Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 5, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818200727
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7818200727.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu: Z. T., H.. XX. XX.

XXXX, C. X. Z.A. XXX, XXX XX E. S., zastúp. JUDr. Pavol Kontra, IČO: 42 321 859, Čučmianska dlhá
21, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava
26, IČO: 31 383 408, zastúp. JUDr. Jaroslav Čollák, advokát, Floriánska 19, 040 11 Košice, o zaplatenie
323,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 323,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 4,05 %
ročne z uvedenej sumy, za čas od 09.03.2018 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú bude povinná zaplatiť žalovaná.
O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 323,- eur, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 4,05 % ročne, za čas od podania žaloby (09.03.2018) do zaplatenia a náhrady
trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.09.2015 došlo k vzniku poistnej udalosti na motorovom vozidle
zn. VW Multivan EČV: Q. XXX B., ktoré viedol žalobca. Žalobca riadne a včas oznámil žalovanej

poisťovni vznik škodovej udalosti a uplatnil si nárok z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
výkonom povolania, na základe poistnej zmluvy 607/026/684-7. Žalovaná oznámila žalobcovi písomne,
ku škodovej udalosti č. 1513.1650/010-6 zo dňa 26.09.2015, že nie je možné poskytnúť plnenie
z dojednaného poistenia. Zdôvodnila to uplynutím premlčacej lehoty podľa všeobecne záväzných
predpisov. Žalobca reagoval písomne zo dňa 08.01.2018 na stanovisko žalovanej zo dňa 18.12.2017,
na čo žalovaná opätovne zaujala zamietavé stanovisko vyjadrením zo dňa 09.02.2018. Žalobca sa však
domnieva, že nárok nie je premlčaný, s poukazom na ust. § 104 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),

pretožepremlčaciadobapriprávachnaplneniezpoisteniazačínaplynúťzarokpopoistnejudalosti.Tiež
poukázal na znenie ust. § 797 ods. 2 OZ, z ktorého vyplynulo, že právo na plnenie z poistenia vznikne
poistenému, len čo dôjde k poistnej udalosti, t.j. ku skutočnosti, s ktorou je spojený vznik povinnosti
poistiteľa plniť. V týchto prípadoch všeobecná premlčacia doba v trvaní troch rokov začína plynúť až
jedenrokpopoistnejudalosti,tzn.žepremlčaciadobajecelkom4roky(1+3).Vychádzajúczuvedeného,
premlčacia doba v takomto prípade začína plynúť za rok po poistnej udalosti, tzn. odo dňa 26.09.2016.
Žalobca sa domáhal v danom prípade zaplatenia sumy 323,- eur, ktorú uhradil zamestnávateľovi z

titulu vzniknutej škody na vozidle.Výška škody bola stanovená znaleckým posudkom č. 112/2016,
vypracovaným P.. A. Q., znalcom z odboru doprava a strojárstvo. Celková škoda na služobnom vozidle
bola vyčíslená vo výške 969,- eur, vrátane DPH. Žalobca uzavrel so zamestnávateľom Dohodu o
náhrade škody zo dňa 03.11.2017, v zmysle ktorej bola náhrada škody znížená služobným úradom nasumu 323,- eur. Túto sumu uhradil žalobca v prospech účtu zamestnávateľa dňa 01.03.2018 a požiadal
žalovanú o jej vyplatenie.

3. Žalovaná sa písomne vyjadrila k žalobe, navrhla žalobu zamietnuť s odôvodnením, že šetrenie
predmetnej poistnej udalosti bolo ukončené v zmysle stanoviska prijatého dňa 18.12.2017, bez
poskytnutia poistného plnenia. Dôvodom bola skutočnosť, že na nahlásený prípad sa dojednané
poistenie nevzťahuje, nakoľko podľa ust. § 106 ods. 1 OZ sa právo na náhradu škody premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V zmysle ust. § 788 OZ

