Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/104/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618203524
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1618203524.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.
Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v sporovej veci žalobkyne: R. A., N.. XX.X.XXXX, B. XXX/X,
T., zastúpenej Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO: 36 836
460, proti žalovanému: J. A., N.. XX.X.XXXX, B. XXX/X, T., zastúpenému advokátom JUDr. Dušanom
Daňovým, Nám. Martina Benku 15, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie

žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 5C/38/2018-36, zo dňa 18.1.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená
povinnosť písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou ani inými prostriedkami ani len čiastočne
nekontaktovať žalobkyňu a to až do odpadnutia dôvodov, potvrdzuje.

II. Žalobkyni priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému
povinnosť písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou ani inými prostriedkami ani len čiastočne
nekontaktovať žalobkyňu a to až do odpadnutia dôvodov (výrok I.); zakázal približovať sa na vzdialenosť
menšiu ako 5 metrov k žalobkyni až do odpadnutia dôvodov (výrok II.); uložil povinnosť nahradiť
žalobkyni trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o neodkladnom opatrení (výrok III.) a

žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo
výške 33 eur (výrok IV.).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podaním doručeným súdu 20.12.2018 domáhala, aby
súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou ani inými prostriedkami ani len čiastočne ju nekontaktovať, ako aj zákaz

približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a to až do odpadnutia dôvodov. Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že približne od roku 2015 sa žalovaný začal voči nej
správať hrubo, vulgárne a bezcitne; začalo to slovnými urážkami, výčitkami prameniacimi z finančných
problémov, ktoré mala ich spoločná firma W. C., B..T..Y.., B. B. P.T. X, T., kde je konateľkou a žalovaný
predstavuje to, čo firma potrebuje na svoj chod - podnikanie v autodoprave, stavebníctve a výrube lesov.
Práve kvôli finančným problémom firmy museli predať svoj dom na B. XXX/X M. T., ktorý odkúpil ich

známy a dovolil im bývať v ňom, kým sa ich situácia nezlepší. Žalovaný, ktorý je v súčasnosti vo väzbe
pre podozrenie z týrania jej osoby, nemá prihlásený žiadny pobyt v dome najmä kvôli dlhom. Ich situácia
sa len zhoršovala, pričom stres a tlak si žalovaný na nej vybíjal pravidelne, neustále a čoraz častejšie
a intenzívnejšie, po čase ju začal aj fyzicky napádať, dal jej facku, ťahal za vlasy, stískal ruky, chytil
pod krk a pod., ale nikdy mu nemohla oponovať, pretože by sa to len zhoršilo. Facku jej dal aj pred
očami matky, ale pred inými ľuďmi sa kontroloval, k psychickým a fyzickým útokom dochádzalo iba

keď boli sami a bála sa to komukoľvek povedať. Manželmi boli od 15.10.2005 a dňom 16.9.2015 sú
právoplatne rozvedení, pričom majú spolu tri maloleté deti. Kvôli firme a deťom po rozvode neodišla odžalovaného, pretože jej dookola sľuboval zlepšenie, napokon i kvôli strachu vzdorovať mu. V októbri
2017 pre množstvo povinností zabudla podať daňové priznanie, v dôsledku čoho daňový úrad zrušil
firme registráciu pre DPH a prišli o veľa peňazí; v deň, keď sa to žalovaný dozvedel, tak ju udrel do

tváre, že spadla na zem až jej z toho tiekla v ústach krv. Psychické útoky, výčitky a vyhrážky sa od
toho dňa vyostrili a žalovaný ju začal týrať aj ekonomicky, keď jej odobral bankomatové karty, dával
iba peniaze na presne to, čo sám kázal kúpiť a zakázal jej jesť čokoľvek iné ako suché rožky. Začalo
sa tiež sexuálne týranie; žalovaný začal požadovať praktiky, ktoré sa jej protivia a ponižujú ju, a to i
dva až trikrát denne, v ktorúkoľvek hodinu dňa, podľa toho, kedy bol doma. Pod hrozbou musela plniť

jeho ponižujúce želania, pričom nedbal ani na prítomnosť detí; týkalo sa to všetkých foriem týrania
ekonomického, fyzického, psychického. Uviedla, že roky mlčala a nezdôverila sa nikomu kvôli deťom a
firme a tiež preto, že si vyčítala spoluzavinenie finančných problémov firmy a z toho prameniaci stres
žalovaného, avšak nádej na zlepšenie situácie sa strácala, pretože porušoval sľuby a sexuálne týranie
nemalo konca. V septembri 2018 ju udrel päsťou do oka počas noci, keď ich syn chytil záchvat kašľa a až
po desiatich dňoch od incidentu nabrala odvahu a kvôli pretrvávajúcim bolestiam hlavy išla k obvodnej

