Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 15, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/165/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313210028
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8313210028.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobkyne: Q. Q., rod. Q., nar. XX. X.
XXXX, bytom H., N. XXXX/X, právne zastúpenej JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, AK Námestie
slobody 12, Humenné, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO:
31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Humenné zo dňa 14. 4. 2015 č.k. 17C/285/2013 - 173, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku.

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné rozsudkom č.k. 17C/285/2013 - 173 zrušuje rozhodcovský rozsudok
Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, pod sp. zn. 3C/125/2012 vydaný dňa 19. 1. 2012.
Odporca je povinný zaplatiť trovy konania navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu vo výške
493,40 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že
žalobou zo dňa 11. 7. 2013 sa navrhovateľka domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa
19. 1. 2012 sp. zn. 3C/125/2015 vydaného Arbitrážnym súdom Košice, ktorým bola uložená povinnosť
žalobkyni zaplatiť sumu 61,74 eur a trovy rozhodcovského konania. Podľa navrhovateľky rozhodcovský

rozsudok je nejasný, nezrozumiteľný, nie je z neho zrejme, na základe akých listinných dôkazov
rozhodcovský súd rozhodol. Naviac vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku, či absencie
právomoci Arbitrážneho súdu s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, ako aj na výkon práva
v rozpore s dobrými mravmi, ako aj neprijateľné zmluvné podmienky.

Odporca vo vyjadrení k žalobe žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Rozhodcovský rozsudok sa
netýkal spotrebiteľského sporu. Nie je možné na všetky rozhodcovské doložky aplikovať závery o ich

neplatnosti pre ich hrubý rozpor s dobrými mravmi s použitím Smernice Rady ES 93/13. Podľa odporcu
došlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky vrátane ďalších zmluvných podmienok.
Predzmluvná komunikácia je preukázaná záznamom o potrebách klienta, čo je v súlade s § 10 ods.
19 zák. č. 340/2005 Z.z., kde bol klient konkrétne poučený o zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. Obdobné poistné podmienky odporca ponúkal na liberalizovanom poistnom trhu Slovenskej
republiky spolu s ďalšími 26 poisťovňami. Nie je možné konštatovať, aby odporca konal so spotrebiteľom
v dominantnom postavení. Zmluva nebola uzavretá v majetkovej tiesni zapríčinenej nedostatkom

peňažných prostriedkov. Vôľová a rozhodovacia schopnosť navrhovateľa neboli ovplyvnené vidinou
rýchleho zisku peňazí, ktorá by nútila navrhovateľa ku kompromisom o obsahu zmluvného vzťahu.
Poukazuje na obdobné rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici a Prešove, ktoré posúdili
rozhodcovské doložky so spotrebiteľom ako individuálne dojednané.Z vykonaného dokazovania okresný súd mal preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu poistnej
zmluvy č. 44393932, pričom podľa časti XV. Poistných podmienok vzájomné spory medzi navrhovateľom

a odporcom sa prejednajú v rozhodcovskom konaní podľa zák. č. 244/2002 Z.z. V bode II. Osobitných
zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve je uvedené, že poistník (poistený) a poisťovňa
týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade
vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti,
praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV. Časti týchto VPP. Toto

ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

Súd vzťah medzi účastníkmi považoval za spotrebiteľský vzťah, nakoľko žalovaný vystupoval ako
dodávateľ a navrhovateľka ako spotrebiteľka - fyzická osoba. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka
č. 40/1964 Zb. účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Podľa ods. 2

citovaného paragrafu dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na základe tohto spotrebiteľského
vzťahu súd ex offo skúmal právne normy na ochranu spotrebiteľa a následne sa zaoberal aj návrhom
na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa § 40 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. a to ods. c) sa
môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať účastník zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania poprie platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Podľa písm. g) je možné domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak bola porušená zásada
rovnostiúčastníkovrozhodcovskéhokonania(§17zákona).Podľapísm.j)prirozhodovaníboliporušené
všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku môže podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Súd pri hodnotení právneho vzťahu účastníkov vychádzal z § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka,

že tento uvádza demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok v zmluvách so
spotrebiteľom, ktoré následne sa považujú za neplatné (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Súd konštatoval, že rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú odporca
bežne používa v podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Podľa názoru súdu dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou, ktorá je nekalá podľa čl. III. ods. 3 a je prílohou Smernice Rady 93/13/EHS
z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. To zodpovedá aj hodnoteniu
neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko spotrebiteľ sa v
porovnaní s dodávateľom nachádza v nevýhodnom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu a úroveň
informovanosti. Rozhodcovská doložka, ako aj Všeobecné podmienky, a to v časti XV. mali založiť

legitimitu pri vydaní rozhodcovského rozsudku, pričom toto ustanovenia znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodnutie prípadného sporu pred všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Súdu je známa činnosť odporcu, ktorý používa tlačivá s dojednanou rozhodcovskou doložkou v poistnej
zmluve ako VPP hromadne. Nič to nemení na tom, ak by aj boli individuálne dojednané a navrhovateľka

ich nemusela podpísať. Bežný spotrebiteľ totiž nemá dostatok právnych a iných vedomostí a nemá ani
také možnosti ako odporca, aby v čase uzavretia poistnej zmluvy vedel ako sa má a môže odborne
brániť.Práveprevyrovnanienerovnováhyvspotrebiteľskýchveciachsúdyexoffosúpovinnépreskúmať
nekalé praktiky a neprijateľné zmluvné podmienky a tým vyvážiť hrubý nepomer v informačných
vedomostiach spotrebiteľa a na druhej strane veľkej firmy ako žalovaná, ktorá má dostatok odborných

a právnych informácií. Dojednaním rozhodcovskej doložky spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú
mu poskytnutie ust. § 52 a násl. Občianskeho zákonníka. Dojednanie rozhodcovskej doložky je poruším
všeobecných záväzných praktik právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, preto okresný súd s
poukazom na ust. § 40 ods. 1 písm. j) zák. č. 244/2002 Z.z. zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho
súdu Košice.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke
priznaná náhrada trov konania na trovách právneho zastúpenia, nakoľko bola zastúpená advokátom,
ktorému patrí náhrada za poskytovanie právnej pomoci podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z..Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie odporca. Odvoláva sa proti všetkým výrokom rozsudku,
pretože považuje rozsudok za nezákonný a nesprávne v celom rozsahu. V doplnenom odvolaní

odporca považuje postup okresného súdu za porušenie práva na verejné vyhlásenie rozsudku, pričom
účastníkovi bolo bránené v uplatnení procesného práva, ktoré s verejným vyhlásením rozsudku právne
predpisy spájajú. Okresný súd odňal svojim postupom účastníkovi možnosť konať pred súdom. Súd
vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, pretože verejné vyhlásenie
rozsudku nie je len formálnym a samoúčelným úkonom. Je právom účastníka zistiť, v akom zložení

súd vyhlásil rozsudok a s akým odôvodnením. Nedodržanie postupov oznámením času a miesta
vyhlásenia rozsudku je porušením procesných práv účastníka (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Cdo/120/2009).

Okresný súd nesprávne vec právne posúdil, pričom to dosiahlo až takých rozmerov, že pri hodnotení
neprijateľných zmluvných podmienok súd pravdepodobne priznal spotrebiteľovi také práva, ktoré právne

predpisy SR spotrebiteľovi nepriznávajú. Keď súd konštatoval značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tak musel uviesť, aké práva spotrebiteľa boli
dotknuté a naviac musí aj ozrejmiť, prečo nejde o bežnú nerovnováhu, ale ide o hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keď okresný súd tvrdiť, že
rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodnutie sporu pred štátnym súdom, tak

nič nebránilo navrhovateľke domáhať sa svojej ochrany pred všeobecným súdom. Ak však už raz začalo
rozhodcovské konanie, spotrebiteľ sa musí mu podrobiť a na všeobecný súd sa môže obrátiť až po tom,
čo je skončené rozhodcovské konanie. Ani nový zák. č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní neumožňuje obrátiť sa na všeobecný súd predtým, ako nie je skončené rozhodcovské konanie.
Súd nemôže hovoriť o porušení práv spotrebiteľa a že rozhodcovská doložka je neprijateľná, ak stále

existuje právo podať žalobu podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Neprijateľnou rozhodcovskou
doložkou by bol prípad, ak by táto vylučovala právo spotrebiteľa podať žalobu alebo dosiahnuť inú
nápravu po jednostupňovom konaní. Stále existuje právo spotrebiteľa na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku na všeobecnom súde.

Súd vydal nepreskúmateľné rozhodnutie, pretože neuviedol či došlo k oboznámeniu navrhovateľky s
rozhodcovskou doložkou a či došlo k individuálnemu dojednaniu. Podľa odporcu došlo k individuálnemu
dojednaniu, pretože navrhovateľka mala možnosť oboznámiť sa s podmienkou a minimálne mala
priestor na jej prečítanie. Súd neuvádza, či navrhovateľka bola informovaná sprostredkovateľkou o
rozhodcovskej doložke, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia. Súd sa musí vyjadriť,

či došlo k naplneniu predpokladov právnej normy, či bola oboznámená s rozhodcovskou doložkou a
ustanoveniami o rozhodcovskom konaní a ak nie, aké skutočnosti to odôvodňujú.

Súd nedostatočne argumentoval pri riešení otázky individuálneho dojednania zmluvnej podmienky,
pričomjenesporné,žerozhodcovskádoložkabolapredmetomrokovaniaúčastníkov.Spotrebiteľovibola

vysvetlená, keď došlo k podpisu osobitných zmluvných dojednaní. Aj keď osobitné zmluvné dojednania
boli vopred pripravené na predloženom formulári, bolo tu osobitné dojednanie oddelené od ostatného
textu a nemuseli byť v prípade nesúhlasu stranami podpísané. V danom prípade navrhovateľka
podpísala text Osobitných zmluvných dojednaní. Ak súd konštatoval, že vo Všeobecných poistných
podmienkach, a to v čl. XV. rozhodcovské konanie je dohoda o rozhodcovskom konaní, tak táto časť

všeobecných podmienok by platila len v prípade podpísania Osobitných zmluvných dojednaní. Odporca
poukazuje na zjavnú neodôvodnenosť súdneho rozhodnutia a jeho arbitrárnosť, čo je prejavom určitej
svojvôle v súdnom rozhodnutí. Súd sa mal zaoberať vecou a odôvodniť to relevantnými právnymi
argumentmi, pričom všeobecné súdy nemusia dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.

zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04). Súd neodôvodnil, prečo nevzal v úvahu argumenty odporcu a prečo
považuje námietky odporcu za nesprávne. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepredvídateľné, preto
žiada rozhodnutie zrušiť a žalobu zamietnuť.

Navrhovateľka k podanému odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť. Prvé odvolanie

je len blanketné odvolanie poukazujúc na zákonné odvolacie dôvody bez bližšieho odôvodnenia.
Podľa názoru navrhovateľky súd vo veci správne rozhodol pri posúdení rozhodcovskej doložky a
jej osobitného dojednania. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje rozhodcovská doložka
najmä vtedy, ak nebola dojednaná individuálne a spotrebiteľ bol uvedený do omylu, rozhodcovskádoložka je skrytá v ostatnom texte podmienok zmluvy, takže si spotrebiteľ neuvedomí dôsledky podpisu
takejto doložky, pričom nemohol v podstate ovplyvniť obsah zmluvy, najmä pri predložení návrhu
zmluvy s Obchodnými podmienkami, u ktorých nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednanie o

rozhodovaní sporov rozhodcami nie je uvedené v samostatnej listine, ale je dômyselne ukryté vo vopred
pripravenom formulári Všeobecných poistných podmienok. Navrhovateľka nemohla ovplyvniť obsah
Všeobecných obchodných podmienok, naviac obsahujúcich osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k
poistnej zmluvy, pričom dôsledky podpisu jej neboli známe. V prípade úspechu uplatňuje si náhradu trov
odvolacieho konania 87,54 eur.

Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej je potrebné potvrdiť vo výroku o
zrušení rozhodcovského rozsudku. Čo sa týka trov prvostupňového konania, odvolací súd zrušil výrok
rozsudku o trovách konania s poukazom na ust. § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. platného a účinného
v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, že ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu podľa § 40

písm. a) a c) a pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedeného v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo
vzájomnej žalobe. Po zrušení rozhodcovského rozsudku má súd pokračovať vo veci. Okresný súd a o
trovách konania - celého konania bude rozhodnúť podľa § 151 ods. 1 O.s.p., že o povinnosti nahradiť
trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Pokiaľ sa týka veci samej odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:

Odporca vytýka súdu prvého stupňa, že vo veci rozhodol bez účasti žalovanej obchodnej spoločnosti,
resp. jej právneho zástupcu. Takýmto postupom súdu došlo k odňatiu možnosti žalovanej obchodnej

spoločnosti konať pred súdom, čím boli porušené jej ústavné práva. Odvolací súd poukazuje na to, že
žalovaná obchodná spoločnosť bola volaná na termín pojednávania 14. 4. 2015, pričom z pojednávania
sa ospravedlnila pre kolíziu pojednávaní na Okresnom súde Liptovský Mikuláš s tým, že žiada súd,
aby informoval odporcu, akým spôsobom vyriešil otázku žiadosti o odročenie pojednávania. Súdy
môžu odročiť pojednávania z dôležitých dôvodov, pričom samotná kolízia pojednávaní nemusí byť bez

ďalšieho takou prekážkou postupu súdu, pre ktorú musí odročiť pojednávanie. Je nesporné, že žalovaná
obchodná spoločnosť ako poisťovacia spoločnosť je v mnohých prípadoch zastupovaná advokátmi,
resp. poverenými zástupcami organizácie. Preto kolízia pojednávania žalovanej obchodnej spoločnosti
na iných súdoch nie je takou prekážkou, pre ktorú musel Okresný súd Humenné odročiť pojednávanie.
Bolo v moci žalovanej obchodnej spoločnosti zabezpečiť kvalifikovaného zástupcu na pojednávaní, a to

povereným svojim zamestnancom alebo cestou poskytovania právnej pomoci advokátom. Aj odpoveď
žalovanej obchodnej spoločnosti zo dňa 10. 4. 2015 naznačuje, že ráta aj s možnosťou, že návrhu
na odročenie pojednávania nebude vyhovené (text ospravedlnenia: „Ak by spôsob, akým žiadosť o
odročenie pojednávania nariadeného na 14. 4. 2015 o 10.30 hod. posúdil“). Preto nie je možné
konštatovať, aby postupom súdu bola žalovanej obchodnej spoločnosti odňatá možnosť konať pred

súdom. Táto námietka žalovaného na odňatie možnosti konať pred súdom nie je dôvodná.

