Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 15, 2019

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/30/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307212055
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2019:1307212055.32

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Lapšanskou, v právnej veci žalobcu:

M. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D.Á. Č.. X/XX, E. C., prechodne A. XX/XXX, E. U. H., proti
žalovanému: K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom: L.O. Č.. XX, E. C., zastúpený: JUDr. Ladislav Jonáš,
advokát, so sídlom v Bratislave, Bajzova č. 1, o zaplatenie 14.908,38 eur a iné

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.06.2007 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy
449.130,- Sk titulom náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Skutkovým základom

nároku žalobcu bola skutočnosť, že žalovaný bol v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava III, sp.zn. XT XXX/XXXX uznaný vinným z úmyselného trestného činu ublíženia na zdraví,
porušovania domovej slobody a poškodzovania cudzej veci, trestným rozkazom právoplatným dňa
17.02.2006. Dňa 27.06.2007 bol MUDr. E. G. vypracovaný lekársky posudok, kde boli obodované
diagnózy žalobcu, ktoré sú v príčinnej súvislosti s ublížením na zdraví. Vzhľadom na celkový počet
bodov vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie sumy zodpovedajúcej 1300 bodom, v sume uplatnenej
žalobou. Žalobca sa domáhal tiež zaplatenia úroku z omeškania 0,02639 % denne, za každý i začatý

deň omeškania, počnúc dňom 05.03.2007 a náhrady trov konania. Úpravou žalobného petitu doručenou
súdu dňa 18.02.2010 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 14.908,38 eur spolu s úrokom z omeškania
9,5 % ročne zo sumy 14.908,38 eur od 05.03.2007 do zaplatenia.

2. Podaním doručeným súd dňa 07.09.2009, poprel žalovaný nárok žalobcu a vzniesol námietku
premlčania, na ktorej základe navrhol žalobu zamietnuť.

3. Po bezvýslednom mimosúdnom rokovaní, sa k námietke premlčania sa žalobca vyjadril podaním
doručeným súdu dňa 05.01.2011. Uviedol, že žalobca si uplatnil nárok voči žalovanému dňa 25.06.2007,
na základe lekárskeho posudku vypracovaného MUDr. G.. Ku skutku žalovaného, ktorý bol klasifikovaný
ako ublíženie na zdraví došlo dňa 19.12.2004. Objektívna možnosť ohodnotiť sťaženie spoločenského
uplatnenia nastala až 19.12.2005, rok potom, nakoľko až vtedy bolo možné považovať zdravotný stav
žalobcu, pre účely posúdenia sťaženia spoločenského uplatnenia za ustálený. Premlčacia doba teda
nezačala plynúť pred týmto dňom a žaloba na súd bola podaná včas.

4. Súd vykonal dokazovanie pripojením si trestného spisu XT XXX/XXXX, lekárskymi správami žalobcu,
znaleckým dokazovaním a písomným vyjadrením súdneho znalca. Na nariadenom súdnom pojednávanívypočul strany sporu a ich právnych zástupcov. Na základe vykonaného dokazovania zistil tento
skutkový stav.

5. Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, č.k. XT XXX/XX-XX zo dňa 02.01.2006 bol
žalovaný uznaný vinným , že dňa 19.12.2004 vo Svätom Jure, fyzicky napadol žalobcu tým spôsobom,
že ho päsťami udieral do oblasti tváre ako i celého tela, kopla do rôznych častí tela, čím mu spôsobil
zranenia s práceneschopnosťou od 20.12.2004 do 07.01.2005 a následne na to neoprávnene vnikol do
bytu žalobcu, kde poškodil zariadenie a spôsobil tak žalobcovi škodu v sume 20.797,-Sk, teda inému

úmyselne ublížil na zdraví, neoprávnene vnikol do bytu iného, zničil vec a spôsobil tak na cudzom
majetku škodu nie nepatrnú, čím spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona,
trestný in porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Tr. zákona, trestný čin poškodzovania cudzej
veci podľa § 257 ods. 1 Tr. zákona, za čo bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov a náhradu škody žalobcovi v sume 20.797,-
Sk. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 17.01.2006.

