Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2019

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9Csp/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619200505
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2019:2619200505.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v právnej veci žalobcu: N. A. A. T. Z., Paríž,

N.C.X,Francúzskarepublika,konajúcinaúzemíSRpostredníctvom:N.A.A.T.Z.,pobočkazahraničnej
banky, N., G. X, IČO: 47 258 713, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly,
s.r.o., Bratislava, Ventúrska 16, IČO: 47234547 proti žalovanému: M. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX
o zaplatenie sumy 2 037,37 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 037,37 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 989,51 € od 05.04.2016 do zaplatenia a zo sumy 950,08 € od 05.04.2016 do zaplatenia.

Súd žalobcovi povoľuje zaplatiť dlžnú sumu v splátkach po 100 € mesačne splatných vždy do 20. dňa
toho ktorého mesiaca, pričom prvá splátka je zročná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku
s tým, že v prípade neuhradenia niektorej zo splátok riadne a včas sa stáva zročnou celá dlžná suma.

V časti zaplatenia úroku vo výške 22% ročne zo sumy 937 € od 5.4.2016 do zaplatenia a v časti
zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 97,78 € od 5.4.2016 do zaplatenia súd
žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.3.2019 voči žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 2 037,37 €, úroku z dlžnej úverovej istiny vo výške 22% ročne zo sumy 937 € od 5.4.2016 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 989,51 € od 5.4.2016 do zaplatenia a úroku
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 047,86 € od 5.4.2016 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že s
účinnosťou od 30.6.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti Y. SLOVENSKO a.s. s žalobcom.

Dňa 29.8.2015 uzavrel Cetelem ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 970,67 € na financovanie kúpy tovaru. Zmluva
obsahovalazáväzokuvedenúsumuvrátiťv15mesačnýchsplátkachpo67,85€mesačnesosplatnosťou
prvej splátky dňa 15.9.2015. Dňa 3.9.2015 boli úverové prostriedky poukázané na účet žalovaného.
Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil, z poskytnutého úveru neuhradil
nič. Podľa bodu 3.1 úverovej zmluvy v prípade ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas, je
Y. oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t,.j. požadovať splatenie úveru s príslušenstvom v

lehote a s účinnosťou, ktorú určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. V dôsledku
neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného Cetelem vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa
4.4.2016. Žalovaná suma pozostáva z dlžnej istiny vo výške 970,51 € a dlžného poistného vo výške
18,84 €. Ďalej Cetelem ako právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzavrel dňa 5.9.2015 so žalovanýmako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo
výške 937 € na financovanie kúpy spotrebného tovaru. Zmluva obsahovala záväzok uvedenú sumu
vrátiť v 36 mesačných splátkach po 37,96 € mesačne so splatnosťou prvej splátky dňa 15.10.2015.

Dňa 9.9.2015 boli úverové prostriedky poukázané na účet žalovaného. Žalovaný svoj záväzok splácať
poskytnutý úver riadne a včas nesplnil, z poskytnutého úveru neuhradil nič. Podľa bodu 3.1 úverovej
zmluvy aj v tomto prípade prišlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, a to dňa 4.4.2016. Žalovaná
suma pozostáva z dlžnej istiny vo výške 937 €, dlžných úrokov vo výške 97,78 € a dlžného poistného
vo výške 13,08 €.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

3. Žalobca a jeho právny zástupca sa na pojednávanie napriek riadne doručenému predvolaniu
nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili, súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti. Súd preto
pojednával a rozhodoval v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

4. Súd vykonal dokazovanie zmluvami o spotrebiteľskom úvere, oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru spolu s kópiami obálok, výpisom z obchodného registra a výsluchom žalovaného a zistil
tento skutkový stav veci:

5. Dňa 29.8.2015 bola medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Y. SLOVENSKO a.s. a
žalovaným uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
úver vo výške 970,67 €. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 0,00 %. RPMN bola
uvedená vo výške 0,00 %. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný na základe zmluvy uhradiť predstavovala
sumu 970,65 €, a to v 15 mesačných splátkach po 67,85 €. Termín splatnosti prvej splátky bol

stanovený na 15.9.2015, každá ďalšia splátka bola splatná 15. deň v mesiaci a konečná splatnosť
úveru bola stanovená na deň 15.11.2016. Priemerná RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 34,42 %.
Žalovaný si zvolil komplexný súbor poistenia istota, poplatok za poistenie bol 4,85%. Úver bol čerpaný
jednorazovo. Dňa 5.9.2015 bola medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Y. SLOVENSKO
a.s. a žalovaným uzavretá ďalšia zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému

poskytnutý úver vo výške 937 €. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 22 %. RPMN
bola uvedená vo výške 24,35 %. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný na základe zmluvy uhradiť,
predstavovala sumu 1 288,08 €, a to v 36 mesačných splátkach po 37,96 €. Termín splatnosti prvej
splátky bol stanovený na 15.10.2015, každá ďalšia splátka bola splatná 15. deň v mesiaci a konečná
splatnosť úveru bola stanovená na deň 15.9.2018. Priemerná RPMN bola v zmluve uvedená vo výške

34,42 %. Žalovaný si zvolil komplexný súbor poistenia Istota, poplatok za poistenie bol 6,09%. Úver bol
čerpaný jednorazovo.

6.Oznámeniamiovyhlásenímimoriadnejsplatnostiúveru(obezodňa14.4.2016)spoluskópiamiobálok
mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť jedného i druhého

úveru ku dňu 4.4.2016, nakoľko ani po opakovaných výzvach na úhradu žalovaný svoj dlh nesplnil. Z
prvej úverovej zmluvy činil dlh 970,67 € na dlžnej istine a 18,84 € na poistnom, z druhej úverovej zmluvy
to bolo 937 € na dlžnej istine, a 110,86 € na úrokoch a na poistnom. V oboch prípadoch bolo oznámenie
zaslané žalovanému na adresu trvalého pobytu a v oboch oznámeniach bola žalovanému poskytnutá
dodatočná 14 dňová lehota na splnenie dlhu.

7. Výpisom z obchodného registra mal súd preukázané, že ku dňu 29.9.2016 zanikla spoločnosť Y.
SLOVENSJKO a.s. z dôvodu zlúčenia so žalobcom.

8. Žalovaný nemal námietky voči skutočnostiam uvedeným v žalobe, potvrdil, že úvery mu boli

poskytnuté, pričom za peniaze z prvého úveru si kúpil televízor a za peniaze z druhého úveru chladničku.
Taktiež potvrdil, že z dlžných súm neuhradil doposiaľ nič. Avšak aktuálne sa mu po troch rokoch podarilo
zamestnať, pracuje ako SBS-kár, má dostať prvú výplatu, bude zarábať okolo 500 €, k tomu ešte
brigáduje vo vinohradoch za 20 € na deň. Prejavil ochotu žalobou požadovanú sumu uhradiť. Uviedol,
že býva u kamaráta, ktorému dáva 100 € mesačne. Nakoľko má ešte ďalšie podlžnosti, napr. voči

Dopravnému podniku, požiadal o možnosť splatiť dlžnú sumu v splátkach po 100 €, nakoľko zaplatiť
dlh naraz nie je v jeho možnostiach. Pracovnú zmluvu ani výplatnú pásku zatiaľ k dispozícii nemal,
vo vinohradoch vypomáha bez zmluvy, kamarátovi platí peniaze v hotovosti, preto súd nepožadovalpredloženie dokladov preukazujúcich jeho príjmy a výdavky a vychádzal len z tvrdení uvedených
žalovaným.

9. Podľa § 489 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetných zmlúv záväzky vznikajú z právnych
úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných
skutočností uvedených v zákone.

10. Podľa § 497 ObZ v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetných zmlúv zmluvou o úvere sa

zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 502 ods. 1 ObZ v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetných zmlúv od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej
prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je

dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v
čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe
zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

12. Podľa § 504 ObZ v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetných zmlúv dlžník je povinný vrátiť

poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich
vrátenie veriteľ požiadal.

13.Podľa§365ods.1ObZvzneníúčinnomvčaseuzatvoreniapredmetnýchzmlúvdlžníkjevomeškaní,
ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď

záväzok zanikne iným spôsobom.

