Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, January 21, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815214440
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3815214440.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu
Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej vo veci starostlivosti o mal. V. Q. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza,
dieťa rodičov: matky Bc. T. B., bytom C. C., B. XXX/XX, zastúpenej Mgr. Vladimírom Ľuptákom,
advokátom so sídlom Prievidza, Námestie slobody 10 a otca Q. V., bytom V. H. XXX, zastúpeného JUDr.

Vladimírom Štrbíkom, advokátom so sídlom Prievidza, Námestie slobody 22, o úpravu rodičovských
práv a povinností k mal. dieťaťu, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k.
18C/281/2015-333 zo dňa 18. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. m e n í tak, že otcovi dieťaťa

n a r i a ď u j e , aby do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej platil výživné na mal. V. Q. vo
výške 40,- eur mesačne vždy vopred, najneskôr do 15.-teho dňa kalendárneho mesiaca k rukám matky
s účinnosťou od nariadenia neodkladného opatrenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímnariadildoprávoplatnéhorozhodnutiavovecineodkladné
opatrenie, ktorým upravil styk otca s mal. V. Q. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom

každý nepárny víkend vždy od soboty od 9.00 hod. nepretržite do nedele do 18.00 hod. v neprítomnosti
matky dieťaťa, s tým, že otec dieťa prevezme v mieste bydliska dieťaťa v čase na to určenom a na tom
istom mieste v čase na to určenom maloletého odovzdá matke. Matka je povinná dieťa na stretnutie s
otcom včas a riadne pripraviť a stretnutie s otcom umožniť. Otec je oprávnený sa stretnúť s maloletým V.
Q. v čase vianočných sviatkov 2018 dňa 25.12.2018 od 9.00 hod. do 18.00 hod. v neprítomnosti matky
dieťaťa s tým, že otec dieťa prevezme v mieste bydliska dieťaťa v čase na to určenom a na tom istom

mieste v čase na to určenom maloletého odovzdá matke (výrok I.). Výrokom II. súd prvej inštancie otcovi
dieťaťa nariadil, aby do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej platil výživné na maloletého 80,- eur
mesačne vždy vopred, najneskôr do 15.-teho dňa kalendárneho mesiaca k rukám matky maloletého
dieťaťa s účinnosťou od nariadenia neodkladného opatrenia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že mal. V. bol rozsudkom č.k. 18C/281/2015-194 zo dňa

13.01.2017 zverený do osobnej starostlivosti matky. K výroku o vyživovacej povinnosti a úprave styku
podal otec maloletého dieťaťa odvolanie a krajský súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vrátil mu na nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie zdôraznil, že je veľmi dôležité,
aby si maloleté dieťa budovalo kontakt s obomi rodičmi už od útleho detstva. Matka takýto kontakt
otcovi umožňovala aj nad rámec súdom určeného styku. Styk dieťaťa s otcom, kedy kontakt trval so
súhlasom matky nepretržite viac dní v domácnosti otca však vyústil po návrate k matke do zmäteného

až agresívnom postoja dieťaťa k matke a jej priateľovi, s ktorým maloletý žije v domácnosti od jeho
útleho veku. Z rozhovoru súdu s rodinnou psychologickou PhDr. Evou Živčicovou zo dňa 13.12.2018vyplynulo, že takéto správanie je dôsledkom negatívneho vzťahu medzi rodičmi, ktorý sa stále zhoršuje.
Je nevyhnutné si uvedomiť, že vzťah medzi maloletým dieťaťom a otcom sa od ranného veku u neho
budoval za výraznej pozitívnej spolupráce matky, ktorá tieto väzby nepretrhla, naopak podporovala

vytváranie si vzájomných citových väzieb maloletého s otcom a jeho rodinnými príslušníkmi, hoci
ako sama verbalizovala otec o ňu a dieťa nejavil žiadny záujem od druhého mesiaca tehotenstva
a kontaktoval sa s ňou až neskôr, po narodení maloletého dieťaťa. Napriek takémuto negatívnemu
nastaveniu je treba pozitívne vyzdvihnúť ten fakt, že matka svoje emócie k otcovi dieťaťa dokázala
potlačiť a postaviť nad ne záujem spoločného dieťaťa. Zo súdnej praxe je zrejmým a často opakujúcim