6. Lekárskym posudkom zo dňa 27.06.2006 vypracovaným MUDr. E. G., bolo bolestné ľahkého otrasu
mozgu ohodnotené na 30 bodov, sťaženie spoločenského uplatnenia na 1000 bodov, celkovo spolu
na 1300 bodov. Dňa 28.02.2007 žalobca cestou právneho zástupcu vyzval žalovaného na náhradu
škody na zdraví v sume 373.100,- Sk , v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný reagoval

listom zo dňa 05.03.2007. Žalovaný poprel, že by spôsobil žalobcovi zranenia, na ktoré sa poukazuje
a nárok žalobcu neuznáva. Výzvou zo dňa 19.06.2007 vyzval žalobca žalovaného opäť na náhradu
škody, v celkovej výške 449.130,-Sk, vypočítanej na bodovom základe a priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve v roku 2005.

7. Na základe Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, odbor sociálnych vecí
a rodiny, zo dňa 16.06.2010 bol žalobca uznaný občanom v hmotnej núdzi a bola mu preddavkovo
priznaná dávka v sume 125,57 eur mesačne, počnúc 01.03.2012 zvýšená na sumu 181,37 eur.

8. Súd sa oboznámil s kópiami lekárskych správ žalobcu za obdobie rokov 2009- 2012, z ktorých je

zrejmé, že žalobca je dlhodobo liečený na depresívnu poruchu, pocity úzkosti a zmeny nálad, bolesti
hlavy, neschopnosť sa sústrediť, poruchy spánku.

9. V konaní súd ustanovil súdneho znalca na vyšetrenie duševného stavu žalobcu, MUDr. M. M., znalca
z odboru zdravotníctvo, farmácia, odvetvie psychiatria. Cieľom znaleckého dokazovania bolo ustáliť aká

je diagnóza žalobcu, odkedy touto diagnózou trpí, kedy bol prvýkrát psychiatricky liečený, aký vplyv
naj jeho zdravotný stav mal úraz, ktorý utrpel následkom trestného činu dňa 19.12.2004 a iné zistenia.
Znalec vypracoval znalecký posudok č. 18/2016, kde na strane 17 posudku uvádza , že žalobca trpí
organickou poruchou osobnosti s pseudo neurastenickým syndrómom, ktorý je následkom opakovaných
úrazov hlavy, pričom najzávažnejší úraz sa udial v roku 1999. Úraz hlavy v roku 1999 viedol k trvalému

neurologickému a psychickému poškodeniu sluchu a zraku v jednom oku. Úraz hlavy, ktorý žalobca
utrpel v bitke v roku 2004, nie je možné označiť za hlavnú príčinu depresie, na ktorú sa žalobca lieči,
avšak mohol depresiu spustiť. Postraumatická stresová porucha sa v dokumentácii žalobcu neuvádza,
vysvetľovala by však zhoršenie jeho stavu počas roka 2005. " V závere znaleckého posudku znalec
uviedol, že v roku 1999 utrpel žalobca vážny úraz hlavy s krvácaním do mozgu a trvalým neurologickým

poškodením.Odtohtomomentujetiežmožnédatovaťvznikorganickejporuchyosobnosti,antidepresíva
užíva žalobca od roku 2000, zhoršenie nastalo v roku 2005, ktoré postupne viedlo k invalidizácii žalobcu.
Žalobca bol prvýkrát psychiatricky liečený v roku 1993. Úraz , ktorý utrpel žalobca v roku 2004 bol
nezávažného charakteru, mohol nepriamo viesť k vzniku postraumatickej stresovej poruchy, ktorá však
už v súčasnosti zistená nebola. Už v čase úrazu trpel žalobca neurastenickým syndrómom. Za hlavnú

príčinu žalobcových ťažkostí je možné považovať úraz hlavy v roku 1999. Postraumatickú poruchu
následkom úrazu v roku 2004 je možné dovodiť iba nepriamo, nakoľko v dokumentácii žalobcu nie je
priamo konštatovaná.

