Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216206902
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8216206902.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1/ E. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XX, XXX XX F., 2/ R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie 5.038,05
Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 7Csp/182/2016-73 zo dňa
14.11.2017, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a výroku o trovách konania.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným 1/ a2 / zaplatenia sumy 5.038,05 Eur spolu s
úrokomvovýške6,59%ročnezosumy4.682,78Eurod23.07.2016dozaplateniaaúrokomzomeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 5.038,05 Eur od 23.07.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,
cit.: „Konanie v časti o zaplatenie sumy 58,- Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e . Žalovaní v 1.
a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.797,05 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.682,78 Eur za obdobie od 23.07.2016 do zaplatenia, v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a . Žalobcovi p r i z n
á v a voči žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu.“

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, § 497 Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 2, 3, 4, § 53 ods. 5, 9, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101, § 565, § 517 ods. 1
veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, 2, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 19.11.2012, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
účinného do 01.02.2013 a § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

4.Vykonanýmdokazovanímsúdzistil,žesporovéstranyuzavrelidňa19.11.2012zmluvuomedziúverea
stavebnom - spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý medziúver/celkový úver
vo výške 5.000,- Eur s úrokovou sadzbou medziúveru 6,59% ročne, výškou mesačných splátok úrokovz medziúveru 29,46 Eur a ich splatnosťou k 1. dňu v mesiaci, počtom splátok do poskytnutia riadneho
úveru 174. Zároveň bola dohodnutá cieľová suma stavebného sporenia: 5.000,-Eur, výška mesačného
vkladu na účet stavebného sporenia: 7,78 Eur, počiatočný vklad na účte 0% cieľovej sumy, výška

úrokovej sadzby vkladov: 2% ročne, úroková sadzba úroku z omeškania vo výške 5%, úroková sadzba
stavebného úveru 4,7%, výška mesačnej splátky stavebného úveru 37,24 Eur, počet splátok istiny 126,
RPMN pri stavebnom úvere 6,75%, RPMN pri medziúvere 7,97%, priemerná hodnota RPMN: 19,12%,
celková výška medziúveru 5.000,- Eur, celková čiastka medziúveru/stavebného spotrebiteľského úveru,
ktorý musí dlžník zaplatiť: 11.978,06 Eur.

5. Z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru vyplýva, že dlžníci boli v omeškaní so splátkou splatnou
v januári 2015, marci 2015, máji 2015, júl 2015, september 2015, december 2015, január 2016 a
február 2016, ktoré však dodatočne omeškanými platbami uhradili v plnej výške. V nasledujúcom období
však neuhradili splátky splatné 01.04.2016, 01.05.2016, 01.06.2016 ani 01.07.2016 a ani do vyhlásenia
predčasnej splatnosti medziúveru, t.j. 22.07.2016. Výzvou - Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti zo dňa 01.07.2016 žalobca žalovaných vyzval v lehote do 15.07.2016 na úhradu omeškaných
splátokvsume214,72Eur.Výzvusižalovaníprevzalidňa06.07.2016.Žalobcalistomzodňa22.07.2016
žalovaným oznámil, že z dôvodu porušenia povinnosti splácať úver riadne a včas, ku dňu 22.07.2015
nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru s tým, že ich vyzval na vrátenie celej dlžnej sumy vrátane
príslušenstva, ktorá ku dňu 22.07.2016 predstavovala sumu 5.038,05 Eur. Oznámenie o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru žalovaní prevzali dňa 27.07.2016.

6. Vzhľadom na povahu zmluvných strán súd vyhodnotil uzavretú zmluvu medzi sporovými stranami ako
spotrebiteľskú. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostala predmetom konania suma 4.980,05 Eur. Súd
mal preukázaný nárok na zaplatenie sumy 4.797,05 Eur. Táto pozostáva z istiny úveru v sume 4.682,78

Eur, ako aj úroku z úveru do zosplatnenia v sume 114,27 Eur. Po preskúmaní obsahu zmluvy dospel
k záveru, že táto obsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 1 a 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1
zákonaospotrebiteľskýchúverochč.129/2010Z.z.vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy,aninebola
preukázaná nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa a preto nebolo
možné dospieť k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Do uvedenej sumy súd nezarátal

poplatky za upomienky, za individuálne riešenie omeškania splátok a ani úrok z úveru po zosplatnení.

7. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 22.07.2016, teda týmto
dňom sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti
úveru a súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do tohto dňa,

potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienok
(s výnimkou upozornenia z 01.07.2016) a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok
vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ
spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu
v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa.

Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v
zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd žalobu v prevyšujúcom rozsahu
zamietol.