sa javom v obdobných prípadoch, že matka robí obštrukcie len aby takémuto kontaktu zamedzila. Súd
prvej inštancie mal však za to, že v tomto prípade sa o takýto postoj matky nejedná. Ak aj v minulosti
zamedzila otcovi stretnutia s dieťaťom, bolo to len dôsledok novôt v jeho správaní sa po príchode k
matke. V snahe tento stav odstrániť a najmä zistiť príčinu tohto správania potom nepretržitý kontakt
syna s otcom v jeho domácnosti v strachu o zdravie dieťaťa zamedzila. Otec má právo na kontakt s
dieťaťom, avšak musí vedieť akceptovať aj zdravotný stav dieťaťa, a pokiaľ je maloletý na antibiotickej

liečbe, mal by mať kľudový režim a liečiť sa v jemu najprirodzenejšom prostredí. Dieťa nie je vec. Obaja
rodičia by mali mať na pamäti, že osobnosť človeka sa buduje od útleho detstva a obaja majú nielen
právo ale aj povinnosť svoje dieťa vychovávať, preto sa očakáva, že sa budú v jeho prítomnosti správať
náležite tak, aby nebolo vystavované situáciám voľby v tak útlom veku, ktorý z rodičov je lepší, ktorého
má radšej, kde chce bývať a s kým. Rodičia a aj ich rodinní príslušníci si preto musia uvedomiť, že

najlepšie využitým časom, ktorý s dieťaťom strávia je ten pozitívne strávený, plný lásky, bez nepatričných
verbálnych komentárov, ktoré súvisia s negatívnym nastavením rodičov navzájom. Obaja rodičia majú
vytvorené vo svojich domácnostiach výborné podmienky, matka, jej partner ako aj otec a jeho rodinní
príslušníci sú súčasťou života dieťaťa, nepochybne V. úprimne ľúbia a preto by mali spoločne budovať
na tomto základe a mali sa vzájomne podporovať v tom, aby dieťa vyrastalo v šťastnom detskom

svete, malo by odchádzať a prichádzať od jedného rodiča k druhému s obyčajnou detskou radosťou,
bezstarostné a šťastné. Súd prvej inštancie preto apeloval na oboch rodičov v naznačenom smere.
Poradenstvo na referáte poradensko - psychologických služieb úradu práce je momentálne pre väčšiu
vzdialenosť bydliska rodičov značne problematické, a to aj z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti
otca dieťaťa. Súd prvej inštancie preto stretávanie sa otca s maloletých dieťaťom tak, ako je uvedené

vo výroku uznesenia, s tým, že ide o dočasnú úpravu, ktorá v prípade, že sa v praxi osvedčí, môže byť
rozšírená, najmä za predpokladu, že dieťa bude emočne stabilné.

3. Súd prvej inštancie ďalej s poukazom na vyjadrenie PhDr. Evy Živčicovej, ktorá dieťaťu neodporučila
nepretržitý styk v domácnosti otca maloletému dieťaťu do času, kým sa komunikácia medzi rodičmi

nezlepší na viac nocí a na opakujúce sa ochorenia maloletého v poslednom období, kedy bol liečený
antibiotikami, zároveň dočasne určil otcovi maloletého dieťaťa vyživovaciu povinnosť v rozsahu, v akom
doposiaľ v zmysle uzavretej mediačnej dohody na maloletého syna k rukám matky prispieval, t.j. 80,- eur
mesačne. Súd o vyživovacej povinnosti na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci rozhodol aj bez
návrhu, pretože rozsudok bol v časti vyživovacej povinnosti zrušený a je potrebné, aby otec prispieval

na výživu aj v období do rozhodnutia vo veci samej. Pri určení vyživovacej povinnosti súd vychádzal
z prednesu právneho zástupcu otca na pojednávaní dňa 12.12.2018, ktorý súdu uviedol, že otec si od
uzavretia mediačnej dohody dňa 4.10.2017 riadne a pravidelne svoju vyživovaciu povinnosť k synovi
sumou 80,- eur mesačne plní.

4. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/,
§ 330 ods. 1, § 360 ods. 1, § 367 ods. 3, § 329 ods. 2 CMP.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie otec dieťaťa, ktorý žiadal, aby odvolací súd
uznesenie zrušil alebo zmenil tak, že upraví styk otca s dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa

s maloletým každý nepárny víkend od piatka 16,00 hod do nedele 18,00 hod s tým, že si dieťa prevezme
v mieste bydliska dieťaťa a na tom istom mieste dieťa matke včas a riadne odovzdá. Matka je povinná
dieťa na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a odovzdať. V časti výživného sa domáhal zmeny
napadnutého uznesenia tak, že mu bude uložená povinnosť platiť mesačné výživné 40,- eur. V odvolaní
namietal nerovnaký postoj súdu k sporovým stranám, ako aj nedodržanie CSP v rámci vykonaného

