Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 18, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/335/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5701899923
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013896647.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: O. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. č. XXX, právne zastúpeného Mgr. Barborou Kleinovou Bučkovou,
advokátkou, so sídlom S. č. XX, XXX XX A., proti odporcom: 1/ W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
K. č. XXX, 2/ W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. č. XXX, odporcovia obaja právne zastúpení

JUDr. Kristínou Jošthovou, advokátkou, so sídlom E. M. R. K. XX, XXX XX Y., v konaní o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o vzájomnom návrhu odporcov, o odvolaní odporcov proti rozsudku
Okresného súdu Martin č.k. 9C 92/2001-282 zo dňa 13. 09. 2011, v spojení s uznesením Okresného
súdu Martin č.k. 9C 92/2001-294 zo dňa 26. 09. 2011 a uznesením Okresného súdu Martin č.k. 9C
92/2001-352 zo dňa 14. 05. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 9C 92/2001-282 zo dňa 13. 09. 2011 v spojení s uznesením
Okresného súdu Martin č.k. 9C 92/2001-294 zo dňa 26. 09. 2011 a uznesením Okresného súdu Martin

č.k. 9C 92/2011-352 zo dňa 14. 05. 2013 p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.

Odvolací súd n a r i a ď u j e prvostupňovému súdu opravu napadnutého rozsudku, a to tak, že jeho
prvopis, ako aj ďalšie jeho rovnopisy pevne spojí s geometrickým plánom č. 11/99 zo dňa

21.01.1999 vyhotoveným vyhotoviteľom: GEODET, Mudroňova 45, 036 01 Martin, IČO: 35 075 953,
ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku v súlade s ust. § 58 ods. 4 vyhlášky MS SR
č. 545/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,
Špeciálny súd a vojenské súdy v platnom znení.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (v spojení s dvomi opravnými uzneseniami) okresný súd určil, že navrhovateľ
je výlučným vlastníkom parc. CKN č. XXX/X - orná pôda o výmere 453 m2 v kat. úz. K., ktorá je zapísaná
u Správy katastra Martin podľa geometrického plánu č. 11/99 zo dňa 21.01.1999, vyhotoveného

vyhotoviteľom: GEODET, Mudroňova 45, 036 01 Martin, IČO: 35 075 953, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou tohto rozsudku. Vzájomný návrh odporcov v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o trovách
konania ponechal na samostatné uznesenie.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podanom na okresnom súde s a
navrhovateľ pôvodne domáhal určenia priebehu hranice medzi pozemkom, ktorého vlastníkom je on
a pozemkom, ktorého vlastníkmi sú odporcovia. Uviedol, že chyba sa stala v roku 1976, kedy pri

mapovaní bola chybne zameraná západná hranica parcely navrhovateľa CKN č. XXX ako rovná bez
lomových bodov, vyznačených v geometrickom pláne č. 014-24-409-920-58. Podaním zo dňa
18.04.2011 navrhovateľ zmenil návrh na začatie konania tak, že žiadal určiť, že je výlučným vlastníkomnehnuteľnosti - CKN parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 453 m2 v kat. úz. K., ktorá je zapísaná u
Správy katastra Martin podľa grafickej prílohy č. 10 znaleckého posudku č. 8/2009 znalca Ing. Ladislava
Tichého, ktorý bude súčasťou rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tým, že nakoľko odporcovia sú zapísaní

ako bezpodieloví spoluvlastníci pozemku CKN parc. č. XXX - orná pôda o výmere 2.028 m2 v kat.
úz. K. na LV č. XXX, navrhovateľ je nútený domáhať sa určenia svojho vlastníckeho práva k spornej
nehnuteľnosti. V zmene návrhu na začatie konania uviedol, že v prebiehajúcom súdnom konaní už bolo
preukázané, že odporcovia nemôžu byť spoluvlastníkmi celej CKN parc. č. XXX, pretože nemajú žiaden
právny titul na nadobudnutie vlastníctva k časti CKN parc. č. XXX, ktorá je v znaleckom posudku č.

8/2009 znalca Ing. Ladislava Tichého vyznačená ako CKN parc. č. XXX/X. Keďže v tomto prípade je
vedené dvojité vlastnícke právo k pozemku, ktorý je v znaleckom posudku označený ako CKN parc. č.
XXX/X, je potrebné, aby sa navrhovateľ svojho nároku domáhal žalobou o určenie vlastníckeho práva
k spornej ploche. Existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodnil navrhovateľ ochranou svojho
porušeného vlastníckeho práva a potrebou záznamu správneho údaja o jeho vlastníckom práve k
spornej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. V prípade, ak medzi vlastníkmi susedných pozemkov

dochádza k nezrovnalostiam ohľadne určenia vlastníckeho práva k určitému pozemku, je daný naliehavý
právny záujem na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva predmetnej (medzi vlastníkmi spornej)
časti pozemku. Uvedenú zmenu žaloby pripustil súd uznesením zo dňa 11.05.2011.
Následne dňa 18.11.2010 bol súdu doručený vzájomný návrh odporcov, ktorí sa domáhali, aby súd určil,
že odporcovia v rade 1/ a 2/ nadobudli vlastnícke právo k CKN parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere

453 m2 novovytvorenej geometrickým plánom č. 9C 92/2001 zo dňa 06.05.2011 Ing. Ladislavom Tichým
vydržaním.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 17.01.1961 vlastníčka PKN parcely č. XXX/X O. U. predala W. S. a jeho

manželke W., rod. A. časť predmetnej parcely o výmere 180 m2 (označenej ako parc.č. XXX/X) podľa
geometrickéhoplánuOÚGKvŽiline-OMSvMartinezodňa12.10.1959č.014-24-409-920-58.Uvedená
zmluva bola schválená Okresným národným výborom, odborom výstavby v Martine dňa 03.06.1961 pod
č. Výst. 629/1960 a registrovaná Štátnym notárstvom v Martine dňa 23.10.1961 pod č. Pr 162/61. Táto
zmluva však nikdy nebola zapísaná do katastra nehnuteľností, ani do pozemkovej knihy. Odporcovia W.

S. s manželkou W. na zápis svojho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností až následne
predložili notársku zápisnicu JUDr. Miroslava Debnára zo dňa 20.06.1988, sp.zn. N 211/88, NZ 238/88,
ktorou sa osvedčuje vlastníctvo k parcele, označenej v geometrickom pláne č. 014-24-409-920-58
ako parcela č. XXX/X o výmere 792 m2. Pretože v roku 1976 bolo v kat. úz. K. vykonané technicko-
hospodárske mapovanie /THM/, bolo potrebné parcelu č. XXX/X pred zápisom do katastra

nehnuteľností zidentifikovať na stav po tomto mapovaní. Podľa identifikácie je parcela č. XXX/X identická
s parcelou č. XXX o výmere 533 m2. Zápis bol prevedený na list vlastníctva č. XXX pre k.ú. K.. W. Smitka
s manželkou W. následne predložili na zápis do katastra nehnuteľností kúpnu zmluvu, napísanú
JUDr. Miroslavom Debnárom na Štátnom notárstve v Martine dňa 14.12.1988 č. N 451/88,
NZ 511/88, na základe ktorej bol vykonaný zápis parciel č. XXX a č. XXX na list vlastníctva č. XXX v

k.ú. K.. V kúpnej zmluve kupujú W. S. s manželkou od vlastníkov PKN parcely č. XXX/X, uvedených
v PK vložke č. 635 časť PKN parcely č. XXX/X označenej podľa geometrického plánu č.
244-253-834-88 ako parcela č. XXX o výmere 533 m2 a parcela č. XXX o výmere 2028 m2. Zmluva je
platná, registrovaná Štátnym notárstvom v Martine pod č. RI 178/89.
PKN parcela č. XXX/X evidovaná v PK vložke č. 88 pre k.ú. K. vo vlastníctve O. U. prešla rozhodnutím

Štátneho notárstva v Martine zo dňa 13.07.1972 v konaní o dedičstve po poručiteľke O.
U., rodenej G. sp.zn. D 204/72 do vlastníctva dcéry poručiteľky A. L., rodenej U. a následne
osvedčením o dedičstve JUDr. Vladimíra Kostovčáka sp.zn. D 209/97, Dnot 83/1997 zo dňa 09.01.1998
do vlastníctva O. L. v podiele 1/1. V katastri nehnuteľností je vlastníctvo PKN parcely č. XXX/X zapísané
na liste vlastníctva č. XXX s poznámkou parcela v KN neidentická.

