doklad o zaslaní, má iba kópiu výpovede. Ak by teda táto tretia
osoba vybavujúca záležitosti žalovaného disponovala informáciou o zaslaní výpovede už 19.1.2013

pravdepodobne obyčajnou poštou, lebo sa nenašiel doklad o zaslaní, ktorú verziu jej s najväčšou
pravdepodobnosťou musel poskytnúť práve žalovaný, tak potom je pozoruhodné, že v roku 2015 (v
odpore z 15.4.2014), t.j. viac ako jeden rok po napísaní predmetného e-mailu žalovaný bol s istotou
presvedčený, že predmetnú výpoveď vyhotovenú 17.2.2013 (teda nie 19.1.2013) zaslal žalobcovi až v
zásielke zasielanej 20.2.2013.

23. Odhliadnuc od uvedeného niet pochýb o tom, že tak žalobca ako i žalovaný mali v dokladoch
týkajúcich sa predmetného poistného vzťahu zmätok a ich vzájomný záväzkovo-právny vzťah bol
chaotický. Niet pochýb o tom, že žalovaný bol nespokojný s praktikami žalobcu, z čoho vyznieva
logický úmysel žalovaného ukončiť poistný vzťah. Uvedený úmysel podporuje i fakt, že žalovaný uzavrel

poistnú zmluvu s iným poisťovateľom (Generali Poisťovňa, a.s.), avšak uzavretie novej poistnej zmluvy
relevantne a nepochybne nepreukazuje zánik skoršej poistnej zmluvy uzavretej s iným poisťovateľom.
Zákon nevylučuje, aby vec bola poistená zároveň u niekoľko poisťovateľov. Súd verí, že žalovaný nemal
záujem zotrvať v poistnom vzťahu so žalobcom, čomu nasvedčuje neplatenie poistného a vznik nového
poistného vzťahu s iným poistiteľom, avšak absentuje nepochybný dôkaz o tom, že ním prezentovaný

úmysel ukončiť poistný vzťah výpoveďou aj skutočne zrealizoval. V posudzovanom prípade prichádzajú
do úvahy tri alternatívy, a to že žalovaný v rozhodnom čase výpoveď nevyhotovil alebo že ju vyhotovil,
ale opomenul ju odoslať žalobcovi alebo že túto výpoveď vyhotovil a odoslal spolu s inými listinami a
žalobca jej existenciu zatajil.

24. Vo vzťahu k poslednej alternatíve súd poukazuje na ustálenú judikatúru /uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 6Cdo 81/2010 z 31.5.2010), podľa ktorej pri posudzovaní dôkazného
bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo,
že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno
spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. V prejednávanej

veci to potom znamená, že žalobca nemal povinnosť preukázať neexistenciu skutočností, z ktorých
odvodzoval trvanie poistného vzťahu, ale naopak ich preukázanie bolo povinnosťou žalovaného.
Samotná skutočnosť, či sporová strana vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy
vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje
tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom,

ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce
žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.25. Vo vzťahu k námietke žalovanej strany k výške žalovaného dlžného poistného - žalovanej
istiny súd len stručne poznamenáva, že táto je dôvodná len čiastočne. Vychádzajúc zo záveru, že k

zániku poistného vzťahu preukázateľne došlo až zmenou v osobe vlastníka predmetného poisteného
motorového vozidla, t.j. 11.12.2013 ( a nie výpoveďou žalovaného), čo vyplýva z osvedčenia o evidencii
G., kde sa pod menom nového vlastníka držiteľa motorového vozidla uvádza dátum 11.12.2013 tak
podľa názoru súdu je pre stanovenie okamihu zániku poistenia smerodajný práve tento deň. Ak sa
žalobca svojou žalobou domáha zaplatenia poistného aj za deň 12.12.2013 ako to vyplynulo zo žaloby