sa zmluvou poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť a
fyzická/právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa čl.
II. VPP-Zp je poistnou udalosťou oprávnený a preukázaný nárok zamestnávateľovi voči poistenému na
náhradu škody, za ktorú poistený zodpovedá a ktorý nie je uvedený vo výlukách z poistenia pri splnení
podmienok uvedených v písm. b.) až d.) tohto článku. V zmysle čl. III. ods. 2 písm. c.) VPP-Zp, poisťovňa
nenahradí za poisteného nároky, pri ktorých uplynula premlčacia lehota podľa Všeobecne záväzných

právnych predpisov, pričom právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Z doložených dokladov vyplýva, že žalobca mal spôsobiť škodu
jeho služobnému úradu dňa 26.09.2015, tzn. že v tento deň sa služobný úrad dozvedel, že mu vznikla
škoda a kto ju spôsobil. Služobný úrad si voči žalobcovi uplatnil nárok na náhradu škody až na základe
správy o vyšetrení škody, vydanej OR PZ v Rožňave, pod č. ORPZ-RV-VO-23-015/2015-ŠK zo dňa

23.10.2017atedapouplynutídvojročnejpremlčacejlehotystanovenejOZ.Včaseuplatneniaslužobným
úradom bol už nárok premlčaný a preto nebolo možné poskytnúť plnenie žalobcovi. To, že sa žalobca
dozvedel o výške škody až znaleckým posudkom č. 112/2016, nepovažovala žalovaná za podstatné, s
poukazom na úpravu plynutia premlčacej doby pri náhrade škody.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s pripojenými listinnými
dôkazmi, písomnými vyjadreniami a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Žalobca trval na žalobe, aj na dôvodoch, ktoré vyplývali zo žaloby. K okolnostiam, za ktorých vznikla
poistná udalosť, uviedol, že v septembri 2015 došlo k vzniku škody na služobnom vozidle , ktorá bola

spôsobená tým, že počas nočnej služby vykonával na určitom mieste cúvanie - obrat, pričom zachytil
vysunutý poklop. Ihneď ako sa to stalo, oznámil svoju zamestnávateľovi túto udalosť. Prišla nehodová
skupina, ktorá vykonala dychovú skúšku, bola bez nálezu. Ihneď po ukončení nočnej služby išiel žalobca
ohlásiť poistnú udalosť do poisťovne a asi o týždeň alebo dva bola vykonaná ohliadka poškodeného
vozidla zamestnancom poisťovne. Čo sa týka poškodenia, zrejme nebolo takého závažného charakteru,

pretože vozidlo naďalej jazdilo a až neskôr bolo vyradené z prevádzky. Poistnú zmluvu uzatváral
žalobca dňa 06.02.2008 a akceptovaná bola 13.02.2008. Jednalo sa o poistenie zo zodpovednosti z
výkonu povolania. K obsahu poistnej zmluvy a Všeobecných poistných podmienok uviedol, že zmluvu
zbežne prečítal pri jej podpísaní. Po vzniku poistnej udalosti poistné podmienky nečítal. Keďže otázka
vinníka nebola sporná, ihneď nahlásil poistnú udalosť poisťovni, s ktorou mal uzavretú poistnú zmluvu.

Nemohol skôr uplatňovať nárok voči poisťovni, pretože až na základe znaleckého posudku bola známa
konkrétna výška vzniknutej škody. Na základe ustálenia výšky škody, zamestnávateľ s ním uzavrel
dohodu o zaplatení zníženej sumy, v rozsahu 1/3 -iny vzniknutej zistenej škody. O tom, že bola nejaká
podmienka brániaca v úhrade poistného plnenia, sa dozvedel až z listu poisťovne, ktorá na uplatnený
nárok reagovala odmietavo. Vyjadril aj presvedčenie, že mu nie je známe, že by bolo jeho povinnosťou

vzniesť námietku premlčania a keďže sa tak nestalo, nárok na náhradu škody by nemal byť premlčaný.
Odlišne od žalovanej chápal dĺžku premlčacej lehoty, pretože v danom prípade sa nejednalo vo vzťahu
k poisťovni o premlčanie v dvojročnej premlčacej dobe, ale v štvorročnej premlčacej dobe.