Následne v januári 1999 bol firmou GEODET Martin vyhotovený geometrický plán č. 114/99 na
obnovenie hraníc časti pôvodnej parcely č. XXX/X do katastra nehnuteľností. Podľa vytýčenia hraníc
parcely č. 694/3 firmou GEODET sa vlastníctvo PKN parcely XXX/X nadobudnuté z PK vložky č. 88
titulom rozhodnutia Štátneho notárstva v Martine zo dňa 13.07.1972 v konaní o dedičstve po poručiteľke
O.U.,rodenejG.sp.zn.D204/72aosvedčeniaodedičstveJUDr.VladimíraKostovčákasp.zn.D209/97,

Dnot 83/1997 zo dňa 09.01.1998 prekrýva s vlastníctvom časti PKN parcely č. XXX/X z PK vložky č.
635 podľa GP č. 244-253-834-88, nadobudnutým kúpnou zmluvou RI 178/89 ako parcely č. XXX a XXX
o výmere 533 m2 a 2028 m2 a duplicitne aj kúpnou zmluvou zo dňa 17.01.1961 a zámennou zmluvouzo dňa 10.02.1961 ako parcela č. XXX/X o výmere 792 m2, potvrdenými osvedčením sp. zn. N 211/98,
NZ 238/88 do vlastníctva W. S. a manželky W..
Na zistenie príčin spornosti zápisov v katastrálnom operáte a určenie spornej plochy súd uznesením

zo dňa 05.08.2004 ustanovil vo veci znalca z odboru geodézia a kartografia, odvetvia geodézia Ing.
Ladislava Tichého, ktorému určil úlohu vymedziť, v ktorej časti dochádza k zásahu do vlastníckych práv
navrhovateľa zo strany odporcov a následne určiť priebeh hranice medzi pozemkami v k.ú. K. - parc.
č. XXX/X,X, parc.č. XXXX/XX a parc. KN č. XXX a XXX. Po vykonaní znaleckého dokazovania mal
súd preukázané, že pred podaním žaloby o určenie vlastníckej hranice časť pozemku registra KN-E

č.p. XXX/X, zapísaná na LV č. XXX pre k.ú. K. na navrhovateľa bez majetkovej podstaty, (t.j. zapísané
poznámkou „nehnuteľnosť pkn. vl. XX zbytok pkn. p.č. XXX/X neidentická uvedená v listine - D 204/72
- 2/73, 92/99) je duplicitne evidovaná ako parc. registra KN - C č. XXX na LV č. XXX pre k.ú. K. na
odporcu. Uvedený záver vyplýva z konštatovania znalca (znalecký posudok str. 3).
K predmetným skutočnostiam je nutné poukázať na znalecký posudok Ing. Tichého, ktorý na zistenie
príčiny duplicitného evidovania časti parc. č. XXX/X zisťoval celú genézu vývoja tejto parcely od zápisu

do PK vložky č. 88 v roku 1930 - Č.d. 2520/30 do posledného zápisu v katastri, najmä po stránke
technickej, pričom genéza bola nasledovná:
1) Prvý zásah do PKN parcely XXX/X bol prevádzaný v roku 1959 keď geometrickým plánom č.
014-24-409-92-58 bola vytvorená stavebná parcela podľa PKN č.p. XXX/X a podľa stavu katastrálneho
695/57 o výmere 792 m2, ktorá sa skladala z dvoch dielov, t.j. z parcely č. XXX/X - 180 m2 a z parcely č.

XXX/X - 612 m2. Na 180 m2 diel bola registrovaná zmluva Štátneho notárstva pod číslom Pr 162/1961,
ale do pozemkovej knihy zapísaná - prevedená nikdy nebola.
2) Druhý zásah do PKN parcely XXX/X, ktorá už po rozhodnutí Štátneho notárstva v Martine zo dňa
13.07.1972 v konaní o dedičstve po poručiteľke O. U., rodenej G. sp.zn. D 204/72 bola zapísaná na LV
č. XXX pre k.ú. K., bol prevedený v roku 1973, keď geometrickým plánom č 762-083-4-73 boli vytvorené

dva stavebné pozemky - parc. č. XXX/X o výmere 800 m2 a parc. č. XXX/X o výmere
800 m2, ktoré boli na základe darovacích zmlúv, registrovaných pod č. Rl 262/73 a Rl 263 zapísané do
katastra nehnuteľností na list vlastníctva.
3) Tretí zásah do PKN parcely XXX/X bol prevedený odporcami predložením notárskej zápisnice JUDr.
Miroslava Debnára zo dňa 20.6.1988 sp.zn. N 211/88, NZ 238/88, ktorou sa osvedčuje vlastníctvo k

parcele označenej v geometrickom pláne č. 014-24-409-920-58 ako parcela č. XXX/X o výmere 792m2.
Pretože v roku 1976 bolo v k.ú. K. vykonané technicko-hospodárske mapovanie (THM), bolo potrebné
parcelu č. XXX/X pred zápisom do katastra nehnuteľností zidentifikovať na stav po tomto mapovaní.
Podľa identifikácie a osvedčenia je parcela č. XXX/X identická s parcelou č. XXX o výmere 533 m2 a
zápis bol prevedený na LV č. XXX. Z tohto vyplýva, že z výmery 180 m2, ktorá bola

odkúpená Pr 162/1961 bolo pojatých do parc. č. XXX 116 m2.
4) Štvrtý zásah do PKN parcely XXX/X bol, keď odporca predložil na zápis do katastra nehnuteľností
kúpnu zmluvu zo dňa 14.12.1988 sp.zn. N 451/88, NZ 511/88, registrovanú pod č. RI 178/89, na základe
ktorej bol vykonaný zápis parcely č. XXX na LV č. XXX. Zmluva bola vyhotovená na základe
geometrického plánu č. 244-253-834-88 zo dňa 26.09.1988, pri ktorom vyhotoviteľ identifikoval

PKN parcelu č. XXX/X na parcelu registra KN-C č. XXX, ktorá bola zameraná pri THM v roku 1976
tak, ako bola užívaná a nie vlastnená. Vyhotoviteľ geometrického plánu nepostrehol, že v roku 1959
pri geometrickom pláne č. 014-24-409-92-58 bolo pre vysporiadanie pozemku pre odporcu vykázaný
diel o výmere 180 m2, a tiež že hranica PKN parcely č. XXX/X nenadväzuje plynule, ale s odskokom.
Nezobral do úvahy zbytkovú časť z vykúpenej Pr 1621/1961 PKN parcely č. XXX/X o výmere 64 m2,

ktorá ostala po zápise osvedčenia.
5) Piaty zásah do PKN parcely č. XXX/X bol, keď celú pôvodnú parcelu po odpočítaní hore uvedených
záberov si navrhovateľ dal vyhotoviť geometrický plán č. 35075953-114/99 zo dňa 03.02.1999 na
obnovenie hraníc celej pôvodnej parcely. Vyhotoviteľ uvedeného geometrického plánu zistil, že nemôže
obnoviť hranice celej pôvodnej PKN parc. č. XXX/X, nakoľko východná strana obnovovanej PKN parcely

zasahuje do pozemku odporcov.

Zo záverov znaleckého dokazovania jednoznačne vyplynula skutočnosť, že zo strany odporcov je zásah
do vlastníckych práv navrhovateľa po celej dĺžke spoločnej hranice medzi pozemkami parc.č. XXXX/XX
a č. XXX vyznačenými bodmi v prílohe znaleckého posudku č. 1, XXX - 4, XX - XX, XX - XX o výmere

454,8 m2, v geometrickom pláne vyznačené ako parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 453 m2.
Odporcovia sa však s výsledkami znaleckého dokazovania nestotožnili a tvrdili, že z ich strany
nedochádza k zasahovaniu do vlastníckych práv navrhovateľa po celej dĺžke spoločnej hranice medzi
pozemkami parc. č. XXXX/XX a č. XXX vyznačenými bodmi v prílohe znaleckého posudku. Na svojuobranu uvádzali, že aj druhý sused v dolnej časti - J. X., má tú istú výmeru ako majú oni, pričom
túto výmeru mali aj v období, keď kupovali tú nehnuteľnosť, ktorú od roku 1961 užívajú. Na hranici už
spomínaných pozemkov č. V./XX a č. XXX sa nachádza kopa kamenia, ktorá tam je minimálne 50 rokov,

pričom tiež uviedli, že táto skládka kameňov vznikala postupne takým spôsobom, že keď sa z ornej
pôdy dávali kamene preč, tak všetci vlastníci tieto kamene skládku dávali. Okresný súd vzhľadom na
tieto tvrdenia odporcov vykonal dokazovanie aj ohliadkou na mieste samom dňa 24.05.2011. Z uvedenej
ohliadky však nemal preukázané, že táto medza by mala tvoriť spornú hranicu medzi pozemkami,
nakoľko vzhľadom na jej vzhľad a umiestnenie mohla počas desiatok rokov, počas ktorých vznikala, byť

posúvaná, a to najmä v dôsledku orby. Závery znaleckého posudku podľa názoru súdu nespochybnila
ani výpoveď svedka F. A..
Súd I. stupňa sa stotožnil so závermi znaleckého posudku Ing. Tichého, nakoľko odporcovia
nepreukázali nesprávnosť jeho zistení. Znalec jasným a dostatočne zrozumiteľným spôsobom popísal,
kedy došlo k chybe pri zápise vlastníckych vzťahov do katastra nehnuteľností. Iba
tvrdenia, resp. vysvetlenia odporcov tento dôkaz podľa názoru súdu nemôžu spochybniť. Ani výsluch

pôvodného geodeta U.. C. O. pochybnosti o správnosti znaleckého posudku Ing. Tichého nepriniesol, ba
naopak utvrdil súd v názore, že vyhotoviteľ geometrického plánu č. 244-253-834-88 zo dňa 26.09.1988
nepostrehol, že v roku 1959 pri geometrickom pláne č. 014-24-409-92-58 bolo pre
vysporiadanie pozemku pre odporcov vykázaný diel o výmere 180 m2, tiež že hranica PKN parcely č.
XXX/X nenadväzuje plynule, ale s odskokom. Nezobral do úvahy zbytkovú časť z vykúpenej Pr

