Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/451/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414202613
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6414202613.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I.-O., O. č.XX, zastúpená JUDr. Jánom Reptišom, advokátom so sídlom v Žiari nad Hronom, Nám.
Matice slovenskej č. 4, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra SR,
Bratislava, Štúrova 2, o zaplatenie 571,30 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 8. júna 2016, č. k.: 10C/ 27/2014-153, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná má nárok proti žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd tak, že žalobu žalobkyne zamietol a žalovanej náhradu trov
konania nepriznal.
2. Odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa domáhal zaplatenia 571,30 EUR s úrokom z
omeškania z dôvodu, že bola voči nej podaná obžaloba, pričom rozsudkom Krajského súdu Banská
Bystrica sp. zn. 5 To 117/2010 bola spod obžaloby oslobodená. Žalovaná suma prestavuje náhradu
škody vo výške trov obhajoby, ktoré zaplatila svojmu obhajcovi.
3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, pričom poukázala na skutočnosť, že faktúra bola vystavená

bezprostredne po právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 2. 6. 2010. Už
vtedy vedela, akú sumu uhradila. Zároveň vzniesla námietku premlčania, pričom poukázala na to, že
do premlčacej doby žalovaná nezapočítala dobu uplynutia 6. mesiacov od 9. marca 2011, kedy sa
žalobkyňa obrátila so svojím nárokom na príslušné ministerstvo a táto doba uplynula 9. 9. 2011.
4. Okresný súd aplikujúc príslušné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z., predovšetkým § 4 ods. 3, § 15
ods. 1, 2 a § 19 ods. 1, 3 žalobu zamietol, keď prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanou.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 5

To 117/2010 zo dňa 25. 5. 2010 rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom zrušil a žalobkyňu
spod žaloby oslobodil. Žalobkyňa si uplatnila náhradu trov obhajoby 9. marca 2011 na Ministerstve
spravodlivosti SR, ktoré jej list odstúpilo na vybavenie Ministerstvu vnútra SR, ktoré listom doručeným
žalobkyni dňa 22. septembra 2011 oznámilo, že jej žiadosti o náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci nevyhovuje. Z predloženej faktúry advokáta zo dňa 2. 6. 2010 vyplynulo, že trovy obhajoby
prestavovali 571,30 EUR. Faktúru doručil žalobkyni koncom júna 2010, čo v konaní nebolo sporné. Súd
preto konštatoval, že žalobkyňa sa dozvedela o výške škody - trov obhajoby najneskôr 30. 6. 2010.

Žalobkyňa podala žalobu na súd 24. 2. 2014, o výške škody sa dozvedela najneskôr 30. 6. 2010, pričom
v období od 9. 3. 2011 do 9. 9. 2011 (obdobie 6. mesiacov) premlčacia lehota neplynula (spočívala). Z
tohto dôvodu žalobkyňa podala žalobu po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Pretože žalovaná vzniesla
námietku premlčania, ktorá bola dôvodná, súd žalobu zamietol. Poukázal taktiež na to, že premlčaciadoba nespočívala počas konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 12
C/21/2012 (totožné konanie), pretože toto konanie bolo v dôsledku späťvzatia žaloby zastavené, pričom
na základe odvolania žalobkyne toto uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu Banská

Bystrica zo dňa 25. 6. 2013, sp. zn. 17 Co/125/2013. Okresný súd poukázal na to, že pokiaľ sa súdne
konanie o uplatnenom práve v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania zastavilo, nastáva stav,
ako keby ku konaniu vôbec nedošlo, pričom veriteľ mohol uplatniť to isté právo na súde znova, pokiaľ
však jeho premlčacia doba neuplynula. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p..
5. Proti rozsudku sa odvolala žalobkyňa. Žiadala celú situáciu opätovne prehodnotiť a žiadala zrušiť

rozhodnutie prvého stupňa a vrátiť ju na nové konanie a rozhodnutie vo veci. Uviedla, že s rozhodnutím
nie je spokojná. Vzhľadom na priebeh prípravného konania ako aj čas, kedy došlo k nesprávnemu
úradnému postupu a k porušeniu jej práv, dospela k záveru, že zodpovednosť nesie vlastne Generálna
prokuratúra, nakoľko v rozhodovaní o jej sťažnosti o vznesení obvinenia sa zaoberala Okresná
prokuratúra Žiar nad Hronom. Ďalej v odvolaní poukázala na skutočnosti, od ktorých odvodzovala svoj
nárok, resp. ktoré sa týkali trestného konania.

6. K možnosti premlčania uviedla, že tento záver nie je správny. Súd ponechal bez povšimnutia jej
pokusy o jednanie s Ministerstvom vnútra a Ministerstvom spravodlivosti, zaoberal sa iba Generálnou
prokuratúrou, pričom dobu uplatnenia nároku na Okresnom súde v Žiari nad Hronom v konaní 12
C/21/2012 absolútne neuznal a tvrdil, že žalobu zobrala späť, pričom toto tvrdenie považuje za
zavádzajúce. Pokiaľ by žalobu zobrala späť, musela by podpísať nejaký papier, že žalobu berie späť.

Takýto prejav neurobila.
7. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná prostredníctvom Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky, ktorá sa Slovenskú republiku koná. V prevažnej miere sa vo vyjadrení venovala trestnému
konaniu a správnosti postupu. V závere vyjadrenia uviedla, že sa s rozsudkom okresného súdu
stotožňuje, pretože žaloba bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby upravenej v § 19

a nasledujúcich zákona č. 514/2003 Z. z.. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia sa dôsledne
a vyčerpávajúco s uplynutím premlčacej doby vysporiadal. Taktiež sa vysporiadal aj s tvrdeniami
žalobkyne ohľadom zastavenia konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod
sp. zn. 12C/21/2012 v totožnej veci. Tvrdenie žalobkyne, že žalobu v tomto konaní nezobrala späť, sú
v súčasnej dobe irelevantné s poukazom na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 25. 6.

2013, sp. zn. 17 Co/125/2013, ktorý potvrdil uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom. Navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
8. Žalobkyňa v replike zo dňa 22. 9. 2016 uviedla, že celé vyjadrenie žalovanej je vlastne vyjadrením o
odbornej otázke a žalovaná nepodáva stanovisko k vyjadreniu, ktoré urobila.
9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne. Súd vo veci vykonal relevantné dokazovanie, správne aplikoval rozhodujúce právne normy,
ktoré sú pre posúdenie veci relevantné. Žalobkyňa v odvolaní poukazuje na postup v trestnom konaní,
čo však pre rozhodnutie vo veci vzhľadom na závery súdu prvej inštancie nie je rozhodujúce, pretože

rozhodujúcou skutočnosťou je posúdenie dôvodnosti námietky premlčania, ktorú vzniesla žalovaná. Súd
prvejinštanciesasnámietkouriadnezaoberal,svojezáveryodôvodnil,pričomtietosúvzásadesprávne.
Správny je taktiež záver súdu prvej inštancie o tom, že z hľadiska hospodárnosti konania nevykonával
ďalšie dôkazy, s čím sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, pretože rozhodujúce je posúdenie
námietky premlčania.

12. Rozhodujúcou skutočnosťou pre priznanie nároku v danom prípade je posúdenie vznesenej
námietkypremlčania.Predovšetkýmjepotrebnéposúdiť,kedysažalobkyňadozvedelaoškode.Pretože
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. mája 2010 bola oslobodená spod obžaloby, od
tohto dňa začína bežať premlčacia lehota. Pre začiatok plynutia lehoty nie je rozhodujúce, kedy došlo
k vyúčtovaniu trov obhajoby advokátom. Preto treba aplikovať znenie zákona 514/2003 v stave, ktorý

tu platil do 1. januára 2013. Novelou tohto zákona od 1. januára 2013 v rozhodujúcich skutočnostiach
nedošlo k zmene právnej úpravy. Podľa ustanovenie § 19 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu
škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Právna úprava premlčania
nie je v zákone č. 514/2003 Z. z. komplexná, keďže tento právny predpis upravuje iba premlčaciu lehotupráva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci a osobitný prípad prerušenie jej plynutia.
Nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne, ale poškodený sa dozvie o škode
vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na náhradu škody na súde, t.j. keď

nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume
s možnosťou jej dodatočného spresnenia. Podľa § 183 ods. 1 písm. a) Tr. por. rozsudok je právoplatný,
a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľný, ak zákon proti nemu nepripúšťa odvolanie.
Rozsudok sa stal právoplatný dňa 25. mája 2010.
13. Premlčacia lehota počas predbežného prerokovania nároku na náhradu škody spôsobenej pri

výkoneverejnejmocineplynie,atoododňapodaniažiadostiaždoskončeniapredbežnéhoprerokovania
nároku na náhradu škody. Plynutie premlčacej lehoty sa však prerušuje najdlhšie na obdobie šiestich
mesiacov odo dňa podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V zmysle §
19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. sa plynutie premlčacej lehoty práva na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci prerušuje okamihom doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody orgánu podľa § 4 ods. 1 alebo 2. Okresný súd v tomto smere svoje rozhodnutie

správne odôvodnil. Do plynutia premlčacej lehoty nepočítal lehotu 6 mesiacov, ktorá spočívala v období
prerokovania nároku. Lehota tak od 9. 3. 2011 do 9. 9. 2011 neplynula. Trojročná lehota na uplatnenie
nároku od 25.5. 2010 by tak uplynula dňom 25. 5. 2013, po predlžení o 6 mesiacov by skončila 25. 11.
2013. Žaloba bola podaná až dňa 24. 2. 2014, teda po lehote.
14. K námietke žalobkyne vo vzťahu k plynutiu lehoty vo vzťahu ku konaniu 12 C/21/2012 vedenom

na Okresom súde Žiar nad Hronom odvolací súd uvádza, že jeho závery sú správne a vyplývajú z
rozhodovacej činnosti súdov. Podľa § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo
u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. Podľa citovaného ustanovenia premlčacia doba sa zastavuje (spočíva) po
dobu konania, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde a v začatom konaní riadne pokračuje.

Predpokladom spočívania premlčacej doby je, aby oprávnený (veriteľ) riadne pokračoval v začatom
konaní. Účastník v konaní riadne pokračuje, ak svojimi procesnými úkonmi nebráni riadnemu priebehu
konania, takže toto môže skončiť vydaním rozhodnutia vo veci. Účastník, ktorý vezme svoj návrh na
začatie konania späť, platí, že riadne nepokračuje v konaní. V zmysle rozhodnutia R 3/2001 platí, že
uplatňovaním práva na súde nenastane spočívanie plynutia premlčacej lehoty v zmysle § 112 OZ, ak

v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania dôjde k zastaveniu súdneho konania. K uvedenému
porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 1999 sp. zn. 2 Cdo 9/99 publikovaný v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 3/2001 ako aj Komentár k Občianskemu
zákonníku, Eurounion, 5. vydanie, s. 157.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §

255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto
jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
16. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).