lekárke, ktorej sa priznala, že ju udrel bývalý manžel. Po rozhovore s kamarátkou, ktorá bola v podobnej
situácii, sa dňa 12.11.2018 žalovanému reálne vzoprela, odmietla sex a chcela odísť z domu preč, na
čo ju zdrapil, chytil pod krk a nepustil, avšak vytrhla sa mu a ušla z domu; aj keď ju telefonicky neustále
prenasledoval, podarilo sa jej ujsť na políciu a konečne nabrala odvahu ohlásiť polícii, čo sa u nich doma
toľké roky dialo a doposiaľ vystupňovalo do neúnosnej a bezpečnosť, zdravie ako aj život ohrozujúcej

miery. Sám žalovaný vo svojej výpovedi priznal hádky pretrvávajúce od roku 2008, kedy ju prvýkrát udrel
popri hádke a tiež skutočnosť, že má slabé nervy. Dňa 14.11.2018 bola vypočúvaná ako svedkyňa jej
matka, ktorá potvrdila neľudské, agresívne, ponižujúce až tyranizujúce správanie žalovaného, dokonca
aj voči ich maloletým deťom, pričom potvrdila, že strach zo žalovaného má nielen žalobkyňa, ale aj deti,
ktoré mu „robia doma slúžky“ a priznali sa jej, že sa otca boja. Svedkyňa odovzdala pri výsluchu polícii

zošit žalobkyne - denník hrôzy, ktorý dňa 12.11.2018 nechala u rodičov v dome a tiež jej rukou písaný
papier - list na rozlúčku. Dňa 14.11.2018 bola vypočúvaná ako svedkyňa kamarátka žalobkyne K. S.,
ktorá potvrdila, že žalobkyňa má strach zo situácie doma a do trestného spisu priložila jej fotografiu
s obrovskou modrinou na oku, ktorú jej v SMS správe poslala. Žalovaný má dva záznamy v registri
trestov, pričom aktuálne mu bol uložený trest odňatia slobody 5 mesiacov s podmienečným odkladom na

skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov do 7.6.2019; z odpisu registra priestupkov taktiež vyplýva, že bol v
minulosti opakovane postihovaný za priestupky (23 krát), vrátane priestupku spočívajúcom vo fyzickom
útoku na inú osobu a aktuálne je vo väzbe a obvinený zo spáchania zločinu tyrania blízkej a zverenej
osoby, pričom možnosť nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka za súčasného
uloženia primeraných povinností a obmedzení je vylúčená. V odôvodnení uznesenia Okresného súdu

Malacky sp. zn. 0Tp/431/2018, zo dňa 28.11.2018, o vzatí obvineného do väzby a o tom, že väzba sa
nenahrádza dohľadom sa konštatuje, že „konanie obvineného je nekontrolovateľné, nepredvídateľné,
pričom pri ponechaní obvineného na slobode nie je možné vylúčiť, že v prípade ponechania na slobode
by mohlo mať voči poškodenej nenapraviteľné následky.“ Žalovaný konal agresívne aj počas trvania
podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody; spolužitie, či len kontakt so žalovaným je pre

ňu nebezpečné a ohrozuje nielen jej bezpečnosť a zdravie po fyzickej i psychickej stránke, ale aj
samotný život. Navyše za aktuálnych okolností je situácia o to vážnejšia, že žalovaný sa „neovládne“
pri vzájomnom kontakte v dôsledku vzoprenia sa voči nemu, konkrétne podaním trestného oznámenia,
preto mala odôvodnený strach, že pod vplyvom okolností po jeho prepustení z väzby jej pôjde o život.
Z uvedených skutočností možno situáciu žalobkyne posúdiť ako kritickú, život, zdravie a bezpečnosť

vážne ohrozujúcu; správanie žalovaného ohrozuje jej duševnú a telesnú integritu, pričom už v minulosti
bola kvôli jeho správaniu v situácii, že si chcela siahnuť na život.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie
ozrejmil, že neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom

súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k
ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne
hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na
strane žalobcu. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí žalobca
osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému

sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostrednej hroziacej ujmy. Splnenie zákonných
predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia však súd musí skúmať z hľadiska účelu súdneho
konania vo všeobecnosti a ochrany práv a právom chránených záujmov všetkých subjektov konania.3.1. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje v
celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi
sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným
neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený
nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie
škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne
hrozízhoršeniejehoprávnejpozíciedotakejmiery,žemubudenaďalejzbytočnéuchádzaťsaokonečnú
súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť ani
uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu
nanariadenieneodkladnéhoopatrenia,čijenároknavrhovateľaosvedčenýačijevydanieneodkladného

opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia
výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená.