10. Žalobca sa k doručenému znaleckému posudku, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, kedy

uviedol, že považuje znalecký posudok za nepresný a navrhol kontrolné znalecké dokazovanie, nakoľko
znalec na jednej strane uvádza ako bezprostrednú príčinu žalobcových ťažkostí úraz hlavy z roku 1999,
avšak nevylučuje ani vplyv úrazu v dôsledku trestného činu žalovaného v roku 2004.11. Súd vypočul súdneho znalca MUDr. M. M. k námietkam, voči znaleckému posudku č. 18/2016.
Znalec uviedol, že príznaky postraumatickej stresovej poruchy a depresívnej poruchy môže prebiehať s
podobnými symptómami. Žalobca sa lieči na depresiu a v jeho zdravotnej dokumentácii vyplýva, že jeho

ošetrujúci lekár nebol oboznámený s incidentom, ktorý sa odohral v roku 2004. V dôsledku tohto úrazu
nedošlo k organickému poškodeniu mozgu a na jeho pôvodnú diagnózu nemal úraz vplyv. Na hučanie
v ušiach sa sťažoval žalobca už predtým, pár dní pred úrazom bol kvôli tomu hospitalizovaný na krčnej
klinike. Žalobca úraz z roku 1999 ani neuvádzal ako závažný, pričom zistený bol opak. V súčasnosti
netrpí žalobca postraumatickou stresovou poruchou a ani jeho ošetrujúci lekár ju nespomína.

12.DožiadanímadresovanýmOkresnémusúduSpišskáNováves,súdzisťovalstanoviskoošetrujúceho
lekára MUDr. T. k zdravotnému stavu žalobcu. Svedok sa vyjadril písomne, podaním doručeným súdu
dňa 13.03.2019. MUDr. T. je ošetrujúcim lekárom žalobcu od roku 2005. Zo zdravotnej dokumentácie
žalobcuvyplýva,žejepohlavomozgovejtraumezroku1999,napadnutýazbitývroku2004,vroku2005
zhoršovanie stavu, hučanie v ušiach, poruchy pamäte. Diagnóza žalobcu je recidivujúca porucha F 33.2.

Pri prvom vyšetrení v roku 2005, žalobca uviedol, že sa mu stav zhoršuje posledný rok. Incident z roku
2004 žalobca pri vyšetreniach neudával. Prejavmi jeho ťažkostí sú smutná nálada s iba prechodnými
zlepšeniami, chronická úzkosť, nízka sebadôvera, chronická bolesť hlavy, porucha spánku, hučanie v
ušiach. Žalobca je v dlhodobej liečbe pre depresívnu poruchu.

13. Z obsahu výpovedí strán sporu na pojednávaniach vyplynulo, že žalobca išiel spolu so žalovaným
hore námestím, smerom k bytu žalobcu. Obaja boli pod vplyvom alkoholu. Žalovaný sa mu vnútil do
domu apostupnezačalbyťagresívny.Fyzickyhonapadolaničilzariadeniedomu.Niektozavolalpolíciu.
Odviezli ho do nemocnice v Petržalke. Následne začal mať problémy, pískalo mu v ušiach, začal mať
psychické problémy. Žalovaný poprel tieto tvrdenia žalobcu a skutok opísal úplne inak. Popísal, že sa

vracal domov , keď zbadal na ulici pristavené auto so zapnutým motorom. Vnútri sedel žalobca a bol
zranený.Poznalisanavzájom.Ponúkolmu,žehoodprevadídomov.Prišlikdomužalobcu,ktorýnevedel
nájsť kľúče . Navrhol žalovanému, aby rozbil okno, čo žalovaný odmietol. Keď sa dostali dnu, žalobca
ho pozval na pohostenie. Začali spolu piť. Žalovaný chcel odísť, ale žalobca mu v tom zabránil a zamkol.
Dohadovali sa a žalobca ho fyzicky napadol. Pobili sa. Žalovaného to nahnevalo a všetko rozbil. Prišla

polícia a žalobca sa začal správať úplne inak.

14. Svedok D. L. vypovedal, že v septembri 2005 videl, ako žalobca autom narazil do auta jeho
priateľkinej mamy, zozadu. Zdalo sa mu, že je v podnapitom stave a zavolal políciu. Žalobca si išiel
domov po papiere a následne už vec riešila priateľkina mama.

