Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 6, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/135/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616200917
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1616200917.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej, členov

senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu Mesto Malacky,
Bernolakova 5188/1A, Malacky, IČO: 00 304 913, proti žalovanému NUBIUM, s.r.o., Trenčianska 705/55,
Bratislava, IČO: 47 545 674, práv. zast. JUDr. Jánom Mišurom, advokátom, Záhradnícka 27, Bratislava
o vypratanie nehnuteľnosti a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k.
10Cb/18/2016-101 zo dňa 28.2.2018, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/18/2016-101 zo dňa 28.2.2018
p o t v r d z u j e.

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť odstrániť na vlastné náklady
zpozemkuparcelaregistra„E“č.XXX,druhpozemkuzastavanéplochyanádvoriavkatastrálnomúzemí
C., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom C., katastrálnym odborom, 2 ks
reklamných zariadení - bilboardov nachádzajúcich sa pri parkovisku OD Billa v Malackách a žalobcovi
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení uviedol, že ide o žalobu na odstránenie stavby zriadenej na cudzom pozemku
na základe časovo obmedzeného záväzkového práva, ktoré zaniklo. Žalobca sa žalobou pôvodne
domáhal vypratania pozemku registra „E“ parcela č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
v katastrálnom území C., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, po zmene žaloby sa domáhal, aby
uložil žalovanému povinnosť odstrániť na vlastné náklady z pozemku parcela registra „E“ č. XXX, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria v katastrálnom území C., zapísaného na liste vlastníctva č.
XXXX vedenom Okresným úradom C., katastrálnym odborom, 2 ks reklamných zariadení - bilboardov

nachádzajúcich sa pri parkovisku OD Billa v Malackách. Skutkovo žalobu, ako aj zmenu žaloby
odôvodnil rovnakými tvrdenými skutkovými okolnosťami v súhrne, že ako vlastník pozemku uzavrel so
žalovaným nájomnú zmluvu na dobu určitú, žalovaný v súlade so zmluvou umiestnil na pozemku 2
ks jednostranných reklamných panelov a žalovaný po skončení nájmu predmet nájmu nevypratal, a
reklamné zariadenia z pozemku žalobcu neodstránil.

3. Súd prvej inštancie po posúdení obsahu žaloby, a to aj po jej zmene dospel k záveru, že podaná

žaloba je charakterom žalobou o vypratanie (reivindikačnou žalobou) a na tomto závere nič nemení
ani zmena žaloby, ktorou žalobca špecifikoval, čo konkrétne má žalovaný vypratať z pozemku v jeho
vlastníctve, keď vypratanie celého pozemku, ako žiadal v pôvodnej žaloby by bolo zjavne nedôvodné s
ohľadom na to, že žalovaný užíval len jeho časť s jasne a konkrétne dohodnutým účelom (umiestnenie2 ks reklamných zariadení, napokon súdu bolo známe z miestnych pomerov, že na dotknutom pozemku
vzhľadom na jeho výmeru sa nachádzajú aj iné stavby, ktoré nie sú vo vlastníctve žalobcu). Vyprataním
nehnuteľnosti sa vo všeobecnosti rozumie odstránenie všetkých vecí (v prípade nehnuteľností na

bývanie aj osôb) nachádzajúcich sa na nehnuteľnosti (analog. § 181 ods. 4 Exekučného poriadku),
žiaden právny predpis však nebráni žalobcovi špecifikovať veci, ktorých odstránenia sa domáha.
Podľa názoru súdu nakoľko zmena žaloby vychádzala z rovnakých skutkových tvrdení a výsledkom
požadovaným žalobcom má byť identický skutkový a právny stav (bude stavba odstránená a práva
vlastníka pozemku budú po odpadnutí obmedzení, vyplývajúcich zo zmluvy, opäť obnovené), charakter

