Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Júlia Henteková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/357/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215209867
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215209867.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : Quantum Credit a.s., so sídlom Ružová Dolina 25,
Bratislava, IČO: 47248980, v konaní zastúpený PERPECTA Legal s.r.o., so sídlom Ružová Dolina 25,
Bratislava, IČO: 36668745, proti žalovanému : W. S., C.. XX.X.XXXX, D. S. P. XXX/XX, Q., o zaplatenie
127,10 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 79,30 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 14,99 Eur od 26.5.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75% ročne zo sumy 60,81 Eur od 26.7.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75% ročne zo sumy 3,50 Eur od 26.8.2012 do zaplatenia,
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 30,96%.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 22.5.2015 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie 127,10 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 14,99 Eur od 26.5.2012 do zaplatenia, vo
výške 8,75% ročne zo sumy 60,81 Eur od 26.7.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3,50
Eur od 26.8.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 47,80 Eur od 26.8.2013 do zaplatenia a
trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia 59,98 Eur.
V žalobe uviedol, že predmetnú pohľadávku nadobudol od postupcu Slovak Telekom a.s. na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 9.6.2014. Jeho právny predchodca uzavrel so žalovaným dňa
9.3.2012 Zmluvu o pripojení podľa § 43 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytovanie mobilných hlasových služieb,
ProgramNaj200spolusozariadenímSAMSUNGGALAXYYS5360APvlehoteviazanosti24mesiacov.
Na základe Zmluvy poskytovala Slovak Telekom a.s. účastníkovi plnenie riadne a včas a riadne službu
fakturoval,pretomuvznikolnároknaúhradufaktúry.Podľaúčtovnýchdokladovbolozistené,žežalovaný
faktúry neuhradil. Vzhľadom na to, že si svoj zmluvný záväzok nesplnil, porušil zmluvnú povinnosť,
z čoho mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta bola žalovanému
fakturovaná jeho právnym predchodcom v nesprávnej výške 497,90 Eur. Vzhľadom na túto skutočnosť
faktúra VS 7308057409 bola mu postúpená vo výške 47,80 Eur.
2/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu,
ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne hospodárnosťou konania. Taktiež konal v neprítomnosti
žalovaného, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu
nepožiadal, ani nepodal písomné vyjadrenie k žalobe.3/ Súd vykonal vo veci dokazovanie písomnou žalobou, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb
uzavretej medzi Slovak Telekom a.s. a žalovaným dňa 9.3.2012, faktúrami Slovak Telekom a.s.,
Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 9.6.2014 medzi Slovak Telekom, a.s. a žalobcom
spolu s Prílohou č.1, oznámením postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 1.7.2014, Všeobecnými
podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
mobilnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom a.s. (ďalej len VP), Programom Naj 200.
Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :
4/ Slovak Telekom a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 9.3.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa
Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Zmluvou sa
podnik zaviazal aplikovať a poskytovať účastníkovi vo vzťahu k SIM karte program služieb: Program
Naj 200 za zľavnený mesačný paušálny poplatok 14,99 Eur s DPH, ak účastník využil ponuku podniku
na kúpu zľavneného mobilného telefónu, ktorá zodpovedá záväzku podniku zabezpečiť účastníkovi
predaj zľavneného mobilného telefónu. Účastník zároveň vzal na vedomie využívať služby podniku
počas 24 mesiacov nasledujúcich po uzavretí Zmluvy. Taktiež vyhlásil, že prevzal a zoznámil sa so
VP a Cenníkom, ktoré tvoria súčasť Zmluvy a zaväzuje sa ich dodržiavať, riadne a včas plniť všetky
povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy, najmä platiť cenu za poskytovanie služieb po dobu 24 mesiacov.
Zaviazal sa nepožiadať o vypojenie SIM karty z prevádzky a nedopustiť sa takého konania, na základe
ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvy z
dôvodov porušenia povinnosti z jeho strany. Z bodu 3. Zmluvy vyplýva, že v prípade porušenia záväzku
uvedenom v bode 2. Zmluvy, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany
podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu v sume 47,80 Eur.
5/ Slovak Telekom a.s. fakturovala žalovanému za poskytované služby nasledovne :
-faktúrou č. VS XXXXXXXXXX zo dňa 8.52012 sumu 14,99 Eur splatnú 25.5.2012 za obdobie od
8.4.2012 do 7.5.2012,
-faktúrou č. VS XXXXXXXXXX zo dňa 8.7.2012 sumu 60,81 Eur splatnú 25.7.2012 za obdobie od
8.6.2012 do 7.7.2012,
-faktúrou č. VS XXXXXXXXXX zo dňa 8.8.2012 sumu 3,50 Eur za upomienku splatnú 25.8.2012,
-faktúrou č. VS XXXXXXXXXX zo dňa 8.8.2012 zmluvnú pokutu v sume 497,90 Eur splatnú 25.8.2012.
6/ Túto pohľadávku voči žalovanému žalobca nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej
s postupcom Slovak Telekom a.s. dňa 9.6.2014. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené
listom postupcu zo dňa 1.7.2014.
7/ Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa.
8/ Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a
členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa.
9/PodľahlavyI.čl.12ZmluvyofungovaníEurópskejúnie,požiadavkyochranyspotrebiteľasazohľadnia
pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie.
10/ Podľa hlavy XI. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy
spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia,
bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu
a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
11/ Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty
príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto
smernicou, tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má
úzku súvislosť s územím členských štátov.
