Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316200533
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4316200533.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: V. B., Z.. XX.X.XXXX,
J.F. X. H. E., o zaplatenie 856,02 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 63,39 Eur, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo
sumy 63,39 Eur od 15.7.2013 do zaplatenia, úrok v výške 64,12 M., úroky z omeškania vo výške 3,03
Eur, úrok vo výške 19,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 856,02 Eur od 15.7.2013 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 64,12 Eur od 15.7.2013 do zaplatenia, všetko do troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré je p o v i n n ý
zaplatiť žalobcovi žalovaný.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 856,02 eur, úrok
64,12 eur (nárok vznikol z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru), úroky z

omeškania 3,03 eur (nárok vznikol z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru),
úrok 19,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 856,02 eur od 15.7.2013 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 8,00 % ročne a to: z nezaplatenej istiny 856,02 eur a nezaplatených úrokov 64,12
eur od 15.7.2013 do zaplatenia. V písomnej žalobe uviedol, že dňa 30.10.2012 uzatvoril so žalovaným
Úverovú zmluvu č. 11175 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné
prostriedky vo výške 1000,00 eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných
mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do

20.10.2014. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol
listom zo dňa 20.6.2013 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 12.7.2013.
Napriek výzve nebola pohľadávka žalobcu voči žalovanému do dnešného dňa uhradená. Úroky vo
výške 64,12 eur predstavujú dohodnutý úrok v zmysle Zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci
anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia. Úroková sadzba vo výške 19,90
% p.a. vyplýva zo Zmluvy. Úrok z omeškania 3,03 Eur predstavuje ročnú omeškanú dlžnú splátku odo
dňa nasledujúceho po jej splatnosti v úročení úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne.

2. Okresný súd Levice vo veci vydal platobný rozkaz dňa 11.5.2016 pod č.k. 7C/15/2016-29. Platobný
rozkaz bol uznesením zo dňa 22.9.2016 pod č.k. 7C/15/2016-43 zrušený v zmysle § 266 ods. 3 O.s.p.,
keďže sa žalovanému nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk.3. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, pričom podľa jeho
prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj

na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom
1.7.2016 aj sporná vec riadi ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292 CSP súd po uvedenej zmene
právnej úpravy žalovaného ako spotrebiteľa písomne poučil o možnosti zastúpenia a o jeho procesných
právach a povinnostiach.

4. Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 25.1.2017 pod č.k. 7C/15/2016-64 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 792,63 eur, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 792,63
eur od 15.7.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd vo
zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má právo na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 71,74 %.

5. Proti tomuto rozsudku do zamietajúceho výroku a o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote
odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a vyhovieť
žalobe v plnom rozsahu. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia odvolacieho súdu

vyplýva: Odvolací súd zaoberajúc sa odvolacou námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní uvádza, že
sa nestotožňuje s výkladom súdu prvej inštancie ohľadom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z.z. Tento zákon nadobudol účinnosť dňa 11.06.2010. Podľa jeho prílohy č. 1 prebral
právne záväzné akty Európskej únie, okrem iného Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS

(Ú.v. EÚ L 133, 22.5.2008). Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES, zmluva o úvere
zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
úveru na účely splatenia. Podľa čl. 22 ods. 1 Smernice 2008/48/ES, keďže táto smernica obsahuje
harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve

ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Odvolací súd preto dospel k záveru, že
podľa eurokonformného výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od
dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok
po častiach, samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/
zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov“, je treba za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len
spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Nakoniec ani z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v
žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ tohto
zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet
a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky.V predmetnom konaní nebolo

sporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má všeobecné náležitosti podľa Občianskeho zákonníka.
Sporným nebolo ani to, že vymedzuje celkovú výšku úroku, druh a účel úveru, výšku úrokovej sadzby,
výšku mesačnej anuitnej splátky, termín prvej splátky, počet splátok a periodicitu a termín splatnosti
splátok, splatnosť úveru, ako aj celkovú čiastku, ktorú je povinný klient zaplatiť. Všetky tieto údaje
sú špecifikované v zmluve o úvere zo dňa 30.10.2012. Odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej

inštancie na Rozsudok súdneho dvora (tretia komora) z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15, ktorej
predmetomjenávrhnazačatieprejudiciálnehokonaniapodľačlánku267ZFEÚ,ktorýpodalOkresnýsúd
Dunajská Streda rozhodnutím z 19. decembra 2014 doručeným súdnemu dvoru 02.02.2015 v súvislosti
s konaním Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej. Na uvedený rozsudok reagovala aj legislatíva
zákonomz12.októbra2017č.279/2017Z.z.,ktorýmsameníadopĺňazákonč.483/2001Z.z.obankách

a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a ktorým došlo k zmene ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
i/ zákona 129/2010 Z.Z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe
k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté
so zreteľom na závery vyjadrené v rozsudku C-42/15. Legislatíva tak reagovala na stav, podľa ktorého

niektoré súdy vykladali predmetnú vnútroštátnu úpravu nesúladne so smernicou 2008/48/ES.

6. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur,
skutkové tvrdenia strán neboli sporné (keďže žalovaný sa k veci vôbec nevyjadril), pričom prejednávanýspor, v ktorom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na
základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a
rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.5.2018, miesto a čas

jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Strany sa na verejné vyhlásenie
rozsudku nedostavili. Po vykonaní dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, súd zistil tento
skutkový a právny stav:

7. Žalovaný dňa 30.10.2012 uzatvoril so žalobcom Úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXXXXXXXX. Jej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového úveru žalovanému vo výške
1000,00 eur, s fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti 19,9 % p.a. Výška anuitnej splátky bola určená
sumou 50,72 eur, termín splatnosti 1. splátky dňom 20.11.2012, počet anuitných splátok 24, periodicita
a termín splatnosti anuitnej splátky bol stanovený mesačne, v 20. deň kalendárneho mesiaca, splatnosť
úveru 20.10.2014. Výška RPMN bola uvedená 27,27 %, priemerná RPMN ku dňu podpisu Úverovej

zmluvy 45,6 %, celková čiastka, ktorú klient musí zaplatiť (súčet výšky Úveru a celkových nákladov
Klienta spojených s Úverom) je uvedená vo výške 1265,04 Eur, poplatok za správu Úverového účtu 1,99
eur mesačne. Neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy sa stali Všeobecné obchodné podmienky.

8. Žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie úveru listom zo dňa 20.6.2013, kde súčasne

oznámil predčasnú splatnosť celého úveru. Vyzval žalovaného uhradiť celý dlh vo výške 994,31 eur s
príslušenstvom najneskôr do 12.7.2013, pričom túto výzvu spoplatnil sumou 30 Eur.

9. Žalobca na výzvu súdu predložil prehľad splácania úveru žalovaným, pričom v podaní uviedol, že
žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1000 Eur. Do dátumu predčasného zosplatnenia úveru uhradil

žalovaný na istinu sumu 143,98 Eur, na základe čoho dlžná istina ku dňu zosplatnenia predstavovala
856,02 Eur (1000 Eur - splátky istiny 143,98 Eur). Po zosplatnení žalovaný nevykonal žiadnu úhradu.
V prehľade sú splátky rozdelené na splátky úrokov a splátku istiny. Ďalej uviedol: „V súlade s bodom
2.5.1. Obchodných podmienok pre úvery občanom klient musí vrátiť (splatiť) banke všetky peňažné
prostriedky, ktoré mu poskytla v súlade s podmienkami zmluvy o úvere. Pokiaľ nie je dohodnuté inak,

spláca sa istina úveru anuitným spôsobom (formou konštantnej anuity). Splácanie anuitným spôsobom
(formou konštantnej anuity) znamená, že úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška
každej splátky úveru (anuita) je rovnaká (s výnimkou poslednej splátky) a skladá sa z časti splátky istiny
úveru (amortizácia úveru) a časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Pomer výšky istiny
a riadnych úrokov sa v priebehu splácania úveru mení. Poslednou splátkou úveru sa splatí zostatok

úveru aj so zvyšným príslušenstvom. Ak by splatnosť ktorejkoľvek splátky pripadla na deň, ktorý nie je
pracovným dňom, posúva sa splatnosť tejto splátky na najbližší nasledujúci pracovný deň. Úver musí
byť splatený najneskôr v konečný deň splatnosti určený v zmluve o úvere, tak ako je uvedené v bode
2.5.3. obchodných podmienok.“

10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvárania úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Podľa § 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie podľa
písm. a/ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo
povolania, podľa písm. b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, podľa písm. d/ zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

12. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti

podľa písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, podľa písmena j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
podľa písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov prípadné poradie, vktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

13. Podľa § 11 cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

14. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluve nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. (v znení účinnom k 30.10.2012) spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 4 písm. a/ Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve

sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy.

19. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

20. Podľa § 54 ods. 1, 2 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
22. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

23. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom do
31.1.2013 a v čase vzniku záväzkového vzťahu) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

24. Žalobca v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti
žalobcu je okrem iného aj poskytovanie úverov.

25. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní
predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom
posudzovaní danej veci súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že záväzkový

vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe zmluvy uzavretej dňa 30.10.2012 je vzťahom
občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona. Súd poukazuje i na to, že
novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila
(doplnením ust. § 52 ods. 2 Obč. zák.) , že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ,sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.

26. V danom prípade bola medzi stranami sporu uzatvorená písomná úverová zmluva, platnosť ktorej
nebola spochybnená. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán je preto potrebné vychádzať
predovšetkým z obsahu úverovej zmluvy, vychádzajúc tak zo zásady zmluvnej slobody, ktorá je
základnou zásadou nielen obchodného, ale aj občianskeho práva. Táto zmluva upravila práva a
povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k splácaniu úveru, ale aj ostatných nárokov z úveru vyplývajúcich ,

najmä úrokov z úveru. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán je tak dôležitý obsah uzatvorenej
zmluvy, pokiaľ ide o platné dojednanie. Samozrejme, jednotlivé zmluvné podmienky podliehajú z
hľadiska ochrany spotrebiteľa kontrole prijateľnosti. Až v prípade, pokiaľ zmluva úpravu neobsahuje,
alebo sú jej podmienky neprijateľné, riadia sa práva a povinnosti zmluvných strán ustanoveniami
Obchodného, prípadne Občianskeho zákonníka.

27. Či už oznámenie žalobcu, že sa celý úver stal splatný alebo odstúpenie od zmluvy nevylučujú,
aby bol dlžník pri omeškaní s vrátením úveru povinný platiť ako úroky z úveru, ktoré predstavujú cenu
- odplatu za prenechanie peňažných prostriedkov na ich používanie (nie odplatu podľa § 499 Obch.
zák. za dohodnutie záväzku poskytnúť úver), tak aj úroky z omeškania, ktoré sú sankciou za porušenie
povinností, t.j. za nezaplatenie dlhu riadne a včas. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvné

úroky vzniká zo záväzku v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva bez ďalšieho zo zákona
ako dôsledok omeškania so splnením dlhu. Aj keď dlžník nie je v omeškaní s plnením dlhu, môže veriteľ
požadovať zmluvné úroky a úroky z omeškania pri omeškaní dlžníka aj pri pôžičke. Dohodnuté úroky
a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky aj v prípade spotrebiteľského vzťahu, a to podľa
§ 121 odst. 3 Obč. zák.. Majú však iný právny dôvod a veriteľ ich môže požadovať popri sebe. (porov.

rozsudky NS ČR z 25. 9. 2003, sp. zn. 33 Odo 518/2003, z 27. 6. 2007, sp. zn. 33 Odo 657/2005, a z
24. 7. 2014, sp. zn. 33 Cdo 1401/2014)

28. Žalobca uzavrel so žalovaným platne písomnú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, v
súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorej mu boli poskytnuté peňažné prostriedky, úročené

pevnou úrokovou ročnou percentuálnou sadzbou, s uvedenou RPMN a priemernou RPMN. Žalovaný
zmluvné podmienky spotrebiteľského úveru nedodržal, prestal uhrádzať dohodnuté splátky, dostal sa
do omeškania, preto veriteľ vyhlásil celú pohľadávku za splatnú, ktorá skutočnosť žalovanému bola
písomne oznámená. Súd v súlade so stanoviskom odvolacieho súdu, keďže sa nejedná o poskytnutý
úver bez poplatkov a bezúročný, priznal žalobcovi nárok na nesplatenú istinu úveru v zamietajúcej časti

t.j. v sume 63,39 Eur (vo vyhovujúcej časti rozsudok OS Levice zo dňa 25.1.2017 pod č.k. 7C/15/2016-64
nadobudol právoplatnosť). Titulom záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalobcom vyčíslený
pevnou sumou dohodnutý ročný úrok z úveru v sume 64,12 Eur a úrok z omeškania v sume 3,03 Eur
do zosplatnenia, s vyúčtovaním ktorého nároku žalobcu sa súd stotožnil a i v tejto časti podanej žalobe
vyhovel. Spolu s istinou súd priznal žalobcovi i zmluvný úrok vo výške 19,90% ročne z nesplatenej istiny

odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia a úrok z omeškania v súlade s § 517 Obč.
zák. v spojení s § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. z dlžnej sumy 856,02 Eur a dlžného zmluvného úroku
64,12 Eur odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

29.Vrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí,rozhodnesúdajbeznávrhuonárokunanáhradutrovkonania
(§ 262 ods. 1 CSP). Žalobca mal v konaní plný úspech a preto mu súd priznal nárok na plnú náhradu
trov konania. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého,
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov bude
v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).

v Leviciach, dňa 30.5.2018