žaloby ako vypratávacej žaloby, resp. žaloby o ochranu vlastníckeho práva sa preto ani zmenou žaloby
nezmenil. I keď podľa § 88 ods. 1 písm. d) stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi
stavby odstránenie dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý
bola zriadená, avšak všeobecné súdy majú právomoc rozhodovať o súkromnoprávnych dôsledkoch
odstránenia stavby. Súd mal za to, že nie je možné odoprieť vlastníkovi pozemku právo domáhať sa
ochrany svojho vlastníckeho práva súdom podľa § 126 Občianskeho zákonníka ani po 1.2.2015, keď

novelou stavebného zákona sa tzv. bilboardy a iné reklamné zariadenia definované v § 43 stavebného
zákona stali stavbami (reklamnými stavbami) v zmysle stavebného zákona. V konaní o odstránenie
stavby podľa stavebného zákona stavebný úrad rieši dôsledky odstránenia stavby administratívne a
vecnoprávne (t.j. určuje podmienky odstránenia stavby) a nie je oprávnený riešiť námietky vyplývajúce
z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, tieto je oprávnený riešiť výlučne súd. V

kompetencii stavebného úradu nie je riešenie otázky ochrany vlastníctva žalobcu. Vzhľadom na to, že
žalobca je ten, ktorý určuje na základe skutkového stavu a petitu predmet konania a keďže z podaní
žalobcu je zrejmé, že uplatňuje svoje právo na ochranu vlastníctva súdom v súlade s § 126 Občianskeho
zákonníka, na základe tvrdení uvedených v hypotéze je daná právomoc súdu na rozhodnutie o takomto
uplatňovanom nároku. Súd mal za to, že nie je možné odoprieť vlastníkovi pozemku právo domáhať sa

ochrany svojho vlastníckeho práva súdom podľa § 126 Občianskeho zákonníka ani po 1.2.2015, keď
novelou stavebného zákona sa tzv. bilboardy stali stavbami (reklamnými stavbami) v zmysle stavebného
zákona. Súd dospel k záveru, že žaloba sa týka nie záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným,
ale ochrany vlastníckeho práva žalobcu vo vzťahu k nehnuteľnosti v k.ú. C., preto tunajší súd je miestne
príslušnýmsúdomnaprejednaniearozhodnutievovecitýkajúcejsatohtovecnéhoprávaknehnuteľnosti

a pokračoval v konaní s tým, že upovedomil strany o vybavení námietky miestnej nepríslušnosti na
prvom pojednávaní 13.12.2017.

4. Žalobca preukázal, že je aktívne legitimovaný na podanie vypratacej žaloby týkajúcej sa nehnuteľnosti
v jeho vlastníctve, pretože preukázal, že je jej výlučným vlastníkom, čo vyplýva z predloženého

listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C., táto skutočnosť napokon ani nebola medzi stranami sporná.
Ďalšou podmienkou úspešnosti žaloby bolo preukázanie, že žalovaný užíva predmet jeho vlastníctva
bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca ako
prenajímateľ na základe nájomnej zmluvy zo dňa 3.11.2014 prenechal žalovanému do nájmu časť
pozemku registra C parc. č. XXXX/X, v registri „E“ parcela č. XXX. Je nepochybné, že nájom bol

dojednaný na dobu určitú 1.1.2015 do 31.12.2015, a teda pokiaľ žalovaný užíva predmet nájmu
aj po tomto dni, užíva ho bez právneho dôvodu. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že
umiestnenie reklamných zariadení žalovaného na pozemku žalobcu malo vždy dočasný charakter. V
zásade platí, že ak reklamné zariadenia boli na pozemkoch mesta umiestnené na základe nájomnej
zmluvy medzi ich vlastníkom a mestom, a táto zmluva skončila (napr. uplynutím času alebo iným

spôsobom),nejdeoneoprávnenústavbu(priumiestňovaníbolatátostavbaoprávnená,pretožeužívanie
pozemku za týmto účelom mal jej vlastník pri postavení stavby s vlastníkom pozemku zmluvne
dohodnuté) a túto skutočnosť žalobca ani nerozporoval. Ak však po skončení oprávnenia pozemky
užívať vlastník reklamného zariadenia toto neodstráni, môže sa vlastník pozemku domáhať ochrany v
režime ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd sa preto nestotožnil s argumentáciou