14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetných zmlúv spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 , 5, 6 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetných zmlúv

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných

prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu
prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetných zmlúv
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.17. Podľa § 2 písm. a), b), d), g), h) a i) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia
predmetných zmlúv na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

18. Podľa § 517 ods. 1, 2 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky

a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

21. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že

žaloba je dôvodná len sčasti. V konaní bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné uzavretie
dvoch zmlúv o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorých bolo poskytnutie finančných prostriedkov
žalovanému ako dlžníkovi vo výške 970,67 € a 937 € na kúpu tovaru za podmienok uvedených vyššie.
Suma bola žalovanému poukázaná, žalovaný z nej nevrátil nič. Obe zmluvy obsahujú všetky zákonom
požadované náležitosti, sú jasné a zrozumiteľné. Celkové náklady spojené s úvermi sú v súlade so

zákonom. Pokiaľ ide o poistenie, žalovaný netvrdil, že by bolo podmienkou uzavretia zmlúv, preto
náklady na poistenie sa do RPMN nezarátavajú. Žalovaný svoj dlh nepopieral, žiadal len o možnosť
splatiť tento v splátkach. Preto súd žalobe v časti zaplatenia požadovanej istiny s príslušenstvom
vypočítaným ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vyhovel. Pokiaľ ide o splátky, z tvrdení
žalovaného vyplynulo, že nie je v jeho možnostiach splatiť dlžnú sumu naraz, pričom nezamestnaný

nebol z vlastnej viny. Preto súd povolil žalovanému zaplatiť dlžnú sumu v splátkach po 100 €, pričom
takýmto spôsobom príde k úhrade istiny v priebehu necelých dvoch rokov, čo je doba primeraná
okolnostiam a pomerom žalovaného a zároveň nepríde k neprimeranému zaťaženiu žalobcu. Súd
zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úverov s príslušenstvom, nakoľko tento bol uplatnený v súlade s príslušným

vykonávacím predpisom.

22. Pokiaľ však ide o nárok na zaplatenie zmluvného, teda v druhej úverovej zmluve dohodnutého úroku
po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, na tento žalobca nárok nemá.

23. V danej otázke svoj názor vyslovil aj Najvyšší súd SR, a napriek tomu, že sa v danom prípade
jedná o staršie uznesenie (sp. zn. 4 Obo 143/1998), jeho závery sú stále aktuálne a potvrdzuje ich
aj rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, keď napr. i Ústavný súd SR v uznesení č.k. IV. ÚS
476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, takýto výklad považoval za ústavne akceptovateľný.24. Súd poukazuje tiež na právne závery Krajského súdu v Prešove vyslovené v rozsudku z 30. júna
2015 sp. zn. 6Co 190/2004, s ktorými sa plne stotožňuje, a v súlade s ktorými v otázke zmluvného úroku

po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru rozhoduje aj Krajský súd v Trnave (napr. vo svojom rozhodnutí
sp.zn. 23Co 351/2017 zo dňa 25.6.2018). V zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia: „Splácanie úveru
v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v
splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto
predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým,

že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva
veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav
tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný
stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na

jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.
V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť
celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie
jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník
nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická

podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky
tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré
právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na

to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De
facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu

záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi
by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou
záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej
nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa
domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké

obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše
odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by
podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú
nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu
jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu

ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd
prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže
jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru,
navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide
o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym

stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej
sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len
so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok
spotrebiteľskej zmluvy.“

25. V uvedenom rozhodnutí sa ďalej uvádza, že ak by napriek tomu existovala zmluvná úprava, ktorá s
protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, bola by táto
právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa §
52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne
neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a

na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu
neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešliby tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa
povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

26. Žalobca ďalej požadoval zaplatenie úroku z omeškania z neuhradeného úroku z druhej úverovej
zmluvy, teda zo sumy 97,78. Pokiaľ ale ide o úrok z omeškania z nezaplateného zmluvného úroku,
právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (t.j. úroky z omeškania z dohodnutých
úrokov) veriteľ nemá, pretože OZ (ale ani ObZ) neupravuje majetkové sankcie pre prípad omeškania s
platením príslušenstva pohľadávky (viď. komentár k § 517 OZ, C.H.Beck). Z toho dôvodu súd žalobcovi

požadovaný úrok z omeškania z úroku nepriznal.

27. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalobca bol čo do žalovanej istiny vo
veci plne úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie v súlade samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.