Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 11, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/319/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714216439
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5714216439.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: X. F., H.. XX.X.XXXX, C. Z.

XXXX/XX, XXX XX Z., zastúpený JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátskou, adresa na doručovanie:
A. Kmeťa 28, 036 01 Martin, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group
so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, zastúpená JUDr. Baltazárom Mucskom,
advokátom, adresa na doručovanie Vajnorská 55, Bratislava 831 0, o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo
výške 20 000 eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému z prisúdenej sumy 10.000 eur, v
plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku,
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 10.12.2014 vo vzťahu k žalovanému domáhal zaplatenia
nemajetkovej ujmy vo výške 20 000 eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým že bol dňa

10.12.2012 ako spolujazdec v osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Felícia evidenčné číslo: Z.-XXX
CD účastníkom dopravnej nehody. Osobné motorové vozidlo značky Škoda Felícia evidenčné číslo
Z.-XXX CD viedol v čase vzniku dopravnej nehody poistenec žalovaného pán Z. Z., H.. XX.X.XXXX,
C. Ž. XXX, ktorý pri predchádzaní bližšie nezisteného nákladného motorového vozidlo jazdiaceho v
pravom jazdnom pruhu neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovke a na vozovke pokrytej
vrstvou kašovitého snehu dostal s motorovým vozidlom šmyk, v dôsledku čoho prešiel s osobným
motorovým vozidlom cez klenfix, ktorý delí jazdné pruhy do protismerného jazdného pruhu. Prednou

časťou osobného motorového vozidla narazil do oporného muru, nachádzajúceho sa za krajnicou
vozovky, následne do pravej, bočnej časti osobného motorového vozidla, zn. Škoda Felícia, evidenčné
číslo Z.-XXX L. prednou časťou narazil protiidúce nákladné motorové vozidlo zn. Renolt Master, EČ: S.-
XXX C.. Trestným rozkazom Okresného súdu Martin zo dňa 30.5.2013 sp. zn. 3P/75/2013 bol poistenec
žalovaného pán Z. Z. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2013. Žalobca pri dopravnej nehode utrpel viaceré zranenia a v
dôsledku utrpených zranení podstúpil niekoľko závažných operačných zákrokov a bo práceneschopný

v období od 10.12.2012 do 20.3.2014. Po dopravnej nehode sa stal invalidným. Zdravotný stav žalobcu
sa ustáli k mesiacu február 2014. Motorové vozidlo značky Škoda Felícia, EČ: Z.-XXX CD, bolo v
čase vzniku dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného. Žalovaný odškodnil žalobcu
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia na základe lekárskych posudkov o bolestnom a osťažení spoločenského uplatnenia, ktoré pre žalobcu vypracoval primár MUDr. Peter Gemeš, zástupca
prednostuortopedicko-traumatologickejklinikyUniverzitnej nemocniceMartin.Žalobcaboldodopravnej
nehody zdravým jedincom bez akýchkoľvek psychických, fyzických alebo sexuologických defektov.

Dopravná nehoda však závažným spôsobom zasiahla do jeho osobnostnej integrity. Fyzické zranenia,
ktoré pri predmetnej dopravnej nehode žalobca utrpel sú podľa jeho názoru obzvlášť závažné, pričom
mu spôsobili okrem fyzickej bolesti aj psychický šok, strašné utrpenie a psychickú traumu. Bežný,
každodenný život žalobcu sa od základov zmenil. Protiprávne konanie poistenca žalovaného výrazným
spôsobom zasiahlo do práva žalobcu na súkromie a rodinný život. Nezodpovedné a protiprávne konanie

poistenca žalovaného objektívne spôsobilo negatívne dopady na zákonom chránené osobnostné práva
žalobcu, ako fyzickej osoby. Nemajetková ujma žalobcu sa premieta do jeho psychickej sféry a súčasne
dojehopostaveniaakočlovekavspoločnosti.Poistenecžalovanéhododnešnéhodňavovzťahuktomu,
čo svojim protiprávnym konaním žalobcovi spôsobil, nevyjadril ľútosť, žalobcu nekontaktoval, ani sa mu
nijakým spôsobom neospravedlnil. Preto sa žalobca domáha žalobným návrhom domáha satisfakcie vo
forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobca sa domnieva, že jemu vzniknutú nemajetkovú

ujmu nie je možné zmierniť prostredníctvom nijakej formy morálneho zadosťučinenia s prihliadnutím
na závažnosť zranení, ktoré žalobca pri dopravnej nehode zo dňa 10.12.2012 utrpel. Za primerané
považuje finančné odškodnenie majetkovej ujmy vo výške 20 000 eur. Žalobca poukázal zároveň na
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 24.10.2013 v spojených veciach C-22/12 a C-277/12 KB.
D./. S. B. C. D. B. N. M. C. B.. Súdny dvor spresnil, že ujma na zdraví predstavuje akúkoľvek ujmu,

ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj psychickú traumu.
Preto medzi škody, ktoré sa musia uhradiť v súlade s právom Európskej únie patrí aj nemajetková ujma,
ktorej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné
v danom spore.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu 15.4.2015 ( č. l. 20 súdneho spisu ), v ktorom
uviedol, že žalobca sa má predovšetkým domáhal satisfakcie voči škodcovi a nie je mu zrejmé, aký
podiel viny má na nekonaní svojho poistenca, a to vo vzťahu k prejednávanej veci, kde žalovaným je iba
poisťovateľ. Žalovaný sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že vo veci je daná pasívna vecná
legitimácia žalovaného pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to na

základe tak často používaného extenzívneho eurokomfortného výkladu ust. § 4 ods. 2 písm. a) v spojení
s ostatnými ustanoveniami citovaného zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalobca pri vyslovení
tohto názoru vychádza z citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 24.10.2013 vo
veci C-22/12, v ktorom sa nachádza podrobná a vyčerpávajúca argumentácia ohľadne tohto záveru.
Z argumentáciou žalobcu sa však žalovaný nestotožňuje. V ďalšom žalovaný poukázal na samotné

rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie z 24.10.2013 vo veci C-22/12, kde uviedol, že Súdny dvor
Európskej únie vo svojom rozsudku správne určil, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenú
blízkych osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti
poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej, t.j., že právom

uplatniteľným v konkrétnom prípade tohto rozsudku je právo české, ktoré upravuje nemajetkovú ujmu
ako náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu. Uvedené však nie je možné aplikovať v
tomto konaní, nakoľko slovenská práva úprava pod pojmom škoda nerozumie nemajetkovú ujmu, teda
ujmu, ktorá je povinná uhradiť osoba, ktorá zásah do osobnostných práv spôsobila, ak iný spôsob
nápravy nie je možné, naopak tieto pojmy striktne odlišuje. V zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona

č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené preukázané nárok y na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. V
prípade usmrtenia poškodeného majú rodinní príslušníci poškodeného nárok na náhradu nákladov na
výživu a nákladov spojených s pohrebom, a to vychádzajúc z ust. Občianskeho zákonníka, platného

na území SR. Náhrada nemajetkovej ujmy nespadá pod rozsah poistenia upravený v § 4 vyššie
citovaného zákona, a preto žalobca nemá nárok vymáhať túto náhradu od žalovaného, a to ani po
vydaní rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, nakoľko uvedené rozhodnutie je záväzné len
inter partes a vzhľadom na odlišné rozhodné právo, ktoré je aplikovateľné v danej veci, ho nemožno
použiť ako argumentáciu v tejto prejednávanej veci. Súdny dvor Európskej únie nevyslovil nesprávnu

implementáciu tzv. motorových smerníc do právneho poriadku SR, ani rozpor § 4 ods. 2 písm. a)
zákona č. 381/2001 Z. z. so smernicou, nariadením, či ustanovením Zmluvy o založení európskych
spoločenstiev. Naopak, ako už bolo spomenuté v zmysle konštantnej judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie ( ďalej len SD“) stanovenej v rozsahu poistenia je úlohou členských štátov EÚ. Preto sav rozhodnutí SD C-22/12 uvádza, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám, obetí
usmrtených pri dopravných nehodách, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu

upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Zároveň vo vyjadrení žalovaný poukázal
na pojmovú a obsahovú odlišnosť práva na náhradu nemajetkovej ujmy a práva na náhradu škody.
Záverom žalovaný uviedol, že zodpovednosť za nemajetkovú ujmu nie je zhodná so zodpovednosťou
za ujmu majetkovú, ktorá sa delí na skutočnú škodu a ušlý zisk. Nie je možné stotožniť právo na
náhradu škody na zdraví a právo na náhradu nemajetkovej ujmy v prípade zásahu do osobnostnej

sféry, dotýkajúcej sa zdravia, či súkromia, alebo rodinných, citových vzťahov fyzickej osoby. Povinným
zmluvným poistením zodpovednosti za škodu je krytá výlučne škoda, nie nemajetková ujma a z tohto
dôvodu nie je daná ani pasívna legitimácia poisťovne v rámci tohto konania. Vo vyjadrení žalovaný
poukázal aj na uznesenie NS SR č. k. 4CdO/168/2009, z ktorého vyplýva, že v konaní o náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv, je v zmysle § 11 a nasl. OZ nositeľom
hmotno-právnej povinnosti ten subjekt, ktorý neoprávnený zásah do osobnostných práv spôsobil.

3. Žalobca v priebehu konania zotrval na tom, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný. Svoj právny
názor oprel o rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 24.10.2013 pod č. C-22/12 a C-277/12 E. D. S. B.
C. D. B. N. M. /. C. B.. Žalovaný trval na tom, že nie je pasívne legitimovaný.

4. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 18.4.2016 žalovaný súdu predložil Rozhodnutie NS SR č. k.
3Cdo/301/2012, v ktorom NS SR zaujal stanovisko, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný v konaní
v súvislosti s náhradou nemajetkovej ujmy, t.j., že nevidí dôvod pre odklonenie sa od právneho názoru,
ktorý NS SR už zaujal v rámci svojho rozhodnutia v roku 2009. Keďže išlo o rozhodnutie NS SR súd z
neho pri rozhodovaní vychádzal ako z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Z tohto

dôvodu súd Rozsudkom č. k. 15C/319/2014-120 zo dňa 21.9.2016 vo veci rozhodol a žalobu zamietol
pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného z vyššie uvedených dôvodov.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. O odvolaní rozhodoval Krajský súd v Žiline, ktorý
uznesením č. k. 5Co/8/2017-151 zo dňa 27.6.2017 rozsudok prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho uznesenia krajský súd uviedol, že
vyslovuje právny názor ( § 391 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“) zhodne s
právnym názorom Ústavného súdu SR publikovaným v uznesení ÚS SR zo dňa 11.10.2016 sp. zn. III.
ÚS/666/2016, ktorý spočíva v tom, že pojem „škoda“ použitý v zákone č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidlo je ústavne

komfortným spôsobom interpretovateľný extenzívne tak, že zahŕňa aj nemajetkovú ( i materiálnu ) ujmu
podľa ust. Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) o ochrane osobností, s cieľom maximálnej možnej
miery rešpektovania cieľov relevantnej únijnej regulácie. Ide teda o zásadný výklad najvyššej súdnej
autority SR, ktorou je ÚS SR, a to ústavný výklad ustanovením § 4 ods. 2, § 15 zákona č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

v spojitosti s § 11 až 13 a § 444 OZ.

6. Nakoľko je okresný súd viazaný právnym názorom krajského súdu, má za to, že žalovaný je pasívne
legitimovaný v tomto konaní ohľadom nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatnil žalobca.

7. Súd vo veci vykonal pojednávania dňa 11.12.2017 ( č.l. 165), dňa 12.3.2018 ( č.l. 191), na ktorých
vykonal dokazovanie jednak oboznámením sa s listinným dôkazmi, ktoré do konania doložili strany
sporu, oboznámením sa s pripojeným spisom sp. zn. 21C/275/2015, vykonal výsluch žalobcu, výsluch
svedkov,ktoríbolinavrhnutínavypočutiezostranyžalobcu,atoK.F.B.B.S.adospelktýmtoskutkovým
zisteniam a právnemu posúdeniu veci:

8. Predmetom konania je náhrada nemajetkovej ujmy v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorá bola
spôsobená žalobcovi poistencom žalovaného, a to vo výške 20 000 eur, ako aj náhrada trov konania.
Keďže súd vychádzal z právneho názoru vysloveného v uznesení krajského súdu, že je daná pasívna
legitimácia žalovaného v konaní, pokračoval ďalej ohľadne meritu veci v súvislosti s nárokom na náhradu

nemajetkovej ujmy.

9.Podľa§11OZfyzickáosobamáprávonaochranusvojejosobnosti,najmäživotaazdravia,občianskej
a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.Podľa § 13 ods. 1, 2 a 3 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1, najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej osoby v peniazoch.
Výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolností, za
ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 16 OZ, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá
za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods.1 OZ uhradí sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 447 OZ pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho
následkov.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského

uplatnenia, sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného na uspokojovanie jeho životných
spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh ( ďalej len „ následok“).

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského

uplatnenia náhrada za bolesť sa poskytuje jednorázovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na
zdraví v priebehu liečenia alebo odstraňovania jeho následkov.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo; musí byť

primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity môže súd náhradu za

sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

10. Čo sa týka skutkového stavu, tak súd má jednoznačne preukázané a nebolo to ani rozporované
stranami sporu, že žalobca bol dňa 10.12.2012 ako spolujazdec účastníkom dopravnej nehody s tým,
že pri tejto dopravnej nehode utrpel viaceré poranenia závažného charakteru ( viď ods. 1 odôvodnenia

rozsudku). Dopravnú nehodu spôsobil vodič motorového vozidla - pán Z. Z., ktorý bol v čase vzniku
dopravnej nehody poistený u žalovaného. Poistenec žalovaného Z. Z. bol uznaný za vinného zo
spáchania prečinu ublíženia na zdraví v zmysle Trestného rozkazu Okresného súdu Martin zo dňa
30.5.2011 sp. zn. 3T/75/2013 ( č. l. 8). Žalobca v priebehu nespochybňoval, že bol žalovaným
odškodnený podľa lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo doňa 24.4.2014 sumou

90 482 eur, ktorú žalovaný aj žalobcovi vyplatil. Tieto skutkové tvrdenia neboli rozporované stranami
sporu. Zároveň bolo preukázané pripojeným spisom, že sa viedlo konanie pod sp. zn. 21C/275/2015,
kde žalobca žiadal mimoriadne zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia a súd mu
vyhovel len vo výške 40 % a vo februári 2016 žalovaný vyplatil žalobcovi z tohto titulu čiastku 36 192,80
eur za zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Žalobca však uvádzal ( č. l. 166), že je si vedomý, že bolo odškodnené bolestné, bolo odškodnenie
sťaženia spoločenského uplatnenia, avšak podľa jeho názoru nebol odškodnený zásah do jeho telesnej
integrity. Pred dopravnou nehodou bol žalobca zdravý človek v produktívnom veku s tým, že po
dopravnej nehode, napriek tomu, že liečba zranení trvala veľmi dlho, lekárska veda už nie je schopnánepriaznivé následky, ktoré má žalobca od okamihu vzniku dopravnej nehody, nejakým spôsobom
zmenšiť. Tieto následky, čo sa týka zásahu do telesnej integrity pretrvávajú až do súčasnej doby
a neustále dochádza k ich zhoršovaniu. Urologické, neurologické, pľúcne následky sa zhoršujú a

došlo aj k zhoršeniu pohybového aparátu žalobcu s tým, že sa vyvinula aj artróza III. stupňa s
obmedzením hybnosti a je predpoklad, že dôjde k operácii a žalobca bude musieť mať umelé kĺby.
Lekárska veda nevie tie zásahy do tela a telesnej integrity nijakým spôsobom sanovať. Tieto nielenže
pretrvávajú, ale plynutím času sa zhoršujú. Žalobca bol pri dopravnej nehody ako spolujazdec a nijakým
spôsobom neprispel k vzniku dopravnej nehody. Išlo o výlučné zavinenie inej osoby. Škodca, ani

poisťovateľ škodcu nijakým spôsobom neprejavili ľútosť, že by mu nejakú pomoc chceli poskytnúť.
Ďalšia vec, ktorá je veľmi podstatná, je zásah do rodinného a súkromného života, ktorý tu bol pred
dopravnou nehodou daný. Žalobca v čase dopravnej nehody mal 36 rokov, dve veľmi malé deti a
jeho partnerka bola na materskej dovolenke. Pod vplyvom toho, že bol tri mesiace úplne ležiacim,
následne prebiehalo liečenie, bol niekoľkokrát hospitalizovaný a išlo o veľmi dlhé hospitalizácie. Aj keď
sa vrátil domov, tak v podstate došlo k úplnému rozvráteniu vzťahov v rámci rodiny, ktoré pociťovali

nielen deti, ale aj partnerka a celá širšia rodina. Citová ujma, pocity negatívne v súvislosti s dopravnou
nehodou a jej následky, tak tie neustále pretrvávajú. Obodovanie bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobca chápe ako odškodnenie následkov zranení, čiže odškodnenie toho fyzického. Neboli
však odškodnené psychické následky a traumy, ktoré on utrpel. Ovplyvnilo to nielen jeho fyzickú
integritu ale aj psychickú. Nemajetkovú ujmu žalobca chápe ako odškodnenie strastí, strachu, bolesti

a jednoducho zmenených a celkovo súkromných možností, ktoré žalobca stratil. Z tohto dôvodu sa
domáha odškodnenia nemajetkovej ujmy.

11. Žalovaný v priebehu konania aj po rozhodnutí krajského súdu trval na tom, že nie je daná jeho
pasívna legitimácia s tým, že súd ale má za to, že Ústavný súd SR výrazne prekročil svoje poslanie

tým, že sa pustil do interpretácií zákonných ustanovení, avšak je potrebné rozhodnutie krajského súdu
v tomto smere rešpektovať. Čo sa týka uplatňovaného nároku žalovaný na pojednávaní ( č. l .165)
poukázal na to, že táto náhrada nemajetkovej ujmy podľa neho názoru supluje bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia, kde sa teda podľa názoru žalovaného skloňuje jedna a tá istá vec. V tomto
kontexte poukázal žalovaný na viaceré rozhodnutia, ktoré podľa neho vylučujú uplatnenie bolestného,

sťaženie spoločenského uplatnenia a aj nemajetkovú ujmu. Poukázal na to, že aj ÚS vo svojom
náleze číslo I.ÚS/426/2014 konštatoval, že z pohľadu citovanej platnej právnej je zrejmé, že tieto
ujmy sú kryté inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia a odškodňované jednorazovo na základe
bodového ohodnotenia v závislosti od rozsahu obmedzení pri uplatnení v živote a spoločnosti. ÚS SR
uviedol, že citované ustanovenia zákona č. 437/2004 Z. z. upravujú náhradu za dôsledky poškodenia

zdravia v pracovnom, kultúrnom i súkromnom, manželskom, ale napr. aj v politickom, či športovom
živote. Pokrývajú teda náhradu všestranných obmedzení poškodeného v rôznych sférach jeho života
pri plnení rôznych spoločenských úloh, ktoré sa prejavujú ako dôsledok poškodenia zdravia. ÚS SR
poukázal na skutočnosť, že pokiaľ sa zdravie naďalej zhoršuje tak, ako to prezentuje žalobca, je možné
uplatniť mimoriadne zvýšenie, ale jednoznačne ÚS SR vylúčil to, aby sa suplovalo bolestné a náhrada

spoločenského uplatnenia a jeden a ten istý nárok sa uplatňoval aj nemajetkovou ujmou a ochranou
osobnosti. Žalovaný zastáva stanovisko, že nie je možné tieto obmedzenia v spoločnosti pokryť aj
nemajetkovou ujmou. Je to v rozpore s konštantnou judikatúrou súdov SR aj uznesením ÚS. Čo sa týka
výšky, ktorú si žalobca uplatnil ako nemajetkovú ujmu, pri ktorej mal žalovaný, že tu nárok nevznikol, je
určite neprimerane vysoká, pretože v takejto výške sa neposkytuje ani rodičom, ktorí prišli o dieťa, ktoré

umrelo. V tomto smere poukázal na viaceré rozhodnutia súdov SR ( č. l. 182,183). Žalobca je živý, aj keď
má určité problémy, ale práve na odškodnenie jeho problémov slúži sťaženie spoločenského uplatnenia
a bolestné. Z tohto dôvodu žalovaný považuje žalobu za absolútne neodôvodnenú.

12. V konaní nebolo preukázané, že by došlo, či už zo strany vinníka dopravnej nehody - poistenca

žalovaného alebo zo strany poisťovateľa, k nejakému ospravedlneniu alebo nejakému záujmu o
zdravotný stav a o to, akým spôsobom zasiahla predmetná dopravná nehoda do života žalobcu.
Žalobca sa musel súdne domáhať navýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako
aj doplatenia ďalších nárokov zo strany žalovaného. Súd musí konštatovať, že v dôsledku predmetnej
dopravnej nehody došlo k zásahu do osobnostnej sféry žalobcu, ktorý bol priamym účastníkom

dopravnej nehody. Právo na ochranu osobnosti v zmysle ust. § 11 a nasl. OZ zahŕňa v sebe právo na
život a zdravie, ako aj právo na súkromný a rodinný život. V danom prípade v dôsledku dopravnej
nehody došlo k zásahu do osobnostného práva žalobcu na zdravie a telesnú integritu, ako aj do práva
na súkromný a rodinný život. V prípade neoprávneného zásahu do týchto práv majú dotknuté osobynárok v zmysle § 13 OZ v prvom rade domáhať sa zdržania neoprávnených zásahov, ďalej odstránenia
následkov neoprávneného zásahu a poskytnutia primeraného zadosťučinenia. Satisfakcia prichádza do
úvahy v prvom rade v podobe morálnej, napr. ospravedlnenie, nárok na priznanie finančnej satisfakcie

- náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch prichádza do úvahy len vtedy, ak by sa morálna satisfakcia
nezdala postačujúca, a ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť
v spoločnosti. Pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia sú stanovené dve kritéria, z
ktorých musí súd vždy vychádzať, a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za akých
došlo k neoprávnenému zásahu.

Popri nároku vyplývajúcom z titulu ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. OZ vystupuje ako ďalší
samostatný nárok na náhradu škody podľa § 420 a nasl. OZ v danom prípade teda ide o osobitnú
zodpovednosť podľa § 427 OZ za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky, keď škoda bola
spôsobená prevádzkou motorového vozidla. Z titulu tejto zodpovednosti za náhradu škody má
poškodený nárok podľa §444 OZ na jednorázové odškodnenie bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia. Ide teda o dva samostatné nároky - nárok na náhradu škody na zdraví a

nárok na náhradu nemajetkovej ujmy pri zásahu do práva na ochranu osobnosti. Na jednej strane sú
tieto nároky úplne samostatné. Na druhej strane si však v istom zmysle konkurujú, keď sú hodnotené
na základe z časti totožných a z časti veľmi podobných skutkových tvrdení. Na ich uplatnenie je preto
potrebné poskytnúť súdu také skutkové tvrdenia s následkom poškodenia zdravia, aby bolo možné
odlíšiť nárok na náhradu škody na zdraví a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy pri zásahu do práva

na ochranu osobnosti. Súd je pri tom viazaný ústavným princípom proporcionality, v zmysle ktorého
odškodnenie má dostatočné, dôstojné a adekvátne. Dvojitým hodnotením vzniknutej nemajetkovej ujmy
na ľudskom zdraví - v režime náhrady škody na zdraví a v režime ochrany osobnosti na základe
totožnýchskutkovýchtvrdení, bydochádzalokporušeniuvšeobecnejprávnejzásady„nonbisinidem“,
ako aj už spomenutého princípu proporcionality. V rámci poškodenia vo forme bolestného sa zohľadňujú

všetky zdravotné špecifiká poškodenia zdravia poškodeného. V rámci posudzovania výšky náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa posudzuje celý široký komplex následkov poškodenia zdravia,
pričom takto široko vymedzený rámec špeciálnej úpravy právnej ochrany nepochybne v sebe zahŕňa i
ochranu dôstojnosti osoby dotknutej neoprávneným zásahom i práva na súkromný a rodinný život.
Pokiaľ by na základe rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobcu nebolo odškodnenie z titulu náhrady

škody na zdraví, a to bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia dostatočnou satisfakciou za
vzniknutú ujmu na jej osobnostných právach, mohol by sa domáhať ďalšej satisfakcie podľa ustanovení
na ochranu osobností. Toto však nie je možné na základe totožných skutkových tvrdení. Sťaženie
spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví ma preukázateľné nepriaznivé
dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb.

Zvýšenieodškodneniazávisíodsplneniapredpokladov,ktoréhopoškodilivoveku,vktoromutrpelškodu
na zdraví, ktoré mal pre ďalšie uplatnenie v živote a v spoločnosti, a ktoré sú pre neho obmedzené
alebostratené.Podsťaženímspoločenskéhouplatneniatrebarozumieťjednakvylúčenie,čiobmedzenie
účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom
živote.

13. Tak, ako už bolo vyššie skonštatované, je nepochybné, že predmetná dopravná nehoda pri ktorej
žalobca utrpel poškodenie zdravia znamenala zásah do jeho súkromného a rodinného života, a teda
aj zásah do jeho osobnostnej sféry, ktorá požíva ochranu v zmysle ust. § 11 a nasl. OZ. Podmienkou
priznania náhrady nemajetkovej ujmy z titulu neoprávneného zásahu do osobnostnej sféry žalobcu je

však to, aby intenzita okolností takéhoto zásahu odôvodňovali priznanie finančného zadosťučinenia,
keď by sa iná nemateriálna forma satisfakcia javila ako nedostatočná. Následky poškodenia zdravia
žalobcu a dopad tejto udalosti na jeho súkromný a rodinný život boli nie zanedbateľné a intenzita zásahu
do jeho súkromného a rodinného života je značná a nenapraviteľná. V danom prípade nedošlo len k
prechodnému vplyvu nehody na súkromný a rodinný život žalobcu. Žalobca je dlhodobo obmedzený

v pracovnej oblasti a podľa názoru súdu bolo preukázané úplné zhoršenie rodinných vzťahov. Žalobca
sa po dopravnej nehode po čase už nevrátil k svojim voľno-časovým aktivitám a k svojmu pôvodnému
životu. Z citovaných ustanovení zákona č. 434/2004 Z.z. vyplýva, že zmyslom náhrady za bolesť a za
sťaženie spoločenského uplatnenia je poskytnúť peňažnú náhradu za ujmu spôsobenú zásahom do
telesnej integrity fyzickej osoby. Z nich, ani zo zásad na hodnotenie bolesti ( § 9 zákona č. 437/2004

Z.z.) zásad na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia ( § 10 zákona č. 437/2004 Z.z.), ale
ani zo sadzieb bodového ohodnotenia ( príloha 1. zákona č. 437/2004 Z.z.) nie je možné vyvodiť,
že by sa náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytovali za ujmu, ktorá sa
premieta do psychickej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti. Takáto ujma sa tedabezprostredne nepremieta do fyzickej integrity, ani do majetkovej sféry fyzickej osoby. Treba ju preto
dôsledne odlišovať od majetkovej ujmy, vrátane ujmy na zdraví s majetkovými dôsledkami a inej
nemajetkovej ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do telesnej integrity fyzickej osoby, za ktorú

sa náhrada poskytuje podľa iných predpisov ( § 444 OZ ). Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch v zmysle ust. § 13 ods. 2 OZ je dosiahnuť vyváženosť miery ujmy na hodnotách ľudskej
dôstojnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takej nemajetkovej ujmy a s prihliadnutím
na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, optimálne a tým účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý
následok neoprávneného zásahu a poskytnúť čo najúplnejšiu a najúčinnejšiu občiansko-právnu ochranu

osobnosti fyzickej osoby. Na rozdiel od toho zmyslom náhrady ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok
do telesnej ( fyzickej integrity ) fyzickej osoby ( § 444 OZ ) je pokúsiť sa poskytnúť relutárnu náhradu
za ujmu spôsobenú poškodením zdravia, jeho liečenia alebo odstraňovania jeho následkov, resp. za
ujmu na zdraví, ktorá má preukázateľné nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh
( sťaženie spoločenského uplatnenia ). Tvrdenie žalovaného, že rámec špeciálnej úpravy odškodnenia

ujmy na zdraví fyzickej osoby zahŕňa v sebe i ochranu dôstojnosti osoby dotknutej neoprávneným
zásahom i práva na súkromný a rodinný život, podľa názoru súdu nemá oporu v platnej právnej úprave
odškodnenia ujmy na zdraví. Právo na ochranu osobnosti primárne poskytuje ochranu pred zásahmi
do psychicko-morálnej integrity osoby, pričom právo na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia
poskytuje prevažne ochranu pri zásahu fyzickej integrity jednotlivca. Tieto nároky sledujúc ochranu

rôznych záujmov je preto potrebné považovať za rovnocenné a samostatné. Nie je možné vylúčiť, že
jedným konaním budú súčasne naplnené predpoklady zodpovednosti za zásah do osobnostných práv,
ako aj podmienky na náhradu škody.

14. Následky poškodenia zdravia žalobcu a dopad tejto udalosti na súkromný a rodinný život žalobcu boli

nie zanedbateľné s tým, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca utrpenú ujmu považuje
za závažnú vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitou neoprávneného
zásahu, jeho trvanie a jeho dôsledky. Neoprávneným zásahom bola narušená celistvosť rodiny žalobcu.
Bolo zasiahnuté do jeho rodinného, súkromného života s následkami trvalými a nezvratnými. Bolo
preukázané, že pre dopravnou nehodou boli vzájomné vzťahy v rodine žalobcu intenzívne a vrúcne.

Členovia jeho rodiny boli v denno-dennom kontakte, spoločne prežívali udalosti bežného života, mali
spoločné záujmy, aktivity a hodnoty. Žalobca jednoznačne utrpel citovú stratu do budúcnosti. Je
ochudobnený v citovej oblasti pre odcudzenie. Stratil možnosť prežívať spoločné chvíle a tešiť sa zo
spoločnej budúcnosti. Súčasne utrpel ujmu spočívajúcu v intenzívnych pocitoch smútku, úzkosti,
zúfalstva, bezvýchodiskovosti, s prihliadnutím na jeho vek a zdravotný stav je možnosť vytvoriť si

zodpovedajúci citový vzťah k osobe iného pohlavia v súčasnej dobe mizivá. Zároveň je potrebné
skonštatovať, že poškodenie zdravia žalobcu je podľa poznatkov súčasnej lekárskej vedy neliečiteľné,
trvalé a nezvrátiteľné, o čom žalobca súdu predložil výsledok posledného vyšetrenia u prof. MUDr. A.
Š., PhD. z Urologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Z. zo dňa 23.1.2018 ( č. l. 187).

15. Z výsluchu žalobcu ( č. l. 61 ) má súd za preukázané, že po dopravnej nehode sa mu úplne
zmenil život, a to nielen jemu, ale aj celej rodiny. Narušil sa jeho vzťah s partnerkou. Jeho intímny život
skončil, čo narušilo aj jeho vzťah medzi ním a jeho partnerkou. Po úraze sa úplne uzavrel, zmenila sa
mu osobnosť, čo sa rieši aj návštevou psychológa. Čo sa týka jeho detí, tak pred dopravnou nehodou
mal úžasný vzťah so synom. Po dopravnej nehode sa tento vzťah narušil. Nemôže sa deťom venovať,

nemôže chodiť s nimi na výlety. Vzťah s deťmi sa takisto zmenil. Je na plnom invalidnom dôchodku od
roku 2014. Pred dopravnou nehodou profesionálne tancoval, trénoval, bol spoločenský, avšak po tejto
dopravnej nehode sa málo stýkava s priateľmi, resp. skoro žiadnych priateľov nemá.

16. V ďalšom súd poukazuje aj na to, že tieto následky boli preukázané aj tým, že žalobca odmietol byť

prítomný pri výsluchu jeho partnerky, ako aj jeho matky na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 12.3.2018,
nakoľko to má zlý psychický vplyv na jeho osobu. Už samotný výsluch jeho partnerky, ako aj jeho matky
žalobcovi spôsobuje stres.
Svedkyňa K. F. - matka žalobcu v rámci výsluchu na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 12.3.2018 ( č.
l. 191 ) potvrdila, že po dopravnej nehode, akonáhle sa pozviechal telesne, začal upadať psychicky.

Začal si uvedomovať, že postihnutia, ktoré má, ho v živote obmedzujú. Bol vlastne problém, aby s ním
bolo možné ísť do mesta, hanbil sa, pretože má poškodenie mechúra a všetko s tým spojené. Boli to
veľké úniky moču, bola to hanba, hanbil sa. Začal sa vzdiaľovať od detí. Deťom to pripadalo smiešne,
musel sa skrývať. Boli v takom veku, že nedokázali pochopiť, že pomôcky ( plienky), ktoré musí mať súpotrebné, že to nie je hanba. Aj jeho syn začal mať psychické problémy hneď, ako sa stala žalobcovi
nehoda, nakoľko boli na seba veľmi naviazaní. Jeho syn mal ísť vtedy do prvej triedy. V čase, keď
bol žalobca v nemocnici, jeho syn odmietal vstúpiť do izby, v ktorej ležal. Táto svedkyňa potvrdila, že

vzťahy medzi žalobcom a jeho synom sa od dopravnej nehody zmenili, nie sú už také intenzívne, ako
boli pred nehodou. U syna žalobcu to zanechalo veľké stopy s tým, že mal prejavy nervozity, zúrivosti.
Boli obdobia keď žalobcu ako otca odmietal, odmietal jeho prítomnosť. Ten vzťah nie je ani v súčasnosti
taký, ako bol predtým. Rovnako táto svedkyňa potvrdila, že žalobca ako otec bol veľmi starostlivý, všade
spolu s deťmi chodil, učil ich o prírode. Mal so synom veľmi dôverný vzťah. Potvrdila, že sa začal

žalobca ako syn vzďaľovať aj od nich, od rodiny, od rodičov. Prestal chodiť na návštevy. Rovnako aj oni
obmedzilinávštevy,pretožebolvzichprítomnostinervózny,hocipreddopravnounehodoubolpriateľský
a komunikatívny. Tancoval, poznal veľa ľudí. Stal sa nezhovorčivým, zadumaným, Niekedy nervóznym,
niekedyvybucholpreveci,prektorébynikdypredtýmnebolvybuchol.Keďbolivrodinenejaképroblémy,
ktoré sa riešili, bol veľmi nápomocný každému. Teraz, keď mali v rodine problém, žalobca už nedokáže
pomôcť.Mávsebeblok.Nechcesipripúšťaťnejakécitovéveci.Tátosvedkyňapotvrdila,žespartnerkou

už nemá taký vzťah, aký mal. Vzťah je narušený. Vplýva to aj na vzťah detí. Rovnako táto svedkyňa
na otázky zástupkyne žalobcu uviedla, že po dopravnej nehode ho navštevovalo veľa priateľov z tanca,
zo školy. Teraz sa už nestretáva s priateľmi, nechce chodiť do spoločnosti. Má len jedného priateľa.
Ten je v Anglicku a keď sa vráti z Anglicka, tak sa s ním stretáva. Pred dopravnou nehodou trénoval
tanec, chodil na vystúpenia, bol stále v spoločnosti, mal veľa priateľov. Na otázku, ako zabezpečuje

žalobca spartnerkouchoddomácnosti,tátosvedkyňauviedla,žetamrobíibapartnerka,onmáinvalidný
dôchodok. Niečo vie opraviť, ale len ak to dokáže opraviť rukami. Pred dopravnou nehodou zariaďoval,
prerábal, robil si všetko sám, bol pracovitý, šikovný, bol veľmi zručný. Toto však po dopravnej nehode
už nie je. Táto svedkyňa poukázala na to, že následky po dopravnej nehode sú nielen fyzické, ale je
narušená aj jeho psychika. Má problém s pamäťou. Je omnoho citlivejší. Stáva sa mu, že pokiaľ sa

začnú rozprávať o nehode odchádza do izby, neplače pred matkou, ale ona sama vidí, že plakal. Čo sa
týka vzťahu žalobcu k jeho deťom po nehode svedkyňa uviedla, že vzťah je dobrý. Je naďalej starostlivý
otec, avšak väčší odstup si od neho udržiava jeho syn. Niežeby ho nemal rád, ale tie prejavy už nie sú
také spontánne, ako boli kedysi. Táto svedkyňa potvrdila, že nechodí vonku, nestretáva sa s priateľmi
od dopravnej nehody z dôvodu, že má kompenzačné pomôcky, t.j., že nemôže chodiť vonku dlhšie,

spoločensky sa stretávať, nakoľko má obmedzenia, čo sa týka poškodenia mechúra.

17. Svedkyňa B. S. - družka žalobcu na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 12.3.2018, svojou výpoveďou
jednoznačne potvrdila, akou intenzitou zasiahla predmetná dopravná nehoda do súkromného a
rodinného života žalobcu, že je táto intenzita značná a nenapraviteľná, nakoľko došlo k vážnemu a

pretrvávajúcemu prerušeniu rodinných väzieb. Potvrdila, že predtým žili ako každá mladá rodina s
dvoma malými deťmi. Žalobca slušne zarobil. Mali dobrý fungujúci vzťah, hádky boli len výnimočne.
Chodili na výlety s deťmi celá komplet rodina. Po dopravnej nehode, ako sa vyjadrila svedkyňa, to bola
čistá katastrofa. Táto svedkyňa potvrdila, že sa zmenil vzťah syna s otcom, teda žalobcom. Zaťal sa,
odmietal chodiť do nemocnice. Dcéra bola malá, tak to až tak nevnímala. Táto svedkyňa uviedla, že po

návrate z nemocnice sa snažil žalobca byť samostatný, avšak dostával vysoké dávky návykových látok,
čiže Tramalu od bolesti s tým, že mal depresie a následne sa to potom, čo sa týka ich vzťahu, zlomilo.
Odstavil ju úplne. Snažil sa tvrdohlavo cez všetky bolesti zvládnuť všetko sám. Odmietal partnerku, jej
opateru, lásku a odvtedy ide všetko dole vodou. Potvrdila to, že už nežijú spolu ani ako partneri, pretože
on aktívne nemôže. Stále nosí plienky. Urologické veci nie sú v poriadku. Nie je to dobré ani po citovej

stránke a ak nemáte sexuálnu stránku v poriadku, tak nie je v poriadku ani citová. Žalobca si drží od
nej odstup. Ich vzťahy ochladli. Bývajú spolu, ale nežijú spolu ako partneri. Žijú spolu len kvôli deťom.
Všetky starosti v domácnosti sú na partnerke. Žalobca nechodí vonku, nechodí s priateľmi. Má depresie,
ktoré lieči po urologických problémoch. Keď sa ohlási návšteva, tak sú také stavy, že ju musia zrušiť na
poslednú chvíľu, že sa na to necíti s tým, že ani jej rodičia už nechodia k nim na návštevu. Chodí iba

ona k nim s deťmi. S tým, že na otázku zástupkyne žalobcu potvrdila, že má žalobca prehodený deň
s nocou, čo súvisí s liekmi po operácii. Chodí správať okolo 2.00 hod. v noci. Potom zavezie deti do
školy, príde domov a pokiaľ nemá nijaké povinnosti - kontroly u lekárov, ľahne si a spí celé doobedie.
Potom idú pre deti do školy. Veľmi málo pomáha v domácnosti, nakoľko má aj problémy s krížami. Čo
sa týka víkendov, tak nechodievajú nikde ako rodina. Väčšinou 90 % sú doma s tým, že často predtým

chodili na prechádzky, na rôzne výlety celá rodina a takto to fungovalo. Aj mužské práce vykonáva
partnerka v domácnosti, nakoľko žalobca po fyzickej stránke to nemôže. Táto svedkyňa potvrdila, že
vinník dopravnej nehody nikdy nebol za nimi, ani sa nikdy neospravedlnil. K finančnej a sociálnej situácii
v rodine svedkyňa uviedla, že žalobca má v priemere okolo 300 eur, ona zarobí 450 eur do 500 eur aj sdaňovým bonusom, takže na chod 4-člennej rodiny, s tým, že ona má ešte dve dcéry, ktorým takisto ako
rodič sa snaží pomôcť, tak to nestačí. Aj keď majú nejaké peniaze z týchto vecí, ktoré boli vyplatené,
odložené, tak treba rátať s tým, že deti rastú. Chcú ako rodičia, by syn študoval na 8-ročnom gymnáziu,

pretože je šikovný. Krúžky takisto niečo vyžadujú. Nemohli si to dovoliť, pretože neboli na to peniaze,
aby sa cestovalo z E. S. T. M. Z.. Dcéra má talent na tanec po otcovi, tak sa ju snažia v tom podporovať,
čo takisto stojí nejaké peniaze. Žalobca nemôže zarábať, pretože nevládze robiť akúkoľvek činnosť,
v momentálnom stave nevládze nič robiť, ani fyzickú, ani psychickú, ani žiadnu prácu, a keby zarábal,
tak sú na tom oveľa lepšie a žiadne odškodnenie by nepotrebovali. Treba rátať s tým, že nie je z čoho

našetriť deťom do života, na vysokú školu, keď budú chcieť ísť. Na bežné veci, ako sú výlety, dovolenky,
na to nemajú. Sú fakt mesiace, keď týždeň pred výplatou si musí požičiavať peniaze, aby vôbec vyžili,
aby došli do výplaty.
18. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že došlo k ukončeniu vzťahu, čo sa týka intímnej,
citovej oblasti s partnerkou, narušili sa vzťahy s deťmi, blízkou rodinou. Dokonca po dopravnej nehode
bol problém finančný, čo sa týkalo splácania úverov. Na základe uvedeného súd musí konštatovať, že

odškodnenia,ktorébolidoposiaľposkytnuté,čiužzabolesťalebozasťaženiespoločenskéhouplatnenia
neodškodnili citovú ujmu, ktorú žalobcu utrpel v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú zavinil
poistenec žalovaného. Poistenec žalovaného sa vo vzťahu, či už k žalobcovi alebo k ostatným členom
jeho rodiny vôbec neospravedlnil a svoje konanie ani neoľutoval. Ujma, ktorú žalobca utrpel je závažná.
Je potrebné ju finančne odškodniť a v konaní bolo preukázané, že došlo k vážnemu a pretrvávajúcemu

narušeniu rodinných väzieb, došlo k trvalému vplyvu nehody na súkromný a rodinný život žalobcu, ktorý
je doživotne obmedzený v pracovnej oblasti, je plne invalidný. Došlo k úplnému zhoršeniu rodinných
vzťahov, t.j., že sa rozpadol vzťah s partnerkou, čo sa týka citového, sexuálneho života. Zhoršili sa
rodinné vzťahy k rodičom, rodičom partnerky a aj vzťahy medzi ním a deťmi sa zhoršili. Nie je pre
nich už vzorom, berú ho len ako člena domácnosti a žalobca sa po dopravnej nehode vôbec nevrátil

k svojim predtým voľno- časovým aktivitám. Zmenila sa povaha žalobcu, pribudli depresie, stráni sa
ľudí, nechodí vonku práve z dôvodu poruchy mechúra, vyhýba sa návštevám, vyhýba sa spoločenským
aktivitám. Zmenila sa aj osobnosť žalobcu práve v dôsledku predmetnej dopravnej nehody. Musel sa
vzdať doživotne svojich záľub, ďalej nemôže zabezpečovať potreby rodiny. Z tohto dôvodu súd má
za to, že sú splnené podmienky priznania náhrady nemajetkovej ujmy z titulu neoprávneného zásahu

do osobnostnej sféry žalobcu. Čo sa týka výšky, ktorú si uplatni žalobca, čo je 20 000 eur, tak súd v
tomto smere považoval námietky žalovaného za dôvodné. Mal za to, že predmetná výška nemajetkovej
ujmy 20 000 eur je neprimerane vysoká aj vzhľadom na rozhodnutia súdov, čo sa týkalo priznávania
výšky náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej pozostalým smrťou blízkej osoby pri dopravnej nehode,
viď napr. rozsudok KS v Nitre č. k. 5Co/182/2013, KS v Banskej Bystrici č. k. 14Co/339/2011. Na

druhej strane súd poukazuje na výšku náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá bola priznaná napr. v dôsledku
neoprávneného zásahu do ochrany osobnosti v súvislosti médiami, kde boli priznávané omnoho vyššie
čiastky v spojení s uverejnením nepravdivých článkoch v týždenníkoch, denníkoch, napr. rozhodnutie
NS SR 4cdo 320/2015, ktorý odmietol dovolanie vo veci, kde bolo priznaných 20.000 eur bývalému
prezidentovi PZ SR za uverejnenie článku v dvoch denníkoch a odvysielanie príspevku v relácií TV

Markíza s nepravdivými tvrdeniami o navrhovateľovi. Súd mal za to, že majetková ujma vo výške 10
000 eur vzhľadom na intenzitu zásahu do súkromného, rodinného života žalobcu, ktorá bol značná a
nenapraviteľná, vo výške 10 000 eur je adekvátna. Vo zvyšku žalobu zamietol.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ( ďalej len

„CSP“), podľa ktorého, súd prizná náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní
pred súdom prvej inštancie plne procesne úspešný, čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška
plnenia, vyplývajúca z tohto procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu. Preto súd priznal
žalobcovi náhradu trov konania z prisúdenej sumy, avšak v plnej výške. Podľa § 262 ods. 2 Civilného
sporového konania o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.