žalovaného, že by malo ísť o žalobu podľa § 135c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ale vlastnícku
žalobu podľa § 126, ako je uvedené vyššie. V súdenej veci však nebolo možné aplikovať režim
neoprávnenej stavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka. V čase realizácie stavby žalovaný, t.j.
vlastníkstavby,malkpozemkuprávo(nájomnéprávo)apozánikutohtoprávajemožné,abysadomáhal
ochrany svojho vlastníctva. Nakoľko vlastník stavby existenciou stavby zasahuje do vlastníckeho práva

vlastníka pozemku, môže sa vlastník pozemku domáhať odstránenia stavby. Pokiaľ vlastník stavby
zriadi na základe dohody s vlastníkom pozemku stavbu na pozemku, ktorý je podľa tejto dohody
oprávnený užívať pozemok len dočasne, stráca po uplynutí dohodnutej doby právo mať naďalej na tomto
pozemku umiestnenú stavbu a neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ktorýsa môže domáhať odstránenia stavby. Podľa názoru súdu ani neskorším zánikom titulu sa stavba už
neoprávnenou nestane. Z uvedených dôvodov sa preto ani žalovaným predložený nález ÚS SR sp. zn.
PL. ÚS 3/2016-86 na skutkový stav v súdenej veci nevzťahoval.

5. V merite veci žalovaný opieral svoju procesnú obranu o tvrdenie, že prišlo k automatickému obnoveniu
nájomnej zmluvy podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Platnosť nájomnej zmluvy skončila
s poukazom na § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. II Nájomnej zmluvy dňa 31.12.2015,
hmotnoprávna lehota 30 dní na podanie žaloby podľa § 676 ods. 2 teda s poukazom na § 122 ods. 1

začala plynúť 1.1.2016 a pripadla na deň 30.1.2016, t.j. na sobotu. Bez ohľadu na to, či ide o lehotu
určenú podľa dní, týždňov, mesiacov alebo rokov platí, že ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu,
nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Preto ak žalobca
podal žalobu na tunajší súd dňa 1.2.2016, ktorý deň pripadá na pondelok, ako najbližší nasledujúci
pracovný deň, k automatickému obnoveniu nájomného vzťahu neprišlo a žalovaný užíva predmet
nájmu bez právneho dôvodu. Výklad ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalovaným,

podľa ktorého je pre automatickú obnovu nájmu rozhodujúci počet dní užívania nehnuteľnosti po dni
skončenia doby nájmu, počas ktorej doby bol povinný žalobca podať žalobu, aby najneskôr 30-ty
deň tejto doby trvania takého stavu bola žaloba na súde, je nesprávny. Ustanovenie občianskeho
zákonníka o počítaní času sa vzťahuje na všetky lehoty občianskeho hmotného práva. Žalovaný ďalej
v rámci procesnej obrany uvádzal, že zmenou žaloby nie je splnená podmienka podania žaloby o

vypratanie podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka v dobe 30 dní užívania nehnuteľnosti, nakoľko
žalobca podaním doručeným súdu 3.1.2018 podal žalobu o inom práve a zmenou žaloby nežiada o
vypratanie nehnuteľnosti, ale odstránenie ani nie stavby, ale zariadenia, preto podľa žalobcu uplynutím
dňa 31.1.2018 došlo k obnoveniu nájomného vzťahu do 31.12.2018 za rovnakých podmienok, ako
boli pôvodné, nakoľko žalobca nepodal návrh na vypratanie. Ani s uvedeným právnym posúdením

