Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 13, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118205496
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118205496.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobkyne: M.. U. T., C..

XX.XX.XXXX, S. A. XX, XXX XX M., právne zastúpenej JUDr. Petrom Sklenárom, advokátom so
sídlom Rázusova 21, Košice, proti žalovanému: M. T., C.. XX.XX.XXXX, S. A. XX, XXX XX M., právne
zastúpenému JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, v spore o
vylúčenie z užívania bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vylučuje žalovaného z užívania D. S. Č. XX C. X. poschodí bytového domu na ulici A. A. M., vchod
číslo XX, O. Č. XXXX, C. M. Č. XXXX, ako aj z užívania priestoru tvoriaceho spoločné časti a spoločné
zariadenia bytového domu nachádzajúcom sa na A. P., A. XX, súpisné číslo XXXX, I. Ú. M., L. M., L.

M. zapísaného na Liste vlastníctva číslo XXXXX.

II. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 17.05.2018 žiadala, aby súd rozhodol o vylúčení žalovaného
z užívania trojizbového bytu Č. XX, nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu na P. A. XX A.
M., a to na tom skutkovom základe, že sú splnené hmotnoprávne podmienky uvedené v § 146 ods.
2 Občianskeho zákonníka, keďže zo strany žalovaného dochádza k vytváraniu kritickej atmosféry v

domácnosti, strachu, čo má zlý vplyv na samotný psychický stav žalobkyne, ako aj dcér pochádzajúcich
z manželstva. Intenzita neznesiteľnosti spolužitia v jednej domácnosti so žalovaným je preukázateľne
objektívne vysoká, čo vyplýva aj z predložených lekárskych správ. O preukázaných následkoch na
zdravie a psychický stav členov domácnosti žalobkyne svedčia lekárske správy, podľa ktorých telesná
a duševná integrita žalobkyne a jej dcér konaním a násilným správaním žalovaného je narušená. O
nevyhnutnosti vylúčenia žalovaného z užívania bytu svedčí aj lekárska správa, nález týkajúci sa dcéry
O. T. zo dňa 13.03.2018, z ktorého vyplýva, že bola vykonaná psychologická intervencia z dôvodu

intenzívneho strachu a silnej miery bezmocnosti vo vzťahu k aktuálnej rodinnej situácii. Maloletá dcéra
má veľký strach o žalobkyňu.

2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe žalobkyne v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 15.06.2018, v
ktorom žalobu žalobkyne žiadal v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že sa jedná
o vykonštruované obvinenie na tom základe, že žalobkyňa má oficiálnu mimomanželskú známosť a
teda jediným jej motívom je dostať žalovaného z bytu. Žalobkyňa k žalobe predložila lekárske správy,

ktoré boli vydané 3 roky pred podaním žaloby. Zároveň predložila dve lekárske správy z roku 2015 a
závery psychologického vyšetrenia M.. Ľ. H., M.. Lekárske správy sú 3 roky staré, neaktuálne a nemôžu
skutkovo postačovať na preukázanie násilia žalovaného voči žalobkyni. Žalobkyňa sa potrebuje zbaviť
žalovaného z bytu. Manželstvo strán sporu je trvalo a vážne rozvrátené. Celé konanie žalobkyne jezjavne účelové, v snahe vylúčiť žalovaného z užívania bytu. Konaniu žalovanej chýba logika a svedčí
len o vypočítavosti skrývajúcej sa za údajne týranú ženu.

3. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 30.07.2018, v ktorom
zotrvala na svojom žalobnom návrhu. Mala za to, že zistenia, skutkové tvrdenia v žalobe a závery
psychológa vychádzajú z vlastnoručného písomného vyjadrenia dcér, ktoré veľmi ťažko vnímajú
postavenie otca a matky a najmä neprijateľného správania sa otca, žalovaného. Za zmienku stojí aj
absolútny nezáujem a neznalosť o osobný život dcér zo strany žalovaného.

4. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobkyne v písomnom podaní zo dňa 16.08.2018, v ktorom zotrval
na svojich vyjadreniach. Mal za to, že cieľom správania sa žalobkyne je vylúčiť a zbaviť sa žalovaného
z bytu. Žalovaný sa cíti byť ponižovaný a psychicky týraný žalobkyňou, preto podal aj návrh na rozvod
manželstva, no po dohovore ho vzal späť. Žiadna akútna psychologická krízová intervencia zo strany
M.. Ľ. H., M.. realizovaná nebola. Žalovaný poukázal na podivné vyšetrenie dcéry O. u psychologičky.

5. Súd vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, vypočutím svedkov, pripojeným spisom tunajšieho
súdu 30Pc/8/2018, lekárskymi správami, ostatným spisových materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Strany sporu uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX A. M. S., obidvaja boli v čase uzatvárania

manželstva slobodní.

7. Žalovaný návrhom doručeným tunajšiemu súdu pod spisovou značkou 30Pc/8/2018 dňa 25.01.2018
podal návrh na rozvod manželstva strán sporu, ktorý písomným podaním, súdu doručenom dňa
09.02.2018 vzal v celom rozsahu späť, pričom súd Uznesením číslo konania 30Pc/8/2018 - 8 zo dňa

15.02.2018 zastavil konanie a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2018.

8. Uznesením Okresného súdu Prešov číslo konania 16C/18/2018 - 20 zo dňa 19.04.2018 súd uložil
žalovanému, aby dočasne nevstupoval Q. D. S. Č. XX, C. O. C. X. poschodí bytového domu na P. A.

XX, O. O. Č. XXXX, C. M. Č. XXXX, ako aj do priestoru tvoriaceho spoločné časti a zariadenia bytového
domu. Zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou
účasti strán na procesných úkonoch v súdnom konaní, a to až do právoplatného skončenia vo veci
samej a zároveň uložil žalobkyni, aby podala žalobu o vylúčenie žalovaného z užívania bytu v lehote do
tridsiatich dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť

dňa19.04.2018.Zodôvodneniapredmetnéhorozhodnutiasúdu1.stupňa,ktorýmsúdrozhodolouložení
neodkladného opatrenia žalovanému, aby nevstupoval do bytu tvoriaceho predmet BSM strán sporu a
nepribližovalsakžalobkyninavzdialenosť10metrovvyplynulo,žesúdvcelomrozsahunávrhžalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za opodstatnený, keďže dôvodmi uvádzanými v
návrhu žalobkyňa dostatočne opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej

úpravy pomerov. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa predložila súdu dôkazy, z ktorých vyplýva
hrubé správanie sa žalovaného voči žalobkyni, respektíve ich spoločným deťom. Žalobkyňa dostatočne
osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku. Preukázané násilné správanie sa žalovaného spočívajúce nielen
vo fyzickom, ale aj psychickom násilí nepochybne pre súd postačovalo na dosiahnutie takého stupňa
intenzity, ktorý objektívne znamená neakceptovateľnosť ďalšieho spolužitia. O strachu žalobkyne z

prítomnosti žalovaného svedčí aj tá časť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala,
aby súd zakázal žalovanému priblížiť sa k osobe žalobkyne na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s
výnimkou účasti strán na procesných úkonoch súdu. Vzhľadom na výsledky psychologického posúdenia
žalobkyne, ako aj lekárske správy svedčiace o ataku žalovaného na žalobkyňu mal súd za preukázané,
že intenzita strachu žalobkyne nedosahuje úroveň, kedy prijatie takéhoto opatrenia je minimálny zásah

pre dočasnú úpravu vzťahov a eliminovanie žalobkyňou pociťovanej hrozby z prítomnosti, respektíve
blízkosti žalovaného. Ak žalobkyňa subjektívne pociťuje hrozbu z násilného chovania a ohrozovania
zo strany žalovaného s prihliadnutím k predchádzajúcim skúsenostiam s ním a vzhľadom k tomu, že
tvrdenie skutočnosti netreba preukazovať, ale postačuje ich osvedčenie, nie je na mieste námietka, že
žalobkyňa tvrdené skutočnosti nepreukázala.

9. Z predloženého výpisu z T. A. Č. XXXXX mal súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu v podiele 1/1, súpisné číslo XXXX, C. M. XXXX, A. XX, Š. M., S. Č.XX. Žalobkyňa k žalobe predložila rodné listy, z ktorých súd mal za preukázané, že z manželstva strán
sporu pochádza dcéra O., C. XX.XX.XXXX, Q. M. C. XX.XX.XXXX X. Q. O. C. XX.XX.XXXX.

10. Žalobkyňa k žalobe predložila súdu lekárske správy B.. U. Š. zo dňa 17.03.2015, z obsahu ktorej
vyplýva, že ráno bola pacientka napadnutá manželom, úder do sánky, preťatie sliznice dolnej pery,
chvíľu bola v bezvedomí, má bolesti hlavy, slabosť, závrat, na okolnosti si pamätá, potom už nie,
nakoľko sa našla na zemi. H. O. B.. U. Š. H. Q. XX.XX.XXXX vyplýva kontrola žalobkyne za účelom
ošetrenia. Lekár konštatoval: hlava na poklop nebolestivá, oblasť dolnej pery postupné hojenie, šija

neoponuje. Z lekárskej správy B.. N. W., M.. neurológa zo dňa 17.03.2015 pre súd vyplynulo, že ráno
bola pacientka (žalobkyňa) udretá manželom päsťou do sánky, pocítila prudkú bolesť, skolabovala,
stratila vedomie. Po precitnutí sa celá triasla, nevracala, bolesti toho času neudáva. V správe M..
Ľ. H., M.. zo dňa 06.03.2018 sa konštatuje aktuálny stav a stupňovanie útokov verbálnych, ako aj
neverbálnych zo strany žalovaného smerom k ďalším členom rodiny, manželke a dcéram, psychologička
odporučila jeho osobu vysunúť z domácnosti pre ochranu psychického a fyzického zdravia žalobkyne,

ako aj jej troch dcér. Jeho osoba, t. j. žalovaného nepriaznivo vplýva na zdravie členov rodiny a je
nevyhnutné prejsť k takémuto opatreniu. Zo záverov psychologického vyšetrenia zo dňa 26.02.2018 M..
Ľ. H., M.., ktorá vyšetrovala žalobkyňu vyplynul záver, že pacientka prichádzala do jej ambulancie s
prosbou o psychologické vyšetrenie z dôvodu neznesiteľných podmienok na spolužitie v domácnosti s
jej manželom. Situácia bola pre ňu veľmi frustrujúca, doma boli permanentné hádky a útoky. Podľa

jej názoru, manžel nezvláda finančnú zodpovednosť za svoju rodinu, a to spôsobuje jeho výbuchy
hnevu a zlosti. Aktuálne sú útoky smerované aj na dcéru. Zo záverov tohto psychologického vyšetrenia
psychologička konštatovala prítomnosť výrazne narušenej afektívnej oblasti v zmysle depresívneho
ladenia. Intenzita depresie je aktuálneho silného charakteru. K depresii sa pridružuje vysoká miera
úzkosti a fobického strachu. Je zjavné, že pacientka žije v permanentnom napätí, ktorého povaha je

neodkloniteľná. Hodnoty sú vysoké, psychika začína byť riziková pre somatickú funkčnosť. Psychika
takto oslabuje somatické zdravie pacientky. Osobnosť pacientky je výrazne submisívna vzhľadom na
to, že jej chýba odvaha, nedokáže riešiť sociálne kolízie priamo. Najčastejšia stratégia jej riešenia je
únik a vyhnutie. Testy jasne preukazujú na základný spúšťač zmenenej psychickej stability. Spúšťačom
sa javí nezvládnutý manželský život a dôsledky vyplývajúce z opakovaných hádok. Nedostatok odvahy

ďalej spôsobuje neistotu v myslení a chýbanie mentálnej pružnosti. Z psychologického vyšetrenia a jeho
záverov dcéry M. T. zo dňa 26.02.2018 pre súd vyplynulo zistenie, že u pacientky prevláda úzkosť a
zlosť. Zlosť ako nevyjadrená emócia má tendenciu k oslabeniu fyzického zdravia. Osobnosť pacientky
je aktuálne v procese emočného dozrievania.
Emócie však nie je schopná korigovať v takej miere, aby mohla cítiť emočnú stabilitu. Pacientka nevie

zvládať kolízie v interpersonálnych vzťahov a už vôbec nie vo vzťahu k jej rodine. Vedie to u nej k strate
dôvery, k sklamaniu, čo pacientku rovnako oslabuje. Aktuálne nemá pacientka miesto, kde by sa mohla
cítiť bezpečne.

11. Zo záverov psychologického vyšetrenia Q. O. zo dňa 26.02.2018 v ambulancii M.. Ľ. H., M..,

vyšetrenie potvrdilo prítomnosť silnej formy depresie, ktorej obsahom je smútok, pesimizmus, strata
radosti, sklamanie, bezcennosť a strata koncentrácie. Depresiu ďalej sýtia obsesívne myšlienky
pesimistického ladenia smerované k nepokoju v domácnosti. U pacientky je silná túžba k štúdiu, ktorá je
rušená dekoncentráciou a finančnou frustráciou. Pacientka má myšlienky o svojom nebytí. Zamýšľa sa
nad tým, že keby tu nebola, možno by bolo lepšie. K takémuto mysleniu ju smeruje pocit bezmocnosti.

Inklinuje k svojej mame, ale nedokáže jej pomôcť. Ďalej svoje myšlienky smeruje k tomu, že keby sa
stalo niečo hrozné, možno by sa jej otec konečne uvedomil. Aktuálne na svojom stupni vývinu v tomto
procese nevidí dobré riešenie. Celou situáciou jej psychika výrazne trpí.

12.ZozáverovpsychologickéhovyšetreniadcéryO.zodňa26.02.2018psychológkonštatovalúzkostné,

panické pozadie a správanie. Desí sa konfliktov, výčitiek, chce žiť bez pocitov viny, preto sa snaží
každého pochopiť. Stáva sa labilná vo svojich vzťahoch, snaží sa chrániť slabších, má vybudovaný
silný zmysel pre spravodlivosť. Silná viazanosť na rodinné zázemie v nej vyvoláva dlhodobú frustráciu z
neuspokojivých vzťahov. Frustrácia sa transformuje až do silnej depresie. Rizikom je znížený pracovný
výkon a znížená imunita. Vyššia miera odvahy jej dovoľuje chrániť matku v ťažkých situáciách,

ale dopláca na to výrazne zhoršenou pozíciou v rodine. Pobyt v rodine nepriaznivo pôsobí na jej
zdravý psychický vývoj. Slovné útoky, nadávky, ponižovanie, zastrašovanie, očierňovanie a vytváranie
atmosféry nepokoja a neistoty zo strany otca vo vzťahu k dcére možno považovať za psychické týranie
dieťaťa.13. V správe M.. Ľ. H., M.. zo dňa 13.03.2018, ktorá vyšetrovala dcéru O. O.a uvádza, že tá ku nej
prichádza na krízovú intervenciu z dôvodu intenzívneho strachu a zároveň silnej miery bezmocnosti vo

vzťahu k aktuálnej rodinnej situácii. V škole sa nedokáže sústrediť, len tak sa rozplače bez možnosti
korigovať emócie. Má veľký strach o mamu. Aj keď s mamou komunikuje, nedokáže sa strachu zbaviť.
Odvaha, ktorou predtým disponovala sa mení na strach. Pacientka v terapii hľadá základ pre stabilizáciu
nevyspytateľných emócií v rodine.

14. Súdu bolo predložené písomné svedectvo dcéry strán sporu O. T. zo dňa 11.06.2018, z ktorého
obsahu vyplýva, že otec a mama sa často hádali, ich manželstvo je rozvrátené, avšak otec nikdy fyzicky
mamu nenapadol, nikdy na nej nevidela zranenia. Je prekvapená, že mama sa odvoláva na lekárske
správy z roku 2015. Jej rodičia sa hádali denne, bolo to vzájomné a mama často provokovala otca. S
otcom má dobrý vzťah a nechápe prečo by mal byť vykázaný z domu. Jej mama so psychologičkou
M.. Ľ. H., M.. sú kamarátky, poznajú sa dlhšie a jej správy sú zveličené. So psychologičkou sa vôbec

nerozprávala, jej tvrdenia v lekárskej správe sú nepravdivé. Súhlasí s tým, aby sa rodičia rozviedli,
lebo sa nemajú radi, ich manželstvo nefunguje a aby sa jej mama odsťahovala k svojmu priateľovi a
ona chce zostať bývať s otcom v byte. O. A. je najlepšia kamarátka jej mamy. Nie je pravdou, aby bol
otec agresívny na zápasoch v kickboxe. Správanie jej sestry O. je nevyspytateľné, pričom to nie je pod
vplyvom jej otca, ale je to v jej povahe. Jej mama má priateľa, s ktorým má mimomanželský pomer.

15. M.. Ľ. H., M.. súdu predložila čestné vyhlásenie zo dňa 06.06.2018, v ktorom uviedla, že
psychologické vyšetrenie dcér pochádzajúcich z manželstva strán sporu, ako aj samotnej žalobkyne,
vykonala v súlade so štandardami psychologických vyšetrení. Na toto vyšetrenie prišli dobrovoľne bez
akéhokoľvek donútenia. Nie je možné niekoho donútiť a ani presvedčiť, aby odpovedal na otázky.

Boli vykonané administrované testy, všetky sa vyjadrovali k otázkam uvedeným v teste. Každá jedna
účastníčka mala možnosť k celej situácii vyjadriť sa písomne, slobodne, bez akéhokoľvek vplyvu. Tým
chcela predísť jej otázkam alebo subjektívnemu interpretovaniu. Výsledky boli vyhodnotené len na
základe údajov, ktoré účastníčky samé a dobrovoľne uviedli. Ani jedna účastníčka na psychologickom
vyšetrení nevyjadrila výhrady, ani jedna ju neprišla informovať o zmene názoru na situáciu. Nie je osobne

zainteresovanávovzťahukžiadnemužiadateľovitohtovyšetrenia.Akniektospochybňujepsychologické
vyšetrenie, spochybňuje testovania a psychologické testy, ktoré sa používajú na Slovensku. Jej vplyv
na účastníčky bol minimálny, s cieľom zachovania objektívnych výsledkov. Ak niekto uvádzal odpovede
ináč, ako to myslel, musí si za to niesť zodpovednosť. K čestnému prehláseniu a vyjadreniu Q. O. T.
psychologička uviedla, že tá ho podpísala slobodne, bez akéhokoľvek vplyvu.

16. Súd v rámci listinných dôkazov oboznámil písomné poznámky a výpovede v rámci vykonávaných
testov dcéry M., O. X. O., ktoré boli podrobené psychologickému vyšetreniu. Súd tieto vyjadrenia
oboznámil na pojednávaní, ktoré súdu psychologička M.. Ľ. H., M.. na výzvu súdu predložila.

17. Na pojednávaní bol súdu predložený záznam o podaní trestného oznámenia zo dňa 25.11.2018,
ktoré podala Q. O. za účelom podania oznámenia o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, o
ktorého konaní bolo vydané rozhodnutie zo dňa 08.02.2019 o zastavení konania a to z dôvodu, že
skutok, o ktorom sa koná nie je priestupkom.

18. Žalobkyňa uviedla, že dôvodom podania neodkladného opatrenia, ako aj žaloby vo veci samej bolo
neznesiteľné správanie sa manžela nielen voči nej ale aj deťom spôsobom nadávok bez akéhokoľvek
zjavného dôvodu. Nadáva im pretože tiekla voda, že pustila radiátory, že kúpila deťom voľné lístky.
Ponižoval ju a rôznym spôsobom zosmiešňoval ako ženu pred deťmi. Neraz sa jej vyhrážal, že ju vyhodí
z balkóna, že jej rozbije hlavu. Vyhrážal sa, že zabije ju, ako aj deti. Keď sa začal vyhrážať, že prestane

finančne podporovať deti, tak sa situácia riešila tak, že navštívila M. Q., kde sa poradila. Žalovaný sa
k nej správal agresívne a fyzicky spôsobom, že ju strkal akože mu zavadzia. Jedenkrát ju strčil do
digestora, že si udrela hlavu. Inokedy ju držal pod krkom preto, že sa pokazila a nešla stará žehlička.
Fyzicky ju napadol v roku 2015. Stalo sa to potom, ako vyšla zo sprchy a upozorňovala ho, aby s ňou
nerozprával týmto štýlom. Začal do nej strkať, že čo si dovoľuje, následne potom vo vedľajšej miestnosti

ju udrel. Prišla za ním a povedala mu, že ju udrel a následne odpadla. Prebrala sa potom, ako ju dcéra
O. našla a plakala, na čo jej žalovaný povedal, že ju neudrel, ale že ona nabehla na jeho päsť. Keď sa
chystala do práce upozornila ho, že pôjde k lekárovi. Potom jej volal, aby si to rozmyslela, aby nešla
na políciu, že všetko bude tvrdenie proti tvrdeniu. K návšteve lekára ju presvedčila pani Vargová. Q. O.nebola priamo prítomná pri útoku na jej osobu, nevidela, ale počula čo sa deje, išlo o priamy fyzický útok
zo strany žalovaného. Žalovaný je agresívny a svedčí tomu aj jeho správanie voči deťom. Žalobkyňa
súdu predložila lekársku správu z roku 2005, kde sa konštatuje, že udrel dcéru O. len preto, že plakala.

Jeho prejavy sú neakceptovateľné, keď prial jej, ako aj deťom smrť. Malo to veľmi zlý vplyv na ňu, ale aj
na samotné deti. Útoky na deti spôsobili to, že nikde nechodila, lebo sa bála. Keď niekde išla z domu,
bála sa, že bude útočiť na deti. K útoku v roku 2015 dcéra O. ju prosila, aby na žalovaného nepodávala
trestné oznámenie, nakoľko nechce mať otca v base, preto na žalovaného v roku 2015 nepodala trestné
oznámenie. Dúfala, že to bude preňho ponaučenie a že sa spamätá. O incidente dcéra informovala

aj svokrovcov. Keď si rozdelili domácnosť pred tromi alebo štyrmi rokmi a oddelili sa v stravovaní a
potraviny v chladničke boli rozdelené, tiež dochádzalo ku konfliktom. Keď si napríklad dcéra O. vzala
jeho banán, urobil cirkus. Správal sa veľmi zle k deťom a najmä k dcére O., čo vyvrcholilo tým, že bola
nútená vyhľadať odbornú pomoc. Bolo toho na ňu veľa, keďže navštevovala gymnázium a navyše aj
vrcholovo športovala. Malo to zlý vplyv na jej psychiku. So žalovaným sa snažila komunikovať, avšak
stále jej vravel, že jemu to takto vyhovuje, aby vypadla ona, ako aj deti. Sama však s troma deťmi

nemala kde ísť, preto a práve z tohto dôvodu neriešila danú situáciu prostredníctvom polície, prípadne
odsťahovaním sa a vždy sa snažila udržať rodinu. Q. M. O.a s ním nechcela zdržiavať v byte sama, išla
radšej vonku a tam ju čakala. Keď sa jej pýtala prečo nie je doma, povedala, že otec ju buzeruje. Hádky
medzi nimi boli spravidla z dôvodu financií. Pred troma rokmi sa žalovaný začal správať ako slobodný
mládenec. Po príchode domov večer odchádzal vyvoňaný preč a prišiel až ráno. Keď sa ho pýtala, kde

bol, odpovedal že nič preňho neznamená, je nula a nech zdochne. Keď dcéra potrebovala a pripravovala
sanavysokoškolskéštúdiumB.Í.A.I.apotrebovaladoučovanie,muselažalovanémuzaplatiť,abyjutam
odviezol.Mnohokrátupozorňovalažalovanéhonazlésprávanieanavyvodeniedôsledkov.Kontaktovala
ju aj psychologička dcéry O., ktorá jej povedala, aby situáciu riešila, aby uviedla kto O. ubližuje a že ak
je to otec, je to potrebné riešiť. Keď to povedala žalovanému, ten sa jej vysmial. K návrhu na podanie

neodkladného opatrenia sa odhodlala potom, ako jej dcéra O. povedala, že sa žalovaného bojí. Raz
jej dcéra O. povedala, že sa bojí tvrdo zaspať, aby ju otec nezaškrtil. Návraty domov pre ňu boli ako
návraty do domu hrôzy, kde len čakala čo a kedy sa bude diať, kedy a ako na ňu bude žalovaný útočiť
a ako sa vyhnúť hádkam. Cítila sa fyzicky zle a psychicky tak, že z toho mala zdravotné problémy. Q.
O. začala mať problémy v škole. Stalo sa, že na hodine začala nekontrolovateľne plakať, nevedela sa

utíšiť. Žalobkyňa o tejto situácii informovala aj triednu učiteľku. Q. O. sa o ňu veľmi bála.