Čo sa týka ostatných dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa, s tými sa odvolací súd plne stotožňuje
(§ 219 ods. 2 O.s.p.). Ak žalovaná obchodná spoločnosť poukazuje na to, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa je prekvapivé, tak z hľadiska množstva obdobných sporov žalovanej obchodnej spoločnosti

v spotrebiteľských zmluvách z poistných zmlúv uzavretých žalovanou obchodnou spoločnosťou
mohol predvídať, aké postoje zaujímajú súdy v poslednom období pri ochrane práv spotrebiteľa,
najmä pri hodnotení dojednávania rozhodcovskej doložky v poistných zmluvách uzatváraných
žalovanou obchodnou spoločnosťou. Tieto poistné podmienky s rozhodcovskou doložkou sú často
hodnotené ako nekalá obchodná praktika žalovanej obchodnej spoločnosti, ktorá vo Všeobecných

obchodných podmienkach poistných zmlúv skrýva texte ďalších zmluvných dojednaní, v danom prípade
rozhodcovskú doložku, ktorú podľa názoru odvolacieho súdu je možno uzavrieť len v osobitnej listiny,
pretože podľa § 4 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. rozhodcovské zmluvy môžu mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky zmluvy, pričom rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Je to text zákona účinný v čase uzavretia poistného vzťahu medzi navrhovateľkou a

odporcom.Občianskyzákonníkv§788anásl.riešiotázkyuzavretiapoistnýchzmlúv,pričomv§788ods.
3 Občianskeho zákonníka je uvedené, že súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky
poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli
pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Podľa názoru odvolaciehosúdu Všeobecné poistné podmienky majú bližšie riešiť otázky poistného vzťahu, teda majú mať vzťah
priamo k poistnej zmluvy a nemajú riešiť ďalšie zmluvné dojednania účastníkov, napr. uzavretie osobitnej
rozhodcovskej zmluvy o riešení sporu medzi účastníkmi v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským

súdom.

Ak odporca poukazuje na to, že existujú tzv. osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 k poistnej zmluve,
ktoré sú odčlenené od textu Všeobecných poistných podmienok a v ktorých sa dojednáva rozhodcovská
zmluva, tak je nesporné, že v bode 2 sa uvádza, že poistník (poistený) a poisťovňa tým vyjadrujú

obaja spoločne a zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu
medzi zmluvnými stranami, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV. časti VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany
ako rozhodcovskú doložku. Podľa odporcu len v prípade podpisu Osobitných zmluvných dojednaní by
nadobudol účinnosť bod XV. zmluvy týkajúceho sa rozhodcovského konania. Podľa názoru odvolacieho
súdu, ak by aj nedošlo k podpisu Osobitného zmluvného dojednania č. 01/2007, tak navrhovateľka

musela tak isto podpisovať Všeobecné poistné podmienky, pričom v texte týchto Všeobecných poistných
podmienok pomerne veľkého rozsahu, je tak isto riešená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu, a to v zmysle bodu XV. Navrhovateľ v žiadnom prípade nemala možnosť individuálneho
dojednania obsahu Všeobecných poistných podmienok, čo je hodnotené aj v § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, že za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažuje také, s ktorými sa mal

spotrebiteľmožnosťoboznámiťsapredpodpisomzmluvy,aknemoholovplyvniťichobsah.Jednoznačne
poistné zmluvy sú formulárové zmluvy a v danom prípade formulárová zmluva žalovanej obchodnej
spoločnosti neriešila len bližšie podmienky poistného vzťahu, ale aj vytvárala nové zmluvné vzťahy
účastníkov, čo je neprípustné. Všeobecné poistné podmienky nemajú vytvárať nové zmluvné vzťahy vo
forme uzatvárania dohody o rozhodcovskej zmluve. Na to naráža aj rozhodnutie súdu prvého stupňa,

ak konštatuje, že pri podpise poistnej zmluvy Všeobecné poistné podmienky boli vypracované tak,
že dodávateľ služieb neposkytol poistenému spôsob možnosti ovplyvňovania obsahu týchto poistných
podmienok, pričom poistnú zmluvu mohla ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým ustanoveniam
Všeobecných poistných podmienok, teda aj rozhodcovskej doložke. Ak odporca poukazuje na to, že
existovala možnosť riešenia obsahu poistnej zmluvy z hľadiska tvrdeného Záznamu o požiadavkách

