Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4T/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118010582
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Harabin

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1118010582.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BranislavaHarabinaaprísediacich

JUDr. Mariána Mišíka a Mgr. Dany Sobolovskej, v trestnej veci vedenej proti obžalovaným F. A. a spol.,
pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4, písmeno b) Trestného zákona v spojení s
§ 138 písmeno e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 12. 3. 2019 v
Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

F. A. narodený XX. 9. XXXX v B., trvale bytom B. XXXX/XX, B. - X.,

F. I. narodený XX.X.XXXX v I. F., trvale bytom O. XXX/XX, X.,

F. V. narodený XX.X.XXXX v B., trvale bytom A. XXX, O.

s a u z n á v a j ú v i n n ý m i, ž e

v bode 1
v čase od 21.00 h dňa 13. 1. 2018 do 04.00 h dňa 14.1.2018 na Treskoňovej ulici v Bratislave, vedľa
vchodudobudovyUniverzitnejnemocnicespoliklinikouMilosrdníbratia,spols.r.o.,doposiaľnezisteným
spôsobom a predmetom na dverách vodiča poškodili zámok a rozbili ľavé predné okno (na strane

vodiča), zaparkovaného a uzamknutého osobného motorového vozidla značky Volkswagen Passat,
modrej farby, s rakúskym evidenčným číslom: KR-209-CY, vnikli do vozidla a zo stredového panela
odcudzili autorádio poškodenému D.. F. I. škodu odcudzením veci vo výške 144, 60 Eur a škodu
poškodením okna vozidla vo výške 236,40 Eur,

v bode 2
dňa 14.01.2018 v čase od 00.00 h do 04.00 h na Heydukovje č. 9 v Bratislave doposiaľ nezisteným

spôsobom a predmetom prekonali uzamykací mechanizmus zámku na dverách zaparkovaného
osobného motorového vozidla značky Volkswagen Golf, striebornej farby evidenčné číslo SC 984
EI, vnikli do vozidla a odcudzili z neho 1 ks mobilný telefón značky Samsung, Bielej farby, IMEI:
359519065772960, v hodnote 99,60 Eur, 1 ks GPS navigáciu značky TomTom, čiernej farby, v hodnote
140,71 Eur a 1 ks zadný stierač, a uvedené osobné motorové vozidlo poškodili tak, že pri ľavom
svetlomete ohli kryt motora a v časti, kde je uložený motor vozidla odtrhli hadičku chladiča ako aj
káble elektroinštalácie a hadičku z nasávania, a tiež odtrhli prednú časť z krytu motora, na kufrovom

okne (piatych) dverí odtrhli stierač, a taktiež po otvorení krytky nádrže na palivo odtrhli plastový uzávernádrže vozidla, čím spôsobili poškodenému A. B. škodu krádežou vecí vo výške 240, 31 Eur a škodu
poškodením vozidla vo výške 370,60 Eur,

t e d a

Obžalovaní F. A., F. I. a F. V. v bode 1 a 2

spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili tak majú škodu, a tento
čin spáchali závažnejším spôsobom konania - vlámaním, a spoločným konaním poškodili cudziu vec a
spôsobili tak na cudzom majetku malú škodu

č í m s p á c h a l i

Obžalovaní F. A., F. I. a F. V. v bode 1 a 2

pokračovací zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4, písmeno b) Trestného zákona v spojení s
§ 138 písmeno e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j ú:

Obžalovaný F. A.

Podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 36
písmeno l/ písmeno k/ Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného
zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

X. § 51 odsek 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona su´d obžalovanému vy´kon trestu odnˇatia slobody podmienecˇne odklada´ a za´rovenˇ mu
uklada´ probacˇny´ dohlˇad nad jeho spra´vani´m sa v sku´sˇobnej dobe.

Podlˇa § 51 ods. 2 Trestne´ho za´kona su´d obzˇalovane´mu urcˇuje sku´sˇobnu´ dobu v trvaní 4 (štyri)
roky.

Podlˇa § 51 ods. 2 Trestne´ho za´kona v spojení s § 51 ods. 3 písmeno b) Trestne´ho za´kona su´d
obžalovanému uklada´ obmedzenie spocˇi´vaju´ce v zákaze požívania alkoholických nápojov.

Podlˇa § 51 ods. 2 Trestne´ho za´kona v spojení s § 51 ods. 4 písmeno j) Trestného zákona súd
obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať
sa preukázateľne o zamestnanie.

Obžalovaný F. I.

Podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno l/
písmeno k/ Trestného zákona, § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného
zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona su´d obžalovanému vy´kon trestu odnˇatia slobody podmienecˇne odklada´ a za´rovenˇ mu
uklada´ probacˇny´ dohlˇad nad jeho spra´vani´m sa v sku´sˇobnej dobe.Podlˇa § 51 ods. 2 Trestne´ho za´kona su´d obzˇalovane´mu urcˇuje sku´sˇobnu´ dobu v trvaní 5 (päť)
rokov.

Podlˇa § 51 ods. 2 Trestne´ho za´kona v spojení s § 51 ods. 3 písmeno b) Trestne´ho za´kona su´d
obžalovanému uklada´ obmedzenie spocˇi´vaju´ce v zákaze požívania alkoholických nápojov.

Podlˇa § 51 ods. 2 Trestne´ho za´kona v spojení s § 51 ods. 4 písmeno g) Trestného zákona

súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a
mediačným úradníkom alebo iným odborník programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému
programu.

Podlˇa § 51 ods. 2 Trestne´ho za´kona v spojení s § 51 ods. 4 písmeno j) Trestného zákona súd
obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať

sa preukázateľne o zamestnanie.

H. F. Vrábel

Podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno l/

Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona su´d obžalovanému vy´kon trestu odnˇatia slobody podmienecˇne odklada´ a za´rovenˇ mu

uklada´ probacˇny´ dohlˇad nad jeho spra´vani´m sa v sku´sˇobnej dobe.

Podlˇa § 51 ods. 2 Trestne´ho za´kona su´d obzˇalovane´mu urcˇuje sku´sˇobnu´ dobu v trvaní 4 (štyri)
roky.

Podlˇa § 51 ods. 2 Trestne´ho za´kona v spojení s § 51 ods. 3 písmeno b) Trestne´ho za´kona su´d
obžalovanému uklada´ obmedzenie spocˇi´vaju´ce v zákaze požívania alkoholických nápojov.

Podlˇa § 51 ods. 2 Trestne´ho za´kona v spojení s § 51 ods. 4 písmeno j) Trestného zákona súd
obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať

sa preukázateľne o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil urobiť obžalovaným F. A., F. I.
aF.V.vyhláseniepodľa§257odsek1písmenoa/,b/ac/,odsek4Trestnéhoporiadku,pričomvšetcitraja
obžalovaní po tom, čo im bolo umožnené poradiť sa svojími obhajcami (X) urobili vyhlásenie podľa § 257

odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, teda že sú vinní zo spáchania skutkov (jednotlivých čiastkových
útokov) uvedených v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I z 15. 8. 2018, č. k. 2Pv
77/18/1101 - 14. Súd následne postupoval v súlade s § 257 odsek 5 Trestného poriadku a obžalovaným
položil otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na ktoré všetci
obžalovaní vo všetkých prípadoch odpovedali zhodne „áno“. Súd potom v súlade s ustanovením § 257

odsek 7 Trestného poriadku po súhlasnom vyjadrení procesných strán samostatnými uzneseniami prijal
vyhlásenia každého z obžalovaných, ktorým uznali vinu zo spáchania skutkov (jednotlivých čiastkových
útokov), ktoré sú predmetom obžaloby a uznesením podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že
dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaní priznali spáchanie skutkov (jednotlivých čiastkových útokov),
nevykoná,pričomvykonálendôkazysúvisiacesvýrokomotreste,ochrannomopatreníanáhradeškody.

V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním
Znaleckého posudku č. 006/2018 podľa § 268 odsek 2 Tr. por. znalca Doc. D.. D. Z. v odbore
elektrotechnika, ktorého účelom bolo stanovenie všeobecnej hodnoty elektrotechnických zariadení
uvedených v znaleckom posudku (ukradnutých vecí). Obžalovaní A. a I. k tomuto dôkazu na

hlavnom pojednávaní uviedli, že okrem náhrady škody poškodenému I. uhradili aj škodu uplatňovanúpoškodeným B. v plnom rozsahu a to spôsobom - každý z nich jednu polovicu z celej sumy 370,- Eur.
Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to Výpisu z
Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky obžalovaných, Odpisu registra

trestov obžalovaných a výpisu z účtu obž. I. (uhradenie časti škody - XXX,- Eur poškodenému B.).

K výroku o treste

Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniaapovyhodnotenídôkazovjednotlivoivichsúhrnespôsobom

uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného
predsúdomnahlavnompojednávanívpredmetnejtrestnejveciodôvodňujúuložiťvšetkýmobžalovaným
maximálny trest odňatia slobody (3 roky) pri ktorom je možné zároveň podmienečne odložiť jeho
výkon, za súčasného určenia prísnych skúšobných dôb (4 a 5 rokov), probačného dohľadu a viacerých
obmedzení.

Pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v 34 odsek 1 Trestného zákona,
ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií
upravených v § 34 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery.

Z tohto hľadiska súd mohol uložiť trest odňatia slobody vo výmere ustanovenej Trest-ným zákonom (§
34 odsek 2 Trestného zákona). Ďalej bol súd povinný prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahču-júce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona).

Pri zločine krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. (podľa ktorého súd obžalovaným tresty
ukladal) stanovuje zákonodarca trestnú sadzbu v rozpätí tri roky až desať rokov. Stanovením rozpätia
trestnejsadzby,zaradilzákonodarcatentotrestnýčinmedzizločiny,tedazávažnejšietrestnéčiny,pričom
za jeho spáchanie musí súd povinne ukladať trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Tr. zák.). Trestom
odňatia slobody sa tu však má na mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj prípadné podmienečné

odloženie výkonu trestu odňatia slobody a to v intenciách § 49 resp. 51 Tr. zák..

V súvislosti s výrokom o treste bol súd okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek 4 Trestného
zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný pomer medzi
nimi. Z tohto hľadiska súd uvádza, že

u obžalovanéhoK. A. zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l/ a písmeno k/ Trestného
zákona spočívajúce v priznaní sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimnom oľutovaní a dobrovoľné
nahradenie spôsobenej škody a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona
spočívajúcu v spáchaní viac trestných činov
u obžalovaného F. I. zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l/ a písmeno k/ Trestného

zákona spočívajúce v priznaní sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimnom oľutovaní a dobrovoľné
nahradenie spôsobenej škody a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h/ a písmeno m/
Trestného zákona spočívajúcu v spáchaní viac trestných činov a v skutočnosti, že už bol za trestný čin
odsúdený a
u obžalovanéhoK.V. zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona

spočívajúcu v priznaní sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimnom oľutovaní a jednu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona spočívajúcu v spáchaní viac trestných činov.
Na tomto základe u obžalovaného A. došlo k úprave trestnej sadzby postupom podľa § 38 odsek 3
Trestného zákona (prevaha poľahčujúcich okolností a zníženie hornej hranice trestnej sadzby o jednu
tretinu). Naopak u obžalovaných I. a V. nedošlo k úprave trestnej sadzby v zmysle § 38 odsek 3 a 4

Trestného zákona.

Vzhľadom na to, že všetci traja obžalovaní spáchali dva trestného činy (v jednočinnom súbehu), súd
im ukladal úhrnný trest podľa zásad upravených v § 41 odsek 1 Trestného zákon, teda podľa toho
zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Vzhľadom na

trestnú sadzbu upravenú pri trestnom čine - zločine krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák.
(3 roky až 10 rokov) a trestnom čine - prečine poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. (až
na 1 rok), súd ukladal trest podľa prvého z uvedených ustanovení, pričom u obžalovaného X sa trestnásadzba po úprave jej hornej hranice podľa § 38 odsek 3 Tr. zák. a podľa výpočtu upravenom v § 38
odsek 8 Trestného zákona pohybovala v rozpätí 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov.

S poukazom najmä na spôsob spáchania pokračovacích trestných činov obžalovanými a ich následok,
ako aj okolností, za ktorých boli spáchané považoval súd uloženie trestov odňatia slobody vo výmere
3 roky, teda na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, s podmienečným odkladom na
skúšobné doby v trvaní 4 resp. 5 rokov za adekvátne a dostačujúce.

Súd pri ukladaní trestu bral do úvahy najmä fakt, že spáchanými trestnými činmi, aj keď jeden z nich
je kvalifikovaný ako zločin, nebol spôsobený závažný následok, kedy súhrnne bola spôsobená škoda
v sume 991,91,- Eur, pričom navyše obžalovaní I., ešte pred rozhodnutím súdu, obidvom poškodeným
dobrovoľne uhradili celú nimi uplatňovanú škodu. Vzhľadom aj na spôsob spáchania trestných činov,
vlámaním sa do motorových vozidiel pod vplyvom alkoholu, ktorý pravdepodobne prispel a „povzbudil“
obžalovanýchkichkonaniu,nižšiuzávažnosťkonaniaobžalovanýchsúdvyvodzujeajzpredmetov,ktoré