12/ Podľa § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.13/ Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
14/ Podľa § 44 ods. 8 písm. b) citovaného zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
15/ Podľa § 43 ods. 1 písm.a) citovaného zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.
16/ Podľa § 43 ods. 12 písm. a,b) citovaného zákona (a) účastník je povinný používať verejnú službu v
súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, (b) platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry,
17/ Podľa § 52 ods.1-3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o poskytovaní
verejných služieb spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18/ Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
19/ Podľa § 544 ods.1-3 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o
zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom
(penále).
20/ Súd s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia na právny vzťah založený Zmluvou o
poskytovaní verejných služieb aplikoval ustanovenia Zákona č. 351/2011 Z.z. a Občianskeho zákonníka
nakoľko Zmluvu považoval za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa.
21/ Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili
platnú Zmluvu o poskytovaní verejných služieb z ktorej žalovanému vyplýva povinnosť platiť dohodnutý
mesačný poplatok za zvolený program a zaplatiť cenu služieb uvedených v Cenníku. Tvrdenie žalobcu,
že žalovaný faktúry jeho právneho predchodcu tvoriace predmet tohto konania riadne a včas neuhradil,
vykonaným dokazovaním vyvrátené nebolo. Preto súd právny nárok žalobcu na zaplatenie sumy 79,30
Eur (faktúry vystavené na sumy 14,99 Eur, 60,81 Eur, 3,50 Eur) považoval za opodstatnený a v tejto
časti žalobe s poukazom na citované zákonné ustanovenia vyhovel.
22/Žalobca v tomto konaní sa domáha aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 47,80 Eur pre porušenie
zmluvných povinností žalovaným s poukazom na bod 3 Zmluvy a úrokov z omeškania.23/ Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie
o zmluvnej pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou
je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky
pokuty zásadne je vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak občiansky zákonník,
ako aj obchodný zákonník nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej
výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými
požiadavkami zákona, predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho
úkonu s dobrými mravmi. Na rozdiel od zmluvnej pokuty, výšku ktorej si strany musia dohodnúť,
úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky je majetkovou sankciou ustanovenou zákonom. Ide
o dva rôzne právne inštitúty (zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a úrok z omeškania
zákonným dôsledkom omeškania), z čoho vyplýva, že ak si účastníci záväzkového vzťahu pre prípad
omeškaniasosplnenímpeňažnéhočinepeňažnéhozáväzkudohodnúzmluvnúpokutu,dlžníkjepovinný
v prípade omeškania so splnením uvedeného záväzku zaplatiť veriteľovi dohodnutú zmluvnú pokutu
a okrem toho aj úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka resp. v
zmysle ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka. Porušenie tej istej povinnosti je tak sankcionované
dvakrát. V Dodatku dojednaná zmluvná pokuta zaväzuje žalovanú na zaplatenie pokuty v prípade
porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov, a to aj v prípade, že by si plnila svoju
povinnosť odoberať služby dodávateľa, riadne platila ich úhradu a k ukončeniu zmluvy by došlo iba pár
mesiacov pred uplynutím doby viazanosti. To znamená, že aj v prípade nezaplatenia čo len poslednej
úhrady má povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Právny predchodca žalobcu pri dojednaní
zmluvnej pokuty nerozlišoval medzi prípadmi, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu krátko pred uplynutím
doby viazanosti alebo hneď na jej začiatku. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou
zmluvnej pokuty, čo podľa názoru súdu je potrebné považovať za neprijateľné, nakoľko nezahrňuje
intenzitu porušenia povinností a vyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených
strán. Preto žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. Vo výroku rozsudku súd nevyslovil
neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky, nakoľko je mu známe, že neprijateľnosť danej dohody o
zmluvnej pokute súdy už vo viacerých právoplatných rozsudkoch vyslovili.
24/ Podľa § 517 ods.1,2 Zákona č. 509/91 Z. z. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne
nariadenie č. 87/95 Z. z.) .
25/ Výška úrokov z omeškania podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. (v znení účinnom od
1.1.2009) je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27/ Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základná
úroková sadzba ECB. Nakoľko žalovaný faktúry dodávateľa včas neuhradil, odo dňa nesledujúceho po
lehote splatnosti jednotlivých faktúr bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu a preto žalobcovi popri
samotnom plnení prináležia podľa § 517 ods.l,2 Občianskeho zákonníka aj úroky z omeškania vo výške
určenej ustanovením § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. Diskontná sadzba od 14.12.2011
do 10.7.2012 bola 1 %, od 11.7.2012 do 7.5.2013 bola 0,75%. Súd s poukazom na uvedené uložil
žalovanému povinnosť platiť žalobcovi úroky z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.
28/ Podľa § 255 ods. 1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.29/Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
30/ Ustanovenie § 255 CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní
uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale
o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie
ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo
veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej,
ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania
podľa tohto ustanovenia CSP musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých
výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný
úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech,
t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca
záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú
časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z
procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 65,48%-
ný úspech, žalovaný 34,52%-ný. To znamená, že vzhľadom na podiel úspešnosti v konaní žalobcovi
prináleží náhrada trov konania vo výške 30,96% (65,48% - 34,52% = 30,96%).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul.
č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný
titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia
podľa § 376 ods.1 CSP (Zákona č. 233/1995 Z.z.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.