i z prednesu žalujúcej strany na pojednávaní konanom 21.2.2017 tak požaduje plnenie, na ktoré
nemá nárok. Vo vzťahu k prepočtu dlžného poistného súd vychádzal zo spôsobu prepočtu (ktorý
nebol žalovanou stranou namietaný) prezentovaným na pojednávaní konanom 21.2.2017 (bod 8. tohto
rozsudku) a dospel k záveru, že žalobcovi za obdobie od 10.12.2012 do 10.9.2013 (t.j. 270 dní pri
prepočte, že mesiac predstavuje 30 dní) prináleží poistné vo výške 1.132,59 Eur (1.510,12 Eur /ročné
poistné/ : 360 dní = 4,19 Eur na deň x 270 dní) a za obdobie od 10.9.2013 do 11.12.2013 (pri ročnom

poistnom zvýšenom na základe tzv. malusu na sumu 1.812,16 Eur ročne) predstavuje sumu 458,09 Eur
(1.812,16Eur/ročnépoistné/:360dní=5,034Eurnadeňx91dní),čospolupredstavujecelkovépoistné
za obdobie od 10.12.2012 do 11.12.2013 v sume 1.590,68 Eur. Od tejto sumy je potrebné odpočítať
sumu 311,87 Eur, ktorú žalobca nevyplatil žalovanému v súvislosti s poistnou udalosťou č. 1380392 z
8.2.2013 a ktorú si ponechal ako úhradu časti dlžného poistného (č.l. 28). Suma dlžného poistného tak

predstavuje sumu 1.278,81 Eur, na zaplatenie ktorej súd žalovaného aj zaviazal a vo zvyšnej časti (nad
túto sumu) žalobu potom zamietol.

26. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z

omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Vzhľadom na omeškanie žalovaného so splnením peňažného záväzku žalobcovi vznikol aj nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania podľa Občianskeho zákonníka, ktorého výška k prvému dňu omeškania

s plnením dlhu k 12.12.2013 predstavovala zákonný ročný úrok v občianskoprávnych vzťahoch z
omeškania vo výške 5,25%. Vzhľadom k tomu, že podľa názoru súdu z poistnej zmluvy nevyplývalo,
že by ju žalovaný uzavieral ako živnostník, na pojednávaní konanom 3.5.2018 právny zástupca žalobcu
žalobu v časti požadovaných úrokov z omeškania prevyšujúcich výšku 5,25% ročne zo žalovanej istiny
zobral späť (t.j. vo vzťahu k 2% ročnému úroku z omeškania) s čím žalovaná strana vyjadrila súhlas.

Nakoľkožalobcasivžalobeuplatnilúrokzomeškaniaod13.12.2013súdviazanýjehonávrhomrozhodol
tak, že žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania od ním požadovaného dňa.

28. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods.1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

29. Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalujúcej strany - späťvzatie žaloby v časti požadovaných
úrokov z omeškania, s ktorým žalovaná strana výslovne vyjadrila svoj súhlas, súd postupujúc podľa §
145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP predmetné konanie v časti úrokov z omeškania presahujúcich výšku
5,25 % ročne zo žalovanej sumy zastavil.

30. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo. V zmysle právnej úpravy sa zohľadňuje každý neúspech, a
to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. V zmysle konštantnej judikatúry (Rc 34/2005)procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v
príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) treba považovať za „čiastočný úspech“ v
zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Keďže žalujúca strana nebola úspešná v celom rozsahu (a to

tak v istine ako i v príslušenstve) vychádzajúc z uvedeného právneho záveru prihliadajúc pri tom i na
to, že tak žalobca ako i žalovaný sa pričinili o chaos v predmetnom poistnom vzťahu, súd považoval za
spravodlivé, aby si trovy vzniknuté v súvislosti s týmto konaním hradili sami bez nároku na ich náhradu
protistranou.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 a 2 CSP), t.j. na Okresnom súde Námestovo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať
návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.