Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III
Judgement was issued by JUDr. Oľga Bahníková
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/9/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209206415
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1209206415.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek
senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: TECHNOTRADE spol.
s.r.o., Zvolenská cesta 151, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 30 224 705, zast. Aequitas, s.r.o., Dolná 19,
974 01 Banská Bystrica, advokátska kancelária, proti žalovanému: PSJ Hydrotranzit, a.s., Vlčie hrdlo 90,
82107Bratislava,IČO:35833106,ozaplatenie52.742,19eurspríslušenstvom,oodvolanížalovaného
a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/105/2009-298 zo dňa 2.10.2017 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/105/2009-298 zo dňa
2.10.2017 p o t v r d z u j e .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 83,10%, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že vo výroku I. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 48.286,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy
48.286,51 eur od 13.10.2009 do zaplatenia, vo výroku II. vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku III.
priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 83,1%.
2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 7.5.2009 domáhal zaplatenia sumy
52.742,19 eur s príslušenstvom titulom zmluvy o dielo č. 01-240-081-2007 zo dňa 14.03.2007, ktorej
predmetom bola dodávka a montáž keramických obkladov a dlažieb na diele - rekonštrukcia Hotel
Jánošík v Liptovskom Mikuláši. Hlavným objednávateľom diela, voči ktorému vystupoval žalovaný ako
dodávateľ, bola spoločnosť MAXIM 2001, s.r.o., so sídlom Bratislavská 52, Svätý Jur, IČO: 35 797
118. Žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi cenu diela, ktorá bola stanovená ako cena pevná za
1m2 položenia obkladu a dlažby o výmere a druhu uvedenej v článku IV. bod 1 zmluvy. Žalovaný
v plnej miere akceptoval výšku a súhlasil so spôsobom vyúčtovania ceny diela. Zmluvné strany sa
dohodli, že vykonané práce budú fakturované a platené mesačne a to na základe faktúr vystavených
žalobcom, ktorých vystaveniu predchádzalo odsúhlasenie súpisov vykonaných prác za uplynulý mesiac
zo strany žalovaného. Tento súpis prác odsúhlasoval pre žalovaného stavbyvedúci vykonávajúci na
stavbe stavebný dozor. Za vykonanie prác vystavil žalobca žalovanému faktúry č. 02007/12, 02007/13,
02007/025, 02007/026, z ktorých žalovaný v zmysle zmluvy o dielo zadržal 10% a zvyšnú časť uhradil.
Celková výška zádržného predstavovala sumu 10.409,13 Eur, ktorej splatnosť žalobca odvodzoval
od uplynutia 100 dní odo dňa odovzdania diela žalovanému, t.j. odo dňa 13.02.2008. Žalovaný na
základe dohody strán fakturoval žalobcovi faktúrou č. 30070315 sumu 5.925,11 Eur. Túto sumu žalobca
žalovanému v peniazoch neuhradil a táto bola započítaná oproti záväzkom žalovaného zo zádržného.
Za dodanie a vykonanie prác na diele bola zo strany žalobcu vystavená faktúra č. 02007/061 na sumu53.462,39 Eur, ktorá bola splatná 07.08.2007. Po vystavení faktúry č. 2007/061 žalobca zistil rozdiel
medzi vyfakturovaným a skutočne dodaným stavebným materiálom. Žalovanému bola preto vystavená
dňa 11.09.2007 faktúra č. 02007/070 (dobropis) splatná 25.09.2007, ktorou bola žalovanému za faktúry
č. 02007/061 odpočítaná suma 5.204,22 Eur. Tento odpočet bol odsúhlasený aj stavebným dozorom
L.. C., čo potvrdila aj svojim podpisom na krycom liste rozpočtu priloženom k danej faktúre. Suma,
ktorú tak má žalovaný žalobcovi podľa jeho názoru uhradiť predstavuje sumu 48.258,17 Eur. Táto suma
bola podľa žalobcu opäť potvrdená a odsúhlasená stavebným dozorom samotného žalovaného Ing.
Hojstričovou na príslušnom krycom liste rozpočtu.
