Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 15Csp/125/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817208871
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Majerník

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7817208871.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudcom JUDr. Miroslavom Majerníkom, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: M., narodený XX. XX. XXXX, bytom
D., zastúp. JUDr. Pavol Kontra, advokát, Čučmianska Dlhá 21, 048 01 Rožňava, v konaní o zaplatenie
300,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania
v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 300,- EUR ako zostatok na istine, poplatok v sume 391,68 EUR, trovy mediačného
konania 226,43 EUR, zmluvnú pokutu 312,- EUR, poplatok za upomienky vo výške 32,- EUR, úrok vo
výške 32 % ročne zo sumy 600,- EUR od 15.02.2013 do 10.11.2014 v sume 332,98 EUR, zo sumy 300,-
EUR od 11.11.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 991,68 EUR
od 11.08.2014 do 10.11.2014 v sume 12,36 EUR, zo sumy 691,68 EUR od 11.11.2014 do zaplatenia.
Uplatnil si aj nárok na náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel

zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.02.2013 podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako
nepomenovanú zmluvu a poskytol úver žalovanému vo výške 600,- EUR. Žalovaný sa zaviazal vrátiť
úver s príslušným poplatkom vo výške 576,- EUR v 12. mesačných splátkach po 98,- EUR počnúc
od 26.03.2013. Dňa 20.06.2013 žalovaný požiadal o úpravu splátkového kalendára formou posunu
splátky. V zmluve bolo dohodnuté, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku
predstavujú náklady za vypracovanie a uzavretie zmluvy. Žalovaný sa zaviazal v prípade porušenia
podmienok zmluvy zaplatiť poplatok za upomienky v celkovej výške 32,- EUR a aj na úhradu zmluvnej

pokuty vo výške 312,- EUR. Žalovaný uhradil žalobcovi doteraz sumu 300,- EUR. Žalobca a žalovaný
mali záujem riešiť spor mimosúdne, avšak mediačné konanie bolo zmarené žalovaným, pričom žalobca
za toto konanie vynaložil sumu 226,43 EUR, ktorú si taktiež uplatnil.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. 15Csp/125/2017 zo dňa 29.12.2017 zamietol žalobu a rozhodol
o trovách konania tak, že žalovanému nárok na náhradu trov nepriznáva.

3. Súd druhej inštancie uznesením sp. zn. 2Co/68/2018 dňa 18. decembra 2018 zrušil rozsudok a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem
iného uviedol, že „Súd prvej inštancie rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil výlučne premlčaním
nároku žalobcu, ku ktorému prihliadal ex officio podľa v tom čase platného a účinného ustanovenia §5b zákona č. 250/07 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Ústavný súd Slovenskej republiky však dňa 7.2.2018
vo veci sp.zn. PL ÚS 11/2016 vyhlásil nález, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/07 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s článkom 46 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky. Ustanovenie, ktoré nie je v súlade s Ústavou, stráca účinnosť dňom uverejnenia nálezu v
Zbierke zákonov v Slovenskej republike (článok 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky). V
zjednocujúcom stanovisku vyjadrenom v uznesení Pléna Ústavného súdu SR z 11.10.2006, sp.zn. Plz
ÚS 1/2006 bola riešená otázka hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu, v ktorom Ústavný
súd SR okrem iného prijal názor, že hmotnoprávne účinky nálezu nastávajú vo vzťahu ku konaniam,

ktoré ešte neboli právoplatne ukončené ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo aplikované, a
ktoré bolo v nesúlade s Ústavou sa hľadí tak, akoby nebolo súčasťou právneho poriadku. V kontexte
uvedeného, nález Ústavného súdu SR vo veci § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. je potrebné teda vnímať
tak, že ním bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia s ústavou, keď
nález ústavného súdu je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex nunc od
publikovania nálezu v Zbierke zákonov), no súčasne predstavuje tiež interpretáciu ustanovení Ústavy

SR, s ktorými bolo namietané ustanovenie v rozpore (v danej situácii čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods.
1 Ústavy SR). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci aplikoval § 5b zákona č.
250/2007Z.z.oochranespotrebiteľabolsícevsúladesvtedyúčinnýmzákonom,avšakvrozporesvtedy
účinnými ustanoveniami čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Takýto postup v súdnom konaní
preto predstavoval porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu. Aplikácia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.