3.2. Z návrhu žalobkyne mal za zrejmé, že navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojho
života, telesnej, duševnej alebo sexuálnej integrity, osobnej slobody alebo bezpečnosti, pričom táto

ochrana bude dosiahnutá tým, že súd zakáže žalovanému, ktorý je voči nej podozrivý z násilia,
približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov (§ 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p.) a súčasne mu uloží
povinnosť písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou ani inými prostriedkami ani len čiastočne
ju nekontaktovať (§ 325 ods. 2 písm. g/ C.s.p.). Uviedol, že primárnym účelom nariadenia takéhoto
neodkladného opatrenia je zabránenie akejkoľvek forme násilia, ako sú fyzické násilie, obťažovanie,

sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.

3.3. Ďalej súd prvej inštancie vysvetlil, že v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), písm. g) a písm. h)
C.s.p. ide o aktuálny a účinný prostriedok preventívneho riešenia problematiky násilia, ktoré možno vo
všeobecnostidefinovaťakoúmyselnépoužitiefyzickejsilyalebomoci,buďlenpravdepodobneohrozené

alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok
alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, psychickej škody a podobne. Násilie znamená
najčastejšie označenie jednorazového fyzického ataku, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje
ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania,
ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj

jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Deklarácia o odstránení
násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993, označuje násilie
ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme
alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania, alebo svojvoľného obmedzovania
slobody vo verejnom či súkromnom živote (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 10/2012).

S účinnosťou od 1.1.2015 môže súd aj v civilnom konaní uložiť povinnej osobe zákaz priblížiť sa k
chránenej osobe na určenú vzdialenosť, alebo aby sa iba obmedzene k nej približoval; toto má význam
najmä v konaniach, ktoré vykazujú vysokú mieru vzájomnej agresivity účastníkov konania a takom
prípade súd vymedzí rozsah povoleného kontaktu alebo určí celkový zákaz kontaktu s chránenou
osobou, pričom stačí osvedčiť, že telesná integrita alebo duševná integrita strany (v prejednávanej veci

žalobkyne)môžebyťtakýmtokonanímohrozená,hocibydosiaľešteknarušeniutelesnejaleboduševnej
integrity nedošlo s tým, že osobitná úprava platí pre trestné konanie.

3.4. Súd prvej inštancie mal z listinných dôkazov za osvedčené ohrozenie telesnej, duševnej a sexuálnej
integrity žalobkyne konaním žalovaného; medzi žalobkyňou a žalovaným existuje právny vzťah (pomer),

pretože sú bývalými manželmi a žijú, resp. žili až do jeho vzatia do väzby, v spoločnej domácnosti v
dome na Senickej 572/4 v Rohožníku, ktorý nie je vo vlastníctve ani jedného z bývalých manželov. V
špecifikovanom rodinnom dome žijú aj ich maloleté deti, ktoré sú z výpovedí žalobkyne ako aj jej matky
tiež minimálne v ohrození zdravia a života a v ohrození ich mravnej výchovy.

4. Konštatujúc, že vzájomný pomer strán ako bývalých manželov vyžaduje bezodkladnú úpravu, súd
prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 324 ods. 1, § 325 ods.
1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a § 336 ods. 1 C.s.p. vyhovel a s poukazom na závažnosť
pretrvávajúcej situácie obmedzil trvanie neodkladného opatrenia až odpadnutia dôvodov. Zároveň poučilstrany, že ak sa povinná osoba dopustí závažného alebo opakovaného konania, aby zmarila zákaz
alebo obmedzenie kontaktu alebo priblíženia sa, ktoré boli vydané neodkladným opatrením v civilnom
procese, môže tým naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného

rozhodnutia v zmysle § 348 ods. 1 písm. i) Trestného zákona a nežiaducim sledovaním, vyhľadávaním
alebo kontaktovaním chránenej osoby môže dôjsť aj k spáchaniu trestného činu nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona.