3. Žalovaný na výzvy žalobcu na zaplatenie reagoval odpoveďou zo dňa 18.10.2017, v ktorej
žiadal vystavenie faktúry na sumu 36.805,46 Eur bez DPH s tým, že výkon prác v tejto sume
potvrdil stavbyvedúci žalovaného. Žalobca v snahe dosiahnuť v čo najkratšom čase aspoň čiastočné
uspokojenie svojho oprávneného nároku pristúpil k vystaveniu faktúry č. 02007/090 so splatnosťou
19.11.2007 na sumu 43.798,50 Eur žiadanú a uznanú samotným žalovaným. Žalovaný ani túto sumu
neuhradil.
4. Súd vo veci vydal dňa 29.11.2010 rozsudok č.k. 26Cb/105/2009-177 zo dňa 29.11.2010, v ktorom
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 31.604,59 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 31.604,59
Eurod26.09.2007dozaplateniaazosumy4.484,02Eurod13.02.2008dozaplatenia,akoajnanáhradu
trov konania a vo zvyšku žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca aj žalovaný. Krajský súd v Bratislave následne uznesením č.k. 2Cob/52/2011-238
rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/105/2009-177 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie
konanie. Ďalším rozsudkom zo dňa 16.10.2012 č.k. 26Cb/105/2009-289 súd prvej inštancie rozhodol
rovnako, ako rozsudkom zo dňa 29.11.2010. Na odvolanie žalovaného ho odvolací súd uznesením
č.k. 2Cob/52/2011-315 zo dňa 16.10.2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na to súd prvej
inštancie v poradí tretím rozsudkom č.k. 26Cb/105/2009-345 zo dňa 9.12.2014 žalobu zamietol. Na
odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob/205/2015-387 zo dňa 17.5.2016
rozsudok opätovne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedka Miroslava Ružičku, výsluchom
svedkyne Ľubice Hojstričovej, výsluchom svedka Mariána Poláka, oboznámením sa s obsahom
listinných dôkazov: zmluvy o dielo č. 01-240-081-2007, faktúry č. 02007/12, faktúry č. 02007/13, faktúry
č. 02007/025, faktúry č. 02007/026, preberacieho protokolu k zmluve o dielo č. 01-240-081-2007, faktúry
č. 02007/061, faktúry č. 02007/070, faktúry č. 30070315, predžalobnej výzvy na plnenie, odpovede na
žalovaného na predžalobnú výzvu, faktúry č. 02007/090, výzvy na plnenie zo dňa 26.11.2007, listu
žalovaného zo dňa 02.08.2007, listu žalovaného zo dňa 26.09.2007, písomného záznamu o výpovedi
Marián Poláka zo dňa 08.03.2010, prepisov e-mailovej komunikácie, fotodokumentácie, reklamácie
spoločnosti MAXIM 2001, s.r.o. zo dňa 19.08.2008, listu žalovaného zo dňa 31.03.2009, zápisu o
prehliadke reklamovaných vád - Hotel Jánošík zo dňa 19.08.2008, protokolu o odstránení reklamovanej
nezhody zo dňa 04.07.2009, na základe ktorého mal za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ
uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola dodávka a montáž
keramických obkladov na stavbu - Rekonštrukcia a dostavba prevádzkovej budovy Hotel Jánošík.
Žalobca fakturoval žalovanému za vykonanie prác podľa uvedenej zmluvy o dielo faktúrami č. 02007/12,
02007/13, 02007/025 a 02007/026 sumu spolu vo výške 104.091,30 Eur. Z tejto sumy žalovaný zadržal
a neuhradil 10% z ich hodnoty t.j. 10.409,13 Eur. Táto skutočnosť, nebola medzi stranami sporu
sporná. Spornou nebola medzi stranami sporu ani skutočnosť, že žalobca za vykonanie ďalších prác v
zmysle zmluvy o dielo fakturoval faktúrou č. 02007/061 sumou 53.462,39 Eur a neuhradil ani následne
vystavenú faktúru č. 02007/090.