6. Žalovaná naďalej trvala na zamietnutí žaloby s poukazom na to, že žalobca riadne uzavrel poistnú

zmluvu, pristúpil k poistným podmienkam a tým aj k výluke z poistného plnenia, ktoré sú súčasťou
poistných podmienok. Nebolo sporné to, že k poistnej udalosti došlo dňa 26.09.2015. Žalovaná
nespochybnila ani to, že udalosť bola nahlásená ihneď zamestnávateľovi žalobcu, avšak trvala na tom,
že od uvedeného obdobia začala plynúť premlčacia doba v zmysle ust. § 106 ods. 1 OZ, tzn. subjektívna
premlčaciadoba.To,žedojednanieonáhradeškodybolozrealizovanépodvochrokoch,niejepodstatné

pre poisťovňu, pretože bolo vecou žalobcu, aby počas plynutia doby od vzniku poistnej udalosti sa
obrátil na zamestnávateľa a zistil, aký je stav v danej veci. Akceptovala aj to, že žiadny právny predpis
neukladá osobe vzniesť námietku premlčania, napriek tomu sa domnievala, že postupovala správne,
keď neposkytla poistné plnenie.7. Z predloženej fotokópie poistnej zmluvy, ktorá bola porovnaná s originálom na pojednávaní dňa
05.09.2018, vyplynulo, že žalobca ako poistník a poistený - štátny zamestnanec, policajt, uzavrel

s poisťovňou Wűstenrot poisťovňa, a.s., poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
povolania dňa 06.02.2008. Poistná zmluva bola prijatá žalovanou dňa 13.02.2008. Ročné poistenie
predstavovalo 1.800,- Sk (59,75 eur) a celková poistná suma 100.000,- Sk (3.319,39 eur). Spôsob
úhrady poistného bol dohodnutý, raz ročne. Okrem uvedených údajov a údajov zástupcu, ktorý spisoval
poistnú zmluvu, boli uvedené len údaje týkajúce sa formy úhrady, splatnosti poistného a tiež prehlásenie

písané minimalizovaným písmom, že poistník prehlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými poistnými
podmienkami pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy.

8. Z pripojených Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone povolania (ďalej „VPP-Zp) vyplynulo z čl. I., že poistenie sa vzťahuje na zodpovednosť

poisteného za škodu, ktorú spôsobil ako zamestnanec svojmu zamestnávateľovi a tiež zavineným
porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Z čl. II. vyplýva,
že poistná udalosť sa považuje za oprávnený a preukázaný nárok zamestnávateľa voči poistenému
na náhradu škody, za ktorú poistený zodpovedá a ktorý nie je uvedený vo výlukách poistenia (čl. II.
písm. a.). V zmysle čl. III. ods. 2 písm. c.) poisťovňa nenahradí za poisteného nároky, pri ktorých

uplynula premlčacia lehota podľa všeobecne záväzných predpisov. Z čl. V. ods. 1 písm. a.) vyplýva, že
povinnosťou poistníka a poisteného bolo okrem iného uvádzať pravdivo všetky otázky týkajúceho sa
poistenia; c.) platiť poistné včas a v dohodnutej výške; podľa ods. 2 písm. b.) bez zbytočného odkladu,
najneskôr do 15 dní po škodovej udalosti písomne alebo iným vhodným spôsobom oznámiť poisťovni,
že došlo ku škode a dať pravdivé vysvetlenie; d.) predložiť poisťovni písomný nárok zamestnávateľa