dokazovania vo veci samej. Poukázal na pozitívny vzťah dieťaťa k nemu, čo potvrdila aj matka, už od
útlehodetstva.Odieťajeschopnýsámsapostarať,atoajvčasechoroby, vychádzajúspoluvýborne.Čo
sa týka výživného, súd prvej inštancie nevychádzal z jeho príjmov, ktoré doložil rozhodnutiami Sociálnej
poisťovne. Dňa 22.06.2018 utrpel vážny pracovný úraz hlavy a dolných končatín, bol v bezprostrednomohrození života. Momentálne poberá len nemocenské dávky mesačne asi 240,- eur. Býva u rodičov,
ktorým v minulosti prispieval 150,- eur mesačne na bývanie, náklady na stravu mal 80,- eur mesačne, na
telefón 45,- eur mesačne, oblečenie 30,- eur mesačne, lieky 30,- až 50,- eur mesačne, náklady na auto

pre styk s dieťaťom asi 30,- eur mesačne, výživné na syna 80,- eur mesačne. Bez príspevkov rodičov
by nemal peňažné prostriedky ani na svoju obživu. Súd prvej inštancie vychádzal z mediačnej dohody
zo dňa 19.04.2017, čo však bolo 2 mesiace predtým, ako sa mu stal úraz. Do podpísania mediačný
dohody platil 60,- eur mesačne.

6. Matka dieťaťa sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 2 ods. 1,2, § 65 a 66 zákona
č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku I. o úprave

styku otca s dieťaťom ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP a v napadnutej časti vo
výroku II. o výživnom zmeniť podľa § 388 CSP z nasledovných dôvodov:

8. Podľa § 324 ods.1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 360 ods.1, 2 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré

možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo
veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie
konania vo veci samej.

11. Podľa § 367 ods. 1 - 2 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého

pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej
starostlivosti. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní
od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.

12. V danej veci ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie je upravené

v Civilnom mimosporovom poriadku, za rešpektovania zásady všeobecnej subsidiarity Civilného
sporového poriadku.

13. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých slúži na poskytovanie rýchlej,
efektívnej, ale zásadne len dočasnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov. Dočasnosť opatrenia spočíva v

tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb, pričom pri jeho nariaďovaní
prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho, sa tu
nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia vo veci samej,
pretože takéto dokazovanie presahuje rámec konania v časti o nariadenie neodkladného opatrenia. Z
tohto dôvodu zákon ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, súd vykonával

dokazovanie (§ 322 CSP). Je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, od ktorých sa odvodzuje opodstatnenosť
návrhu, aspoň osvedčené.

14. V zmysle § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) rodičovské práva a
povinnosti majú obaja rodičia, teda matka a otec sú pri ich výkone zásadne rovnocenní. Pri rozhodovaní

o úprave rodičovských práv k dieťaťu, je potrebné vždy brať do úvahy vek dieťaťa, jeho zdravotný
stav, a treba vychádzať z toho, že účelom úpravy je zabezpečiť vytváranie a upevňovanie citového
puta k obom rodičom, aby dieťa pokiaľ je to možné, v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej
rodine. Obidvaja rodičia by však mali prispievať k vytvoreniu priaznivých podmienok, nevyhnutných pre
zdravý fyzický a psychický vývoj maloletého dieťaťa a to bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi.

Určujúcim hľadiskom pri rozhodovaní vo veciach, ktoré sa ho bezprostredne týkajú, je jednoznačne
záujem maloletého dieťaťa.15. Styk dieťaťa s druhým rodičom je právom dieťaťa, ako aj právom tohto rodiča. Najideálnejším
riešením otázky styku rodiča s dieťaťom je úprava dohodou rodičov. Pokiaľ rodičia nie sú schopní sa na
stretávaní dohodnúť, rozhodne autoritatívne súd s tým, že presne vymedzí čas a miesto odovzdania a

prevzatia dieťaťa oprávneným rodičom a povinnosť druhého rodiča dieťa na stretávanie riadne pripraviť.

16. Špecifická situácia nastáva pri rozhodovaní súdu o návrhu rodiča na úpravu styku neodkladným
opatrením. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
súd upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom, má iba dočasný charakter a až v konaní vo veci samej musí

súd prvého stupňa posúdiť všetky kritériá a zásady, splnenie podmienok pre úpravu styku s rodičom,
musí však predovšetkým skúmať záujem maloletého dieťaťa. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že
ak sa rodič s dieťaťom, najmä s maloletým, dlhší čas nestretáva, nepodieľa sa na jeho výchove, môže
nastať nezvratiteľný stav, ktorý má za následok vzájomné odcudzenie rodiča a dieťaťa, nehovoriac o
absencii výchovných prvkov zo strany tohto rodiča k dieťaťu.

17. V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú
v spoločnej domácnosti. Otec žije s rodičmi v V. H., matka s mal. V. Q. žijú s matkiným partnerom v C.
C.. Naliehavosť úpravy styku otca s maloletým neodkladným opatrením mal odvolací súd rovnako ako
súd prvej inštancie za preukázanú, keďže styk otca s dieťaťom v súčasnej dobe súdnym rozhodnutím
upravenýniejearodičiasanajehoúpravepreukázateľnenevediadohodnúť.Hociosobnústarostlivosťo

mal. V. Q. v prevažnej miere zabezpečuje matka, s ktorou dieťa býva, otec dieťaťa má k nemu vytvorený
pozitívny citový vzťah a je ochotný a schopný realizovať kontakt s maloletým.

18. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že vzťah rodičov je bez akejkoľvek pochybnosti narušený,
poznamenaný nezhodami medzi nimi, ktoré problematické vzťahy si rodičia kompenzujú vzájomnými

konfliktami súvisiacimi i so starostlivosťou o dieťa, ktoré nepochybne citlivo vníma. Styk otca s mal. V.
Q. upravený dočasne formou neodkladného opatrenia má za cieľ, aby sa do skončenia konania vo veci
samej neprerušil pravidelný kontakt medzi otcom a dieťaťom a aby sa rozvíjal ich vzájomný vzťah. Podľa
názoru odvolacieho súdu dočasná úprava styku otca s mal. V. Q. tak, ako ju nariadil súd prvej inštancie,
plne zodpovedá cieľu sledovaného nariadením neodkladného opatrenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že v

prípade, že negatívna reakcia dieťaťa, ktorá je odrazom vzájomných komunikačných problémov rodičov,
odoznie (s prihliadnutím na to, že i podľa vyjadrenia psychologičky PhDr. Evy Živčicovej ide zrejme o
epizódnu reakciu) a dieťa sa emočne stabilizuje, môže byť styk otca s dieťaťom rozšírený v zmysle
návrhu otca.

19. Odvolací súd na základe uvedeného uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa
úpravy styku otca s dieťaťom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

21. Neodkladné opatrenie vo veciach platenia výživného môže súd nariadiť na návrh alebo aj bez návrhu
akovsúdenejveci,akideovýživnépremaloletédieťa.Právnydôvodnauloženietejtopovinnostivyplýva
zo zákona o rodine.

22.Podľa§62ods.1až5zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri

určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. S poukazom na skutočnosť, že aktuálne prebieha konanie vo veci samej, týkajúce sa úpravy práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu, pričom rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 18C/281/2015-194
zo dňa 13.01.2017 v časti určenia výživného a úpravy styku otca s dieťaťom zrušený a vec bola vrátená
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 27Co/60/2018-259 zodňa 28.08.2018, správne súd prvej inštancie napadnutým uznesením bez návrhu uložil otcovi dieťaťa
povinnosť prispievať na výživu dieťaťa podľa § 366 CMP. Súd prvej inštancie však pri určení výšky
výživného vychádzal zo skutočností, vo vzťahu ku ktorým nastala zmena, a to z mediačnej dohody

rodičov zo dňa 04.10.2017, na základe ktorej sa otec dieťaťa zaviazal platiť výživné na maloletého 80,-
eur mesačne. Dňa 26.06.2018 však otec dieťaťa utrpel ťažký pracovný úraz, v dôsledku ktorého je
dlhodobo práceneschopný a jeho aktuálny príjem je preukázateľne asi 240,- eur mesačne vo forme
nemocenského, vyplácaného Sociálnou poisťovňou. Vzhľadom na to, že neodkladným opatrením môže
súd nariadiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere, i na skutočnosť, že pre nariadenie neodkladného

opatrenia nemusia byť všetky skutočnosti preukázané v rozsahu ako je tomu pri rozhodovaní vo veci
samej a s poukazom na uvedenú skutkovú okolnosť, ktorá mala nepochybne zásadný ( hoci zrejme len
dočasný) vplyv na príjmy otca dieťaťa, odvolací súd dospel k záveru, že neodkladným opatrením podľa
§ 366 CMP je možné nariadiť otcovi platiť na maloletého výživné len v nevyhnutnej základnej sume
40,- eur mesačne. Až v konaní vo veci samej bude úlohou súdu prvej inštancie komplexne zhodnotiť
majetkové, zárobkové a osobné pomery oboch rodičov dieťaťa a určiť zodpovedajúce výživné v zmysle

zákonných zásad.

24. Z tohto dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o nariadení
platenia výživného otcovi dieťaťa zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto
uznesenia.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).