6. Súd konštatoval, že prvá časť nároku žalobcu pozostávala z nároku na zaplatenie zadržanej časti
platieb za ním vykonané práce, ktoré fakturoval žalovanému faktúrami č. 02007/12, 02007/13, 02007/25
a 02007/026. Žalovaný v priebehu celého konania nespochybnil rozsah a skutočné prevedenie prác
fakturovaných predmetnými faktúrami, o čom svedčí aj skutočnosť, že žalobcovi skutočne ich časť
uhradil.Neuhradilibačasťvovýške10%fakturovanejsumybezDPH.Podľačl.IVbod4bolžalovanýako
objednávateľ skutočne oprávnený zadržať 10% z ceny faktúr bez DPH Nárok na zaplatenie zádržného
mal byť v zmysle citovaného ustanovenia zmluvy vysporiadaný do 100 dní po odovzdaní a prevzatí
celého zmluvného diela bez vád a nedorobkov a uvoľnení zádržného objednávateľa zadržiavaného
hlavným objednávateľom. Z uvedeného je zrejmé, že splatnosť faktúr č. 02007/12, 02007/13, 02007/25a 02007/026 v časti zádržného vo výške 10% bola viazaná na prevzatie diela hlavným objednávateľom,
ktorým bola spoločnosť MAXIM 2001, s.r.o. a nie na prevzatie diela žalovaným. Z vykonaného
dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že k odovzdaniu diela hlavnému objednávateľovi, t.j.
spoločnosti MAXIM 2001, s.r.o. zo strany žalovaného reálne došlo. Uvedená skutočnosť vyplýva tak z
výpovedí svedkov A. V. C., z ktorých vyplýva, že rekonštrukcia Hotela Jánošík v Liptovskom Mikuláši
bola uskutočnená a samotný hotel bol sprevádzkovaný, ako aj z vykonaných listinných dôkazov. Súd
tak v súlade s čl. IV. bod 4 zmluvy o dielo ustálil, že k splatnosti zádržného mohlo dôjsť najneskôr
12.10.2009 t.j. 100 dní od spísania protokolu o odstránení vady spočívajúcej v zatekaní na okná pod
terasou kaviarne, ktorej dlažbu zhotovoval žalobca a to bez ohľadu na kto túto vadu odstránil. V uvedený
deň teda žalovanému vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.409,13 Eur, ktorá predstavuje
zadržanú časť faktúr. Nakoľko žalobca svoj nárok na zaplatenie zádržného uplatnil len vo výške 4.484,03
eur, súd mu túto sumu priznal spolu so zmluvne dohodnutým úrokom z omeškania vo výške 0,05%
denné od 13.10.2009 v súlade s čl. IV. bod 6 zmluvy o dielo.
7. Čo sa týka žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie faktúry č. 02007/061, zníženej dobropisom
č. 02007/070, súd mal za preukázané, že samotný žalovaný uznal nárok žalobcu minimálne v rozsahu
sumy 1.108.902,30 Sk bez DPH, t.j. 36.808,31 eur bez DPH , t.j. 43.802,49 eur s DPH. Priamo z listu
žalovaného zo dňa 18.10.2007, ktorý zaslal právnemu zástupcovi žalobcu ako vyjadrenie k žalobe, ako
aj z listu žalovaného zo dňa 26.09.2007 jednoznačne vyplýva, že žalovaný zaslal žalobcovi potvrdený
súpis prác na sumu 1.108.902,30 Sk a požiadal žalobcu, aby mu vystavil faktúru v uvedenej výške.
Následne zmätočne požiadal žalobcu, aby túto sumu ďalej znížil o čiastku 64.000,- Sk bez DPH za
nekvalitu vykonaného diela, nakoľko aj žalovanému malo byť uhradenie tejto čiastky odmietnuté zo
strany hlavného investor v dôsledku nekvality vykonaných prác. Žalovaný však uplatnenie nároku na
zľavu z ceny zo strany investora žiadnym spôsobom nepreukázal, ani si žalovaný neuplatnil u žalobcu
vady spôsobom stanoveným v čl. VIII. zmluvy o dielo. Navyše, ustanovenie čl. VIII. bod 4 zmluvy
zužuje nároky žalovaného ako objednávateľa tak, že mu neumožňuje uplatniť si iný nárok z vadného
plnenia, ako bezplatné odstránenie vád. Žalovaný tak nemal nárok uplatňovať zľavu z ceny diela. Súd
preto zaviazal žalovaného aj na zaplatenie sumy 43.802,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,05% denne podľa zmluvy, a to odo dňa 13.10.2009, t.j. najneskôr odo dňa splatnosti zádržného,
keďže z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, kedy bola fa. č. 02007/61, resp. 02007/90 žalovanému
doručená.
8. K vykonaniu zvyšných prác, ktorých zaplatenia sa žalobca domáhal, t.j. prác, ktoré neboli zahrnuté vo
faktúre č. 02007/090 a v súpise prác potvrdeným žalovaným, súd konštatoval, že žalobca nepreukázal a
ani nežiadal vykonať dôkazy preukazujúce reálne vykonanie týchto prác a teda aj opodstatnenosť jeho
nárokov. Bolo povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, keďže však takéto
dôkazy nepredložil, pričom napr. z výsluchu svedkyne Hojstričovej vyplýva, že skutočne nevykonal
všetky práce, na ktorých vykonanie sa zmluvou o dielo zaviazal, súd mal za to, že žalobca svoj nárok
na zaplatenie zostávajúcich v tomto súdnom konaní nepreukázal. Súd preto v tejto časti žalobu žalobcu
zamietol.
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP podľa pomeru úspechu
strán vo veci.
10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, aj žalobca.
11. Žalovaný namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, dôvody
rozhodnutia považuje za neúplné, nepresvedčivé a nepodložené vykonanými dôkazmi, preto považuje
rozsudok za nepreskúmateľný.
12. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek zdôvodnenia a vykonania dôkazov
zobral do úvahy závery odvolacieho súdu. Súd nedostatočne vykonal dôkazy faktúrami č. 02007/061
a fa. č. 02007/090, pretože fa. č. 02007/090 nie je opravenou faktúrou k fa. č. 02007/061, ide o úplne
odlišné daňové doklady, ktoré sa vzťahujú na absolútne odlišné plnenia. Z vykonaného dokazovanie
je zrejmé, že fa. č. 02007/061 neobsahovala potvrdený súpis vykonaných prác, preto ju žalovaný vrátil
žalobcovi na prepracovanie. Žalobca však nikdy nedoručil žalovanému opravnú faktúru a súd sa mylne
domnieva, že fa. č. 02007/090 je opravenou faktúrou č. 02007/061 pretože fa. č. 02007/061 bola
vystavená za práce, ktoré mali byť realizované do 30.6.2007 a fa. č. 02007/090 za práce, realizované do5.11.2007, čo vyplýva z textu faktúr. Z toho dôvodu považuje žalovaný aj samotnú žalobu za zmätočnú,
nakoľko nie je zrejmé, či sa žalobca domáha uhradenia čiastky na základe fa. č. 02007/061 alebo na
základe fa. č. 02007/090.
13. Žalovaný taktiež poukázal na to, že dielo zo strany žalobcu nebolo odovzdané, neexistuje preberací
protokol, a reklamačné konanie sa môže vzťahovať logicky len na predmet plnenia, ktorý je odovzdaný.
Bolo vecou žalobcu iniciovať konanie o odovzdanie a prevzatie diela, a to aj na súde. Žalovaný považuje
za nesprávny záver súdu, že suma 48.258,17 eur bola potvrdená a odsúhlasená dozorom samotného
žalovaného L.. C., pretože L.. C. nebola zamestnancom žalované, ale zamestnancom spoločnosti
MAXIM 2001, s.r.o., ktorá nemala zmluvný vzťah so žalobcom a nebola oprávnená potvrdzovať
akúkoľvek dokumentáciu, ktorú mal predkladať žalobca žalovanému. Súd taktiež nedostatočne vykonal
dokazovanie zmluvou o dielo č. 01-240-081-2007 vo vzťahu k momentu vyplatenia zádržného v zmysle
čl. III. ods. 4, pretože zo žiadneho dôkazu nevyplýva, kedy hlavný objednávateľ uvoľnil zádržné, a teda
kedy sa zádržné stalo splatným.
14. Podľa žalovaného, z čl. III. ods. 8 zmluvy o dielo jednoznačne vyplýva, že rozhodným momentom
pre uhradenie ceny za zhotovené dielo je predloženie konečnej faktúry, a teda odovzdanie a prevzatie
diela je jednou z podmienok vystavenia konečnej faktúry. Súd sa mal teda zamerať na to, či došlo k
odovzdaniu a prevzatiu diela žalovaným, a teda k splneniu podmienky, s ktorou zmluvy spája nárok na
úhradu ceny diela. Žalovaný v súvislosti s nárokom na úhradu úroku z omeškania poukázal na čl. VI.
ods. 6 zmluvy, podľa ktorého je cena diela splatná na základe konečnej faktúry. Keďže takáto faktúra
nebola nikdy žalovanému doručená, nemohol sa dostať do omeškania s úhradou ceny diela.
15. S poukazom na relatívne stručné a zmätočné odôvodnenie rozsudku má žalovaný za to, že súd
sa nevysporiadal s procesnou obranou žalovaného, rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových
zistení, nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné. Žalovaný preto navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
16. Žalobca podal odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol a proti
výroku o náhrade trov konania. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie
veci. Žalobca opätovne poukázal na spôsob vystavenia faktúr č. 02007/61, a č. 02007/070 (dobropis).
Suma, ktorú tak má žalovaný uhradiť žalobcovi predstavuje sumu 48.258,17 eur, pričom táto suma bola
potvrdená a odsúhlasená stavebným dozorom hlavného objednávateľa L.. C.P. na príslušnom krycom
liste rozpočtu. L.. C. potvrdila podpisom, že práce zo strany žalobcu boli reálne vykonané. Navyše aj z
preberacieho protokolu k zmluve o dielo č. 01-240-081-2007 je zrejmé, že zhotoviteľ dielo dodal.
17. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok II. a III. zmenil tak, že prizná žalobcovi
sumu 4.484,02 eur s príslušenstvom a trovy konania v rozsahu 100%.
18. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal na to, že súd prvej inštancie bol pri
rozhodovaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Žalovaný neustále spochybňuje odovzdanie
diela, hoci celé dielo sám žalovaný odovzdal do užívania hlavnému objednávateľovi a za celé dielo
dostal od hlavného objednávateľa zaplatené. L.. C.Á. ako stavebný dozor hlavného objednávateľa
svojim podpisom potvrdila, že práce zo strany žalobcu boli vykonané. Tvrdenia žalovaného považuje
za špekulatívne, s cieľom vyhnúť sa zaplateniu ceny za dielo. Súd zároveň správne konštatuje, že z
obsahu čl. IV. zmluvy o dielo je zrejmé, že splatnosť diela, a to ani akejkoľvek časti nebola viazaná na
odovzdanie diela.
19. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zotrval na tvrdení, že L.. C. nebola v žiadnom zmluvnom
vzťahu so žalobcom a listina, na ktorú sa odvoláva žalobca neobsahuje pravdivé skutočnosti, pretože
na pojednávaní dňa 21.9.2010 L.. C.Á. uviedla, že urobila chybu, že podpísala, že práce boli urobené
bez vád, dokončovačiek. V súvislosti s preberacím protokolom (medzi žalobcom a žalovaným) žalovaný
uviedol, že je podpísaný p. A. ako zástupcom hlavného objednávateľa, ktorý však nebol v žiadnom
zmluvnom vzťahu so žalovaným. Listina ani nespĺňa náležitosti podľa čl. VIII. ods. 6 zmluvy o dielo.
Žalobca teda nesplnil svoju povinnosť odovzdať dielo riadne a včas.
20. K vyjadreniu žalovaného podal repliku žalobca. Žalobca zotrval na tvrdení, že Ing. Hojstričová ako
stavebný dozor hlavného objednávateľa potvrdila reálne vykonanie prác zo strany žalobcu. Navyše ajzo zmluvy o dielo č. 01-250-542/1-2006 uzavretej medzi žalovaným a hlavným objednávateľom z čl. IX.
bod 1 vyplýva, že hlavný objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie predmetu zmluvy. Žalobca
považuje tvrdenia žalovaného za špekulatívne.
21. K vyjadreniu žalobcu podal dupliku žalovaný. Opätovne zdôraznil fakt, že L.. C. nebola v žiadnom
zmluvnom vzťahu so žalobcom a preto mu nemohla nič potvrdzovať, ani odsúhlasovať. Skutočnosť,
že žalovaný odovzdal hlavnému objednávateľovi dielo neznamená, že celé dielo zrealizoval žalobca.
