Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813201056
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:3813201056.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcu: Serraghis Loan
Management Ltd., so sídlom Afentrikas 4, Afentrika Court, Office 2, 6018, Cyprus, v zastúpení JUDr.
Martin Jánsky, advokát so sídlom v Nitre, Štúrova 13, proti žalovanému: O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. U. XXX, o zaplatenie sumy vo výške 1.539,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nitra č. k. 17C/159/2014-179 zo dňa 24. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancie vovecisamej potvrdzuje avovýrokuotrováchkonania
rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému priznal plnú náhradu trov

konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. b), § 54 ods. 1,2, § 524 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. konštatujúc, že Slovenská sporiteľňa a.s., uzavrela so
žalovaným dňa 21.07.2004 Zmluvu o kontokorentnom úvere, pričom predmetom Zmluvy je poskytnutie
kontokorentného úveru číslo 0372128945/1/1 dlžníkovi v sume, mene a podľa podmienok dohodnutých
v zmluve. Žalovanému podľa predmetnej zmluvy bola poskytnutá výška úverového rámca 40.000,- Sk,
v prepočte 1327,75 eur, s konečnou splatnosťou úveru 20.07.2005. Žalovaný celkovo vybral sumu

280.067,30 Sk a uhradil 265.979,-Sk. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 12.11.2010 oznámil
žalovanému postúpenie pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka, pričom k postúpeniu došlo na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2010. Po čiastočnom späťvzatí žaloby vo výške
515,56 eura, predmetom sporu zostalo zaplatenie sumy vo výške 1.539,62 eura. Súd prvej inštancie
na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Uviedol, že z obsahu
spisu nevyplýva, že postupca ukončil záväzkovo - právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej
strane a žalovaným na strane druhej, ani že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, vypovedaná

zmluva alebo že došlo k odstúpeniu od zmluvy. Zdôraznil, že v danej veci žalobcu zaťažovala povinnosť
preukázať dodržanie postupu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, t.j. že právny
predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s., ako veriteľ pohľadávky písomne vyzval žalovaného na
úhradu dlhu a tento bol napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní.
Nakoľko dodržanie tohto postupu, ktorý je predpokladom pre postúpenie pohľadávky banky v zmysle
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, zo strany žalobcu nebolo preukázané, žalobca ako aj právny
predchodcažalobcudospisunezaložilrelevantnédokladypreukazujúceopodstatnenosťuplatňovaného

nároku, súd bol nútený konštatovať, že medzi právnym predchodcom žalobcu a následným postúpením
na ďalšieho žalobcu nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania.
Ďalej poukázal na to, že ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu
jeho mimoriadnej splatnosti), preto Slovenská sporiteľňa, a. s., nebola oprávnená postúpiť svojupohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Ak zákon vyžaduje v § 92 ods.
8 písomnú výzvu banky na splnenie čo i len časti peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní,
tak táto podmienka splnená nebola. Na základe uvedeného konštatoval, že podmienky pre postúpenie

pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je bankou (žalobca) podľa § 92
ods. 8 zák. z. 483/2001 Z.z. o bankách neboli splnené a preto je zmluva o postúpení pohľadávok zo
dňa 21.10.2010 a následne ďalšie zmluvy o postúpení v tejto časti neplatné pre rozpor so zákonom.
Vzhľadom k uvedenému potom nie je daná vecná aktívna legitimácia žalobcu na uplatnenie si danej
pohľadávky pred súdom, čiže z neplatného postúpenia pohľadávky mu nesvedčí právo, ktorého sa

domáha v žalobe, a preto súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods.
1 CSP. Uviedol, že žalovaný síce bol v konaní úspešný a vznikol mu nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu, ale pretože mu žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak , že žalovanému
náhrada trov konania nepriznal.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca s poukazom na to, že

právoplatné uznesenie súdu č.k. 17C/159/2014- 170 zo dňa 18.3.2015, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej má vadu, ktorá mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej, t.j. odvolací dôvod podľa §
365 ods. 2 CSP. Uviedol, že na pojednávaní uskutočnenom dňa 18.03.2015 došlo medzi stranami
sporu k uzatvoreniu zmieru. Súd o uzatvorenom zmieri účastníkov konania rozhodol tak, že vyhlásil
uznesenie, ktorým súdny zmier neschválil, pričom písomné vyhotovenie predmetného uznesenia zo

dňa 18.03.2015, sp. zn. 17C/159/2014-170 bolo žalobcovi doručené až dňa 26.1.2017, t. j. po takmer
dvoch rokoch odo dňa jeho vydania. Napriek poučeniu o možnosti podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia sa žalobca voči tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolať nemohol, pretože podľa
platnej a účinnej úpravy v čase doručenia relevantný právny predpis -Civilný sporový poriadok, odvolanie
proti takémuto prípadu uznesenia nepripúšťal. Konštatoval, že uznesenie, ktorým nebol schválený zmier

medzi stranami má vady podlá § 365 ods. 1 CSP, pričom tieto vady mali jednoznačný vplyv aj na
rozhodnutie vo veci samej, pretože ak by súd prvej inštancie postupoval správne a zmier riadne uzavretý
medzi stranami sporu schválil, v danom prípade by došlo k právoplatnému ukončeniu predmetného
sporu. Z uznesenia súdu č.k. 17C/159/2014- 170 zo dňa 18.3.2015 vyplýva, že súd dospel k záveru, že
tento zmier je v rozpore s právnymi predpismi, a preto ho neschválil. Súd záverom odôvodnenia doplnil,