8. Vo vzťahu k námietke premlčania súd uviedol, že žalovaná pohľadávka vznikla z úveru, ktorý bol

poskytnutý dňa 19.11.2012, pričom všetky splátky medziúveru splatné do 01.03.2016 boli žalovanými
(aj keď s omeškaním) zaplatené. Predmetom konania je len pohľadávka z úveru, ktorého splatnosť
v časti splátok splatných 01.04.2016, 01.05.2016, 01.06.2016 a 01.07.2016 nastala týmto dňom
a po zosplatenní celého úveru dňom 22.07.2016. Keďže žaloba bola podaná 28.12.2016, nebolo
možné prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania, keďže trojročná premlčacia lehota (§100 a nasl.

Občianskeho zákonníka) do podania žaloby vo vzťahu k žalovanému nároku nemohla uplynúť.

9. V časti výšky úroku z omeškania (5%) si žalobca svoj nárok uplatnil v limitoch stanovených § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., preto súd
priznal žalobcovi tento nárok od 23.07.2016 až do zaplatenia.

10. Vo vzťahu k žiadosti žalovaných na povolenie splácania priznaného dlhu v splátkach po 50,- Eur, súd
zastal názor, že vzhľadom na dĺžku takto splácaného záväzku (len jeho istina by bola splácaná 8 rokov)
by povolenie splátok zjavne neprimerane obmedzovalo žalobcu v jeho práve na zaplatenie priznanejsumy. Preto v danej veci súd neaplikoval § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku a dlh v splátkach
splácať nepovolil.

11. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 s prihliadnutím na § 256 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Keďže žalobca bol neúspešný len v nepatrnej časti, súd zaviazal žalovaných na zaplatenie náhrady
trov konania v plnom rozsahu.

III. Obsah odvolania žalobcu

12. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odvolanie
žalobca. Namietal, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nepriznal žalobcovi
jeho nárok na zmluvné úroky z úveru po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úvery. Uviedol, že splatnosťou
úveru nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa len

podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. S poukazom na ust. § 497, § 502,
§ 503 Obchodného zákonníka, § 565 Občianskeho zákonníka, § 27 ods. 12 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj vybranú judikatúru všeobecných súdov
Slovenskej republiky, žalobca zastáva názor, že veriteľovi prináleží úrok za úver za skutočnú dobu
užívaniaposkytnutýchpeňažnýchprostriedkov.Úrokyzaúverpredstavujúodmenuzaužívanieistiny,nie

sú súčasťou sankčného mechanizmu, a preto nezávisle od úrokov z omeškania možno ich požadovať aj
po splatnosti úveru. K uplatnenému nároku na zaplatenie poplatkov namietal, že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Účtovanie predmetných poplatkov nie je v
rozpore so žiadnym právnym predpisom a je súčasťou bežnej praxe bánk pôsobiacich v Slovenskej
republike. V prípade žalobcu sa vyrubovanie poplatkov riadi tiež § 7 ods. 5 zákona č. 310/1992 Zb. o

stavebnom sporení. Pokiaľ ide o výšku poplatkov, tie považuje žalobca za primerané a porovnateľné
s poplatkami vyberanými inými bankami. S vyhotovením upomienky sú samozrejme spojené výdavky,
ktoré zďaleka nezodpovedajú len cene poštovného, obálky a nákladom na vytlačenie samotného listu.
Suma poplatkov vyplývala z platných Sadzobníkov poplatkov, ktoré boli vždy verejne dostupné, a zo
strany žalovaných jednotlivé uplatnené poplatky neboli žiadnym spôsobom spochybnené, preto je nárok

žalobcu plne odôvodnený a nepochybný. Súd ďalej nepriznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania
zo sumy 297,27 EUR od 23.07.2016 do zaplatenia. Súd v bode 39. rozsudku sa venuje jedine výške
úrokovej sadzby žalobcom uplatneného úroku z omeškania. Z odôvodnenia rozsudku však nevyplýva,
prečosúdnepriznalžalobcoviúrokzomeškaniazcelejdlžnejsumyodvyhláseniamimoriadnejsplatnosti
úveru až do zaplatenia. Odôvodnenie napadnutého rozsudku preto v tomto rozsahu nespĺňa požiadavky,

ktoré sú naň kladené § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ako aj konštantnou judikatúrou
najvyšších súdnych autorít a tak nemohlo žalobcu priviesť k záveru o jeho správnosti a spravodlivosti.

13. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie,

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

15. V kontexte uplatnených odvolacích námietok, odvolací súd podrobil prieskumu vecnej správnosti

právne závery súdu prvej inštancie o nemožnosti žalobcu požadovať od žalovaného úroky z úveru po
zosplatnení úveru a nemožnosti požadovať úroky z omeškania z úrokov z úveru.
16. Odvolací súd stotožňuje sa s názorom, že žalobca nemá právo naďalej požadovať zaplatenie úrokov
posplatnostiúveruaždojehozaplateniaaspotrebiteliabytaknemaliplatiťúrokyajposkončeníobdobia,
na ktoré bol úver dojednaný. Nemali by byť pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom,

za ktorý možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov
(úverové obdobie). Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv
poskytnúťúveravypýtaťsizatodohodnutéúroky.Odzačiatkusaprirodzenesledujúúrokynadohodnutú
dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru.17. Žalobca sa však dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili iba v prípade, ak by bol
zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že

veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento
stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a
súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu
pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa a za podmienok § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je však potrebné rovnako uviesť, že k predčasnému

zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so
zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným
právnym úkonom.

18. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej úverovej

istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v
tom, že spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda
na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach)
vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje
jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá

istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi
práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku.

19. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako
cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich

úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a
teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde
veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom
má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho

strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s
peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele
spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov
od spotrebiteľa za obdobie po zosplatnení. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ
záujem vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu

po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo
zosplatnenej pohľadávky (úveru).

20. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto
užívať,nietdôvoduaninato,abyveriteľinkasovalúroky,ktorébymupatrilivýhradnezastavuoprávnenej

držby prostriedkov spotrebiteľom. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky
veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku
nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy
pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.

21. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády
dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa
domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké
obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

22. Žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do momentu zosplatnenia, potom už nastupuje
režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutiach Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 zo
dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 07.05.2014, Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 22. 02. 2017 sp. zn. 5Co/407/2016. Uplatnená odvolacia námietka preto nebola

dôvodná.

23. Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase omeškaniežalovaných 1/ a 2/ (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

24. Podľa § 9 ods. 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa
o tom, že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského úveru v lehote jej splatnosti písomne alebo
formou krátkej textovej správy (SMS), a to najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti tejto splátky zo
spotrebiteľského úveru.

25. Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný ako spotrebiteľ však túto možnosť nemal,
keďže výška úroku a poplatkov nebola uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).

26. Odvolací súd rešpektujúc výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, v zmysle ktorého
článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m)
tejto smernice, sa má vykladať v tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená
ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia

byť vyhotovené písomne, alebo na inom trvalom nosiči, poznamenáva, že aj napriek tejto skutočnosti
musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovo-právnom vzťahu. V tomto smere odvolací
súd pripomína závery Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 3512/11 cit.: „Je třeba
zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv
mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického

a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě
formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele
nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí
doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním
vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“

27. Všeobecné obchodné podmienky predstavujú rozsiahly, pre priemerného spotrebiteľa na
porozumenienáročnýtext,vopredpripravenýdodávateľom,bezmožnostispotrebiteľazmeniťichobsah.
Z tohto dôvodu existuje nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ si nebude v čase uzavretia zmluvy vedomý
svojich zmluvných povinností a zaviaže sa tak splneniu povinnosti, pri znalosti ktorej by k uzavretiu

zmluvy nepristúpil.

28. K uplatnenému nároku žalobcu na zaplatenie poplatkov za zaslané upomienky žalovaným,
upozorňujúcich ich na omeškanie s plnením ich peňažného dlhu, odvolací súd uvádza, že plnenie
zákonnej povinnosti dodávateľa by nemalo ísť na úkor spotrebiteľa. Veriteľ zasielaním upomienok

sleduje svoje vlastné záujmy na plnení dlhu riadne a včas. Spotrebiteľom tým neposkytuje žiadne
reálne protiplnenie. Navyše, poplatky za zasielanie upomienok mali byť uvedené len v rámci sadzobníka
poplatkov a všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru, čo odporuje ust. § 9 ods. 9 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď žalobu v tomto rozsahu
zamietol.

29. Každá splátka v sebe zahŕňa popri istine aj úrok ako príslušenstvo pohľadávky. Podľa názoru
odvolacieho súdu Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi požadovať od
dlžníka príslušenstvo (úroky z omeškania) v prípade omeškania s platením príslušenstva pohľadávky
(dohodnutých zmluvných úrokov). Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú podľa ust. §

121 odsek 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia
a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v ust. § 488 Občianskeho zákonníka rozumie
peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu. Tým, že dlžník
včas nesplní úroky z istiny, dostáva sa do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s
plnením istiny. Ani Občiansky ani Obchodný zákonník pri tom nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad

omeškania s platením príslušenstva pohľadávky.

30. Otázku úroku z omeškania pri omeškaní s platbou príslušenstva pohľadávky riešil opakovane aj
Najvyšší súd Českej republiky, napr. v rozhodnutiach sp. zn. 29Odo/689/2006, sp. zn. 31Cdo/2036/09a sp. zn. 35Odo/101/02. Z uvedených rozhodnutí je možné ustáliť, že „Dohoda o platení úrokov z
omeškania zo zmluvných úrokov je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná pre rozpor so
zákonom“. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval odvolaciu námietku, týkajúcu sa nepriznania

úrokov z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov z úveru vo výške 297,27 eur, za
nedôvodnú.

31. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny v zmysle
ust. 387 ods. 1 CSP.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, z tohto dôvodu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania patrí úspešným žalovaným 1/ a 2/. Z obsahu spisu je však zrejmé, že žalovaným
1/ a 2/ v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto im náhrada trov
odvolacieho konania nebola priznaná.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).