1621/1961 PKN parcely č. XXX/X o výmere 64 m, ktorá ostala po zápise osvedčenia.
Okresný súd poukázal na ust. § 126 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 80 písm. c) O. s. p.
a v danom prípade považoval naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení jeho vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti za daný a dostatočne preukázaný, nakoľko tento je daný vždy, ak sa vlastník
pozemku snaží prostredníctvom súdneho konania získať právne relevantný doklad, na základe ktorého

by dosiahol zmenu zapísaného údaju o vlastníckom práve v katastri nehnuteľností. V prípade, ak medzi
vlastníkmi susedných pozemkov dochádza k nezrovnalostiam ohľadne určenia vlastníckeho práva k
určitému pozemku, je daný naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva k
predmetnej (medzi vlastníkmi spornej) časti pozemku.
Prvostupňový súd vzhľadom na vykonané dokazovanie mal jednoznačne preukázané, že vlastníkom

spornej časti, ktorá bola znalcom Ing. Tichým v znaleckom posudku definovaná ako parc. CKN č. XXX/X
o výmere 453 m2, je navrhovateľ. K strate jeho vlastníckeho práva nemohlo dôjsť na základe chybného
zápisu do katastra nehnuteľností. Súd však vzhľadom na obranu odporcov a ich vznesený vzájomný
návrh preskúmaval aj skutočnosť, či odporcovia k spornej časti - parc.č. XXX/X v k. ú. K. nenadobudli
vlastnícke právo vydržaním.

Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je
vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec (vrátane bytov a nebytových
priestorov), ktorá je individuálne určená. Týmto predmetom nemôže byť len sporná časť veci (napr.
sporný pruh pozemku, priechod a pod.). K zákonným predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ

je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je
neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri
nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny
nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny
predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo

prestane nakladať s vecou ako so svojou. Základným rozlišovacím kritériom oprávnenej a neoprávnenej
držby je to (ako správne uvádzali odporcovia), či držiteľ veci pri normálnej opatrnosti, ktorú možno
so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať
pochybnosti o tom, že vec, ktorú užíva, mu patrí. V zmysle platnej judikatúry, dobromyseľným držiteľom
je ten, ktorý je presvedčený, že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, pričom uvedené

presvedčenie držiteľa musí byť vždy podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto
presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nemôže
vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby.
Okresný súd sa stotožnil s názorom navrhovateľa o tom, že odporcovia mali vedomosť o tom, akú
časť pozemku kupujú a súčasne mali vedomosť aj o tom, že na pozemku vznikol tzv. „odskok".

Tento názor súdu bol podporený aj neustále sa meniacimi tvrdeniami odporcov v konaní, ktorí najprv
uvádzali, že predmetný pozemok, ktorý je t.č. označený ako pozemok CKN parc. č. XXX/X nadobudli do
svojho vlastníctva Zámennou zmluvou zo dňa 10.02.1961, no neskôr už tvrdili, že predmetný pozemok
nadobudli vydržaním. V tomto smere súd poukázal aj na prílohu č. 2 Znaleckého posudku č. 8/2009, zktorej prílohy je zrejmý tvar jednotlivých pozemkov ešte predtým, ako na pozemku vznikol tzv. „odskok".
Preto aj hranica, vytvorená navezením kameňov nemohla byť hranicou, ako boli rozdelené pozemky pri
kúpe 180 m2 zo strany odporcov od právnej predchodkyne navrhovateľa.

Z listinných dôkazov mal teda prvostupňový súd jednoznačne preukázané, že parc. CKN č. XXX nemôže
byť v žiadnom prípade identická s PKN parc. č. XXX/X, nakoľko parc. CKN č. XXX je vytvorená z dvoch
PKN parciel, a to PKN parc. č. XXX/X a PKN parc. č. XXX/X. Odporcovia na podporu svojich tvrdení (o
tom, že pozemok CKN parc. č. XXX/X vyznačený v znaleckom posudku vypracovanom Ing.
Tichým je tvorený časťou parcely č. XXX/X, ktorý nadobudli na základe kúpnej zmluvy odporcovia od

p. U. a pozemku XXX/X, ktorý užívala od r. 1934 právna predchodkyňa odporcov) nepredložili žiadny
relevantný dôkaz. Predpoklad ich dobromyseľnosti je vyvrátený podľa názoru súdu aj tou skutočnosťou,
že, od p. U. kúpili pozemok o výmere 180 m2, a preto nemohli byť pri začiatku vydržacej doby
dobromyseľní, keď užívali plochu o 453 m2 väčšiu. Práve tento veľký nepomer svedčí o tom, že pri
normálnej opatrnosti odporcovia nemohli byť dobromyseľní v tom, že užívajú pozemok, ktorí si odkúpili
od právnej predchodkyne navrhovateľa. Nakoľko súd mal preukázanú neexistenciu dobromyseľnosti

odporcov pri užívaní spornej plochy (parc. CKN č. XXX/X o výmere 453 m2), návrhy navrhovateľa na
doplnenie dokazovania výsluchmi ďalších svedkov zamietol.
Zároveň prvostupňový súd uviedol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporcovia v rade 1/ a 2/, ktorí sa

domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.
Podľa ich názoru okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navyše, prvostupňový
súd neúplne zistil skutkový stav veci, keď nezohľadnil všetky skutočnosti vyplývajúce z predložených
listinných dôkazov. Najmä nesprávne vyhodnotil skutočnosti, ktoré vyplývali z kúpno-predajnej zmluvy

zo dňa 07.08.1934. Z uvedenej zmluvy bolo jednoznačne preukázané, že právny predchodca odporcov
do svojho vlastníctva nadobudol pozemok KNE par. č. XXX/X, ktorý je evidovaný v pozemno-knižnej
vložke č. XXX na meno O. S., rod. Y., ktorý je susediacim pozemkom k parc. č. XXX/X vo vlastníctve
navrhovateľa. Záver súdu o tom, že odporcovia zasahujú do vlastníckeho práva navrhovateľa po celej
dĺžke spoločnej hranice medzi pozemkami parc. č. XXXX/XX a par. č. XXX, nie je

správny. Hranica medzi uvedenými nehnuteľnosťami, o ktorej určenie sa najskôr navrhovateľ domáhal
vo svojom návrhu, a to medzi parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, existovala už od roku 1934, kedy
parc. č. XXX/X nadobudla na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy právna predchodkyňa odporcov
a bola aj rešpektovaná viac ako 50 rokov. Táto hranica tam existovala aj pred samotným prevodom
časti parcely XXX/X z právnej predchodkyne navrhovateľa na odporcov v roku 1961 a nikdy nebola

menená ani posúvaná. Navyše, v čase pred prevodom časti parcely č. XXX/X mal pozemok ich právnych
predchodcov šírku na severnej strane 12 metrov tak, ako aj susedný pozemok. Keďže táto šírka
nebola pre odporcov v neskoršom čase postačujúca na stavbu rodinného domu, odkúpili
od právneho predchodcu navrhovateľa dňa 17.01.1961 časť parcely č. XXX/X ako novovytvorenú
parc. č. XXX/X o výmere 180 m2, ktorá je súčasťou parc. č. XXX/X, ktorú nadobudla právna

predchodkyňaodporcov.Podľageometrickéhoplánuč.014-24-409-920-58maliodporcovianadobudnúť
pozemok o šírke na severnej strane 5 metrov a na južnej strane 2,5 metra, pričom v tomto prípade vo
vzdialenosti 51,95 metrov by vznikol navrhovateľom uvádzaný údajný odskok. S poukazom na skutočnú
šírku pozemku odporcov na severnej strane 16 metrov je zrejmé, že došlo k prevodu pozemku len
o šírke na severnej strane 4 m a na južnej strane vo vzdialenosti 51,95 metrov len o

šírke 2 metre. V dôsledku toho je absolútne vylúčené, aby došlo k nejakému odskoku. Odporcovia
tiež poukázali na katastrálnu mapu z roku 1940 uvedenú v prílohe č. 2 znaleckého posudku, ktorá
nepochybne preukazuje šírku pozemku odporcov na severnej strane v tom čase 12 metrov. Katastrálne
mapy z roku 2001 a z roku 2009 bez pochýb preukazujú, že šírka pozemku odporcov na severnej
strane je 16 metrov. Z toho vyplýva, že odporcovia na základe kúpnej zmluvy z roku 1961 nadobudli

pozemok o výmere 180 m2, pričom jeho šírka na severnej strane bola 4 metre, a nie 5 metrov, ako je
to uvádzané v geometrickom pláne č. 014-24-409-920-58, ktorý mal byť len podkladom pre
vypracovanie kúpnej zmluvy. Z týchto katastrálnych máp jednoznačne vyplýva, že pred
prevodom, ale aj po prevode novovytvorenej parcely č. XXX/X mali susedné pozemky na
južnej strane rovnakú šírku. Takéto rozmery boli aj v roku 1934, keď parcelu XXX/X nadobudla právna

predchodkyňa odporcov. Ak by aj odporcovia pripustili vznik tohto odskoku uvádzaného navrhovateľmi,
potom by prevádzaná časť parcely XXX/X nezodpovedala výmere 180 m2, ale mala by len 156 m2.
Aby prevádzaný pozemok pri zachovaní 4 metrov na severnej strane zodpovedal výmere
180 m2, dĺžka prevádzanej parcely by sa posunula z bodu 51,95 metrov, kde bola šírka len 2 metre,do bodu, kde sa v súčasnosti nachádza konečný bod plotu ohraničujúcom pozemky medzi účastníkmi
konania, ktorý je vo vzdialenosti 73,33 metrov od začiatku pozemkov odporcov zo
severnej strany. Nie je ani v minulosti nebol žiaden dôvod na to, aby sa hranica menila alebo posunula

smerom do parcely XXX/X o 3 metre po celej šírke. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že tvar
pozemku odporcov nie je lichobežník s rozmermi susedného pozemku, a teda 12 metrov na severnej
stranea10,10metrovnajužnejstrane,akojesusednáparcela,alelichobežník,ktoréhošírkanasevernej
strane je 16 metrov a šírka na južnej strane aj po prevode časti parcely XXX/X zostala rovnaká, ako bola
pred prevodom, teda 10,10 metrov. Rozdiel medzi rozmermi pozemku odporcov a rozmermi susedného

pozemku zodpovedá práve prevádzanej časti parc. č. XXX/X od právneho predchodcu navrhovateľa
na odporcov. Túto skutočnosť vo svojej výpovedi potvrdil aj Ondrej Maretta, o čom sa mal možnosť
presvedčiť aj súd na svojej ohliadke. Prevádzaná časť parcely č. XXX/X, ako aj novovytvorená parc. č.
XXX/X nemala tvar lichobežníka, ale trojuholníka, ktorej konečný bod plynule nadviazal do vzdialenosti
73,33 metrov už na existujúcu hranicu medzi parc. č. XXX/X vo vlastníctve odporcov a parc. č. XXX/X
vo vlastníctve navrhovateľa. Z toho dôvodu je vylúčené, aby vznikol nejaký odskok a teda že odporcovia

užívajú neoprávnene časť parcely, ku ktorej bolo určené vlastníctvo navrhovateľa. Podľa odvolateľov
znalec Ing. Tichý vypracoval posudok nezodpovedajúci skutočnému a reálnemu stavu. Nesúhlasili so
záverom súdu, že závery znaleckého posudku nespochybnila ani výpoveď F. A.. Podľa názoru odporcov
závery znaleckého posudku boli spochybnené, resp. vyvrátené svedeckými výpoveďami, konkrétnymi
listinnými dôkazmi, ako aj ohliadkou na mieste samom. Odporcovia považujú rozsudok v uvedenej časti

na nepreskúmateľný, čím bolo porušené aj ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Odvolateľom
tiež nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru, že medza mnohými rokmi naložená kameňmi
nemôže tvoriť hranicu medzi pozemkami, hoc jej umiestnenie potvrdili viacerí svedkovia a vyhlásenia
založené do spisu. Navyše, svedok A. uviedol, že údaje uvedené v starých katastrálnych mapách
zodpovedajú skutočnosti, čím sa znalec pri vyhotovení znaleckého posudku neriadil. Odporcovia

majúzato,ženimipredloženédôkaznéprostriedky-ohliadkanamiestesamom,svedeckávýpoveďF.A.
a listinný dôkaz - stanovisko jednoznačne preukazujú nimi tvrdené skutočnosti, že spornú nehnuteľnosť
neužívali protiprávne, a teda spochybňujú aj závery ustálené v znaleckom posudku tej časti týkajúcej
sa severnej šírky pozemku odporcov a na to nadväzujúci vznik tzv. údajného odskoku. Z odôvodnenia
rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu tieto dôkazy súd vyhodnotil v neprospech odporcov. Rovnako

bola vyhodnotená nesprávne zo strany súdu aj svedecká výpoveď U.. O.. Geometrický plán z roku 1959,
ktorý bol podkladom pre vypracovanie geometrického plánu U.. O., bol aj podkladom pre kúpnu
zmluvu na časť parcely č. XXX/X., kedy na severnej strane mala byť šírka 5 metrov, avšak v skutočnosti
bola 4 metre. Túto skutočnosť preukazujú aj kópie katastrálnych máp vypracovaných po
vyhotovení geometrického plánu. Vyplýva z nich, že prevádzaný pozemok č. 695/6 plynule nadväzuje

na už existujúcu hranicu medzi parcelami č. XXX/X a č. XXX/X, ktorá tu existovala už pred rokom
1934. Znalec teda nesprávne posúdil tento geometrický plán, keď uviedol v záveroch svojho znaleckého
posudku, že odporcovia užívajú neoprávnene pozemok navrhovateľa po celej dĺžke hranice medzi
spornými pozemkami o šírke 3 metre. Pozemok označený v znaleckom posudku ako parc. č. XXX/X
teda odporcom odjakživa patril. Svedkyňa U.. O. nemohla zohľadniť žiaden odskok na nehnuteľnosti,

ktorý tam podľa názoru odvolateľov nebol. Odporcovia namietli závery geometrického plánu z roku
1999, ktorý bol vypracovaný bez ich osobnej účasti, napriek tomu ho súd považoval za hodnovernejší
ako geometrický plán z roku 1988, kedy pri meracích prácach boli prítomní jednak odporcovia a tiež
navrhovateľ. Rovnako namietali závery okresného súdu ohľadne hodnovernosti ich výpovedí uvedených
v napadnutom rozsudku. Počas celého súdneho konania totiž zotrvávali na svojich prednesoch, t.j. že

sporný pozemok užívajú na základe platných právnych titulov. Z tohto dôvodu sú bezpochyby dané
podmienky vydržania uvedeného pozemku odporcami. Odporcovia podali vzájomný návrh z dôvodu, že
navrhovateľ spochybňoval platnosť zmlúv, na základe ktorých nadobudli sporný pozemok. Je pravdou,
že kúpna zmluva zo dňa 17.01.1961, ktorou sa prevádzala časť parcely č. XXX/X o výmere 180 m2 ,
nebola zapísaná do katastra nehnuteľností a ani do pozemkovej knihy. V uvedenom období sa

prevod vlastníctva k nehnuteľnosti neuskutočňoval až zápisom do pozemkovej knihy alebo do
katastra nehnuteľností, ale k prevodu vlastníctva došlo, len čo je zmluva skutkom. Zápis do pozemkovej
knihy mal len deklaratórny charakter. Zmluva je však v celom rozsahu platná a oprávňuje odporcov
na užívanie spornej časti pozemku. Vlastníctvu odporcov k spornej nehnuteľnosti svedčí najmä kúpna
zmluva zo dňa 07.08.1934 a kúpna zmluva zo dňa 17.01.1961. Zámennou zmluvou zo dňa 10.02.1961,

odporcovia nadobudli od O. S. parc. č. XXX/X o výmere 612 m2 a zostatok tohto pozemku č. XXX/
X nadobudli z parcely č. XXX/X o výmere 180 m2, a to už vyššie uvedenou kúpnou zmluvou zo
dňa 17.01.1961. Účelom zámennej zmluvy bolo získanie stavebného pozemku na stavbu rodinného
domu odporcov. Dňa 03.06.1961 ONV, odbor výstavby v Martine povolil svojím rozhodnutím č. 629/60/b/Po prevod tejto časti pozemku č. XXX/X. Celková výmera tak predstavovala 792 m2. Ani prevod
vlastníckeho práva k parcele č. XXX/X nezmenil a nijako neposunul už existujúcu hranicu medzi
pozemkami č. XXX/X a č. XXX/X. Kúpnou zmluvou zo dňa 14.12.1988 nadobudli odporcovia

časť parcely č. XXX/X zapísanej v pozemkovej knihe č. 635, ktorá bola podľa geometrického plánu SG
Martin č. 244-253-834-88 o výmere 533 m2 a 2.028 m2 vyznačená novými EN parc. č. XXX a č. XXX.
Túto parcelu pred odporcami od roku 1934 užívala ich právna predchodkyňa, pričom odporca v rade 1/
od svojich mladých rokov predmetnú nehnuteľnosť obhospodaroval spolu so svojimi rodičmi. Nebol tu
daný žiaden dôvod na to, aby si myslel, že táto parcela č. XXX/X alebo č. XXX/X mu nepatrí. Miestny

národný výbor vo Valči svojím rozhodnutím zo dňa 14.12.1988 vyslovil súhlas k prevodu nehnuteľností
zapísaných v pozemkovej knihe PK vložke č. 635, a to parc. č. XXX/X, ktorá bola vyznačená novými
parcelnými číslami č. XXX/ a č. č. XXX na odporcov. Okrem toho odporcovia poukázali na obsah
Notárskej zápisnice č. N 211/88, NZ 238/88 zo dňa 20.06.1988, spísanej na Štátnom notárstve v Martine,
v ktorom je konštatované, že odporcovia sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností - pozemkov zapísaných
v pozemno-knižnej vložke č. 88, parc. č. XXX/X a vložke č. 635, parc. č. XXX/X o výmere 792 m2,

vyznačená novým parc. č. XXX/X. Ich dobromyseľnosti nasvedčuje aj rozhodnutie sp. zn. D
1115/88, ktorým Štátne notárstvo v Martine schválilo dedičskú dohodu o vyporiadaní dedičstva, keď celé
dedičstvo po O. S. nadobudol odporca v rade 1/, vrátane nehnuteľností zapísaných v PK vložke č. 635,
parc. č. XXX/X. Vlastníctvo odporcov k spornej nehnuteľnosti vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXX zo dňa
09.04.1999. Uvedené dôkazy okresný súd nevyhodnotil z hľadiska hmotného práva a neuviedol, prečo

tieto dôkazy nepovažoval za rozhodujúce pre svoje rozhodnutie a ako ich vyhodnotil. Naproti tomu svoje
rozhodnutie založil na znaleckom posudku, ktorý považoval za bezchybný. Ako rozhodnú skutočnosť
pre svoje rozhodnutie považoval rozhodnutie sp. zn. D 209/97, Dnot 694/3, avšak z neho nevyplýva,
že by nadobudol navrhovateľ aj časť parcely č. XXX/X. Odporcovia sú toho názoru, že ani pri bežnej
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od nich požadovať, nemali,

resp. nemohli po celú vydržaciu dobu mať dôvodné pochybnosti o tom, že im tieto nehnuteľnosti patria.
Tomu nasvedčujú uvedené zmluvy a správanie ich právnych predchodcov a tiež samotných odporcov,
keďnehnuteľnostiniekoľkodesiatokrokovobhospodarovali,braliznichúžitkybeztoho,abyichvužívaní
ktokoľvek rušil. Pokiaľ by tomu tak nebolo, navrhovateľ by bol zjednal nápravu. Odporcovia jednoznačne
zastávajú názor, že sú dobromyseľní a ich držba veci je oprávnená. Dôkaz o opaku v konaní zo strany

navrhovateľa nebol produkovaný, pričom v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Odvolatelia tvrdili, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď bez pochybnosti nepreukázal, že by
odporcovia užívali nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, že by mohli mať vedomosť o tom,
že im nehnuteľnosti nepatria. Odporcovia nehnuteľnosti užívali na základe platných právnych titulov. V
tomto smere poukázali aj na rozhodnutie sp. zn. 2Cdo 271/2007. Keďže nehnuteľnosti užívali odporcovia

od roku 1934, táto je ich vlastníctvom. So skutočnosťami, ktoré uvádza navrhovateľ v priebehu konania,
sa odporcovia oboznámili až z návrhu alebo v priebehu tohto konania.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť.

Opravný prostriedok navrhovateľov považoval za nedôvodný. V celom rozsahu sa stotožnil so závermi
okresného súdu uvedenými v napadnutom rozhodnutí, ako aj závermi znaleckého dokazovania Ing.
Ladislava Tichého. O. U. (právna predchodkyňa navrhovateľa) bola výlučnou vlastníčkou PKN parc. č.
XXX/X - roľa pažite o výmere 16.400 m2. Keďže odporcovia v rade 1/ a 2/ disponovali veľmi úzkym
pozemkom, na ktorom nebolo možné postaviť si rodinný dom, kúpnou zmluvou zo dňa 17.01.1961 stará

matka navrhovateľa O. U., rod. G. časť pozemku, ktorého bola výlučnou vlastníčkou, konkrétne časť
PKN parcely č. XXX/X nachádzajúcu sa na severnej časti predmetného pozemku previedla odporcom v
rade 1/ a 2/ (jednalo sa časť o šírke 5 metrov na severnej strane pozemku, 2,5 metrov na južnej strane
pozemku a 36,75 metrov na dĺžku pozemkov tak, ako je to jednoznačne a zrozumiteľne zakreslené v
prílohe č. 6 predmetného znaleckého posudku). Zvyšná časť PKN parc. č. XXX/X - roľa pažite zostala vo

výlučnom vlastníctve O. U., ktorú na základe dedičského rozhodnutia v dedičskom konaní po uvedenej
poručiteľke vedenom pod sp.zn. D 204/72 nadobudla matka navrhovateľa - A. L., rod. U. v celosti. V
roku 1973 boli z PKN parc. č. XXX/X vytvorené dva stavebné pozemky, a to parc. č. XXX/X o výmere
800 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 800 m2. Osvedčením o dedičstve sp.zn. D 209/97, Dnot 83/97
zo dňa 11.03.1997 nadobudol navrhovateľ titulom dedenia po svojej matke A. L., rod. U. o.i. aj PKN

parc. č. XXX/X, s výnimkou časti, ktorá bola darovaná, t.j. parc. č. XXX/X o výmere 800 m2 a parc.
č. XXX/X o výmere 800 m2 a tiež časti o výmere 180 m2 , ku ktorej bolo vlastnícke právo prevedené
kúpnou zmluvou zo dňa 17.01.1961 na odporcov v rade 1/ a 2/. Navrhovateľ teda nadobudol predmetný
pozemok, ktorý je t.č. označený ako CKN parc. č. XXX/X, dedením po svojej matke A. L., rod. U.Osvedčením o dedičstve sp. zn. D 209/97, Dnot 83/97 zo dňa 11.03.1997, s výnimkou darovaných
častí a časti prevedenej kúpnou zmluvou na odporcov rade 1/ a 2/ ešte jeho starou matkou O. U.,
rod. G.. Odporcovia v rade 1/ a 2/ pozabudli na tú skutočnosť, že stará matka navrhovateľa O. U.

previedla na odporcov v rade 1/ a 2/ len časť PKN parc. č. XXX/X o výmere 180
m2. Z predmetného Geometrického (polohopisného) plánu č. 014-24-409-920-58, ktorý bol do súdneho
konania predložený aj vo farebnej fotokópii, jednoznačne vyplynula skutočnosť, že odporcovia v rade 1/
a 2/ sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku PKN parc. č. XXX/X, ktorý bol jednak tvorený z
PKN parc. č. XXX/X a z PKN parc. č. XXX/X. Teda išlo len o časť pozemku PKN parc. č. XXX/X, ktorá

na pozemku vytvorila tzv. „odskok". Túto skutočnosť preukazuje aj vyššie uvedený (polohopisný) plán. Z
uvedených dôvodov sa odporcovia v rade 1/ a 2/ nemôžu domnievať, že sú bezpodielovými vlastníkmi aj
pozemku, ktorý je v súčasnosti označený ako CKN parc. č. XXX/X. Pokiaľ odporcovia namietajú závery
znaleckého posudku, ich námietky nie sú dôvodné. Znalec pri vypracovávaní znaleckého posudku mal k
dispozícii všetky technické podklady vrátane všetkých katastrálnych máp a zohľadnil pri jeho vyhotovení
všetky relevantné skutočnosti. Hoci znalecký posudok hodnotili z nejakého dôvodu odporcovia v rade 1/

a 2/ ako nesprávny, nepožiadali súd o nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. Ani samotný súd
nemal pochybnosti o správnosti podaného znaleckého posudku, a preto sa s ním stotožnil. Odporcovia
v rade 1/ a 2/ neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že znalecký posudok vypracovaný
znalcom Ing. Ladislavom Tichým je z nejakého dôvodu nesprávny. Okrem spisového materiálu a už
uvedených listinných dokladov znalec vykonal aj ohliadku nehnuteľnosti v teréne, vykonal šetrenie na

mieste samom za prítomnosti všetkých účastníkov konania, zameral skutočný stav a preveril správnosť
obnovenia hraníc pôvodných pozemno-knižných parciel. V tomto smere znalec komplexne posúdil celú
predmetnú záležitosť a detailne rozpracoval, ako dospel k záveru tak, ako to uviedol na str. 3 svojho
znaleckéhoposudku,ktoréprevzalprvostupňovýsúdajdoodôvodnenianapadnutéhorozhodnutia.Pred
vyhotovením geometrického plánu na duplicitné vlastníctvo znalec dňa 21.04.2009 vykonal

ohliadku nehnuteľností za účasti všetkých účastníkov konania a tiež vykonal meranie skutočného stavu
CKN parc. č. XXX, CKN parc. č. XXX, CKN parc. č. XXX, CKN parc. č. XXX a CKN parc. č. XXXX/XX a
súčasne prekontroloval správnosť obnovenia hranice PKN parc. č. XXX/X a po vyhodnotení nameraných
údajov v teréne, skartirovaní vypočítaných súradníc podrobných bodov a porovnaní s listinnými
dokladmi znalec zistil, že sporná hranica je na východnej strane PKN parcely, ktorá je vyznačená v

prílohe znaleckého posudku číslami bodov 1, 467 - 4, 33 - 26, 33 - 64- 64 o výmere 452,8 m2, označená
ako CKN parc, č. XXX/X. Nárok navrhovateľa v konaní bol teda preukázaný Znaleckým posudkom č.
8/2009, v ktorom znalec jednoznačne určil, v ktorej časti dochádza k zásahu do vlastníckych
práv navrhovateľa zo strany odporcov v rade 1/ a 2/. Ako znalec uviedol v znaleckom posudku, U.. O.,
ktorá vyhotovovala Geometrický plán č. 244-253-834-88, na ktorý sa odporcovia v rade 1/ a 2/ vo svojich

vyjadreniach odvolávajú, jednoznačne nesprávne identifikovala CKN parc. č. XXX ako PKN parc. č.
XXX/X. CKN parc. č. XXX nemôže byť v žiadnom prípade identická s PKN parc. č. XXX/X,
nakoľko CKN parc. č. XXX je vytvorená z dvoch PKN parciel, a to PKN parc. č. XXX/X a
PKN parc. č. XXX/X, čo vyplýva jednak z listinných dôkazov a jednak aj zo znaleckého
posudku Ing. Ladislava Tichého. CKN parc. č. XXX, ktorá je v znaleckom posudku zakreslená ako CKN

parc. č. XXX/X je pôvodnou PKN parc. č. XXX/X a CKN parc. č. XXX/X je pôvodnou PKN parc. č. XXX/
X. Stanovisko znalca uvedené v Znaleckom posudku potvrdzuje aj záznam zo šetrenia Katastrálneho
úradu v Martine zo dňa 02.03.2001, v ktorom uvedený správny orgán konštatuje, že západná hranica
CKN parc. č. XXX je v severnej časti posunutá smerom do vlastníctva PKN parc. č. XXX/X o 2,15 m.
Odporcovia v rade 1/ a 2/ zasahujú do vlastníckeho práva navrhovateľa v časti, ktorá je v Znaleckom

posudku č. 8/2009 znalca Ing. Ladislava Tichého označená ako CKN parc. č. XXX/X. Pokiaľ sa týka
prevodu pôvodnej PKN parcely O. S., rod. Y., navrhovateľ uviedol, že táto bola vlastníčkou PKN parc. č.
XXX/X, ktorý pozemok susedil s pozemkom, ktorý patril starej matke navrhovateľa O. U., avšak nebol
s ním totožný. Navrhovateľ nespochybňuje, že odporcovia v rade 1/ a 2/ nadobudli do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov pozemok PKN parc. č. XXX/X, avšak tento pozemok bol vytvorený z časti

z PKN parc. č. XXX/X a z časti z PKN parc. č. XXX/X. Odporcovia v rade 1/ a 2/ do dnešného dňa
relevantnými dokladmi nepreukázali, na základe akého právneho titulu nadobudli vlastníctvo k pozemku
CKN parc. č. XXX/X. Kúpnou zmluvou zo dňa 08.08.1934 a zámennou zmluvou zo dňa 10.02.1961
odporcovia len potvrdili skutočnosti uvádzané navrhovateľom, keďže nimi odporcovia v rade 1/ a 2/
nadobudli susediace pozemky, no nie pozemok t. č. označený ako pozemok CKN parc. č. XXX/X.

Odporcovia v rade 1/ a 2/ nikdy nemohli platne vyhlásiť, že sú výlučnými vlastníkmi pozemku, ktorý je v
súčasnosti označený ako CKN parc. č. XXX/X, keďže si museli byť vedomí tej skutočnosti, že od O. S.
odkúpili len „prednú časť" PKN parc. č. XXX/X, pričom nekúpili celú časť parcely po dĺžke. Z uvedeného
dôvodu vznikol na PKN parc. č. XXX/X už spomínaný „odskok", o ktorom mali odporcovia v rade 1/ a 2/vedomosť. Z uvedených dôvodov nemôžu byť odporcovia v rade 1/ a 2/ pri užívaní CKN parc. č. XXX/X
dobromyseľní. Kým žila stará matka navrhovateľa, odporcovia predmetnú časť pozemku (CKN parc. č.
XXX/X) neužívali, keďže dobre vedeli, že predmetný pozemok im jednoznačne nepatrí. Je teda zjavné,

že v tomto prípade vôbec nie je možné hovoriť o dobromyseľnosti odporcov v rade
1/ a 2/ pri užívaní predmetnej nehnuteľnosti. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nemôže vydržať ten,
kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby. Odporcovia v rade 1/ a 2/ mali vedomosť o tom, akú
časť pozemku kupujú a súčasne mali vedomosť aj o tom, že na pozemku vznikol tzv. „odskok". Tento
záver okresného súdu bol správne podporený aj neustále sa meniacimi tvrdeniami odporcov v rade 1/

a 2/, ktorí tvrdili, že najskôr CKN parc. č. XXX/X, nadobudli do svojho vlastníctva Zámennou zmluvou
zo dňa 10.02.1961, avšak neskôr odporcovia tvrdili, že ho nadobudli do svojho vlastníctva vydržaním.
Dobromyseľnosť je vylúčená u toho, kto sa vedome zmocní veci protiprávne tak, ako to bolo v prípade
odporcov v rade 1/ a 2/. Odporcovia v rade 1/ a 2/ nevedia preukázať hodnoverným spôsobom, akým
titulom nadobudli vlastnícke právo k pozemku v súčasnosti označenom ako CKN parc. č. XXX/X. Žiaden
doklad o tejto skutočnosti do spisu doposiaľ nepredložili.

Proti druhému opravnému uzneseniu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia odporcovia
opätovne podali odvolanie, v ktorom zopakovali všetky tvrdenia uvedené v pôvodnom odvolaní zo
dňa 27.09.2011. Zároveň pripojili k svojmu odvolaniu potvrdenie Obce Valča zo dňa 05.10.2011, č.j.
1084/2011.

Totožné vyjadrenie k odvolaniu odporcov, ako už bolo uvedené, uviedol navrhovateľ vo svojom
vyjadrení o odvolaniu odporcov zo dňa 16.07.2013. Zároveň aj odporcovia, ktorí reagovali na vyjadrenie
navrhovateľa zo dňa 16.07.2013, zopakovali všetky svoje tvrdenia uvedené v opravnom prostriedku, na
ktorých zotrvali.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia ust. § 156 ods. 3 O. s. p.) ako vecne správny

podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,
že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a návrh

navrhovateľa na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a tiež vzájomný návrh odporcov o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozsudku napadnutého odvolaním zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157
ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v
podstatných bodoch na ne odkazuje.

S poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., ktoré tvorili základ potvrdzujúceho rozhodnutia v danej
odvolacej veci, odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému
rozsudku okresného súdu (v spojení s opravnými uzneseniami) po tom, ako sa oboznámil
s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na uvedené zákonné ustanovenia dospel k záveru, že

nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so
správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré
vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa,
ako je to vyjadrené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ
v konaní preukázal duplicitu vedenia vlastníctva k CKN parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 453 m2

nachádzajúcej sa v kat. úz. K., ktorá je zapísaná u Správy katastra Martin podľa geometrického plánu č.
11/99 zo dňa 21.01.1999, vyhotoveného vyhotoviteľom GEODET, Mudroňova 45, 036 01 Martin, IČO:
35 075 953, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia a na strane druhej odporcovia nesplnili
podmienky pre vydržanie spornej nehnuteľnosti, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku.

Tak ako správne konštatoval prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí, z obsahu spisového materiálu
nepochybne vyplýva, že pôvodnou vlastníčkou PKN parc. č. XXX/X - roľa pažite o výmere 16.400 m2
bola stará matka navrhovateľa O. U., rod. G. v podiele 1/1, ktorá ešte za svojho života kúpnou zmluvouzo dňa 17.01.1961 previedla na odporcov v rade 1/ a 2/ ako kupujúcich jej časť nachádzajúcu sa na
severnej časti predmetného pozemku o výmere 180 m2 za účelom výstavby rodinného domu odporcov.
Jednalo sa o časť pozemku o šírke 5 metrov na severnej strane pozemku a 2,5 metra na južnej strane

pozemku a 36,75 metrov na dĺžku pozemkov tak, ako je to zakreslené v prílohe č. 6 znaleckého posudku
Ing. Ladislava Tichého. Zvyšná časť PKN parcele č. XXX/X - roľa pažite ostala vo výlučnom vlastníctve
O. U., ktorú po jej smrti nadobudla matka navrhovateľa - A. L., rod. U. v celosti na základe rozhodnutia
vydaného bývalým Štátnym notárstvom v Martine v dedičskom konaní po poručiteľke O. U., sp. zn. D
204/72. V roku 1973 boli z pôvodnej pozemno-knižnej parcely vytvorené dva pozemky, a to parc. č.

XXX/X o výmere 800 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 800 m2, ktoré boli predmetom darovacích zmlúv
registrovaných bývalým Štátnym notárstvom v Martine pod sp. zn. RI 262/73 a RI 263/83. Na parc. č.
XXXovýmere800m2sinavrhovateľpostavilrodinnýdom.OsvedčenímodedičstvevydanýmOkresným
súdom Martin pod sp. zn. D 209/97, Dnot 83/97 dňa 11.03.1997 nadobudol navrhovateľ titulom dedenia
po svojej matke A. L., rod. U. o. i. aj PKN parc. č. XXX/X s výnimkou častí, ktoré boli darované na
základe vyššie uvedených dvoch darovacích zmlúv a časti o výmere 180 m2 , ku ktorej vlastnícke právo

bolo prevedené starou matkou navrhovateľa na odporcov v rade 1/ a 2/ ešte v roku 1961. Odporcovia
v rade 1/ a 2/ (tak, ako to vyplýva z Geometrického /polohopisného/ plánu č. 014-24-409-920-58) sa
stali bezpodielovými spoluvlastníkmi PKN parc. č. XXX/X, pričom tento pozemok bol vytvorený jednak
z PKN parc. č. XXX/X a z PKN parc. č. XXX/X, t.j. časť PKN parc. č. XXX/X, ktorá vytvorila tzv.
„odskok“. Aj odvolací súd sa stotožnil so závermi znaleckého posudku Ing. Ladislava Tichého č. 8/2009

prezentovanými okresným súdom v napadnutom rozhodnutí. Tak, ako z neho vyplýva, prvý zásah do
PKN parc. č. XXX/X bol vykonaný v roku 1959, keď Geometrickým plánom č. 014-24-409-920-58 bola
vytvorená stavebná parcela podľa PKN parc. č. XXX/X a podľa stavu katastrálneho 695/57 o výmere
792 m2, ktoré sa skladali z dvoch dielov, t.j. od PKN parc. č. XXX/X o výmere 180 m2 a od PKN parc.
č. XXX/X o výmere 612 m2. Parcela, ktorou odporcovia nadobudli od starej matky navrhovateľa 180 m2

z pôvodnej PKN parc. č. XXX/X, časť o výmere 180 m2 nebola zapísaná do pozemkovej knihy. Tak,
ako vyplýva z jeho obsahu, pri štvrtom zásahu do PKN parc. č. XXX/X, keď odporcovia v rade 1/ a 2/
predložili na zápis do katastra nehnuteľností kúpnu zmluvu N 451/88, NZ 511/87, registrovanú pod č.
RI 178/89, na základe ktorej bol vykonaný zápis parc. č. XXX na LV č. XXX, ktorá bola vyhotovená na
základe Geometrického plánu č. 244-253-834-88 zo dňa 26.09.1988, pri ktorom zhotoviteľ identifikoval

PKN parc. č. XXX/X a CKN parc. č. XXX, ktorá bola zameraná pri THM v roku 1976 tak, ako bola
užívanáanievlastnená,vyhotoviteľgeometrickéhoplánunepostrehol,ževroku1959(priGeometrickom
pláne č. 014-24-409-920-58) bol pre vysporiadanie pozemku pre odporcov v rade 1/ a 2/ vykázaný
diel o výmere 180 m2 a tiež skutočnosť, že tá hranica PKN parc. č. XXX/X nenadväzuje plynule, ale s
odskokom. Nezohľadnil totiž skutočnosť, nezobral do úvahy zbytkovú časť z vykúpenej nehnuteľnosti

registrovanejpodPr.1621/1961PKNparc.č.XXX/Xovýmere64 m2,ktoráostalapozápiseosvedčenia.
Z uvedeného dôvodu vyhotoviteľ Geometrického plánu č. 35075953-11/99 zo dňa 03.02.1999 za účelom
obnovenia hraníc celej pôvodnej parcely zistil, že nemôže obnoviť hranice celej pôvodnej PKN parc. č.
XXX/X, keďže východná časť obnovovanej PKN parc. zasahuje do pozemku odporcov v rade 1/ a 2/.
Po vyhodnotení nameraných údajov v teréne skartinovaním vypočítaných súradníc údajov, podrobných

bodov a po porovnaní s listinnými dôkazmi znalec Ing. Ladislav Tichý zistil, že spodná hranica je na
východnej strane PKN parcely, ktorá je vyznačená v prílohe znaleckého posudku číslami bodov 1, 467-4,
33-26, 33-64 o výmere 452,8 m2, označená ako CKN parc. č. XXX/X, kde dochádza zo strany odporcov
k zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľa po dĺžke spoločnej hranice medzi pozemkami parc. č. CKN
XXXX/XX a parc. č. CKN XXX. Geometrický plán, na ktorý sa odporcovia v rade 1/ a 2/ počas celého

konania odvolávajú, jednoznačne nesprávne identifikoval CKN parc. č. XXX ako PKN parc. č. XXX/X.
CKN parc. č. XXX nie je identická s PKN parc. č. XXX/X, keďže táto nehnuteľnosť je vytvorená z dvoch
pôvodných pozemno-knižných parciel PKN par. č. XXX/X a PKN parc. č. XXX/X. Zo
znaleckého posudku vyplýva, že časť CKN parc. č. XXX, zakreslená ako CKN parc. č. XXX/X
je pôvodnou PKN parc. č. XXX/X a CKN parc. č. XXX/X je pôvodnou PKN parc. č. XXX/X. Jednoznačne

z neho vyplýva ak fakt, že pri vytváraní Geometrického plánu 014-24-409-920-58 v roku 1976
došlo pri zameraní pozemku k chybe, ktorý bol zameraný bez lomových bodov. Uvedeným záverom
nasvedčuje aj výkaz výmer, ktorý je prílohou č. 9 znaleckého posudku. Okresný súd preto postupoval
správne, keď návrhu navrhovateľa o určenie vlastníckeho práva vyhovel.

Za takto zisteného skutkového stavu nemohli byť ani odporcovia dobromyseľní v držbe spornej
nehnuteľnosti.
Dobrá viera (bona fides) predstavuje psychickú kategóriu. Ide o vnútorné presvedčenie subjektu, že
nekoná protiprávne, keď si prisvojuje vec alebo právo. V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva,že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, ale v skutočnosti tomu tak nie je. Keďže ide o osobné
presvedčenie držiteľa, nestačí na preukázanie jeho dobrej viery len jeho tvrdenie, že mu vec alebo právo
patrí. Dobrú vieru je vždy potrebné hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska (osobného

presvedčenia) samotného účastníka. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec alebo právo patrí a že s ním
nakladal ako s vlastným, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, t.j. „s prihliadnutím na všetky
okolnosti“. Pri hodnotení dobrej viery je vždy nevyhnutné brať do úvahy, či držiteľ nemal,
resp. nemohol mať pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú je možné od každého požadovať vzhľadom
na okolnosti a povahu daného prípadu, po celú dobu držby dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec

alebo právo patrí.
Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok
nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby
Odporcovia tak neuniesli bremeno tvrdenia o oprávnenosti vydržania - oprávnene užívať viac ako
predstavoval ich nadobudnutý spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti. Posúdenie, či je
držiteľ dobromyseľný, je vždy treba hodnotiť objektívne a nie zo subjektívneho hľadiska (osobného

presvedčenia) samotného účastníka. Je potrebné v tejto súvislosti brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu po každom požadovať,
nemal po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť zaniká
v okamihu, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti
o tom, že mu vec patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ môže byť naďalej subjektívne v

dobrej viere. Dobromyseľnosť musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť,
že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii
dobrej viery, sú spravidla okolnosti, týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o
poctivosti nadobudnutia, teda tzv. titul uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia
držby). Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto okolnosti zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu

vlastníckeho práva vydržaním. Judikatúra vyžaduje, aby držiteľ bol objektívne dobromyseľný, že existuje
takýto titul. Jedným z hľadísk, na základe ktorých sa so zreteľom na všetky okolnosti posudzuje
dobromyseľnosť držiteľa, je aj pomer plochy nadobudnutého a reálne držaného pozemku (rozsudok NS
ČR sp.zn. 22Cdo/1848/1998). Odporcovia v rade 1/ a 2/ vstúpili do držby pozemku, ktorého výmera
bola podstatne vyššia (až o 453 m2 ) než plocha pozemku, ktorí nadobudli kúpnou zmluvou od starej

matky navrhovateľa (o výmere180 m2 ), ich dobromyseľnosť tak nebola daná so zreteľom
na všetky individuálne okolnosti prípadu, najmä ak výmera držaného pozemku dosiahla viacnásobok
výmery nadobudnutého pozemku.

Tak, ako správne okresný súd konštatoval v napadnutom rozhodnutí ohľadom na jeho skutkové závery,

odporcovia nemohli byť dobromyseľní v nakladaní so spornou nehnuteľnosťou. Ak teda nemohli byť na
začiatku vydržacej doby dobromyseľní, keď kúpili v roku 1961 časť PKN parc. č. XXX/X od pani O. U. o
výmere 180 m2, nemohli byť na začiatku vydržacej doby dobromyseľní, pokiaľ užívali plochu o 453 m2
väčšiu. Tak, ako správne konštatoval okresný súd v napadnutom rozhodnutí, tento nepomer svedčí o
tom, že pri normálnej opatrnosti odporcovia nemohli byť dobromyseľní, že užívajú nehnuteľnosť, ktorú

si odkúpili od právnej predchodkyne navrhovateľa. Pri absencii dobromyseľnosti odporcov pri užívaní
spornej plochy (aktuálne CKN parc. č. XXX/X o výmere 453 m2 ) je akékoľvek ďalšie dokazovanie vo
veci nadbytočné.

Úvaha okresného súdu v prejednávanej veci nebola ľubovoľná, ale vychádzala z dostatočne zisteného

skutkového stavu a zodpovedala skutočnostiam, ktoré boli v dokazovaní zistené, vyhodnotenia a závery
okresného súdu neboli v rozpore s tým, čo bolo v konaní preukázané, a ani v rozpore s formálnou
logikou. Naviac, okresný súd výsledky hodnotenia dôkazov zahrnul aj do odôvodnenia napadnutého
rozsudku a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. dostatočne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za rozhodne
preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odvolací

súd poukazuje na to, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len, že súd
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna logika a aby
rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo v danom
prípade bolo splnené (§ 132 O.s.p.). Z vyššie uvedených skutočností vyplýva neunesenie dôkazného
bremena odporcov v tomto súdnom konaní. Odvolací súd vo všeobecnej rovine

k výsledkom dokazovania a jeho hodnoteniu zo strany prvostupňového súdu pre úplnosť udáva, že v
sporovom konaní primárne nesie dôkazné bremeno navrhovateľ v súvislosti s tými tvrdeniami, ktoré
umožňujú žalobe (návrhu na začatie konania) vyhovieť, ak budú tieto tvrdenia preukázané a na strane
druhej i odporca nesie dôkazné bremeno tých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoju obranu proti žalobe.Ak nie je možné zistiť určitú skutkovú okolnosť, ktorá je medzi účastníkmi sporná a pre rozhodnutie
dôležitá, postihne nepriaznivý dôsledok toho účastníka, ktorý mal v súvislosti s ňou dôkaznú povinnosť.
V danom prípade išlo o odporcov a ich skutkové tvrdenia a dôkazy navrhnuté v tomto konaní (tak vo

vzťahu k návrhu i vzájomnému návrhu). Ak po vykonanom dokazovaní nie je možné urobiť záver ani o
pravdivosti tvrdenia účastníka o určitej skutkovej okolnosti, ale ani záver o nepravdivosti tohto tvrdenia,
znamená to, že tvrdená skutočnosť nebola preukázaná. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena, v
danom prípade na strane odporcov, sa premietol do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
S poukazom na princíp neúplnej apelácie vyjadrený v ust. § 205a O.s.p. na ďalšie skutočnosti a dôkazy

tvrdené odporcami v štádiu odvolacieho konania už odvolací súd nemohol prihliadať. Okresný súd
zistil v súdenej veci dostatočne skutkový stav a preto námietka odporcov, že nepostupoval správne,
keď ich návrh na vykonanie ďalších dôkazov zamietol nie je opodstatnená. Ak prvostupňový súd v
priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi nemožno tak jeho postup považovať
za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia práv navrhovateľov, ktoré mohli
uplatniť. Krajský súd navyše dodáva, že na vady konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd

prihliada, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 212 ods. 3 O.s.p.). Podstatné je,
že okresný súd v rámci svojho dokazovania zistil skutkový stav potrebný na rozhodnutie
vo veci samej. Pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musia byť kumulatívne splnené všetky
podmienky, ktoré zákon pre tento druh nadobudnutia vlastníckeho práva predpokladá. Absencia čo i len
jednej z nich zakladá neúspech navrhovateľa v súdnom konaní.

Okresný súd v prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania zistil správne skutkový stav
a následne vykonané dôkazy vyhodnotil aj v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. a aj
správne vo veci rozhodol.

Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie

dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 120
ods. 1 O. s. p.) a nie účastníka konania. Ak súd v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy,
nemožno takýto jeho postup považovať za odňatie možnosti konať pred súdom (R 129/1999, R 6/2000).
Rovnako obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane základných ľudských práv a slobôd) nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol
účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami
(I. ÚS 50/04).
Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods.

1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II.
ÚS 251/03). Dohovor ani ústava neustanovujú žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazu alebo spôsob,
ktorým majú byť posúdené; úprava týchto záležitostí sa ponecháva na príslušné zákony, spravidla na
procesné zákony. Námietka odvolateľov o presvedčení súdu izolovaného od vykonaného dokazovania

neobstojí, keďže prvostupňový súd svoje „presvedčenie“ odôvodnil tým, že tvrdenia navrhovateľa
považuje za pravdivé v kontexte ostatných vykonaných dôkazov a z rovnakého dôvodu nepovažuje
tvrdenia odporcov v rade 1/ a 2/ za pravdivé. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,aleibanatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 115/2003).

Rovnako za vecne správne odvolací súd považoval aj rozhodnutie prvostupňového súdu o trovách

konania, ktoré plne zodpovedá ust. § 151 ods. 3 O. s. p. Keďže vo vzťahu k tejto časti rozhodnutia neboli
žiadnou procesnou stranou vznesené odvolacie námietky, odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (§
212 ods. 1 O. s. p.) konštatoval aj správnosť závislého výroku o trovách konania.

Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom

rozsahu ako vecne správny p o t v r d i l .Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania krajský súd ponechal na prvostupňový súd v súlade s ust.
§ 224 ods. 4 O. s. p..

Súčasne odvolací súd postupom v súlade s ust. § 222 ods. 3 O. s. p. za splnenia podmienok § 164 O. s.
p. nariadil prvostupňovému súdu opravu napadnutého rozhodnutia tak, ako to vyplýva z výrokovej časti
jeho rozhodnutia, a to s poukazom na ust. § 58 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom
a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy v platnom
znení, ako aj ust. § 28 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, o zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), keď z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že
prvopis napadnutého rozsudku, ako aj všetky jeho rovnopisy, ktoré zostali v spise nie sú pevne spojené
s geometrickým plánom, na ktorý sa prvostupňový súd vo výrokovej časti svojho rozhodnutia odvoláva.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.