tak v danej veci napĺňa odvolací dôvod vymedzený § 365 ods. 1 písm. b/, Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP) a zakladá tiež dôvody na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/, c/
CSP, nakoľko strane sporu bolo znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom a súčasne vzhľadom na právne posúdenie veci nebolo vykonané dokazovanie pre vec

samú podstatné, ktoré nie je účelné realizovať v odvolacom konaní s prihliadnutím na dvojinštančnosť
konania, rovnosť strán sporu i zásadu spravodlivého súdneho konania. V ďalšom konaní súd prvej
inštancie opätovne vyhodnotí dôvodnosť nároku žalobcu zo zmluvy o úvere č. 7058025556 uzavretej
dňa 15.2.2013, ktorú správne posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú podľa ustanovení OZ, čo je v
súlade s § 52 ods. 2 OZ v znení zák. č. 102/2014 Z.z., ktorý expresiss verbis stanovil, že na všetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Nevyhnutnosť aplikácie ustanovení
Občianskeho zákonníka na právne vzťahy vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv, a to aj v prípadoch, ak
vzniklipredúčinnosťouprávnejúpravyvýslovneurčujúcejpriorituobčianskoprávnychnoriemvyplývaajz
rozhodnutia NS SR z 21.4.2015 sp. zn. 3MCdo/14/2012. Nad rámec uvedeného odvolací súd konštatuje,

že§262ods.2Obchodnéhozákonníkakogentnevyžadujepísomnúformudohodyoaplikáciiustanovení
Obchodného zákonníka, ktorá dohoda medzi stranami sporu absentuje. Ustanovenie vo všeobecných
obchodných podmienkach nespĺňa podmienku písomností právneho úkonu, lebo právny úkon nie je
potvrdenýpodpisomobochzmluvnýchstrán(§40OZ).Ajvprípade,akbytakátodohodaexistovala,bolo
by ju možné považovať za neplatnú ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, lebo vzhľadom na charakter

zmluvy vyvolávala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech žalovaného
ako spotrebiteľa a bola by tiež prejavom obchádzania zákona (§ 52, §53 ods. 1 OZ). Pri meritórnom
posudzovaní opodstatnenosti nároku žalobcu, súd prvej inštancie zohľadní osobitné ustanovenia o
dokazovanípodľa§295CSPvkonaniachsochranouslabšejstranysporu,skúmajúc,čizmluvauzavretá
so žalovaným spĺňala náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované zákonom, prípadne či

neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, resp. či jej súčasťou nie sú také dohody, ktoré možno
považovať za rozporné so zásadami dobrých mravov, poctivého obchodného styku, najmä pokiaľ ide o
spôsob úpravy nároku žalobcu na úroky z úveru, administratívny poplatok, zmluvnú pokutu a upomienky.
Nie je vylúčené opätovné zamietnutie žaloby z dôvodu premlčania nároku žalobcu, k čomu však bude
možné pristúpiť už len na základe aktivity žalovaného tak, ako to predpokladá ust. § 100 ods. 1 OZ. K

uvedenému odvolací súd doplňuje, že aj keď žalobca v odvolaní argumentoval existenciou splátkového
kalendára a splatnosťou dlhu k 11.8.2014, z listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu, tieto ním
tvrdené skutočnosti nevyplývajú. Skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania súd prvej
inštancie právne vyhodnotí a svoje závery odôvodní v zhode so zásadami vyplývajúcimi z § 220 ods.
2 CSP tak, aby jeho rozhodnutie bolo zrozumiteľné, presvedčivé a vyčerpávajúce celý predmet sporu.

Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách celého konania (§ 396 ods. 3 CSP, §
262 ods. 1, 2 CSP).“4. Po zrušení veci krajským súdom bol na okresný súd doručený návrh žalovaného na nariadenie
neodkladného nariadenia, na základe ktorého prvostupňový súd uznesením zo dňa 18. 03. 2019, sp.
zn. 15Csp/125/2017 rozhodol, že žalobca je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy

(iných príjmov) zo dňa 15. 12. 2013 č. 705802556 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným k Zmluve
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX dňa 15. 12. 2013 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi
žalovaného DRILEX s.r.o., Gemerská Hôrka 30, 049 12 Gemerská Hôrka, IČO: 44 775 806 a o nároku
na náhradu trov neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Súčasne
s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia bola zo strany žalovaného taktiež vznesená námietka

premlčania.

5. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28. 05. 2019, pričom pojednával v neprítomnosti
žalobcu, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, avšak svoju neprítomnosť na pojednávaní
ospravedlnil pracovnou zaneprázdnenosťou.

6. Žalovaný na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu predniesol, že súd správne vyhodnotil
zmluvu ako spotrebiteľskú, kde podľa jeho názoru správne bola posúdená aj otázka premlčania, ktorá
v prvotnej časti konania vznesená nebola. Navrhol súdu žalobu zamietnuť a priznať mu trovy konania
v rozsahu 100%.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil
nasledovné:

8. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu vyplýva, že žalovaný bol označený ako fyzická
osoba a identifikovaný rodným číslom. Žalobca ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť úver vo výške 600,-

EUR a žalovaný ako dlžník sa zaviazal zaplatiť úver zvýšený o poplatok vo výške 576,- EUR, celkove v
sume 1.176,- EUR v jednej splátke vo výške 1.176,- EUR počnúc dňom 26.03.2013. Celkový poplatok
dlžníka spojený s úverom je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo
predstavuje sumu 234,90 EUR, a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 341,10 EUR. Výška RPMN bola

v zmluve uvedená vo výške 96 %. Žalovaný bral na vedomie, že výška priemernej hodnoty RPMN
na poskytnutý úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o úver je vo výške 40,60 %. Zmluva bola
podpísaná dňa 15.02.2013. Žalovaný a žalobca uzavreli taktiež žiadosť o úpravu splátkového kalendára,
a to žiadosť uzavretú dňa 20.06.2013 a žiadosť uzavretú dňa 28.10.2013, pričom v žiadosti požiadal
žalovaný o úpravu splátkového kalendára o jeden mesiac. Zároveň úprava splátkového kalendára mala

byť spoplatnená sumou 96,- EUR.

9. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že zmluva bola uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka
čo vyplýva aj z článku 15 všeobecných podmienok, kde sa zmluvné strany dohodli podľa § 262 ods. 1
Obchodného zákonníka, že všetky právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.

10. Súd opätovne dospel k záveru, že napriek článku 15 všeobecných podmienok kde sa právny vzťah
mal spravovať Obchodným zákonníkom, v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu o úvere,
ktorá sa riadi režimom Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zákona č. 250/2007 Z. z.. Zároveň súd pri rozhodovaní

veci postupoval v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, smernicou
2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.14.Podľa§52ods.4OZspotrebiteľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné
ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah (čo je aj tento prípad)
nemôže ísť o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku.

19. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

21. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je

potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

22. V danom prípade podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 705802556 bola výška úveru 600,- EUR
a príslušný poplatok, ktorý sa zaviazal uhradiť v jednej splátke vo výške 1.176,- EUR, do 20.03.2013.
Žiadosťou zo dňa 20.06.2013 došlo k úprave splátkového kalendára o 1 mesiac, čo znamená, že

splatným sa dlh stal 20.4.2013.

23. Žalovaný po zrušení veci krajským súdom písomným podaním vzniesol námietku premlčania s tým,
že nárok žalobcu je premlčaný.

24. V prejednávanej veci žalobca uplatnil svoj nárok podaním žaloby dňa 21.08.2017. Vychádzajúc
z ustanovení predmetnej zmluvy lehota splatnosti nastala dňom určeným v zmluve, t.j. 20.03.2013.
Žiadosťou o úpravu splátkového kalendára došlo o predĺženie lehoty splatnosti o 1 mesiac, t.j. dlh sa
stal splatným dňa 20.04.2013.

25. Aplikáciou vyššie uvedených zákonných ustanovení dospel súd opätovne k záveru, že právo žalobcu
na zaplatenie žalovanej sumy sa premlčalo v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe, keď na premlčanie
uplatneného nároku žalobcu súd prihliadol na základe námietky vznesenej žalovaným.

26. Žalobca mohol uplatniť nárok na vrátenie poskytnutej sumy už dňa 21.04.2013, teda dňom

nasledujúcim po dni splatnosti dlhu žalovaného. Žalobca v posudzovanom prípade podal žalobu na
tunajšom súde dňa 21.08.2017, čo dôvodil aj krajský súd teda po uplynutí trojročnej premlčacej
doby vyplývajúcej z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá žalobcovi márne uplynula dňa
21.04.2016. V dôsledku premlčania práva žalobcu nebolo možné mu priznať uplatnený nárok a z tohto
dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný mal vo veci úspech v celej časti uplatneného

nároku, preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava v lehote do 15
dní od doručenia tohto rozsudku, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.