že žalobabolapodanápomárnomuplynutípremlčacejdoby,ktoránastalaplynúťnasledujúcimdňompo
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, a preto súd z vyššie uvedených dôvodov účastníkmi uzavretý
zmier neschválil. Ďalej dôvodil, že pokiaľ súd poukázal na podanie žaloby po uplynutí premlčacej doby,
uvedená skutočnosť nebráni uzavretiu súdneho zmieru, pretože zmier je možné uzavrieť aj v prípade
premlčanej pohľadávky a takýto zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi. S poukazom na uvedené

uviedol, že napriek vôli strán uzavrieť zmier, ktorý nie je v rozpore právnymi predpismi, súd nepostupoval
správne a v súlade so zákonom, keď uzatvorený zmier v danom prípade neschválil. Žalobca preto
považoval napadnutý rozsudok, ako aj uvedené uznesenie za v celom rozsahu nesprávne, , pretože súd
prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva . resp. predmetné konanie trpí vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil napadnutý rozsudok, ako
aj uznesenie č.k. 17C/159/2014- 170 zo dňa 18.3.2015, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie

žalobcu nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil v časti zamietnutia žaloby a v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania
s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.6.1 Predmetom konania v zmysle žaloby žalobcu bol nárok na zaplatenie sumy 2.055,18 eura s
príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. na
základe úverovej zmluvy poskytla žalovanému peňažné prostriedky formou kontokorentného úveru

a žalovaný sa zaviazal, že poskytnutý úver v dohodnutom čase splatí. Na základe úverovej zmluvy
čerpal žalovaný kontokorentný úver vo forme povoleného debetu k sporožírovému účtu s úverovým
rámcom vo výške 40.000,- Sk a s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.07.2005. Zmluvou o postúpení
pohľadávok č. 0920/2010/CE zo dňa 21.10.2010 postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca
pohľadávku vyplývajúcu zo predmetnej zmluvy o splátkovom úvere na spoločnosť APS SLOVAKIA

a.s. ako postupníka. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.11.2010 postúpila spoločnosť APS
SLOVAKIA, a. s. ako postupca pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy na postupníka Debtinvest
Limited. Ďalšou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 04. 2012 postúpila spoločnosť Debtinvest
Limited ako postupca pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy na žalobcu.

6.2 Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 18.03.2015 vzal návrh v časti o zaplatenie

sumy vo výške 515,56 eura spolu s 9 % úrokom z omeškania, počnúc od 12.11.2010 späť a žiadal, aby
súd konanie v tejto časti zastavil. Súd Uznesením č.k. 17C 159/2014 - 168 zo dňa 18.03.2015 konanie v
tejto časti zastavil. Uznesením č.k. 17C/159/2014- 170 zo dňa 18.3.2015 súd prvej inštancie neschválil
súdny zmier uzatvorený medzi účastníkmi konania dňa 18.3.2015. V odôvodnení poukázal najmä na
ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. dôvodiac, že žalovaný uhradil poslednú splátku dňa 21.12.2006,

pričom návrh na súd bol podaný až dňa 24.01.2013 a podľa Zmluvy o kontokorentnom úvere konečná
splatnosť úveru nastala dňa 20.07.2005. Žaloba bola teda podaná po márnom uplynutí premlčacej doby,
ktorá nastala plynúť nasledujúcim dňom po splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, preto súd z vyššie
uvedených dôvodov účastníkmi uzavretý súdny zmier neschválil.

7. Podľa § 389 ods. 2 CSP, ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší
odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré
rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.

8. Osobitným dôvodom na zrušenie rozhodnutia vo veci samej je úspešné uplatnenie odvolacieho

dôvodu podľa § 365 ods. 2. Ide tu o situáciu, ak rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo vydanie
právoplatného uznesenia procesnej povahy, ktoré je postihnuté niektorou z vád zakladajúcich odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 2. Je potrebné nepochybne preukázať vecnú súvislosť medzi napadnutým
rozhodnutím vo veci samej a právoplatným uznesením, o ktorom odvolateľ tvrdí, že je postihnuté
niektorou z odvolacích vád. Táto vada uznesenia musí mať zároveň vplyv na vecnú správnosť

meritórneho rozhodnutia. Z dikcie ustanovenia § 365 ods. 2 vyplýva, že pôjde o právoplatné uznesenie,
pôjde teda najmä o uznesenie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa.

9. V ustanovení § 357 CSP je vymenované, kedy je prípustné odvolanie proti uzneseniu súdu prvej
inštancie. O odvolaní proti takémuto uzneseniu musí súd rozhodnúť ihneď. Naproti tomu, ak je odvolanie

podané proti uzneseniu, proti ktorému nie je prípustné, ( nie je uvedené v § 357), nebude o ňom odvolací
súd rozhodovať ihneď, ale až v čase keď bude rozhodovať o odvolaní vo veci samej. O odvolaní proti
takémuto rozhodnutiu môže teda rozhodnúť len odvolací súd v odvolacom konaní, ktoré bolo iniciované
podaním odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej. Z hľadiska spôsobu rozhodnutia môže uznesenie
len zrušiť, ak zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej ( § 389 ods. 2 CSP). /Civilný sporový

poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016/

10. Pri posudzovaní opodstatnenosti odvolacej argumentácie žalobcu odvolací súd považoval námietku
žalobcu týkajúcu sa toho, že právoplatné uznesenie súdu č.k. 17C/159/2014- 170 zo dňa 18.3.2015,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu, ktorá mala vplyv na rozhodnutie vo veci

samej, za nedôvodnú. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 18.3.2015 rozhodol uznesením, že
neschvaľuje zmier uzatvorený medzi účastníkmi konania. Uvedené uznesenie doručil žalobcovi dňa
26.1.2017, pričom v jeho písomnom vyhotovení bolo poučenie o možnosti podať odvolanie do 15 dní
od doručenia tohto odvolania. Žiadna zo strán odvolanie voči tomuto uzneseniu nepodala, preto dňa
23.2.2017 nadobudlo právoplatnosť. Žalobca v odvolaní namieta, že vzhľadom k tomu, že uznesenie

mu bolo doručené až takmer 2 roky po rozhodnutí súdu na pojednávaní, nemohol voči nemu už podať
odvolanie, lebo súčasná úprava Civilného sporového poriadku to neumožňuje. S týmto názorom žalobcu
sa odvolací súd nestotožnil. V zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinností tohto zákona, zostávajú zachované. V tomto ustanoveníje vyjadrení princíp komplementárny k princípu okamžitej aplikability ( § 470 ods. 1), pričom obsahom
tohto princípu je skutočnosť, že procesné úkony subjektov civilného súdneho konania vykonané počas
platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou

pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Takýto procesný úkon vyvoláva
procesnoprávne následky do budúcnosti a v tejto procesnej budúcnosti sa následky úkonu uznávajú aj
vtedy, ak novšia procesná úprava už s takýmto následkom nepočíta. Z uvedeného preto nepochybne
vyplýva, že napriek tomu, že uznesenie o neschválení zmieru bolo žalobcovi doručené počas účinnosti
nového procesnoprávneho predpisu - Civilného sporového poriadku, ktorý nahradil Občiansky súdny

poriadok, mohol podať proti nemu odvolanie, pretože procesné účinky tohto úkonu zostali zachované.
Predmetné uznesenie súd prvej inštancie vyhlásil na pojednávaní dňa 18.3.2015, teda za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, a preto správne poučil strany sporu ( vtedy účastníkov konania),
že majú možnosť proti tomuto uzneseniu podať odvolanie. Strany konania odvolanie nepodali, preto
uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 389 ods. 2 CSP, pretože
rozhodnutiu vo veci samej nepredchádzalo vydanie právoplatného uznesenia procesnej povahy, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa. Ako už bolo uvedené, žalobca mal možnosť podať odvolanie proti
uznesenie súdu č.k. 17C/159/2014- 170 zo dňa 18.3.2015, toto oprávnenie však nevyužil. Súd prvej
inštancie preto v konaní pokračoval až do vydania rozsudku, ktorým rozhodol vo veci samej. Keďže toto

bola jediná odvolacia námietka žalobcu a tento neuviedol žiadne iné odvolacie dôvody smerujúce proti
rozhodnutiu vo veci samej- rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 17C/159/2014-179 zo dňa 24. augusta
2017, odvolací súd nemal žiaden dôvod na preskúmavanie napadnutého rozsudku.

12. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil, a

to s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému priznal plnú
náhradu trov konania. V odôvodnení však uviedol, že žalovaný síce bol v konaní úspešný a vznikol
mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ale pretože mu žiadne trovy konania nevznikli,

súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Z uvedeného je zrejmé, že odôvodnenie náhrady trov
konania nemá oporu vo výroku tohto rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto je napadnutý rozsudok vo
výroku o nároku na náhradu trov konania nepreskúmateľný. Preto odvolací súd napadnutý výrok týkajúci
sa nároku na náhradu trov konania s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie opätovne rozhodne o nároku

strán na náhradu trov konania podľa zásady úspechu strany v konaní a svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodní. Zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).