sa súd nestotožnil, podaná žaloba charakterom ako aj obsahom spĺňa podmienku tzv. vypratávacej
žaloby, ktorú môže podať vlastník v prípade neoprávneného (bezdôvodného) umiestnenia vecí na
nehnuteľnosti, a to bez ohľadu na to, či sa domáha vypratania nehnuteľnosti vo všeobecnosti, alebo
odstránenia konkrétnych špecifikovaných vecí z nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve, ako žiada žalobca
zmenou žaloby. Reštriktívny výklad ustanovenia § 676 ods. 2 tak ako ho prezentuje žalovaný, nie je

v súlade s ochranou vlastníckeho práva ako absolútneho vecného práva. Z vyššie uvedených dôvodu
po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci potom súd dospel k záveru, že žaloba je podaná
dôvodne, keď žalovaný užíva pozemok vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu. Súd preto dospel k
záveru, že žalovanému vznikla ku dňu skončenia nájmu 31.12.2015 povinnosť predmet nájmu odovzdať
prenajímateľovi. Nakoľko žalovaný túto povinnosť nesplnil, užíva nehnuteľnosť na zaniknutou zmluvou

dohodnutý účel, ktorým bolo umiestnenie 2 ks reklamných zariadení - bilboardov nachádzajúcich sa pri
parkovisku OD Billa v Malackách bez právneho dôvodu, a preto žalovanému uložil povinnosť vypratať
tento pozemok, a to v súlade s navrhovaným petitom odstrániť tieto reklamné zariadenia - bilboardy
nachádzajúce sa pozemku žalobcu parcela registra „E“ č. 513 pri parkovisku OD Billa v Malackách.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a uviedol, že v konaní namietal, že ak
by malo ísť svojím predmetom o konanie (čo nie je priamo z vymedzenia predmetu konania súdom
prvej inštancie zrejmé - konanie označené - o vypratanie nehnuteľnosti od reklamných zariadení -
výrok rozsudku), ktorá by sa mala týkať odstránenia reklamných stavieb, tak potom nemôže byť daná
právomoc súdu prvej inštancie v danej veci, nakoľko táto je zverená účinnosťou od 2.1.2015 stavebným

úradom v správnom konaní, pričom rozhodnutia stavebných úradov sú takto preskúmateľné v správnom
súdnictve. Uvedené vyplýva z ust. §88 ods. 1 písm. d), ods. 7 písm. b) a ods. 8 cit. ust. Stavebného
zákona. V súvislosti s pôvodne podanou žalobou navyše namietal žalovaný aj miestnu nepríslušnom
konajúceho súdu, nakoľko sa spor netýkal vecného práva k nehnuteľnosti tak, ako to predpokladá ust.
§ 20 písm. a) C.s.p., ale záväzkového resp. mimozáväzkového vzťahu strán, ktorý súvisí s pôvodným

nájomným vzťahom vzniknutým medzi stranami, resp. užívania pozemku odvodzovaného od tejto
právne významnej skutočnosti. Odhliadnuc preto od namietaného nedostatku právomoci, namietal
pôvodne žalovaný aj nedostatok miestnej príslušnosti, a to pri prvom úkone, ktorý mu patril, pričom
súd prvej inštancie napriek vznesenej námietke vo veci konal a rozhodol, a to následne navyše o
zmenenej žalobe, keď sa ukázalo, že námietky žalovaného voči pôvodnej žalobe nevyhnutne museli by

dôvodné. Zdôraznil, že žalobou sa žalobca pôvodne domáhal vypratania pozemku podľa ust. § 676 ods.
2 Obč. zák. Tomuto právu žalobcu však korešponduje nárok na odstránenie všetkých hnuteľných vecí
žalovaného z pozemku a nie nehnuteľnosti, ktorými reklamné stavby nepochybne sú. Tento názor je
všeobecne akceptovaný aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (4Cdo 105/2008). Nie jemožné úspešne žalovať vypratanie nehnuteľnosti. Žalovaný nemá na pozemkoch žalobcu umiestnené
žiadne hnuteľné veci, ktoré by bol povinný vypratať. Žalobu po vyjadrení žalovaného žalobca zmenil
a súd prvej inštancie zmenu pripustil bez ďalšieho, pričom je zrejmé, že pôvodne podaná žaloba

