Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 22, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/328/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115220374
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115220374.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci žalobcu : L..

Ľ. D., bytom P. XXX, XXX XX Z. H., práv. zast.: Beňo & partners advokátska kancelária s.r.o., Námestie
sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, proti žalovanému : Európske Centrum Odškodného, spol. s r.o., so sídlom
D. Dlabača 13, 010 01 Žilina, IČO : 46 312 650, práv. zast.: JUDr. Ivan Mikloška, advokát, so sídlom
Hodžova 13, 010 01 Žilina, o zaplatenie sumy 27.500 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumy 2.517,03 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
8,05 % ročne z tejto sumy od 02.02.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v anáhradu trov konania v rozsahu 82 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 27.500 eur spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 9,05% ročne od podania žaloby, t.j. odo dňa 07.07.2015 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 17.10.2011 Zmluvu o obchodnom zastúpení
č.003/2011. Náplňou jeho sprostredkovateľskej činnosti bolo spisovať obchodné kontakty na
zastupovanie klientov pri uplatňovaní nárokov z poškodenia zdravia v dôsledku dopravných nehôd
voči komerčným poisťovniam. Dňa 24.07.2013 bolo žalobcovi doručené okamžité odstúpenie od tejto
zmluvy. Ďalej žalobca odôvodnil žalobu tým, že za obdobie mesiacov september 2012 až jún 2013 mu
žalovaný nevyplatil provízie za výkon jeho sprostredkovateľskej činnosti v celkovej výške 27.500 eur.
Žalobca vyzval písomne žalovaného na zaplatenie dlhovanej sumy, žalovaný mu však ako odpoveď

zaslal zamietavé stanovisko, preto sa domáha svojho práva súdnou cestou.

3. Žalovaný sa písomne k žalobe nevyjadril.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného a oboznámením so Zmluvou o
obchodnom zastúpení č.003/2011 uzatvorenou dňa 17.10.2011 medzi žalobcom a žalovaným.

5. Žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu. Právny zástupca žalobcu nad rámec písomného
vyhotovenia žaloby uviedol najmä, že podstatou činností žalovaného bolo získavať informácie o
osobách, u ktorých vznikol nárok na náhradu škody voči tej, ktorej poisťovni, takúto osobu navštíviť,
spracovať s ňou skutkový stav, byť nápomocný pri vypracovaní znaleckého posudku, ktorého účelombolo ohodnotenie výšky nároku a takto spracovaný spis potom predložiť žalobcovi, ktorý potom v
mene takto zastúpenej osoby vymáhaný nárok voči konkrétnej poisťovni. Spravidla išlo o povinné
zmluvné poistenie motorových vozidiel resp. nároky z neho vyplývajúce. Systémovo štruktúra práce

pre žalovaného vyzerala tak, že žalovaný mal pre tento účel viacerých obchodných zástupcov, ktorý
pre ten istý účel mali ďalších obchodných zástupcov, ktorí pracovali v úrovniach pod nimi a vždy mali
nárok na províziu v určitom percente tak ako bolo dohodnuté v podmienkach zmluvy o obchodnom
zastúpení. Z titulu tejto činnosti žalobca zastupoval alebo zastúpil alebo sprostredkoval kontakt na
viaceré osoby, ktoré z ktorých mu mal vzniknúť nárok na províziu. Podľa jeho vedomostí tieto osoby

skutočne aj žalovaný zastupoval v konaniach proti poisťovniam a viacerým z nich bolo skutočne aj
poistné plnenie vyplatené a z tohto poistného plnenia mal mať žalobca podiel. Vzhľadom k tomu,
že obchodná činnosť medzi účastníkmi z konania nebola ukončená dohodou, žalovaný neposkytol
žalobcoviúplnéinformácieotomaképresnénárokyvakejvýškevymoholprejednotlivýchzastúpenýcha
z tohto dôvodu žalobca bez vlastnej viny nemohol a nemôže výšku provízie vypočítať presne. Žalovaná
suma, ktorá je obsahom žalobného petitu je jeho odhadom a vychádza z minimálnej sumy, na ktorú

podľa neho má nárok ak vychádza z počtu klientov, o ktorých vie, že sprostredkoval pre žalovaného
a z odhadovanej výšky nároku škody, na ktorú mali títo ľudia podľa jeho vedomostí nárok. Provízny
systém u žalovaného bol nastavený tak, že právo na províziu mali všetci obchodní zástupcovia tak ako
boli zoradení hierarchicky pod sebou. Pre tento účel mal žalovaný vypracovaný informačný program,
ktorý viedol osobnú evidenciu prípadov podľa toho, ktorý obchodný zástupca túto vec spracoval a v