a potrebách klienta k poistnej zmluve (č.l. 75 spisu), tak Záznam o požiadavkách rieši skôr otázku
vyplácania poistného v prípade existencie poistnej udalosti, čo je skôr záležitosťou rozsahu poistenia
a výberu prípadov, na ktoré sa poistenie vzťahuje, ale v žiadnom prípade Záznam o požiadavkách
a potrebách klienta nerieši otázku rozhodcovského konania, význam rozhodcovského konania pre
poisteného a dopadu pre klienta poisťovne v prípade rozhodovania sporu medzi poisťovňou a klientom

v rozhodcovskom konaní. Záznam o požiadavkách a potrebách klienta jasne hovorí o tom, že klient
reálne zhodnotil svoje finančné možnosti na úhradu poistného a súhlasí s navrhnutými produktmi,
ktoré najlepšie vyhovujú jeho potrebám a požiadavkám. V žiadnom prípade Záznam o požiadavkách a
potrebáchklientaneriešiotázkudojednávaniarozhodcovskejdoložky.Pretoajtátonámietkažalovaného
nie je dôvodná, že došlo k individuálnemu dojednávaniu tak významného zmluvného vzťahu pri riešení

sporov účastníkov v rozhodcovskom konaní.

Tvrdené argumenty žalovanej obchodnej spoločnosti o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky
z hľadiska vyjadrenia žalovanej jednoznačne nepreukazujú, aby skutočne došlo k individuálnemu
dojednaniu rozhodcovskej zmluvy medzi poisťovacou spoločnosťou a poisteným, kde poistený skôr v

záujme uzavretia poistného vzťahu podpísal všetky formuláre týkajúce sa poistného vzťahu, vrátane
nesprávnej obchodnej praktiky žalovanej obchodnej spoločnosti prenášať nové zmluvné vzťahy
do Všeobecných poistných podmienok vo forme uzavretia napr. rozhodcovskej zmluvy. Odvolací
súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne, pokiaľ hodnotil podmienky uzavretia
rozhodcovskej zmluvy, resp. jej neplatného dojednania odkazom na Všeobecné poistné podmienky,

či Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007. Pri absencii zákonných podmienok na platné uzavretie
rozhodcovskej zmluvy potom takýto postup žalovanej obchodnej spoločnosti znamená, že dojednanie
rozhodcovskej zmluvy bolo neprijateľnou zmluvnou podmienkou v poistnej zmluve a podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Ak rozhodcovská zmluva nebola platne dojednaná, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v
spotrebiteľskej zmluve, potom vo veci rozhodoval rozhodca bez platnej rozhodcovskej doložky.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcom, ktorý na rozhodovanie veci nemal právomoc, ktorú
by mohol odvodiť od platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Žalobkyňa využila právo na napadnutietakéhoto rozhodcovského rozsudku postupom podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z., ak žalobu
podala v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podaním žaloby na okresný súd,
pričom sa odvolávala na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002

Z.z.), či porušenie všeobecných záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa (písm.
j) citovaného paragrafu). Navrhovateľka ako poistená nebola dostatočne informovaná o dopade
rozhodcovského konania. Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. Tvrdené dojednávanie
rozhodcovskej zmluvy vo Všeobecných poistných podmienkach vytvára nekalú obchodnú praktiku,
ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách, pričom neprijateľné zmluvné

podmienky sú zadefinované v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, príkladmo nie vyčerpávajúco. Je na
úvahe súdu vyhlásiť niektoré podmienky zmlúv za neprijateľné, čo je aj tento prípad. Z vyššie uvedených
dôvodov preto krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne pokiaľ došlo
k zrušeniu rozhodcovského rozsudku.

Krajský súd zrušil výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, pretože po zrušení

rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. a) a c) zák. č. 244/2002 Z.z. má súd pokračovať v
konaní v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Až v konečnom
rozhodnutí vo veci bude možné rozhodovať o náhrade trov celého konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomu rozsudku nie je odvolanie prípustné.