5. Proti uzneseniu vo výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť písomne,

telefonicky, elektronickou komunikáciou ani inými prostriedkami ani len čiastočne nekontaktovať
žalobkyňu (výrok I.) a proti absencii výroku o povinnosti podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, podal
odvolanie žalovaný a žiadal zrušiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie. Podstatným zhrnutím
skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že
z dôvodu jeho vzatia do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie sp. zn. 0Tp/431/2018 pre
obavu z pokračovania v trestnej činnosti v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, sa zdá byť

nadbytočným nariaďovať neodkladné opatrenie v zmysle § 324 C.s.p., keď účel, ktorý má neodkladné
opatrenie splniť, je toho času zaručený vyšetrovacou väzbou, ktorá je v priebehu trestného stíhania
zárukou, že nebude pokračovať v trestnej činnosti, ktorá tvorí materiálny základ návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Uviedol, že pokiaľ orgány činné v trestnom konaní alebo súd dospejú k záveru,
že je potrebné ho prepustiť na slobodu a hrozila by obava z následného kontaktovania žalobkyne, má

súd, resp. prokurátor v zmysle § 82 Trestného poriadku na posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol
väzbou,uložiťjednoaleboviacprimeranýchobmedzeníapovinnostítaxatívnevymenovanýchpodpísm.
a) až k) citovaného ustanovenia. Mal za nesporné, že ku konfliktom so žalobkyňou došlo v dôsledku
jeho podnikania, keď sa pre druhotnú platobnú neschopnosť dostal do finančných problémov voči
veriteľom, z ktorého dôvodu prepísal spoločnosť na žalobkyňu, ktorá svoju pozíciu vo firme nezvládala

a spôsobila svojim konaním spoločnosti ešte väčšie finančné straty, ktoré v súčasnej dobe v dôsledku
jeho väzby narastajú, pričom sama tieto nedokáže riešiť; len z tohto dôvodu dochádzalo medzi nimi k
hádkam, pričom prioritou pre neho boli tri deti pochádzajúce z manželstva a chod firmy, ktorá dlhodobo
zabezpečovala pre rodinu jediný zdroj príjmu.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Nestotožnilasaúčelovýmianedôvodnýmitvrdeniamižalovanéhovodvolaní,nakoľkosúdprvejinštancie
vykonal pred vydaním napadnutého uznesenia dokazovanie v rozsahu dostatočnom na preukázanie
všetkých rozhodujúcich skutočností. Súd prvej inštancie správne určil trvanie neodkladného opatrenia
až do odpadnutia dôvodov, nakoľko podľa § 330 C.s.p. nie je povinnosťou súdu určiť dobu, po ktorú

bude neodkladné opatrenie trvať. Ohradila sa voči tvrdeniu žalovaného, že nariadenie neodkladného
opatrenia je duplicitné, pretože platí nezávisle od toho či sa žalovaný nachádza alebo nenachádza
vo väzbe a tým plní svoj účel; väzba môže byť kedykoľvek v trestnom konaní zrušená, viaže sa na
maximálne lehoty podľa Trestného poriadku a zrušením neodkladného opatrenia by sa žalovanému bez
upozornenia umožnilo približovať sa k nej a tým negatívne vplývať na jej psychický stav či pokračovať

v týraní. Inštitút väzby a neodkladného opatrenia sú na sebe nezávislé a slúžia odlišným právnym
účelom. Uviedla, že bolo a stále je potrebné nezávisle od trestného konania bezodkladne upraviť
pomery strán neodkladným opatrením, pričom dôvodnosť a trvanie nároku osvedčila v návrhu na jeho
nariadenie. Poukázala na dočasnosť trvania väzby popri samotnom uznesení o nariadení neodkladného
opatrenia, ktoré v zmysle Civilného sporového poriadku môže byť prijaté aj na časovo neohraničenú

dobu až do odpadnutia dôvodov, pre ktoré bolo nariadené; je nepochybné, že takýmto inštitútom je jej v
omnoho výraznejšom rozsahu umožnená psychická regenerácia a nemusí sa obávať o svoje psychické
a duševné zdravie.

7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového

poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal uznesenie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovaného
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

8. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.10. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala

osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

12. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

14. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaného

v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno
podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu; odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej dočasnej ochrany žalobkyne, ako možnej obete
psychického i fyzického násilia bolo potrebné jej návrhu vyhovieť.