na náhradu škody s uvedením príčiny, rozsahu a výšky škody a vyjadriť sa k požadovanej náhrade;
f.) umožniť obhliadku poškodenej veci; g.) poskytnúť poisťovni súčinnosť potrebnú na zistenie príčiny
a výšky škody i.) bez zbytočného odkladu oznámiť poisťovni, že zamestnávateľ uplatňuje právo na
náhradu škody na súde, prípadne na inom orgáne; j.) v konaní o náhrade škody zo škodovej udalosti je
poistník/poistený povinný postupovať v súlade s pokynmi poisťovne, najmä sa nesmie bez písomného

súhlasu poisťovne zaviazať k náhrade premlčanej pohľadávky alebo uzavrieť súdny zmier. Podľa
ods. 3 je povinný poistený postupovať v súlade s pokynmi poisťovne a bez jej súhlasu neuzatvárať
so zamestnávateľom dohodu o náhrade škody. Podľa čl. VI. poisťovňa je povinná okrem povinností
stanovených v OZ po a.) na požiadanie prejednať s poisteným výsledky šetrenia nevyhnutného na
zistenie rozsahu a výšky poistného plnenia alebo mu ich bez zbytočného odkladu oznámiť. Podľa čl. VIII.

bod 4, ak poistený nahradil poškodenému škodu sám, je poisťovňa oprávnená preskúmať a zhodnotiť
všetky skutočnosti týkajúce sa vzniku práva na plnenie z poistenia tak, akoby k náhrade škody poisteným
nedošlo a poskytne poistenému refundáciu do výšky sumy, v akej by bola povinná uhradiť poškodenému
škodu za poisteného. Podľa bodu 5 pri určení výšky škody na veci, sa vychádza z ceny veci v čase
poškodenia. Z uvedeného článku bodu 8 tiež vyplývajú oprávnenia poisťovne odmietnuť plnenia, okrem

iného ak poistený bez písomného súhlasu poisťovne nevznesie námietku premlčania alebo sa zaviaže
podľa písm. c.) bez písomného súhlasu uhradiť premlčanú pohľadávku, alebo d.) uzná náhradu škody,
ktorá je v rozpore s platnými, všeobecne záväznými predpismi.

9. Z pripojenej písomnej komunikácie medzi žalobcom a žalovanou zo dňa 18.12.2017, následne dňa

08.01.2018, vyplynulo, že žalobca požiadal o poskytnutie plnenia, na čo reagovala žalovaná listom
zo dňa 18.12.2017. S poukazom na to, že v dôsledku uplynutia premlčacej lehoty podľa všeobecných
záväzných predpisov, v zmysle výluky podľa VPP-Zpč.l. III. ods. 2 písm. c.) oznámila žalobcovi, že
mu neposkytne poistné plnenie. Dôvodom bola skutočnosť, že zamestnávateľ žalobcu uplatnil nárok na
náhradu škody až Dohodou o náhrade škody zo dňa 03.11.2017, tzn. po uplynutí dvojročnej premlčacej

lehoty. Z toho vyplynulo, že nárok bol v čase jeho uplatnenia služobným úradom premlčaný.
10. Listom zo dňa 08.01.2018 žalobca opätovne vyzval žalovanú na poskytnutie plnenia z poistnej
zmluvy, ktoré bolo vyvolané vznikom poistnej udalosti dňa 26.09.2015 spôsobenej služobným
motorovým, vozidlom zn. VW Multivan, EČV: Q. XXX B., v nezmenenom rozsahu.

11. Dohoda o náhrade škody bola uzavretá medzi služobným úradom - Ministerstvom vnútra SR, zast.
riaditeľomOkresnéhoriaditeľstvaPZvRožňaveažalobcomdňa03.11.2017.VzmysleuvedenejDohody
žalobca uznal svoju zodpovednosť a súčasne uznal dlh určený čo do dôvodu a výšky v sume 323,-
eur (čl. 2 Dohody), čo zodpovedalo 1/3 -ine skutočnej škody, ktorá vznikla na horeuvedenom služnomvozidledňa26.09.2015o05.10hod.ZDohodyvyplývajúajokolnostivznikuškodynaslužobnomvozidle,
ktorá bola prešetrená Obvodným oddelením PZ Rožňava ako priestupok podľa ust. § 50 ods. 1 Zákona
č. 372/1990 Zb. Keďže nebol preukázaný úmysel spôsobiť škodu, vec bola odložená rozhodnutím zo

dňa 30.09.2015. Výška škody bola určená na základe znaleckého posudku č. 112/2016 v celkovej
sume 969,- eur vrátane DPH. Znalecký posudok bol nariadený v zmysle čl. 7 ods. 1 Pokynu sekcie
ekonomiky MV SR č. 4/2014 o určení výšky škody. Za stavu, ak nebolo vozidlo opravované, nemožno
škodu určiť iným postupom, škodu určuje znalec z príslušného odboru. Vozidlo nebolo opravované, s
vozidlom sa po určitú dobu jazdilo a bolo vyradené z prevádzky, z dôvodu niekoľkoročného používania.

V zmysle uvedenej Dohody bol žalobca povinný zaplatiť sumu 323,- eur v lehote do troch mesiacov od
nadobudnutia platnosti Dohody.

12. Žalobca škodu zaplatil vo výške 323,- eur dňa 01.03.2018 na účet zamestnávateľa zo svojho účtu
vedeného v K., B..K..

13. Podľa ust. § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
14. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,

b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,

f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.
15.Podľaodseku3uvedenéhoustanovenia,súčasťoupoistnejzmluvysúvšeobecnépoistnépodmienky
poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli
pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

16. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok
odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na
prospech poisteného.

17. Podľa ust. § 790 písm. c.) OZ, poistiť možno najmä zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote

a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za
škodu).

18. Podľa ust. § 795 ods. 1 OZ, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom
po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy

alebo neskôr.

19. Podľa ust. § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

20. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou
je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
21. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez
zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej

udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

22. Podľa ust. § 799 ods. 2 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi
písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej
následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť

aj ďalšie povinnosti.

23. Podľa ust. § 822 OZ, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej
udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.24. Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
25. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

26.Podľaust.§101OZ,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

27. Podľa ust. § 104 OZ, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po
poistnej udalosti.

28. Podľa ust. § 104 OZ, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po
poistnej udalosti.

29. Podľa § 160 ods. 1 Zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, policajt
zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri

výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný úrad je povinný preukázať policajtovi
zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v § 164 a 165.
30. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, predpokladom na vznik zodpovednosti policajta za škodu
služobnému úradu je
a) vznik škody,

b) porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej
súvislosti s ním,
c) príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou,
d) zavinenie,
e) právny vzťah policajta k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby.

31. Podľa § 166 ods. 1 uvedeného Zákona , policajt, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť
skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do predchádzajúceho
stavu.

32. Podľa ust. § 168 uvedeného Zákona, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny tejto veci
v čase jej poškodenia alebo straty.

33.Podľaust.§169ods.1uvedenéhoZákona,akškodabolaspôsobenáznedbanlivosti,náhraduškody
možno určiť nižšou sumou, než je skutočná škoda, alebo než je trojnásobok služobného platu policajta,

ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Výška náhrady škody
však musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody a ak škoda presahuje trojnásobok služobného
platu policajta, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla, najmenej
jeden služobný plat policajta, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda
vznikla. Ak ide o škodu spôsobenú v dôsledku požitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo na

zverených hodnotách, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov, náhradu
škody nižšou sumou môže určiť len odvolací orgán, alebo ak ide o škodu spôsobenú trestným činom,
aj súd.

34. Podľa § 170 ods. 1 uvedeného zákona, služobný úrad je povinný vyžadovať od policajta náhradu

škody, za ktorú policajt zodpovedá. O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje
nadriadený. Výšku požadovanej náhrady škody určuje nadriadený, ktorý ju prerokuje s policajtom.
35. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak sa nadriadený a policajt dohodnú na náhrade škody,
uzavrú o tom písomnú dohodu.

36. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou existoval poistný vzťah,
založený Poistnou zmluvou zo dňa 06.02.2008. Uvedenou Zmluvou bol žalobca poistený pre prípad
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania. Dňa 26.09.2015 o 05.10 hod., došlo počas
služobného výkonu ku škode na služobnom vozidle, v dôsledku zavineného konania žalobcu. Žalobcaihneď oznámil vznik tejto škody svojmu zamestnávateľovi, bol zabezpečený výjazd nehodovej skupiny,
ktorá pri preverovaní nezistila požitie alkoholu. V deň vzniku poistnej udalosti, tzn. dňa 26.09.2015
nahlásil žalobca poistnú udalosť aj žalovanej, v súlade so VPP-Zp, čl. V. ods. 2 písm. b.). Ďalšie úkony,

ktoré súviseli so vznikom škody, so zistením rozsahu a výšky škody, boli vykonávané zamestnávateľom
žalobcu. Uvedené služobné vozidlo sa podľa stanoviska Centra podpory Košice zo dňa 21.02.2017
neopravovalo z dôvodu očakávanej obmeny vozového parku, malo byť vyradené z prevádzky a
preto musel služobný úrad požiadať o vypracovanie znaleckého posudku na zistenie výšky škody. Až
po uvedenom odhade rozhodol služobný úrad o výške škody a na základe správy o vyšetrení škody,

vydanej OR PZ v Rožňave, pod č. ORPZ-RV-VO-23-015/2015-ŠK zo dňa 23.10.2017, o náhrade škody
spôsobenej žalobcom, v rozsahu 1/3-iny škody zistenej znaleckým posudkom.

37. Napriek tomu, že nebola pochybnosť o okolnostiach vzniku škody, o osobe, ktorá škodu spôsobila,
žalovaná odmietla plniť, s odkazom na výluku v zmysle VPP-Zp, ktorá neumožňuje poskytnúť plnenie.
Plnenie bolo odmietnuté z dôvodu, že zamestnávateľ žalobcu/služobný úrad počas plynutia dvojročnej

premlčacej doby neuplatnil náhradu škody voči žalobcovi a žalobca sa dohodol na náhrade škody
dňa 03.11.2017, uznal nárok u svojho zamestnávateľa/služobného úradu. Je nesporné, že premlčanie
zakladá len právo dovolať sa ho pred súdom. Nič nebráni dlžníkovi svoj dlh dobrovoľne splniť a dlžníka
nemožno donútiť k vzneseniu námietky premlčania. Nárok na náhradu škody sa premlčiava v zmysle
ust. § 106 ods. 1 OZ, za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu

zodpovedá.Prezačiatokplynutiasubjektívnejpremlčacejdobynauplatnenieprávananáhraduškodysa
vyžaduje skutočná, nielen predpokladaná vedomosť poškodeného o úkone alebo udalosti, ktorou bola
škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého rozsahu, ktorú je možné objektívne
vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť.

38. Súd zdôrazňuje, že z ust. 797 ods. 3 OZ vyplýva tiež, že žalovaná mala zákonnú povinnosť
vykonať šetrenie bez zbytočného odkladu, potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť a
o výsledkoch šetrenia mala oboznámiť aj poisteného. Z dokazovania nevyplynulo, že by bol žalobca
oboznámený s výsledkami šetrenia poisťovne, pričom žalovaná mala povinnosť v rámci šetrenia zistiť aj
výšku škody. Napriek ohliadke poškodeného vozidla vykonaného osobou poverenou žalovanou, nebolo

z dokazovania zistené, ako žalovaná v danom prípade postupovala. Zrejme čakala na výsledky zistenia
škody služobným úradom, čo ju ale nezbavovalo povinnosti zistiť výšku poistného plnenia vlastným
konaním, alebo účelovo čakala na prípadné uplynutie premlčacej doby.

39. Uplatnenie náhrady škody bolo možné až po zistení výšky škody, pretože sa nemohlo konať

o nejakej fiktívnej alebo domnelej škode, pričom služobný úrad musel postupovať podľa zákona a
interných pokynov nadriadeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. S tým súvisí aj plynutie
subjektívnej a objektívnej premlčacej doby. V danom prípade začala plynúť objektívna lehota odo dňa
26.09.2015, kedy sa dozvedel služobný úrad o vzniku škody a kto za ňu zodpovedá. Konkrétna výška
škody bola známa najneskôr ku dňu 23.10.2017. Podľa názoru súdu začala plynúť subjektívna lehota

od uvedeného dátumu a uplynutie objektívnej trojročnej lehoty sa datovalo ku dňu 26.09.2018. Náhrada
škodymedzižalobcomaslužobnýmúradom bolapodpísanádňa03.11.2017,preduplynutímpremlčacej
doby, teda v lehote a nebol dôvod na odmietnutie plnenia. Naviac súd poukazuje aj na znenie ust. § 788
ods. 4 OZ, podľa ktorého, v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch
v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného. V danom

prípade je zrejmé, že odchýlenie od poistných podmienok (od čl. 3 VPP- zp) je možné, pretože žiadny
iný dôvod pre výluku nebol daný, len čl. 3 ods. 2 písm. c/ VPP-zp. Nemožno opomenúť ani skutočnosť,
že nárok na poistné plnenie si uplatnil žalobca v podstate už nahlásením poistnej udalosti. Žalovaná
až listom zo dňa 18.12.2017 oznámila žalobcovi odmietnutie poistného plnenia.

40. Z hľadiska plynutia lehôt na uplatnenie poistného plnenia je potrebné aplikovať ust. § 104 OZ, v
zmysle ktorého začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti, tzn. že celková dĺžka na
uplatnenie nároku z tejto poistnej udalosti sú 4 roky. Začiatok premlčacej doby na uplatnenie nároku na
poistné plnenie v zmysle uvedeného ustanovenia je určený objektívne, pre všetky druhy poistenia, tzn.
celkovádĺžkasú4rokyaplynúodpoistnejudalosti,bezohľadunato,kedybolapoistnáudalosťpoisťovni

oznámená a kedy sa poistné plnenie stalo splatným. Uvedené ust. § 104 OZ sa týka premlčania práva
na poistné plnenie, nie ostatných práv. Ide o odchylnú úpravu v zmysle ust. 101 OZ, kedy sa všeobecná
trojročná premlčacia doba predĺži na jeden rok v prospech a na ochranu poisteného. Poistná udalosť sa
stala 26.09.2015, premlčacia doba uplynie 26.09.2019.41. Zhodnotením dokazovania súd dospel k záveru, že nárok na náhradu škody uplatnený služobným
úradom voči žalobcovi nebol premlčaný a rovnako neuplynula doposiaľ ani premlčacia doba na

uplatnenie poistného plnenia. Z uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovel a uložil povinnosť žalovanej
poskytnúť plnenie v rozsahu zaplatenej náhrady škody žalobcom v prospech služobného úradu.

42.Podľaust.§517ods.1,2OZ,dlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.Akhonesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak

ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
43. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

44. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., v účinnom znení ku dňu splatnosti
úveru, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

45. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od podania žaloby, to znamená od 09. 03. 2018, napriek

tomu, že do omeškania sa dostala žalovaná už odmietnutím plnenia (dňa 18.12.2017). Súd je viazaný
žalobným petitom. Ku dňu 09.03.2018 predstavoval úrok z omeškania 5% (0,00 % základná sadzba
ECB + 5 percentuálnych bodov), žalobca si uplatnil úrok vo výške 4,05 %, v tejto výške súd priznal úrok
z omeškania.

46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, z toho dôvodu súd priznal žalobcovi náhradu trov
konania vrozsahu100%,ktorúbudepovinnázaplatiťžalovanážalobcoviporozhodnutíovýškenáhrady

trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, v zmysle ust. § 262
ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.

Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).