konečnom dôsledku sprostredkoval. V číselnom vyjadrení žalovaného to bolo vedené tak, že žalobca
mal kód 002 a 012 . Všetky prípady, ktoré boli nahlásené pod kódom 002 a 012 boli tie prípady, ktoré boli
dojednané v dôsledku obchodnej činnosti buď priamo žalobcu alebo ďalších obchodný zástupcov, ktorí
boli hierarchicky pod ním, s tým, že žalobca mal podľa zmluvy síce kód 002, ale prebral obchodných
zástupcov po O. S., ktorá pracovala pod kódom 012.

6. Právny zástupca žalovaného pred súdom uviedol najmä, že žalobca nepredložil žiadny relevantný
dôkaz, ktorý by preukazoval, že jednotlivé položky tak ako ich uplatňuje v žalobnom návrhu sú dôvodné
a že nárok na vyplatenie provízie mu za daných okolností vznikol. Naopak to dôkazné bremeno bolo
presunuté na žalovaného, ktorý musel robiť podrobnú analýzu jednotlivých obchodných prípadov za

roky 2012, 2013,čo znamenalo aj nemalé finančné náklady na mzdy zamestnancov atď. archiváciu,
pretože dokumenty sa nachádzali v Poľsku, pretože spoločníkom je poľská spoločnosť. Žalovaný nárok
žalobcu uznal v sume 2.517,03 eur čo teda potvrdil aj podaním zo dňa 1.3.2017, kde predložil podrobnú
tabuľku, kde sú špecifikované jednotlivé nároky. K tejto tabuľke žalobca nevzniesol absolútne žiadne
námietkysútamobchodnéprípady,ktorémubolivyplatené,nenamietal,žebymutietoprostriedkyneboli

vyplatené. Vzhľadom na to že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, neprodukoval žiadny relevantný
dôkaznasvojeskutkovétvrdenia,navrhol,abysúd priznalžalobcovinároknazaplateniusumy2.517,03
Eur vo zvyšku žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhrade trov konania.

7. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca žalobou uplatnil hmotnoprávny nárok

vyplývajúci z právnej úpravy podľa § 652 v spojení s § 655 Obchodného zákonníka. Podľa § 652
ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ
zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len
"obchody") alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený
sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia zmluva

musí mať písomnú formu. Podľa § 655 ak bolo dojednané výhradné zastúpenie, je zastúpený povinný
v určenej územnej oblasti a pre určený okruh obchodov nepoužívať iného obchodného zástupcu a
obchodný zástupca nie je oprávnený v tomto rozsahu vykonávať obchodné zastúpenie pre iné osoby
alebo uzavierať obchody na vlastný účet alebo účet inej osoby. Z predmetnej zmluvy o obchodnom
zastúpení má súd za preukázané, že žalobca sa zaviazal pre žalovaného vyhľadávať záujemcov o

uzatvorenie zmlúv a to príkazných, kde sa zastúpený ako príkazník či mandatár zaviaže pre záujemcu
ako príkazcu či mandanta vybaviť záležitosť spočívajúcu v uplatnení nároku mandanta či príkazcu na
náhradu škody spôsobenú škodovou udalosťou, hlavne v podobne dopravnej nehody, a príkazca či
mandant sa zaviaže zaplatiť príkazníkovi či mandatárovi dohodnutú odmenu, ďalej sa žalobca v zmysle
tejto zmluvy zaviazal vyvíjať pre žalovaného ako zastúpeného činnosť smerujúcu k uzatvoreniu týchto

zmlúv a uzatvárať na základe plnomocenstva udeleného na osobitnej listine tieto zmluvy, a to v mene
a na účet žalovaného ako zastúpeného. Žalovaný ako zastúpený sa zaviazal zaplatiť žalobcovi ako
obchodnému zástupcovi províziu vo výške a spôsobom dohodnutým v tejto zmluve. Zároveň z tejtozmluvy vyplýva, že sa jednalo o výhradné obchodné zastúpenie. Provízia bola splatná do siedmych dní
od doručenia faktúry žalovanému ako zastúpenému.