Žalobca fakturoval aj práce, ktoré nezrealizoval. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca
stratil oprávnenie na podnikanie ku dňu 10.10.2015, preto navrhol súdu prerušiť konanie do doby, kým
nebude rozhodnuté o zrušení žalobcu, keďže žalovaný má za to, že žalobca mal byť už dávno zrušený
ex offo. Žalovaný, ak nedôjde k zrušeniu žalobcu, žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
22. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalobca sa v celom rozsahu pridržiaval svojich
predchádzajúcich vyjadrení ohľadom reálne vykonaných prác. Argumentáciu žalovaného ohľadom
stratenia oprávnenia žalobcu na podnikanie považuje za irelevantnú, pretože žalobca stále existuje, o
čom svedčí výpis z obchodného registra žalobcu. Žalobca žiadal, aby odvolací súd pri zachovaní výroku
I. rozhodol v zmysle ním podaného odvolania.
23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, v
rozsahu dôvodov odvolania strán sporu bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nepotreboval
zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Po preskúmaní obsahu
spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného a žalobcu, ako aj s následnými vyjadreniami
žalobcu a žalovaného dospel odvolací súd k záveru, že ani jednému odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa
14.5.2019.
24. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
25. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením
veci súdom prvej inštancie a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správnosť
dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP, tiež
s odkazom primerane na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo170/2005
a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09, Krajský súd uvádza, že
pri potvrdení rozhodnutia Okresného súdu nie je potrebné, aby Krajský súd v odôvodnení svojho
rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku Okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože
odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS
264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP do 30.6.2016, resp. cez
§ 387 ods. 2 CSP od 1.7.2016, na odôvodnenia obsiahnuté v napadnutom rozsudku Okresného súdu.
V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
26. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam odvolateľov uvádza
odvolací súd nasledovné:
27. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie bez
akéhokoľvek zdôvodnenia a vykonania dôkazov zobral do úvahy závery odvolacieho súdu. Z ust. § 391
ods. 2 CSP jasne vyplýva, že ak bolo rozhodnutie zrušené a a k bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
28. Odvolací súd považuje závery súdu prvej inštancie ohľadom zisteného skutkového stavu veci
za vecne správne, závery súdu prvej inštancie vychádzajú z rozsiahleho dokazovania, čo vyplýva zo
samotného obsahu spisu ako aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Čo sa týka vystavenia faktúry
č. 02007/061, dobropisu č. 02007/070 k faktúre 02007/061, ako aj následného vystavenia faktúry č.02007/090, je nepochybné, že pri faktúre č. 02007/061 a č. 02007/090 sa jedná o fakturáciu v zmysle
zmluvy o dielo č. 01-240-081-2007 za prevedené stavebné práce na objekte Hotel Jánošík podľa
priložených krycích listov rozpočtu a jedná sa o fakturácie tých istých vykonaných prác. Sám žalovaný
listom zo dňa 26.9.2007 žiadal po obdržaní faktúry na sumu 1.353.452,30 Sk bez DPH, t.j. faktúry
č. 02007/61 a dobropisu fa. č. 02007/70, o prepracovanie faktúry a žiadal, aby bola vystavená nová
faktúravrozsahužalovanýmpotvrdenéhosúpisuvykonanýchprácnačiastku1.108.902,30SkbezDPH.
Žalobca následne dňa 5.11.2007 vystavil faktúru č. 02007/090 na sumu 1.108.801,30 Sk bez DPH (s
DPH na sumu 1.319.473,50 Sk), t.j. vo výške, ktorú sám žalovaný uznal ako sumu, ktorá zodpovedá
stavebným prácam, ktoré žalobca realizoval. Námietka žalovaného, že sa nejedná o opravenú faktúru
č. 02007/061, ale o úplne inú faktúru, je preto v celom rozsahu právne irelevantná, keďže vychádza z
potvrdeného súpisu tých istých vykonaných prác.
29. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i so záverom súdu prvej inštancie, že v danom
prípade bolo dielo nepochybne odovzdané do užívania spoločnosti MAXIM 2001 s.r.o. ako hlavnému
objednávateľovi diela, voči ktorej spoločnosti vystupoval žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako
subdodávateľ diela. Podľa § 548 ods. 1 Obch. zák., objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu
v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo zo zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela. Platobné podmienky boli dojednané v čl. IV. zmluvy o dielo a to tak, že
fakturácia a platenie prác budú vykonávané mesačne formou mesačných faktúr, vystavovaných na
základe zhotoviteľom predložených a objednávateľom odsúhlasených súpisov skutočne vykonaných
prác za uplynulý mesiac vo výške 90%z fakturovanej čiastky s tým, že zvyšných 10% (zádržné) bude
vysporiadané do 100 dní po odovzadaní a prevzatí celého zmluvného diela bez vád a nedorobkov
hlavným objednávateľom. Hlavný objednávateľ v danom prípade prevzal dielo dňa 5.11.2007, čoho
dôkazom je i preberací protokol k ZOD 01-240-081-2007 zo dňa 5.11.2007. Žalovaný sa v konaní
nemôže úspešne brániť tým, že k odovzdaniu a prevzatiu diela nedošlo, ak dielo prevzal hlavný
objednávateľ, ktorý aj žalovanému cenu diela zaplatil. Žalovaný teda je povinný zaplatiť cenu diela,
vyúčtovanú faktúrou č. 02007/090, ktorú vystavil žalobca na požiadavku žalovaného vo výške, ktorú
žalovaný sám odobril ako sumu v rozsahu potvrdeného súpisu vykonaných prác, t.j. 1.108.902,30 Sk
bez DPH (s DPH 1.319.473,50 Sk). V tomto smere je irelevantné, že súpisy vykonaných prác potvrdila
podpisom Ing. Hojstričová ako stavebný dozor hlavného objednávateľa diela, keďže dielo sa vykonávalo
subdodávateľsky žalobcom práve pre hlavného objednávateľa. Z vykonaného dokazovania pred súdom
prvej inštancie nepochybne vyplynulo, že bolo bežnou praxou, že hlavný objednávateľ preberal dielo aj
od iných subdodávateľov. Odvolací súdu preto aj s poukazom na uznaný rozsah žalobcom vykonaných
prác žalovaným vyhodnotil odvolacie dôvody žalovaného v celom rozsahu za právne irelevantné.
30. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za dostatočne a presvedčivo odôvodnený,
súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal
priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy,
ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej
inštancienemožnopovažovaťzanepresvedčivýazmätočný.AkovyplývaajzjudikatúryÚstavnéhosúdu
SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol
účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami
(I. ÚS 50/2004).
31. Odvolací súd považuje za vecne správny aj výrok II. rozsudku, ktorým vo zvyšku súd žalobu
zamietol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca
vykonanie prác, ktoré neboli zahrnuté do faktúry č. 02007/090, jednoznačne nepreukázal, pretože
napriek tomu, že L.. C. potvrdila krycí list rozpočtu k faktúre č. 02007/061 na sumu 53.462,39 eur (po
dobropise zníženú o 5.204,22 eur), vo svojej výpovedi zároveň uviedla, že „dokončovačky“ žalobca
nezrealizoval. Navyše, sám žalobca po vrátení faktúry č. 02007/090 a dobropisu k nej požadoval
vystavením faktúry č. 02007/090 zaplatenie len žalovaným uznanej sumy, ktorá mu aj bola vo výroku I.
rozsudku správne priznaná (vrátane zádržného).
32. Čo sa týka vyjadrenia žalovaného v rámci odvolacieho konania ohľadom zrušenia žalobcu, resp.
prerušenia odvolacieho konania do doby, kým nebude rozhodnuté o zrušení žalobcu, odvolací súd
považuje uvedenú požiadavku žalovaného vo vzťahu k predmetnému konaniu za právne irelevantnú,pretože žaloba je existujúci subjekt, čoho dôkazom je výpis z obchodného registra Okresného súdu
Banská Bystrica oddiel: Sro, vložka č. 183/5.
33. Odvolací súd považuje námietky žalovaného i žalobcu v celom rozsahu za právne irelevantné. Súd
prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne posúdil ako celok. Odvolací súd v
konaní pred súdom prvej inštancie nezistil žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.
34. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu
podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že nakoľko žalobca bol úspešný v rozsahu 91,55% a
žalovaný v rozsahu 8,45%, priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pomerne,
a to v rozsahu 83,10%. O výške takto priznaného rozsahu trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods.
2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.