nemohla by len z vecného hľadiska úspešná. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že žalobca vo
svojej žalobe upravil petit tak, že ďalej navrhoval odstrániť reklamné zariadenia a súd prvej inštancie
takémuto návrhu vyhovel, hoci od 2.1.2015 žiadne reklamné zariadenia po právnej stránke neexistujú
a existujú len a len reklamné stavby (§142d ods. 2 Stavebného zákona), pričom o tejto skutočnosti sa
ani v rozhodnutí o pripustení zmeny žaloby zo dňa 4.1.2018 a ani v napádanom rozsudku nezmieňuje.

Rovnako aj tento dôvod môže byť považovaný za inú vadu konania a výroku napádaného rozhodnutia
s vplyvom na jeho určitosť a vykonateľnosť, a to bez ohľadu na námietky týkajúce sa zásahu do práva
žalovaného na spravodlivý proces v podobe nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Svoj
návrh žalobca odôvodnil aj v zmysle odôvodnenia cit. uznesenia tak, že „výsledky doterajšieho konania
môžu byť pod kladom na konanie o zmenenej žalobe, a zmena žaloby sleduje tiež hospodárnosť
konania, nakoľko v dôsledku takejto zmeny žaloby nebude potrebná ďalšia činnosť znalca.“ Pritom

súd prvej inštancie neuviedol, akým spôsobom s ohľadom na pripustenú zmenu zohľadnil ust. § 142d
ods. 2 Stavebného zákona, v zmysle ktorého reklamné zariadenia sú reklamnými stavbami podľa cit.
zákona. Rovnako nie sú logické a preskúmateľné žiadne úvahy súdu prvej inštancie v tom smere, ako
môžu byť výsledky konania o vypratanie pozemku, ktoré dovtedy prebiehalo, podkladom pre konanie
o odstránenie reklamných zariadení, ak by sa mali stotožňovať s reklamnými stavbami umiestnenými

na pozemku žalobcu, a to s ohľadom na judikatúru vo veciach vypratávania (rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci 4Cdo 105/2008). Pritom námietky týkajúce sa miestnej príslušnosti
a nedostatku právomoci, ktorá vznikla po pripustenej zmene, rovnako žiadnym spôsobom vo svojom
rozhodnutí nezohľadnil, naopak, zjavná nezákonnosť v postupe súdu prvej inštancie sa takto podľa
názoru žalovaného len znásobila, nakoľko naďalej sa nekonalo o vecnom práve k nehnuteľnosti, konalo

sa o nároku z práva odvodeného, pričom od vecných práv je odvodených množstvo práv, ktoré však
nezakladajú miestnu príslušnosť súdov podľa § 20 písm. a) C.s.p.

7. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 27.2.2019. Po oboznámení
sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti

rozsudku nie je možné vyhovieť.

Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania

uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil
skutkový stav a vec správne právne posúdil. Predmetom sporu je v podstate ochrana vlastníckeho práva
žalobcu ako to správne posúdil súd prevej inštancie i s odkazom na rôzne rozhodnutia NS SR. Preto je
nepochybná právomoc súdu na rozhodovanie veci. Odvolací súd sa preto nemohol stotožniť s názorom
odvolateľa, že vec by mala byť rozhodnutá v správnom konaní, nakoľko v danom prípade je vlastník veci

známy, používal vec na pozemku žalobcu na základe zmluvy avšak v súčasnosti bez právneho dôvodu,
nakoľko zmluva medzi sporovými stranami skončila platnosť a účinnosť. Žalovaný ako nájomca vedel,
že umiestnená vec - bilboard - bola umiestnená len dočasne, preto žalobca sa mohol úspešne domáhať
ochrany svojho vlastníckeho práva podľa ust. § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka.

10. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.11. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255
ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi však odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak
to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1,
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).