15. Právni zástupcovia trvali na svojich písomných vyjadreniach s tým, že právny zástupca žalovaného
trval na námietke premlčania nároku a uviedol, že žalovaný mal problémy už predtým, ako došlo k
incidentu so žalovaným. V záverečnom vyjadrení trval na návrhu žalobu zamietnuť. Po vypovedaní plnej
moci zo strany právneho zástupcu, sa žalobca na pojednávanie nedostavil.

16. Aplikované ustanovenia zákona :

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka , ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka , pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia

Podľa § 445 Občianskeho zákonníka, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje
sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred
poškodením dosahoval.

Podľa § 449 OZ sa pri škode na zdraví uhrádzajú aj účelne vynaložené náklady spojené s liečením.Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. , pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku.

Podľa § 5 ods. 2, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky
zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom
vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé

euro smerom nahor.

17. Právne posúdenie veci

Posúdením skutkového stavu, ktorý bol rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III, v konaní XT XXX/
XXXX zo dňa 02.01.2006 kvalifikovaný ako trestný čin úmyselného ublíženia na zdraví, trestný čin

porušovania domovej slobody a trestný čin poškodzovania cudzej veci, z ktorých bol žalovaný uznaný
vinným, sa súd nezaoberal. V danej veci existuje právoplatné rozhodnutie súdu, ktoré tvorilo základ
nároku žalobcu a ktoré predstavuje res iudicata, teda prekážku rozhodnutej veci. Žalobca si v súdnom
konaní uplatnil nárok na zaplatenie náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré
mu malo vzniknúť v súvislosti s poškodením zdravia v dôsledku trestného činu žalovaného. Žalobca

si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 14.908,38 eur s príslušenstvom, vo vzťahu ku ktorej žalovaný v
celom rozsahu vzniesol námietku premlčania. Úlohou súdu bolo preto v prvom rade potrebné posúdiť
dôvodnosť námietky premlčania tak vo vzťahu k nároku na bolestné a k nároku na náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia a následne posúdiť, či v dôsledku konania žalovaného došlo k poškodeniu
zdravia u žalobcu vo vzájomnej a bezprostrednej príčinnej súvislosti.

18. K poškodeniu zdravia žalobcu došlo dňa 19.12.2004, kedy bol žalobca podľa výsledkov trestného
konania napadnutý žalovaným a následne ošetrený s početnými podliatinami a ľahkým otrasom mozgu.
Žalobca bol v dôsledku úrazu práceneschopný v čase od 20.12.2004 do 07.01.2005. Pre potreby
posúdenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia bol vypracovaný lekárky posudok zo dňa

27.06.2006, pričom žalobu na súd podal žalobca dňa 25.06.2007. Právo na náhradu škody sa premlčí
za dva roky odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá, najneskôr sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky. Jednotlivým nárokom uplatneným žalobcom plynula premlčacia doba
samostatne a preto súd sa nimi i jednotlivo zaoberal. Bolesťou v zmysle citovaného zákona sa rozumie
ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Náhrada

za bolesť musí byť priemerná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu
jeho následkov. Žalobca vedel o škode na zdraví a o tom, kto za ňu zodpovedá bezprostredne po čine,
teda už dňa 19.12.2004. V prípade bolestného, začala podľa názoru súdu plynúť dvojročná subjektívna
premlčaciadobadňa20.12.2004auplynuladňa20.12.2006.Žalobcapodalžalobunasúd,nauplatnenie
náhrady za bolestné až dňa 25.06.2007, po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a preto

v časti náhrady za bolesť , je nárok žalobcu premlčaný. Na trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu
nemožno prihliadať, ak uť dvojročná subjektívna lehota uplynula. V prípade sťaženia spoločenského
uplatnenia a náhrady zaň, sa počíta premlčacia doba odo dňa, kedy je možné považovať zdravotný
stav z hľadiska trvalých následkov poškodenia zdravia, za trvalý. Spravidla sa jedná o jeden rok od
vzniku poškodenia zdravia. Ak teda k poškodeniu zdravia došlo dňa 19.12.2004, začiatok plynutia

premlčacej doby je datovaný na deň 20.12.2005. Subjektívna dvojročná premlčacia doba v danom
prípade uplynula dňa 20.12.2007, trojročná objektívna dňa 20.12.2009, teda nárok na náhradu škody
za sťaženie spoločenského uplatnenia si žalobca podal včas a tento nie je premlčaný.

19. Po tomto závere, súd skúmal dôvodnosť uplatnenia nároku žalobcu z hľadiska splnenia

hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na náhradu škody. Sťaženie spoločenského uplatnenia je
stav v súvislosti s poškodením na zdravia ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné
úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie
jeho spoločenských úloh. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia tiež musí byť primeraná
povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti

poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti . Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť splnené
zároveň nasledujúce predpoklady : a/ protiprávny úkon, b/spôsobenie škody, c/príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a škodou, d/ v niektorých prípadoch sa vyžaduje i zavinenie. Protiprávnym
úkonom je v danom prípade konanie žalovaného kvalifikované ako trestný čin úmyselného ublíženia nazdraví, porušenia domovej slobody a poškodzovanie cudzej veci, z ktorého bol žalovaný uznaný vinným
trestným rozkazom č. k. XT XXX/XX zo dňa 02.01.2006. Škodou je označovaný úraz žalobcu podľa
lekárskeho posudku MUDr. E. G. zo dňa 27.06.2007 a to otras mozgu ľahkého stupňa, postkomočný

syndróm a vážne duševné poruchy v dôsledku úrazu, ktoré lekárka ohodnotila na 1300 bodov, pre
účely náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. V konaní sa súd zaoberal existenciou
príčinnej súvislosti medzi neoprávneným úkonom a škodou vzniknutou na strane žalovaného. Z
lekárskych záznamov predložených žalobcom bolo zistené, že žalobca je dlhodobo psychiatricky liečený
pre depresívnu poruchu, kolísanie nálady, nespavosť, úzkosť a negatívne myšlienky. V roku 2005

uvádza zhoršenie, neschopnosť sa sústrediť, poruchy pamäte, zhoršenie tinitu ( pískanie v ušiach ),
nespavosť. Znaleckým dokazovaním, ktoré vykonal súdny znalec MUDr. M., bolo zistené, že v roku 1999
utrpel žalobca závažný úraz hlavy, dôsledkom ktorého bolo organické poškodenie mozgu. Dôsledkom
uvedenéhoúrazuboliporuchypamäte,neschopnosťsasústrediť,tinitus.Znalecoznačilúrazzroku2004
za nezávažný, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou nie je príčinou obtiaží, ktoré žalobca uvádza. Žalobca
je dlhodobo psychiatricky liečený, pričom jeho prvý kontakt s psychiatriou bol v roku 1993. Ošetrujúci

lekár MUDr. T., uviedol, že žalobca trpí depresívnou poruchou a uvádza tiež bolesti hlavy , nespavosť
a poruchy sústredenia. Potvrdil, že pri prvom kontakte žalobca vôbec nespomenul úraz hlavy z roku
2004.Žalobca nebol liečený na postraumatickú stresovú poruchu, ktorú uvádza MUDr. G.. Z uvedeného
vyplýva, že žalobca je dlhodobo liečený na súbor príznakov organického poškodenia mozgu v dôsledku
úrazu hlavy v roku 1999, ktorých symptomatika je veľmi obdobná ako pri depresívnej poruche, ktorá

sa mu mala zhoršiť roku 2005. Znalec označil za príčinu zdravotných problémov žalobcu úraz z
roku 1999 a uviedol, že zranenia v roku 2004 boli nezávažné, pričom väčšinu príznakov poškodenia
zdravia vykazoval žalobca už pred rokom 2004. To znamená, že nemožno bez pochybností stotožniť,
že poškodenie zdravia na úrovni sťaženia spoločenského uplatnenia nastalo u žalobcu vo výlučnej
príčinnosti s konaním žalovaného.

20. Nárok žalobcu je v časti náhrady za bolesť premlčaný. V časti náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi neoprávneným úkonom žalovaného a škodou
vzniknutou na strane žalobcu. Uvedený záver viedol súd k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu.

21. O trovách konania súd rozhodol na základe § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalovanému
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, je proti tomuto rozhodnutiu prípustné odvolanie, ktoré
je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(2)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 367 ods. 1 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.