19. Žalovaný súdu uviedol, že zo strany žalobkyne ide o jednoznačný zámer dostať ho z bytu. Kým
jej platil, všetko bolo v poriadku. Ochotný bol platiť 530 Eur, aby mohol financovať svoje potreby, to
sa žalobkyni nepáčilo, tak preto podala žalobu. Stále ho provokovala. Reagoval spôsobom, ako to aj

uvádzala žalobkyňa. Snažil sa zdržiavať čo najmenej doma, aby nedochádzalo ku konfliktom. Žalobkyňa
si všetko nahrávala. Popiera, že by v roku 2015 na ňu fyzicky zaútočil. Bola to hádka kvôli peniazom
potom, ako žalobkyňa vyšla zo sprchy. Stále ju upozorňoval na vysoké faktúry, ktoré platia za vodu.
Ročne to vychádzalo aj na 2.000 Eur. Ku kontaktu medzi nimi došlo spôsobom, že rozhodil rukami
a nechtiac ju udrel potom, ako vykrikovala na celý panelák. Pokiaľ by bolo pravdou, že jej dal päsťou

zrejme do tváre, bolo by to dopadlo oveľa horšie. Jej tvrdenia považuje za účelové. Správa je datovaná
trirokypoincidente.Išloobežnúhádku.Praktickyznehospravilabezdomovca.Kebyjutýral,nerozumie,
prečotoneriešilatrestnýmoznámením,rozvodom,alebožalobou.Popiera,žebyfyzickyalebopsychicky
ubližoval deťom. Správu psychologičky považuje za účelovú, nepravdivú, na dcéry nikdy neútočil.
Jeho manželka aj v minulosti udržiavala mimomanželské vzťahy. Žalovaný uviedol, že je pravdou, že

žalobkyni povedal, že ju vyhodí z balkóna, zabije a že jej prial smrť, no nikdy jej fyzicky neublížil. Je mu
ľúto čo jej povedal, za čo sa teraz hanbí. Deti má rád.

20. Svedkyňa M. T. uviedla, že študuje medicínu, je v piatom ročníku, doma sa zdržiava, nie je na
internáte, preto o situácii doma má prehľad. Ako najstaršia dcéra je doma najdlhšie. Situácia u nich doma

nebola nikdy dobrá, s pribudajúcimi rokmi sa zhoršovala. Jej spomienky od 10-11 roku sa viažu napr. na
situáciu, keď si išla nakrájať paradajku a otec sa do nej navážal, že prečo to krája tak a nekrája to inak.
Keď sa kúpala mamka, búchal do dverí a kričal, že míňa vodu. Keď chcela večer niečo zjesť, reagoval
na ňu spôsobom, že je to fajné a na večeru sa jesť nemá, že priberie. Keď od neho chcela nejaké
peniaze, vždy ju posielal za mamkou. Doma nikdy s otcom sama neostávala, išla radšej vonku, chodila

za mamkou, za sestrami. Keď bol otec lyžovať so sestrou C. Q. videla sestru ako sa spúšťa na lyžiach,
pričom bola celá bledá. Zastavila ju a dala ju ľahnúť. Spýtala sa jej prečo lyžuje. Ona jej povedala, že
sa necíti dobre, ale že otec jej povedal, že sa musí lyžovať, lebo nezaplatil za lístok len tak a nevyhodil
peniaze. Situácia u nich doma bola veľmi zlá. Otec často nadával mamke, vyhrážal sa, že ju zabije, že juvyhodí z balkóna. Veľmi zle sa správal aj k nim. V poslednom období sa stali vážne situácie, keď mamka
po viacerých hádkach alebo útokoch stratila vedomie. Nevedeli ju prebrať. Volali jej častokrát sestry, keď
nebola doma a usmerňovala ich, ako majú postupovať, aby mamku prebrali. Celá situácia mala veľmi

nepriaznivý vplyv aj na jej štúdium, keďže sa nevedela sústrediť. Mamku s otcom nikdy nenechávali
samú doma, vždy sa striedali, aby jej otec neubližoval. Pred nariadením neodkladného opatrenia sa
otec správal X. I. Q. O. veľmi zle, nadával, útočil, bolo to iné správanie. Pokiaľ O. teraz zmenila názor
a zaujíma sa o otca, ide o zvýhodňovanie finančné, prejavením väčšieho záujmu a chodením na výlety.
Pred nariadením neodkladného opatrenia bola situácia nevyhovujúca, napätá, chodili po špičkách tak,

aby nevznikla nejaká hádka a útok zo strany otca. Hádky sa týkali predovšetkým peňazí. Otec nechcel
prispievať, mamka všetko hradila sama. Otec nebol ochotný ani keď boli choré ísť k lekárovi, mamka
muselažiadaťsvojhootca,prípadnezavolaťtaxík. Ponariadeníneodkladnéhoopatrenia,keďotecnieje
v byte, je psychická úľava, pohoda, kľud. Nehádajú sa, môžu si pustiť televízor, nikto ich neruší a nemajú
obavy, že sa bude hádať. Otec prispieval do spoločnej domácnosti. Na výlety chodili, keď bola menšia.

21. Svedkyňa O. T. súdu viedla, že nevidí žiaden dôvod na to, aby bol otec vylúčený z užívania bytu.
Otec s nimi chce byť, chce tam prespať. Nespochybňuje, že situácia je zlá, boli tam hádky a s rozvodom
súhlasila, no nie s tým, aby otec nebol v byte. Rodičia sa často hádali, mamka ocka ponižovala,
zosmiešňovala. Je pravda, že ocko veľakrát nadával na mamku, no mamka ho vyprovokovala. Nebolo to
jednostranné. Vždy bol vyprovokovaný. K psychologičke išla za účelom jej psychologického posúdenia.

Psychologička s ňou nehovorila, prišla na nejakú poruchu, no nechcela si dohodnúť ďalšie stretnutie.
Napriek tomu si myslí, že porucha bola vážna. Chce bývať s otcom. Otec ich podporoval v športových
aktivitách. Strach z otca nepociťovala.

22. Svedkyňa O. T. uviedla, že otec odmalička sa k mame správal nevhodne. Vždy jej hovoril, že je nula,

podkopával jej sebavedomie. Raz sa stalo, že prievan zabuchol dvere a vulgárne jej zahrešil, čo bolo
pre ňu šokujúce nakoľko nič neurobila, bol to prievan. Súčasťou ich života bolo fyzické zastrašovanie,
keď sa postavil pred ňu a demonštroval svoju silu, že je chlap a že naňho nemá. Gestá ako ukazovanie
prostredníka jej a mamke boli bežné. Keď mamka povedala, že je na tréningu a zranila sa, tak sa len
pozrel a pokračoval v ceste, vôbec nič s tým neurobil. Nikdy sa jej neopýtal, či sa jej darí, či jej netreba

pomôcť. Keď sa dostala na strednú školu, povedal, že na ňu nemá. Vždy jej podkopával sebavedomie.
Z detstva si pamätá na situáciu, keď otec udrel Q. O., ktorá mala potom rozbitú peru, alebo si pamätá
ako mamku držal pod krkom pre nefunkčnú starú žehličku. Rovnako si pamätá konflikt, keď mamka
bola v sprche, ona sa v kuchyni maľovala, potom bol konflikt, mamka požiadala otca, aby prestal, on
vtedy umýval hrnček, otočil sa, postavil sa pred mamku, vytlačil ju z miestnosti. Počula ako buchla

zárubňa. Potom sa vrátil naspäť a mamka odpadla. Vytočila políciu, záchranku, no on to zrušil, že nikoho
volať nebudem. Keď sa mamka prebrala povedala, že ju udrel a on to poprel. Bola to pre ňu hrozná
situácia. Rovnako, keď mala deväť rokov, boli Vianoce prišla za otcom a opýtala sa, či ju má rád, na čo jej
povedal, choď preč, nič jej také hovoriť nebude. Posledný rok bola situácia najhoršia, mamku požiadala,
aby to riešila. Zo strany otca boli úplne bežné vulgárne nadávky. Vždy, keď im mamka niečo kúpila, čo

potrebovali, nejaké veci a oblečenie, otec prišiel domov a nadával, že to nie sú potrebné veci. Teraz, keď
má otec zakázaný vstup do bytu je spokojná, neplače, je rada so svojou mamou a setrami. Považovala
za potrebné vyhľadať psychologičku. Prvým dôvodom bola škola, druhým šport a tretím dôvodom bol
otec, ktorý jej vulgárne nadával. Keď stretli otca na ulici, ten sa len odvrátil. Keď prišiel domov, osprchoval
sa, odišiel a prišiel ráno. Ignoroval ich. Bola za ním ako deväťročná, aby jej dal lásku, on jej lásku nedal.

Čím je staršia pochopila, že ju nemá rád a že jej nikdy túto lásku nedá. V podstate ich týral.

23. Svedkyňa Y.. O. A. uviedla, že vzťah manželov vnímala od začiatku ako normálny, neskôr sa začal
meniť. Výrazne po narodení Q. O. bolo cítiť napätie. Žalobkyňa jej často volala, plakala, sťažovala sa na
pomery v rodine, na fyzické aj psychické útoky zo strany manžela, na obmedzovanie napr. po stránke

finančnej, keď si nemohla kúpiť potrebné ošatenie sebe, alebo aj deťom. Tieto potrebné veci financovala
sama, nakoľko manžel to nepovažoval za potrebné riešiť. Zažila veľa situácií, v ktorých sa žalovaný
predstavoval nepríjemne. Rovnako zažila situáciu s najstaršou dcérou, keď bola na návšteve, na ktorú
ju zavolala žalobkyňa kvôli farbeniu vlasov. Počuli krik, potom buchli dvere a dcéra M. L.. Vybehli, no
nenašli ju. Hľadali ju potom, našli ju pri Q., kde plakala a nechcela ísť domov. Žalobkyňa veľakrát išla

domov a na zastávke čakala M.a s tým, že sa bojí byť doma s otcom. Tiež žalobkyňa jej vravievala,
že sa jej vyhráža. Rovnako jej vravela, že ju fyzicky napadol. Volala jej vtedy a povedala, že sa necíti
dobre. Odporučila jej vyhľadať lekárske ošetrenie. Takých situácií bolo veľa, kde bolo prítomné fyzickéa psychické násilie. So žalobkyňou sú v dennodennom kontakte. Snažila sa ju podporiť. Ponúkla jej
možnosť, aby u nej prespala, aby si nevypínala telefón. Cítili sa všetci ohrození.

24. Svedkyňa Q.. Y. Š. uviedla, že je triednou učiteľkou O. T. už od 1. ročníka na strednej škole. Za O.
chodila vždy ako zákonná zástupkyňa len matka. Od 1. ročníka videla, Ž. O. je rozrušená, pýtala sa na to
matky, kde jej bola načrtnutá situácia. Vedela, že sú v rodine problémy. V 2. ročníku sa na to podrobnejšie
zamerala, keď dostávala informácie od iných kolegov, že Q. O. je nesústredená. Niekedy na vyučovaní
musí opustiť hodinu. Kontaktovala mamu. Na O. videla, že má ospravedlnenky od psychologičky. Neskôr

sa u nej začali prejavovať aj iné problémy zdravotného charakteru, keď sa stávalo, že jej tŕpla celá
tvár. Vtedy ju musela ospravedlniť, vypísať priepustku, zavolať mame, aby pre ňu prišla. O. je snaživá
žiačka, sú v kontakte, navštevuje jej semináre, ale vníma to, že nie je psychicky na tom veľmi dobre. Má
vedomosť o tom, keď je zhoršená situácia v rodine, že O. sa bojí ísť domov. Dokonca jej aj ponúkla, že
ostanú dlhšie po škole, prípadne že pôjde k spolužiačke. Ponúkla jej aj svoje súkromné číslo.

25. Svedok W. I. súdu uviedol, že o spolužití žalobkyne a žalovaného nevie, nakoľko nezdieľal s
nimi spoločnú domácnosť. Je trénerom dcér pochádzajúcich z manželstva. Pokiaľ ide o správanie sa
žalovaného, jeho vystupovanie, jeho reakcie spočiatku nechápal. Myslel si, že dcéram venuje dostatok
času, keďže s nimi chodil na tréningy, súťaže. Až neskôr si uvedomil, k čomu jeho správanie smeruje
a ako sa k dievčatám správa. Osobne vytýkal žalovanému ako otcovi, aby sa k nim správal po prvé

z tohto dôvodu, že sú dievčatá a po druhé preto, že je ich otec. Niekedy absolútne nerozumel reakcii
žalovaného. Pamätá si na šampionát v roku 2012, kde dcéra O. získala titul vicemajsterky sveta. Bola to
dlhodobá príprava, ktorej sa venovala, aby tento titul získala. No neskôr skončila s tým, že mu povedala,
že už ďalej nevládze znášať tlak otca, ktorý na ňu vyvíja. Rovnako si pamätá na sústredenie klubu v
Tatrách, I. Q. M. pochádzajúca z manželstva vôbec nevedela piť a napiť sa vody. Všetko toto pramenilo

z tlaku otca, ktorý vyvíjal na svoje dcéry veľký nátlak namiesto toho, aby ich pochválil, aby ich podporil.
Takýto prílišný tlak rodiča na dieťa nerobí dobre. Aj M., X. O. z tohto dôvodu v klube skončili, keďže
nemohli znášať vysoký tlak otca, ktorý na nich kládol. Pokiaľ ide o Q. O., tá navštevovala tento klub
ako štvorročná, tlaky otca si v tomto veku ešte neuvedomovala, keďže chodil na zápasy, venoval sa
jej, pripravoval ju fyzicky. Myslela si, že záujem otca je ozajstný. Na šampionáte A. U. v roku 2014,

keď O. urobila maličkú chybu, prehrala zápas. Jej otec namiesto toho, aby ju podporil, povzbudil, že sa
nič nestalo, odišiel zo štadiónu bez toho, aby jej niečo povedal. Neskôr sa stala majsterkou Európy. Na
dcérach tento enormný tlak zo strany otca bolo vidno. Rovnako si pamätá na incident, keď žalovaný
rozkopal na zápase stoličku, v tom čase boli B. O.. Verdikt nevedel prijať. Vôbec nevie zvládať situácie.
Dcéry sa rozhodli, že kvôli otcovi tento šport zanechajú, nebudú športovať s výnimkou O.. Dieťa treba

podporiť, potrebuje dostať podporu a vysvetliť mu a nie vyvíjať takýto tlak. Dcéra O. sa vyjadrila, že s
týmto športom už skončí, že na strednej škole už s ním nechce mať nič spoločné a pomenovala veci, že
od otca nemá žiadnu podporu. Reakcie žalovaného vôbec nechápal. Postupne pozorovacou metódou
analyzoval, čo sa u týchto detí stáva a zistil, že v rodine niečo nefunguje. Uvedomil si, že zo strany
žalovaného dochádza k prílišnému tlaku na tieto dievčatá. Namiesto toho, aby ich pochválil, tak na nich

vyvíjal tlak. Je to veľmi zvláštna reakcia od človeka, ktorý tieto dievčatá k tomuto športu priviedol. Matka
dievčat stále tieto dievčatá podporovala.

26. Svedkyňa M.. Ľ. H., M.. súdu uviedla, že vykonávala psychologické vyšetrenie dcér pochádzajúcich
z manželstva a žalobkyne jednak formou testov, ale aj prostredníctvom ich písomnej výpovede,

ktorou zisťovala psychické mechanizmy, ktoré sú u nich všetkých štyroch narušené, hraničiace až
s pásmom patológie, vyplývajúcej z atmosféry, v ktorej žili. U všetkých štyroch vyšetrovaných zistila
patológiu. Funguje v profesionálnom vzťahu. Vzťah so žalobkyňou je čisto pracovný. Pracovala s
dcérami, ako aj so žalobkyňou. S najmladšou dcérou pracovala viac ako rok, aby lepšie zvládala
atmosféru, ktorá na ňu mala zlý vplyv jednak na jej školský výkon, ale aj na športový výkon. Matka

spolupracovala, pomáhala, snažila sa pomôcť. Otec nikdy za ňou neprišiel. Rodičov nikdy nevyzývajú,
aby sa zúčastnili psychologických vyšetrení. Je znalcom aj v oblasti písmoznalectva a grafológie.
Dcéry, ako aj žalobkyňa podávali písomnú výpoveď, nakoľko z grafologického rozboru písma je zrejmé
možno dospieť jednak k obsahovej výpovedi, ale jednak je možné použiť aj projektívnu metódu.
Každá z vyšetrovaných sa mohla pýtať, klásť otázky, mohla odísť dobrovoľne. Nikoho nenútili, aby

sa podrobil psychologickému vyšetreniu. Psychologické vyšetrenie vykonávala so súhlasom všetkých
zúčastnených. Zmenu správania zo O. O. si nevie vysvetliť. Písomné výpovede využíva najmä vtedy,
keď sú pacienti v nejakej kolízii, v strese. V rámci svojej terapie umožňuje svojim pacientom, aby si
viedli aj denníky, viedli záznamy. Túto metódu využíva pravidelne. U dcéry O. nezaznamenala žiadnelži a klamstvá. Jej výpoveď považovala absolútne za validnú s tým, že záver, ktorý vytvorila nemala
žiaden dôvod spochybňovať. Najviac postihnutá je dcéra O., najmladšia dcéra a rovnako matka. U
nich bola zistená zvýšená patológia. Dcéra O. sa z jej pohľadu nachádza vo veľmi ťažkej situácii, nevie

spracovať danú situáciu, a to na nej môže zanechať negatívne stopy. Vyšetrenie, ktoré by podstúpila, by
to potvrdilo. Ako psychologička dospela k záveru, že osoby žijúce v spoločnej domácností trpeli. Nebol
tam súlad, neboli tam dohody a aj keď boli dohody, tie sa neplnili. Znášali to veľmi ťažko dievčatá, ale aj
žalobkyňa. Bol na nich vyvíjaný tlak a ten sa podpísal na ich psychike. Každá z vyšetrovaných dostala
čistý papier, kde mala napísať svoje myšlienky, emócie, ako cíti danú situáciu a to vložiť na papier. Nešlo

o gramatiku, o štylistiku, len o ich myšlienky. Zároveň neboli rušené, mali ticho, aby neboli vyrušované
a aby všetko vyjadrili na papier. V súčasnosti je rada, že s dcérami neviedla dialóg, že písali to, čo cítili,
čo prežívali a to podali priamo na papier. Následne to vyhodnotila a vytvorila psychologický záver. K
dcére O. viedla aj určitú stratégiu ústretovosti, aby sa správala ústretovo k svojmu otcovi. Musela zvládať
stratégiu, ktorá je nad úroveň dospelých.

27. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo
hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo
byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie

právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne
ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

28. Pojem fyzické násilie a psychické násilie je potrebné pre účely tohto ustanovenia vykladať rovnako
ako pre účely trestného konania. Fyzické alebo psychické násilie však nemusí dosahovať intenzitu

vyžadovanú pre trestný čin. Fyzické násilie sa prejavuje vo viacerých formách brutality, ale aj vo forme
takého správania, ktoré bezprostredne neznamená poškodenie zdravia, hoci spravidla je násilie, či už
fyzické alebo psychické sprevádzané rôznymi poruchami, napríklad poruchami spánku, bolesťami hlavy,
poruchamistravovania.Pojempsychickénásilieprávnyporiadokvžiadnomustanovenínedefinuje,preto
je potrebné vychádzať zo všeobecného definovania uvedeného pojmu a jeho prejavov. Môže spočívať

v citovom, ako aj slovnom týraní v podobe zosmiešňovania doma, alebo na verejnosti, výbuchmi zlosti,
ponižovaním, vyžadovaním komunikácie v nevhodnom čase, nepravdivými tvrdeniami, žiarlivostným
správaním. Zákon poskytuje ochranu nielen pri existencii fyzického alebo psychického násilia, ale
ochranu je treba poskytovať už pri existencii hrozby tohto násilia. Poskytovanie ochrany je okrem násilia
podmienené kumulatívnym naplnením ďalších dvoch podmienok, a to spolužitie sa stalo neznesiteľným

anásiliealebojehohrozbasmerovalovočiosobámvzákoneuvedeným.Spôsobochranymôžespočívať
v dvoch polohách, a to v obmedzení užívacieho práva násilníka alebo dokonca v jeho vylúčení z práva
užívať byt.

29. Vylúčenie z užívania domu či bytu znamená, že súd rozhodne, že druhý manžel, a teda aj

spoluvlastník, nemôže užívať dom alebo byt a zakáže mu vstup do domu či bytu. Právo na ochranu
života a zdravia osoby, voči ktorej násilie smeruje a ktoré právo je násilníkom ohrozované má absolútnu
povahu a je teda silnejšie ako právo násilníka, ktoré mu vyplýva zo spoluvlastníckeho práva k bytu či
domu. Právo v takomto prípade musí chrániť slabšiu stranu a aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva
dať možnosť, aby sa riešili právne situácie takým spôsobom, aby ten z manželov, ktorý zasahuje do

práva druhého, respektíve druhých, na pokojný a zdravý život na ochranu zdravého vývoja detí bol
obmedzený aj v takých právach, ako je právo spoluvlastníka na užívanie, respektíve spolunažívanie
domu či bytu.

30. Za veľmi dôležité súd v tomto spore považuje uviesť, že kedy sa ďalšie spolunažívanie stane

neznesiteľným, zákon nedefinuje. Ide o neurčitú hypotézu právnej normy, ktorá umožňuje súdu pod túto
podradiť stav, vyplývajúci z konkrétnej situácie. Právna teória má za to, že sa vyžaduje naplnenie takej
intenzity negatívneho správania, ktoré vyvoláva na druhej strane odôvodnený pocit nemožnosti ďalšieho
spolužitia. Ide teda predovšetkým o subjektívny pocit na strane poškodeného manžela.

31. Účelom úpravy § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka je obmedzenie násilného správania manželov
pri nezhodách o právach a povinnostiach vyplývajúcich z ich bezpodielového spoluvlastníctva, pričom
obmedzenie, respektíve vylúčenie užívacieho práva prichádza do úvahy len vtedy, ak vo vzťahu
k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti dochádza k fyzickému alebopsychickému násiliu, respektíve k hrozbe takýmto násilím. Predpokladom pre použitie občianskoprávnej
sankcie proti druhému manželovi je existencia bezpodielového spoluvlastníctva manželov k domu alebo
bytu, existencia spolužitia obidvoch manželov v dome a byte, existencia fyzického alebo psychického

násilia, eventuálne existencia čo i len hrozby takéhoto násilia, realizácia násilia vo vzťahu k manželovi
alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte nachádzajúcom sa v bezpodielovom
spoluvlastníctve a neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického
alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu, teda musí byť spôsobilé natoľko znížiť kvalitu
spolužitia v spoločnej domácnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné.

