Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/87/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718201032
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5718201032.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a
členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: L. K., nar. XX. XX. XXXX,
bytom P., Z. XXX/XX, proti žalovanému: G. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. O., V. XX/XX, zastúpený:
Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Žilina, Mariánske námestie 2, IČO: 36
855 278, o zaplatenie 4.500,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Martin č.k. 5C/16/2018-189 zo dňa 16.01.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

Vo výroku I. o s t á v a rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žalovanému súd voči žalobcovi p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi
sumu 2.250,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.01.2017 do zaplatenia v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti (2.250,- eur) žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s
poukazom na ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že v uvedenom období
došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu užívaním jeho nehnuteľností.

Pokiaľ však v minulosti uplatnili výšku bezdôvodného obohatenia (za iné časové obdobie) sumou 250,-
eur mesačne, bez toho, aby nejakým spôsobom zmena bola zdôvodnená, nemal dôvod na zaplatenie
bezdôvodného obohatenia v dvojnásobnej výške ako za predchádzajúce obdobie. Súd skonštatoval, že
v tomto prípade nedošlo k zhodnoteniu nehnuteľností, ani k inému spôsobu užívania nehnuteľností než
predtým, a preto nebol dôvod na priznanie vyššieho bezdôvodného obohatenia bez ohľadu na referencie
realitných kancelárií. Súd preto žalobu vo zvyšnej časti ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc z pomeru úspechu strán v konaní, keď tento bol na oboch

stranách rovnaký.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že
ako nesprávny napáda výrok II. a III. z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f/, h/
CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Odvolateľ uviedol, že v tomto

konaní uplatňoval pohľadávku za obdobie od 01.04.2016 do 31.12.2016, spolu 4.500,- eur, pričom
bezdôvodné obohatenie malo spočívať v neoprávnenom užívaní nehnuteľností, ktorých bol vlastníkom
a výšku bezdôvodného obohatenia odvodil od vyjadrenia spoločnosti ASTORIA reality, s.r.o., ktorápotvrdila v danej lokalite výšku obvyklého nájomného 500,- eur mesačne za nehnuteľnosť obdobnú,
ako užíval žalovaný. Tento nijakým spôsobom nespochybnil predložené dôkazy, resp. neuviedol
dôvody, ktoré by osvedčovali nižšiu výšku obvyklého nájomného. Súd sa odvolával na predchádzajúce

rozhodnutia (6C/38/2017 a 6C/65/2017), v ktorých bola riešená skutkovo obdobná vec, keď bolo
priznané bezdôvodné obohatenie za iný časový úsek užívania nehnuteľností. Tu bola schválená
dohoda účastníkov, pričom rozhodnutie o schválení zmieru nič nekonštituuje, ani nedeklaruje. Súd len
posudzoval, či uzatvorený zmier bol v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Nebol teda
dôvod odvolávať sa na predchádzajúce rozhodnutia, ktorými boli ukončené spory medzi účastníkmi

zmierom. Rozhodnutie, ktorého správnosť napadol, je podľa odvolateľa nepreskúmateľné, nie je z neho
zrejmé, na základe akých zákonných ustanovení súd rozhodol, pričom súd sa nevysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami, ale povinnosťou súdov je rozhodovať v obdobných veciach rovnako, a
týmzachovávaťprávnuistotuapredvídateľnosťpráva.Odvolateľžiadal,abynapadnutévýrokyrozsudku
súdu prvej inštancie odvolací súd zmenil, zaviazal žalovaného na zaplatenie aj zamietnutej sumy 2.250,-
eur s príslušenstvom a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, prípadne, aby

napadnuté výroky zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 381 CSP

a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
jednotlivých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Výrok, ktorý odvolaním nebol
napadnutý (I.), ostal nedotknutý.

5. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania a zo spisového

materiálu, z preskúmavaného rozsudku, pričom medzi účastníkmi nebolo sporné, že v období, za
ktoré sa posudzovalo užívanie nehnuteľnosti, bol žalobca vlastníkom rodinného domu č. súp. XXXX,
zapísaného spolu s pozemkom na LV č. XXX obec O. O. v kat. úz. J. P.. Nehnuteľnosti užíval žalovaný
bez právneho dôvodu. Žalobca požadoval ako náhradu bezdôvodného obohatenia sumu 500,- eur
mesačne, ktorá by zodpovedala výške nájomného obdobnej nehnuteľnosti v danej lokalite. Takúto výšku

„nájomného“ odvodil od potvrdenia realitných kancelárií. Žalovaný spoločne so svojou matkou začal
nehnuteľnosť užívať na základe zmluvy o budúcej zmluve, predmetom ktorej bolo uzatvorenie kúpnej
zmluvy na nehnuteľnosť. Žalobca si však svoju povinnosť nesplnil, pričom o nahradení vôle k odpredaju
nehnuteľností rozhodoval súd. Pred prvoinštančným súdom bol žalovaný úspešný, avšak po odvolaní
bola žaloba zamietnutá z dôvodu, že žalobca stratil pasívnu legitimáciu (v tom konaní žalovaný), nakoľko

previedol nehnuteľnosť na inú osobu. Žalovaný tak užíval nehnuteľnosť v presvedčení, že žalobca
splní svoj záväzok a uzatvorí s ním kúpnu zmluvu na uvedené nehnuteľnosti. V obdobných konaniach,
ktoré sa viedli pred Okresným súdom Martin, účastníci, avšak za iné časové obdobie, ustálili výšku
bezdôvodného obohatenia na sumu 250,- eur mesačne za užívanie rodinného domu s príslušenstvom.
V predmetnej nehnuteľnosti navyše žalobca ukončil odber elektrickej energie a vody, tiež dochádzalo

k tomu, že bol upchávaný zámok na dverách, čo riešila aj polícia. Z takto zisteného skutkového stavu
vychádzal aj odvolací súd pri preskúmavaní napadnutého rozsudku.

6. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci,
v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré

v tomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7. Tak, ako uviedol aj súd prvej inštancie, v tomto prípade nie je možné vychádzať len z vyjadrení

realitných kancelárií, za akú pravdepodobnú sumu by sa predmetná nehnuteľnosť mohla v danom čase
a lokalite prenajímať, ale súd vychádzal zo širších súvislostí tak, ako boli popísané v rozsudku. Je
nepochybné, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej
začal žalovaný nehnuteľnosť užívať, avšak k dodržaniu záväzku o odpredaní nehnuteľností žalovanému
nedošlo práve pre nečinnosť žalobcu. Pokiaľ strany sporu v minulosti odsúhlasili výšku bezdôvodného

obohatenia k predmetnej nehnuteľnosti a nedošlo k inej zmene alebo spôsobu jej užívania, ani k
zhodnoteniu nehnuteľnosti, skôr naopak, došlo k odpojeniu elektrickej energie a vody, nemožno potom
vychádzať zo stanovísk realitných kancelárií, nakoľko užívaná nehnuteľnosť nespĺňala „štandardy“ pre
obvyklý prenájom, nakoľko sa predpokladá, že bývanie je spojené s dodávkou vody a elektrickej energie.Tiež, pokiaľ účastníci v minulosti stanovili výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností
sumou 250,- eur mesačne, nebol dôvod, aby v odlišnom časovom úseku za inak tých istých podmienok
bolo bezdôvodné obohatenie vyššie.

8. Odvolací súd tak na základe vyššie uvedených skutočností dospel k tomu, že súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré
vyhodnotil v súlade s ustanovením § 195 CSP a vo veci samej dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd stotožnil. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym

spôsobom uviedol zistený skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán,
resp. uviedol právne predpisy - právne posúdenie, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z čoho
vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP
zdôvodnil.

9. Pretože prvoinštančný súd sa vo svojom odôvodnení zaoberal aj otázkami nastolenými v odvolacom

konaní, odvolateľ tak neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by sa nezaoberal súd prvej inštancie a ktoré
by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom.

10. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne
správne potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 396 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.

12. Toto rozhodnutie Krajského súdu v Žiline bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).