15. Celkom nedôvodný je právny názor žalovaného obsiahnutý v jeho odvolaní, že bolo nadbytočné
nariaďovať neodkladné opatrenie, nakoľko účel ktorý má splniť, je v súčasnosti zaručený vyšetrovacou
väzbou v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a po jeho prepustení z väzby, v prípade,
ak bude existovať obava z kontaktovania žalobkyne, môže mu prokurátor, resp. súd uložiť primerané
obmedzenia podľa § 82 písm. a) až písm. k) Trestného poriadku. Právny inštitút väzby obvineného

podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku má totiž preventívny význam spočívajúci v zaistení
osoby obvineného, u ktorej existuje dôvodná obava vyplývajúca z konkrétnych skutočností, že bude
opakovať trestný čin, pre ktorý je stíhaný, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný
čin, ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil; primerané povinnosti a obmedzenia podľa § 82 Trestného
poriadku slúžia výlučne k posilneniu účelu, ktorý by sa dosiahol väzbou obvineného, t.j. je bezprostredne

viazaný na vedené trestné konanie voči obvinenému v situácii, keď konkrétne okolnosti týkajúce sa
trestného stíhania obvineného a osoby obvineného umožňujú nahradiť jeho väzbu zárukou, sľubom
alebo dohľadom podľa § 80 Trestného poriadku alebo peňažnou zárukou podľa § 81 Trestného poriadku,
ktoré je možné zrušiť alebo zmeniť na návrh prokurátora, obvineného alebo probačného a mediačného
úradníka v prípravnom konaní sudcom pre prípravné konanie a v konaní pred súdom aj bez takého

návrhu súd. Hodno podotknúť, že právne inštitúty väzby podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku a
primeraných povinností a obmedzení podľa § 82 Trestného poriadku na jednej strane a neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 1 C.s.p. na strane druhej, sa navzájom nevylučujú, nakoľko slúžia (síce
prostredníctvom obsahovo relatívne príbuznými prostriedkami ochrany), ale odlišným právnym účelom,
nakoľko neodkladné opatrenie je prostriedkom občianskoprávnej ochrany ohrozených práv a záujmov

fyzických a právnických osôb, ktorých stupeň ohrozenia nemusí dosiahnuť trestnoprávnu rovinu, avšak
je takej intenzity, že si vyžaduje neodkladný autoritatívny zásah orgánu súdnej ochrany.

16. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne spoľahlivo osvedčila
naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami,

ktoré dôvodne nasvedčujú tomu, že zo strany žalovaného dochádzalo k psychickému a
fyzickému ubližovaniu žalobkyni, pričom žalovaný ani tieto skutočnosti v odvolaní nesporoval.
Opodstatnenosť uloženého zákazu žalovanému písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou
ani inými prostriedkami ani len čiastočne nekontaktovať žalobkyňu, nie je spochybnená tvrdením
žalovaného, že žalobkyňa svoju pozíciu vo firme nezvládla a spôsobila svojim konaním ešte väčšie

finančné straty, ktoré sama nedokáže riešiť, nakoľko preventívna ochrana psychickej a fyzickej integrity
žalobkyne má absolútnu prednosť pred ekonomickými záujmami žalovaného. Nariadené neodkladné
opatrenie plní aj preventívnu funkciu pred opakovanou viktimizáciou žalobkyne, t.j. pred ujmou, ktorá
by jej ako obeti vznikla v dôsledku pokračujúceho konania žalovaného (páchateľa), ktoré spočíva vpôsobení na obeť vyhrážaním, zastrašovaním, nátlakom, zneužívaním moci nad obeťou, pomstením sa
alebo inou formou s cieľom pôsobiť na fyzickú integritu obete alebo psychickú integritu obete (§ 2 ods.
1 písm. g/ zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov).

17. Odvolací súd neakceptoval ani odvolaciu námietku žalovaného, že v napadnutom rozhodnutí
absentuje výrok o povinnosti žalobkyne podať v určenej lehote návrh vo veci samej, nakoľko Civilný
sporový poriadok na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku upustil od pôvodnej koncepcie
bezpodmienečnej väzby predbežného (teraz neodkladného) opatrenia na konanie vo veci samej;

neodkladné opatrenie podľa Civilného sporového poriadku môže súd podľa okolností nariadiť pred
začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva predpoklady na
uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a
jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená; ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená.

18. Pokiaľ žalovaný bude mať za to, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené,

môže na súde podať návrh na jeho zrušenie a v takom prípade má žalobkyňa v zmysle § 339 C.s.p.
právo vyjadriť sa k jeho návrhu.

19. Žalovaným uvádzané tvrdenia v odvolaní tak neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov uznesenia
súdu prvej inštancie v napadnutej časti, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom

konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie
rozhodnutie v prospech odvolateľa. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom
zhodnotení relevantných skutočností uznesenie v napadnutom výroku, ktorým súdu prvej inštancie uložil
žalovanému povinnosť písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou ani inými prostriedkami ani len
čiastočne nekontaktovať žalobkyňu a to až do odpadnutia dôvodov, ako vecne správne podľa § 387

ods. 1 C.s.p. potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni proti
žalovanému priznal plný nárok náhradu trov odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).