Od stupňa fyzického či psychického násilia alebo hrozby takýmto násilím závisí aj spôsob súdneho
rozhodnutia v tom smere, či súd iba obmedzí užívacie právo jedného z manželov k domu alebo
bytu, alebo ho úplne vylúči. Súd v tomto prípade je povinný chrániť slabšiu stranu aj za cenu zásahu
do vlastníckeho práva. Je potrebné uviesť, že hoci definícia násilia je rozdielna, spája ich spoločná
vlastnosť. Násilie je každá forma ubližovania, nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci. Násilie nie je
konflikt. V konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci.

Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, respektíve postupu, pri ktorom
človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia však hovorí o akýchkoľvek aktoch
vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca
alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti.
Násilie, ktoré spôsobuje bolesť je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci

páchateľa, násilia nad svojou obeťou.

32. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.
Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia, Je
zvlášť účinné, ak sa spája a je doplnené fyzickým násilím. Podľa článku 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky, nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu
alebo trestu. Z ustanovenia článku 19 ods. 2 Ústavy vyplýva, že každý má právo na ochranu
života pred neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života. Podľa článku 3 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému
alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Z ustanovenia článku 8 ods. 1 Dohovoru vyplýva, že

každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie
vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu.

33. Vychádzajúc z uvedeného a z výsledkov vykonaného dokazovania, kedy súd vyhodnotil každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

vrátanetoho,čouviedlistranysporu,svedkovia,malsúdzatoadospelkzáveru,že súsplnenézákladné
zákonné predpoklady pre vylúčenie žalovaného z užívania predmetného bytu.

34. Súd uvádza, že významnú úlohu v procese hodnotenia dôkazov zohráva vnútorné presvedčenie
súdu. Toto presvedčenie nemá predstavovať svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale naopak, malo by

sa vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo a v ich
komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky.

35. V spore bolo preukázané, a to výpisom z Listu vlastníctva číslo XXXXX, L. M., I. Ú. M., že žalobkyňa
a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v podiele 1/1, a to bytu číslo XX, S. Č.

XX, A. XX, C. X. M. C. P. A. XX A. M.. Manželstvo strán sporu stále trvá, nebolo rozvedené. V
súčasnosti žalovaný v byte nebýva, avšak stále má právo z titulu spoluvlastníctva bytu tento byt užívať.
Žalovaný pracuje v U. na turnusy ako opatrovateľ, tri týždne je v U., tri týždne je doma. Pokiaľ je
na území Slovenskej republiky býva u svojich rodičov v M. S.. Pokiaľ je v M. prespáva u kamarátov
alebo v hoteli. V predmetnom byte býva žalobkyňa spolu s dcérami pochádzajúcimi z manželstva. Z

výpovede žalobkyne a žalovaného, vypočutých svedkov, súd dospel k jednoznačnému presvedčeniu,
že manželské spolužitie strán sporu je rozvrátené, v tomto manželskom spolužití absentuje vzájomná
láska, porozumenie, dôvera, úcta k sebe navzájom. V manželskom spolužití žalobkyne a žalovaného, v
ich spoločnej domácnosti sú časté hádky, konfliktné situácie majúce základ vo finančnom hospodárení
rodiny. Či samotná žalobkyňa, či vypočuté dcéry, vrátane vypočutých svedkov zhodne súdu potvrdili

agresívne správanie sa žalovaného vo vzťahu nielen k žalobkyni, ale aj k deťom pochádzajúcim z
manželstva. Žalovaný sám potvrdil na pojednávaní dňa 22.11.2018, že sa svojej manželke vyhrážal, že
ju zabije, vyhodí z balkóna, prial jej smrť, strkal ju, nadával, ubližoval nielen slovne, ale aj fyzicky. Tvrdil,
že bola to jeho obrana, za čo sa teraz hanbí a je mu to ľúto. Dcéry O. X. W. M. majú strach z otca, nechcúbyť samé v jeho blízkosti, boja sa, majú strach o svoju matku, sú veľmi často vystavené stresovým
situáciám majúcim základ v agresívnom spávaní sa otca k ich matke. Vo svojich výpovediach nielen
pred súdom, ale aj na psychologickom vyšetrení, ktorému sa podrobili dopodrobna opísali správanie

sa žalovaného v spoločnej domácnosti, označili ho za osobu vyvolávajúcu konflikty, osobu, ktorá nemá
záujem o ich výchovu, osobu, ktorá sa nestará o spoločnú domácnosť a najmä osobu, ktorá im ubližuje,
vulgárne nadáva, a ubližuje ich matke. Zhodne zároveň uviedli, že spolužitie otca s matkou v spoločnej
domácnosti bolo pre ne neznesiteľné, mali strach, čo vplývalo negatívne na ich nielen školské výsledky,
ale aj športové. Potom čo, súd nariadil neodkladné opatrenie a zakázal žalovanému vstup do bytu, je

v domácnosti kľud, pokoj, nemajú strach, neboja sa príchodu žalovaného domov, užívajú si rodinnú
pohodu.

36. Výchova je náročná a zodpovedná úloha a právom sa považuje za tú najťažšiu úlohu v živote. Každý
rodič chce zo svojho dieťaťa vychovať dobrého, čestného a úspešného človeka. Súd poukazuje na
citát známeho detského psychológa Ivana Štúra, ktorý uviedol: „Stačí iba pekne žiť, dieťa sa pridá.“

Z tohto citátu sa stal veľmi obľúbený citát a vysvetliť si ho je možné tak, že by sa každý rodič mal
snažiť deťom ukázať tú najsvetlejšiu časť samého seba, aby sa stal najlepším odrazom dieťaťa. Deti
rodičov pozorujú, napodobňujú, dôverujú rodičovi. Úlohou a cieľom každého rodiča by malo mať s
dieťaťom snahu vybudovať si pekný vzťah a silné puto. Výchova je záležitosťou srdca, vyžaduje mnoho
trpezlivosti. Rodič má byť príkladom pre svoje dieťa, Má mu zabezpečiť domáce prostredie plné lásky,

porozumenia a pochopenia.

37. Súd v tomto spore mal za preukázané, že dcéry pochádzajúce z manželstva a rovnako žalobkyňa
tieto podmienky splnené nemali. Rodina je nevyhnutným základom pre vývin harmonickej osobnosti
dieťaťa. Tak, ako vplyv matky na dieťa, rovnako aj vplyv otca, má pri výchove svoju nezastupiteľnú úlohu.

Pokiaľ dieťa vyrastá v harmonickej rodine, má možnosť vytvárať si blízke a bezpečné vzťahy s matkou,
ako aj s otcom. Neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia, ako aj negatívny vplyv žalovaného na žalobkyňu a
na deti mal súd za preukázané z výpovede M.. Ľ. H., M.., ktorá vykonala psychologické vyšetrenie nielen
dcér pochádzajúcich z manželstva, ale aj samotnej žalobkyne a ktorá dospela k záveru, že u všetkých
účastníčok psychologického vyšetrenia bola zistená silná patológia vyplývajúca zo spoločného bývania

v jednej domácnosti.

38. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného vo vyjadrení k žalobe, ale aj na pojednávaniach, že je tu snaha
žalobkyne vysunúť ho z bytu kvôli svojej mimomanželskej známosti, s týmto jeho tvrdením nemožno
súhlasiť, nakoľko samotná žalobkyňa uviedla, že muž, s ktorým udržiava mimomanželský pomer má

svoju nehnuteľnosť, nie je odkázaný na riešenie bytovej otázky v byte strán sporu. 39. Súd je toho
názoru, že rozvrat v manželstve strán sporu nastal už dávnejšie a bol dôsledkom správania sa
žalovaného k samotnej žalobkyni, ale aj k deťom pochádzajúcim z manželstva. Zo strany žalovaného
ide o násilné správanie sa jednak vo fyzickom ataku, ktorý mal súd za preukázaný výpoveďou
svedkýň, ale aj lekárskymi správami, ktoré predložila žalobkyňa, ale aj spočívajúci v psychickom násilí,

ktoré pre súd nepochybne osvedčuje dosiahnutie takého stupňa intenzity, ktorý objektívne znamená
neakceptovateľnosť a nemožnosť ďalšieho spolužitia žalobkyne a žalovaného v jednej domácnosti.
K takémuto záveru dospela aj vypočutá psychologička PhDr. Ľ. H., M.. Predložené lekárske správy
z psychologických vyšetrení dcér pochádzajúcich z manželstva a samotnej žalobkyne jednoznačne
ich obsahom je veľmi negatívny a zlý vplyv žalovaného na psychické zdravie dcér, ale aj samotnej

žalobkyne, ktorý pramení z prítomného strachu zo žalovaného, z jeho prítomnosti v domácnosti. Súd
dospel k záveru o nevyhnutnosti vylúčiť žalovaného z prostredia a tým poskytnúť ochranu žalobkyni,
ale aj deťom pochádzajúcim z manželstva. K preukázaniu agresie žalovaného žalobkyňa jednoznačne
predložila lekárske správy, ako aj psychologické správy z roku 2018. Argument žalovaného, že k žalobe
žalobkyňa predložil lekárske správy 3 roky dozadu, že nepodala trestné oznámenie, pre súd neobstoja.

Podmienkou na vylúčenie jedného z manželov pre neznesiteľné spolužitie v domácnosti z dôvodu
fyzického, ale aj psychického násilia nie je podanie trestného oznámenia. Agresivita žalovaného bola v
spore preukázané výpoveďou množstva svedkov, ktorých súd vypočul, z lekárskych správ a správy o
psychologickom vyšetrení žalobkyne a dcér. Žalobkyňa sa jasne vyjadrila, že na žalovaného nepodala
trestné oznámenie lebo sa bála, zároveň ju dcéra prosila, aby tak nerobila, aby otec neskončil v base,

mala snahu zachovať rodinu.

40. Pokiaľ ide o zmenu výpovede O. T., ktorá zmenila svoj postoj k otcovi, napriek tomu, čo uviedla v
rámci svojho psychologického vyšetrenia, k tomuto postoju súd zaujať stanovisko nevie, nakoľko vyplývaz jej subjektívnych pocitov vo vzťahu k otcovi. Nič však na tom nemení fakt, že aj tá potvrdila neustále
hádky v rodine ako aj názor, že manželstvo je nefunkčné a má byť predmetom rozvodu. Za dôležité
však súd považuje uviesť, že psychologička M.. Ľ. H., M.. jednoznačne zhodnotila svedeckú výpoveď

O. T. na základe jej vlastnoručne písaných poznámok a jej vlastnoručne podaného vyjadrenia, ktoré súd
vníma ako autentické, v ktorom jednoznačne vyjadrila svoje emócie, myšlienky a odzrkadlilo sa tam jej
citové rozpoloženie vo vzťahu k spolunažívaniu jej matky a otca.

41. Súd je toho názoru, že žalovaný vytváral v tejto domácnosti pocit strachu, čo malo veľmi negatívny

dopad na psychickú pohodu všetkých ostatných členov domácnosti a v neposlednom rade sa to
prejavilo aj na procese vyučovania a na školské úspechy najmladšej Q. O., čo mal súd za preukázané
výpoveďou vypočutej triednej učiteľky, ktorá uviedla nekontrolovateľný plač počas hodiny, návštevy
u psychológa a zmenené správanie O. vyplývajúce zo strachu o ďalšie spolunažívanie s otcom.
Následne musela byť realizovaná akútna psychologická krízová intervencia, ako to pre súd vyplynulo
z lekárskej správy 13.03.2018 vo vzťahu k najmladšej dcére O.. Intervencia bola vykonaná práve z

dôvodu intenzívnej obavy dcéry O. o mamu a pocit intenzívneho strachu. Rovnako vypočutá dcéra
Petra potvrdila obavy byť s otcom sama v spoločnej domácnosti. Spolunažívanie a správanie sa otca
jednoznačne vo svojej svedeckej výpovedi popísala. O enormnom tlaku, ktorý vyvíjal žalovaný na
svoje dcéry sa vyjadril aj vypočutý svedok I.. Argumentácia žalovaného, že žalobkyňa nepodala trestné
oznámenie, nekontaktovala políciu, nerozviedla sa s ním podľa názoru súdu nemá miesto. Žalobkyňa aj

túto skutočnosť vyvrátila tým, že má strach zo žalovaného, má vážne obavy, navštevovala psychologickú
poradňu, kde aj v správe psychologičky bolo konštatované, že je submisívna, má pocit strachu, pocit
obavy, pričom samotná žalobkyňa uviedla, že nepodala trestné oznámenie na žalovaného zo strachu o
ďalšiespolunažívanieakoajpreto,žesasnažilaudržaťrodinupokope.Presúdjejejsprávanieabsolútne
pochopiteľné a štandardné, pretože sa jedná podľa názoru súdu o ženu, ktorá je fyzicky a psychicky

týraná. Žalobkyňa volila postup, aby sa vyhla jeho možnej a predpokladanej reakcii žalovaného, ktorá
by negatívne dopadla najmä na jej dcéry.

42. Súd dospel k záveru, že všetky prejavy násilia žalovaného zohľadňujúc ich charakter a ich
pretrvávanie, či opakovanie v spolužití žalobkyne a žalovaného robia ich spolužitie v jednom byte

neznesiteľným. Súd mal z predložených lekárskych správ, zo psychologického vyšetrenia žalobkyne a
ich dcér jednoznačne za preukázaný nepriaznivý vplyv násilného, vulgárneho konania žalovaného na
psychické zdravie žalobkyne a ich dcér. Samé dcéry potvrdili, že vzťahy rodičov majú prvky násilia,
narúšajú ich psychickú pohodu a bývanie v predmetnom byte. Vypočuté dcéry, aj žalobkyňa popísali
stav vzájomného spolunažívania v byte pred nariadením neodkladného opatrenia a po nariadení

neodkladného opatrenia, keď definovali, že majú kľud, pokoj, pocit strachu zmizol. Skutočnosť, že sa
žalovaný toho času v predmetom byte nezdržiava, a to s ohľadom na nariadené neodkladné opatrenie
neznamená, že by žalovaný bol zmenil svoje násilné prejavy voči blízkym osobám a spôsobuje tento fakt
nebývanie žalobkyne a žalovaného spolu v byte to, že toho času z objektívnych dôvodov k násilnostiam
v predmetom byte nedochádza. Súd je presvedčený, že ďalšie spolužitie žalobkyne a žalovaného v

predmetnom byte nie je možné bez toho, aby sa opäť neobjavilo, respektíve neprejavilo medzi nimi
psychické či až fyzické násilie v obdobných formách, ako sa to už prejavilo pri spoločnom užívaní
predmetného bytu do odchodu žalovaného z neho. Tak žalobkyňa, ako aj dcéry vo svojich výpovediach
prejavili obavy o ďalšie spolužitie v predmetom byte spolu so žalovaným. Súd vyhodnotil tieto ich obavy
z pokračovania žalovaného v násilnom konaní, psychickom násilí za reálne a dôvodné. Ďalšie spolužitie

žalobkyne so žalovaným v predmetnom byte by bolo ako pre žalobkyňu, tak aj pre deti a žalovaného
neznesiteľné a ohrozujúce ich právo na život a zdravie a ich ochranu, ktorá má prednosť, respektíve
požíva z hľadiska práva väčšiu ochranu než právo žalovaného na užívanie tohto bytu, vyplývajúce z
jeho spoluvlastníckeho vzťahu.

43. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za preukázané, že sú splnené všetky hmotnoprávne
predpoklady na postup podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto rozhodol o absolútnom
vylúčení žalovaného z užívania predmetného bytu, ktorý tvorí predmet BSM žalobkyne a žalovaného.

44. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola úspešná v

rozsahu 100 % vo vzťahu k žalovanému, preto súd rozhodol o jej nároku na náhradu trov konania v
takomto rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 CSP.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.