ukradli, kedy išlo len o staršie technické zariadenia nižšej hodnoty (autorádio, mobil a navigáciu), pričom
väčšia škoda bola spôsobená poškodením motorových vozidiel, do ktorých sa vlámali a nie samotnou
krádežou týchto vecí, práve z ktorej vyplýva pomerne prísna trestná sadzbu 3 roky až 10 rokov. Dôležitá
je aj skutočnosť, že ani jeden z obžalovaných sa trestných činov nedopustil počas plynutia skúšobnej
doby, či už podmienečného prepustenia alebo podmienečného odsúdenia. S poukazom na načrtnuté

považoval súd za primerané a spravodlivé uložiť obžalovaným tresty odňatia slobody vo výmere 3 roky s
podmienečným odkladom za súčasného obligatórneho uloženia probačného dohľadu nad ich správaním
v skúšobnej dobe aj v kontexte potreby sledovania správania sa obžalovaných počas skúšobnej doby.

Vo vzťahu k obžalovanému Kissovi súd pri ukladaní druhu a výmery trestu zohľadnil aj to, že má

jeden záznam v odpise registra trestov, avšak je potrebné dodať, že ide o odsúdenie, ktoré nadobudlo
právoplatnosť až 27. 3. 2018, teda až po spáchaní trestných činov z tejto veci a súd naň neprihliadal.
Priestupkovo bol postihnutý 10 krát, prevažne za dopravné priestupky, ale má aj jeden priestupok
proti majetku. Predchádzajúca beztrestná minulosť tohto obžalovaného (odsúdenie v odpise registra
trestov právoplatné až po spáchaní týchto trestných činov) umožnila súdu dospieť k záveru, že uvedený

trest bude pre neho dostatočným mementom v tom smere, že sa v budúcnosti vyvaruje akéhokoľvek
obdobného alebo iného protiprávneho konania a bude ho viesť k tomu, aby viedol riadny život. To bude
môcť preukázať predovšetkým počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, ktorú súd
určil v trvaní 4 roky.

Vo vzťahu k obžalovanému H. súd pri ukladaní druhu a výmery trestu zohľadnil aj to, že má dva záznamy
v odpise registra trestov, pričom v jednom prípade sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený a v druhom
prípade ide o menej závažný prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, za ktorý mu bol uložený
trest povinnej práce a bolo už upustené od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti. Obe odsúdenia sú
staršieho dáta, z roku 2008, pre ktorý výrazný časový odstup od posledného záznamu do spáchania

týchto trestných činov mu súd nepričítal priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák.. Priestupkovo
bol postihnutý 8 krát, prevažne za dopravné priestupky. Rovnako aj predchádzajúca minulosť tohto
obžalovaného (aj keď má 2 záznamy v odpise registra trestov, ale sú výrazne staršie) umožnila súdu
dospieť k záveru, že uvedený trest bude pre neho dostatočným mementom v tom smere, že sa v
budúcnosti vyvaruje akéhokoľvek obdobného alebo iného protiprávneho konania a bude ho viesť k

tomu, aby viedol riadny život. To bude môcť preukázať predovšetkým počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia, ktorú súd určil tiež v trvaní 4 roky.

Vo vzťahu k obžalovanému I. súd pri ukladaní druhu a výmery trestu bral na zreteľ aj to, že má desať
záznamov v odpise registra trestov, pričom v jednom prípade sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Priestupkovo bol postihnutý 20 krát, prevažne za dopravné priestupky. Z uvedených 10 odsúdení, išlo v 6
prípadochonepodmienečnétresty(poslednevroku2015na1roka5mesiacov-OkresnýsúdBratislava
V, sp. zn. 4T/7/2013), pričom vo väčšine jeho odsúdení išlo o majetkovú trestnú činnosť, čo môže javiť
známky nepoučenia sa z predchádzajúcej trestnej činnosti ako aj nedostatočného účinku uložených
trestov. Napriek tomu súd konštatuje, že každú trestnú vec je nevyhnutné posudzovať individuálne a

z pohľadu konkrétnych okolností jej spáchania. Ako už bolo konštatované, súd vyhodnotil následok
spôsobený trestnými činmi za menej závažný, bez nutnosti pôsobiť na ktoréhokoľvek z obžalovaných
nepodmienečným trestom odňatia slobody a to ani na obžalovaného I. aj napriek jeho trestnej minulosti.
Nejde o zľahčovanie či ospravedlňovanie konania obžalovaného I., ako ani jeho trestnej minulosti,avšak pôsobiť na neho nepodmienečným trestom (v zmysle zákonnej sadzby minimálne vo výmere
3 roky) považuje súd za neprimerane prísne a nenapĺňajúce účel a zmysel trestu, práve v kontexte
spáchaných trestných činov. V tejto súvislosti výrazne zavážilo aj konanie obžalovaného I., ktorý

