Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 8, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414202613
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6414202613.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

navrhovateľky: V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.-O., O. Č..XX, zastúpená advokátom JUDr. Jánom
Reptišom so sídlom v Žiari nad Hronom, Nám. Matice slovenskej č.4, proti odporcovi: Slovenská
republika, za ktorú koná pred súdom Generálna prokuratúra SR, Bratislava, Štúrova 2, o návrhu na
zaplatenie sumy 571,30 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zaplatenia od odporcu sumy 571,30 € s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne počítaný od 2.3.2011 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnila tým,
že predtým ako jej bolo vznesené obvinenie vyšetrovateľom, nebol riadne zistený skutkový stav a
neboli preverené dôkazy, ktoré boli zhromaždené. Dôkaz a to prehratie zvukového záznamu, ktorý bol
vyhotovení v priebehu zákroku bol odmietnutý. Uznesenie o začatí trestného stíhania vydalo Okresné
riaditeľstvo PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície pod sp. zn. ČVS: ORP-714/OVK-ZH-2007 zo dňa
30.12.2007. Rozsudkom KS Banská Bystrica sp. zn. 5To 117/2010 bola spod obžaloby oslobodená.

Navrhovateľka konštatovala, že je toho názoru, že je daná zodpovednosť za vznik škody, ktorá vznikla
nesprávnym úradným postupom, pretože rozhodovanie vyšetrovateľa v danej veci o vznesení obvinenia
má byť prevedené na základe vykonaných a dostupných dôkazov v čase rozhodovania o vznesení
obvinenia a nie na základe jednostranného postupu, ktorým sú poškodzované práva podozrivej osoby,
nerešpektujúce jeho návrhy, ktoré v rámci obrany svojej osoby v konaní uplatňuje a je možné ich vykonať
bez zbytočného odkladu. Žiadala priznať náhradu škody vo výške trov obhajoby, ktoré zaplatila svojmu
obhajcovi, spolu vo výške 571,30 €.

Žalovaný s podaným návrhom nesúhlasil. Konštatoval, že je zrejmé, že navrhovateľka trovy obhajoby
zaplatila, preukázala, že faktúra bola vystavená ako aj to, že sa jej zmenšil majetok o uvedenú sumu
( trov obhajoby). Faktúra bola vystavená bezprostredne po právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici 2.6.2010. Už vtedy vedela, akú sumu uhradila, nakoľko zálohy uhrádzala priebežne.
Odporca vzniesol námietku premlčania, pričom poukázal na to, že do premlčacej doby nezapočítavali
dobu plynutia 6 mesiacov, čiže obdobie od 9.3.2011, kedy sa navrhovateľka obrátila so svojim nárokom

na príslušné ministerstvo a 6 mesiacov uplynulo 9.9.2011. Odporca poukázal aj na to, že podľa jeho
názoru nárok navrhovateľky vôbec nevznikol, nakoľko nepreukázala nezákonné rozhodnutie, ktoré bolo
realizované v rámci prípravného konania. Navrhovateľka nepreukázala nesprávny úradný postup. Podľanázoru odporcu by súd mal konať v mene Slovenskej republiky s Ministerstvom spravodlivosti SR a nie
s Generálnou prokuratúrou.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku,
so spisom OS Žiar nad Hronom č.k. 12C 21/12, s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.
5To 117/10, s faktúrou, s ostatným spisovým materiálom.

Podľa § 1 zákona č.514/2003 Z. z. - o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1 toho istého zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 toho istého zákona účinný od 1.1.2013 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu,

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného

príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,

f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného

predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

Podľa § 4 ods. 3 toho istého zákona ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je
príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§
15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Podľa § 4 ods.1 toho istého zákona účinný do 31.12.2012 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo
poverený orgán Policajného zboru, 3)

f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona účinný do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona účinného do 31.12.2012 právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona účinný od 1.1.2013 štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah

do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup
sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej
pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a)
a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti
podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky .

Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona účinného od 1.1.2013 pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno

vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 3 toho istého zákona účinného od 1.1.2013 pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa

finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej
moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti
o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru,
vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.

Podľa § 9 ods.4 toho istého zákona účinného od 1.1.2013 právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 toho istého zákona účinný do 31.12.2012 nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 15 ods. 2 toho istého zákona účinný do 31.12.2012 ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom
orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom
poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 toho istého zákona účinný do 31.12.2012 ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 19 ods. 1 toho istého zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď

sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.Podľa § 19 ods.3 toho istého zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti, ustanovenej osobitnými predpismi, alebo
právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu ( § 21 ods. 4 prvá veta O.s.p.).

Odporca namietal, že v konaní malo za Slovenskú republiku vystupovať Ministerstvo vnútra a nie
Generálna prokuratúra. Súd je toho názoru, že v danej veci má za Slovenskú republiku konať Generálna

prokuratúra a to z nasledovných dôvodov. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že je daná
zodpovednosť za vznik škody, ktorá vznikla nesprávnym úradným postupom, pretože rozhodovanie
vyšetrovateľavdanejveciovzneseníobvineniamábyťprevedenénazákladevykonanýchadostupných
dôkazov v čase rozhodovania o vznesení obvinenia a nie na základe jednostranného postupu, ktorým
sú poškodzované práva podozrivej osoby, nerešpektujúce jeho návrhy, ktoré v rámci obrany svojej
osoby v konaní uplatňuje a je možné ich vykonať bez zbytočného odkladu. Je nepochybné, že

pasívne legitimovaným subjektom v danej veci je Slovenská republika. Navrhovateľke bolo vznesené
obvinenie pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm.a/ Trestného zákona, následne
navrhovateľka podala na Okresnej prokuratúre v Žiari nad Hronom sťažnosť proti uzneseniu, pričom
OP Žiar nad Hronom sťažnosť navrhovateľky ako nedôvodnú zamietla a následne podala návrh na
obžalobu. V danej veci nie je možné aplikovať ustanovenie § 4 ods.1 písm. b/ Zákona č. 514/2003 Z.

z. ( kde ide o situáciu, ak by prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa alebo, že by
vyšetrovateľ nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora ) a teda konať v mene štátu neprináleží
Ministerstvu vnútra SR, ale Generálnej prokuratúre SR.

Okresné riaditeľstvo PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície Žiar nad Hronom uznesením zo dňa

30.12.2007 začalo trestné stíhanie navrhovateľky za prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323
ods.1 písm. a/ Trestného zákona ( ČVS.ORP-7114/OVK-ZH-200/). Proti uvedenému uzneseniu podala
navrhovateľka sťažnosť. Okresná prokuratúra v Žiari nad Hronom uznesením zo dňa 7.1.2008 sťažnosť
ako nedôvodnú zamietla ( 2Pv 835/07-4), a podala obžalobu. Vo veci rozhodol Okresný súd Žiar nad
Hronom trestným rozkazom sp. zn. 2T 66/08 zo dňa 27.5.2008 a navrhovateľku z uvedeného trestného

činu uznal vinnou a uložil jej trest. Navrhovateľka podala odpor a súd následne rozhodol rozsudkom zo
dňa 16.11.2009, navrhovateľku uznal za vinnú a uložil jej trest. Z dôvodu podaného odvolania vo veci
rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici. Rozsudkom sp. zn. 5To 117/2010 zo dňa 25.5.2010 rozsudok
Okresného súdu v Žiari nad Hronom zrušil a navrhovateľku spod obžaloby oslobodil.

Navrhovateľka poslala dňa 2.3.2011 list Ministerstvu spravodlivosti SR, ktorým si uplatnila náhradu
trov obhajoby ( doručené dňa 9.3.2011). Z listu Ministerstva vnútra SR zo dňa 7.9.2011 ( adresovaný
navrhovateľke) vyplýva, že list navrhovateľky zo dňa 2.3.2011 adresovaný Ministerstvu spravodlivosti
SR, bol odstúpený na vybavenie Ministerstvu vnútra SR. Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 7.9.2011,
doručený navrhovateľke dňa 22.9.2011, oznámilo navrhovateľke, že jej žiadosti o náhradu škody

spôsobenej pri výkone verejnej moci nevyhovujú.

JUDr. Ján Reptiš, ktorý zastupoval navrhovateľku aj v trestnom konaní, účtoval navrhovateľke trovy
zálohovo a ona ich aj zálohovo platila. Z predloženej faktúry za odpracované úkony ( č.l. 146)
zo dňa 2.6.2010 vyplýva, že trovy obhajoby predstavovali spolu sumu 571,30 €. Navrhovateľka

zaplatila zálohovo sumu 579,16 €, a preto jej JUDr. Reptiš vrátil preplatok vo výške 7,86 €. Právny
zástupca navrhovateľky ( JUDr. Ján Reptiš) uviedol, že faktúru navrhovateľke doručil krátko po tom
ako bola vyhotovená, presný termín uviesť nevedel, ale konštatoval, že to bolo do konca júna 2010.
Navrhovateľka tieto skutočnosti nerozporovala. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka sa dozvedela
o výške škody ( trov obhajoby ) najneskôr 30.6.2010.

Navrhovateľka podala žalobu na súd dňa 24.2.2014. O výške škody ( trov obhajoby) sa dozvedela
najneskôrdňa30.6.2010.Vobdobíod9.3.2011(doručeniežiadostiopredbežnéprerokovanienárokuna
náhraduškodyministerstvu)do9.9.2011(obdobie6mesiacov)premlčacialehotaneplynula(spočívala).
Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľa podala žalobu po uplynutý 3-ročnej premlčacej doby. Keďže

odporca vzniesol námietku premlčania, ktorá bola dôvodná, súd s poukazom na hospodárnosť konania
nevykonával vo veci ďalšie dokazovanie čo do merita veci a návrh navrhovateľky zamietol.Premlčacia doba nespočívala počas konania, ktoré sa viedlo na tunajšom súde sp. zn.12C/21/2012
( totožné konanie). V danej veci bol podaný návrh dňa 1.3.2012. Súd vo veci meritórne nepojednával a z
dôvodu späťvzatia návrhu konanie uznesením zo dňa 10.1.2013 zastavil. Krajský súd v Banskej Bystrici

uznesení zo dňa 25.6.2013 sp. zn. 17Co/125/2013 uznesenie okresného súdu potvrdil. Ak sa súdne
konanie o uplatnenom práve v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania zastavilo, nastáva stav,
ako keby ku konaniu vôbec nedošlo. Veriteľ preto môže uplatniť to isté právo na súde znova, pokiaľ však
premlčacia doba na jeho uplatnenie ešte neuplynula.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca mal v konaní úspech, trovy konania si však neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu
trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. rozhodlo sa vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým,

že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodlo
sa bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo
ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. týkajú sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa §

120 ods. 4 O.s.p., účastník konania ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).