8. V zmysle Čl.8 Základných princípov Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade
s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Žalobcu v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno
na preukázanie svojho tvrdenia, že vyvíjal /vyvinul/ pre žalovaného činnosť dohodnutú v zmluve o
obchodnom zastúpení, za ktorú mu vznikol nárok v žalovanej výške a ktorú mu žalovaný nevyplatil.

Žalobca však dôkazné bremeno na preukázanie tohto tvrdenia neuniesol. Zákon stanovuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania.

9. Žalobca tvrdil, že po odchode obchodnej zástupkyne p.S., boli poistné prípady pod kódom 012,
ktorý mala pridelený táto obchodná zástupkyňa, pridelené jemu. Na túto okolnosť, navrhol vypočuť
svedkov p. O. H. a p. Y. D. a tiež navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť predložiť zoznam

nahlásených poistných prípadov pod kódom 002 a 012. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že súd nemusí
vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je
výlučne na súde ( § 185 ods.1 Civilného sporového poriadku ). Žalobca tvrdil, že žalovaný mu nezaplatil
províziu, na ktorú mu vznikol nárok v žalovanej výške, a to za dohodnutú činnosť, ktorú vyvíjal pre
žalovaného ako zastúpeného pod kódom 012.Táto skutočnosť ostala v konaní sporná. Navrhované

dôkazy by nesmerovali k preukázaniu tejto spornej skutočnosti, nakoľko žalobcu v konaní zaťažovalo
dôkaznébremenonapreukázaniesvojhotvrdenia,ževyvíjal/vyvinul/prežalovanéhočinnosťdohodnutú
v zmluve o obchodnom zastúpení, za ktorú mu žalovaný nevyplatil províziu v žalovanej výške. Ak
by aj žalovaný predložil zoznam nahlásených prípadov pod kódom 012, resp. svedkovia by potvrdili,
že žalobca vykonával dohodnutú činnosť aj pod kódom 012, nebolo by možné z takto vykonaných

dôkazov bezpečne vyvodiť záver, že išlo o prípady sprostredkované žalobcom, za ktoré mu vznikol
nárok na províziu v žalovanej výške. V zmysle č.l. V. predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení
totiž nárok na províziu vzniká obchodnému zástupcovi ( žalobcovi) poskytnutím plnenia treťou osobou.
Túto spornú skutočnosť bolo možné preukázať inými vhodnými dôkazmi, avšak takéto vhodné dôkazy
žalobca nenavrhol. Keďže v súdenej veci ide o klasické sporové konanie, súd nemôže nahrádzať

dôkaznú aktivitu žalobcu. Žalobca teda nepreukázal v konaní ani základ uplatneného nároku a ani jeho
výšku. Súd preto zaviazal žalovaného iba na zaplatenie sumy 2.517,03 eur, nakoľko žalovaný v tejto
časti uplatnený nárok žalobcu uznal a vo zvyšku pre neunesenie dôkazného bremena žalobcu, žalobu
zamietol.

10.Žalobcasiuplatnilajúrokyzomeškania.Spoukazomnaust.§517ods.1a2Občianskehozákonníka
súd priznal žalobcovi popri plnení aj úroky z omeškania v zákonnej výške. Žaloba bola žalovanému
doručená dňa 25.01.2016. Podľa predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení bola provízia splatná do
siedmych dní od doručenia faktúry. Preto súd analogicky z hľadiska časového priznal žalobcovi úroky z
omeškania od ôsmeho dňa po doručení žaloby žalovanému, ktorý ôsmy deň je prvým dňom omeškania

žalovaného s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi.

11. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca
mal vo veci úspech vo výške 9% a žalovaný vo výške 91%, a teda čistý úspech žalobcu predstavuje

82%. (Výpočet: žalobca žaloval titulom istiny 27.500 eur a titulom úroku z omeškania vo výške 9,05%
od 7.7.2015 do 22.6.2017 sumu 4.882,04 eur, celkom teda sumu 32.382,04 eur. Súd priznal žalobcovi
sumu 2.517,03 eur titulom istiny s tým, že priznaný úrok z omeškania od 2.2.2016 do 22.6.2017 t.j.
do rozhodnutia súdu predstavuje spolu sumu 492,98 eur celkom teda 3.010,01 eur čo predstavuje 9%
úspech žalobcu. Úspech žalovaného bol teda 91% a teda čistý úspech žalovaného je 82% (91 - 9).

Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal žalovanému priznať náhradu trov konania,
súd v danej veci nevzhliadol. O výške náhrady trov konania v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.