spoločne s obžalovaným A. dobrovoľne uhradili celú škodu uplatnenú poškodenými, čím kompletne
odstránili následky spôsobené svojím konaním a zároveň sa priznal a oľutoval svoje správanie. Zároveň
okrajovo súd pripomína, že žiadne z ukradnutých vecí u neho nájdené neboli. Ďalej pri rozhodovaní o
výške trestu a prípadnej možnosti jeho podmienečného odkladu prihliadal súd aj na § 34 ods. 3 Tr. zák.
a jeho vyjadrenie, že potom ako ho opustila žena sa stará o 2 maloleté deti. Záverom súd konštatuje,

že aj v kontexte predchádzajúcej minulosti obžalovaného I., dospel k záveru, že uložený podmienečný
trest bude pre neho dostatočným mementom, aby sa v budúcnosti vyvaroval akéhokoľvek obdobného
alebo iného protiprávneho konania a bude ho viesť k tomu, aby sa zaradil do spoločnosti, viedol riadny
život a staral sa o rodinu, najmä 2 maloleté deti, bez potreby páchania ďalšej trestnej činnosti. V jeho
prípade, práve s poukazom na doterajší život súd určil najvyššiu možnú skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov,
nakoľko je potrebné sledovať jeho správanie v dlhšom časovom horizonte, čo vyplýva práve z jeho

predchádzajúcej minulosti.

Zároveň súd všetkým obžalovaným uložil zákaz požívať alkoholické nápoje, nakoľko trestných činov sa
podľa vlastných vyjadrení dopustili pod vplyvom alkoholu a príkaz zamestnať sa alebo preukázateľne sa
uchádzať o zamestnanie za účelom riadneho fungovania v spoločnosti bez potreby krádeží cudzích vecí.

H. Žgrlíkovi súd navyše uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným
a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, nakoľko
v kontexte jeho osoby bude dôležité vplývať na neho výchovne a sociálne, za účelom uvedomenie si
následkov svojho správania aj do budúcna.

Účel trestu, u všetkých troch obžalovaných, z hľadiska jeho preventívnej, výchovnej a sčasti aj
represívnej funkcie možno dosiahnuť aj trestami s podmienečným odkladom a skúšobnými dobami tak,
ako sú uvedené vo výroku rozsudku, počas ktorých bude možné, aby obžalovaní skutočne preukázali,
že priamy výkon trestu odňatia slobody nie je potrebný a že sa napravili. Zo všetkých uvedených hľadísk
súd uložené tresty považuje za dôvodné, adekvátne a spravodlivé a zabezpečujúce naplnenie účelu

trestu aj v tom smere, že budú mať dostatočný vplyv na nápravu obžalovaných a odradia ich od páchania
akejkoľvek ďalšej trestnej činnosti.

O nároku na náhradu škody pôvodne uplatneného poškodeným D.. F. I. súd nerozhodoval, nakoľko na
hlavnom pojednávaní uviedol, že celá škoda mu už bola vyplatená a preto si jej náhradu v trestnom

konaní neuplatňuje.

Súd rovnako nerozhodoval ani o nároku na náhradu škody uplatnenom poškodeným A. B., nakoľko z
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že škoda, ktorej náhradu si uplatnil (370,- Eur), mu bola
obžalovanými XXX,- a I. kompletne uhradená a nebol preto dôvod ukladať obžalovaným povinnosť mu

túto nahradiť. V spise sa síce nachádza a bol oboznámený len výpis z účtu preukazujúci úhradu časti
škody poškodenému XXX,- obžalovanýmB. vo výške 185,- Eur, avšak obžalovaní A. a I. zhodne na
hlavnom pojednávaní potvrdili, že poškodenému uhradili celú škodu, každý vo výške jednej polovice
spôsobenej škody, teda práve v sume po 185,- Eur, ako to vyplýva aj z predmetného výpisu z účtu.
Súd ich tvrdeniam uveril aj s poukazom na prednes poškodeného D.. I. na hlavnom pojednávaní,

ktorý potvrdil pravdivosť tvrdení obžalovaných A. a I., že aj jemu celú spôsobenú škodu (236,40,- Eur)
uhradili. Predloženými výpismi z účtov, resp. potvrdeniami o platbách vzťahujúcimi sa pravdepodobne
k poškodenému D.. I. sa súd nezaoberal, nakoľko sú nečitateľné.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem

obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody.