Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 9, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/110/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812204366
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8812204366.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: S. zastúpená JUDr. Miroslavom
Repovským, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 875/200, Vranov nad Topľou proti žalovaným 1. G.
2. O., 3. S. žalovaní v 1. a 3. rade zastúpení Advokátskou kanceláriou Gallo, s. r. o., Jilemnického 30,
Martin, IČO: 36 715 352, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

Okresného súdu Vranov nad Topľou z 26.1.2017, č. k. 9C/35/2012-234, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súde dňa 17. 04. 2012 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dražby
konanej dňa 05. 03. 2012 žalovaným v 1.rade ako dražobníkom a záložným veriteľom - navrhovateľom
dražby, žalovaným v 3. rade. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti v k. ú. D. T. U., zapísané na LV č.

XXXX ako byt č. X, na X. poschodí, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XX, na ulici U. v podiele
1/1, podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp. č. XX, ktorý je postavený na
pozemku parc. č. XXXX/X v podiele XXXX/XXXXXX, spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. č. XXXX/
X o výmere XXX m2 - zastavené plochy a nádvoria v podiele XXXX/XXXXXX a priebeh dražby bol
osvedčenýnotárskouzápisnicouNXXX/XXXX,NzXXXX/XXXXvT.kanceláriiN..D.Y.,notárasosídlom
v I..

2. Žalovaní v 1. až 3. rade žiadali žalobu zamietnuť.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) uznesením č.k. 3Co/69/2014-117 z 18.6.2014 zrušil
predchádzajúci zamietavý rozsudok v predmetnej veci, ktorý odôvodnil v podstate tým, že sa javí, že
žalovaný v 1. rade porušil pri organizovaní dražby spornej nehnuteľnosti - bytu ust. § 11 ods. 1 zákona

č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“) tým, že za
miesto konanej dražby určil vzdialené mesto, čím sťažil účasť dražiteľov z oblasti, v ktorej sa účasť dala
očakávať, a tým obmedzil účasť na dražbe. V tejto súvislosti odvolací súd dal do pozornosti aj rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. 10. 2013 , sp. zn. 4Cdo/100/2012.

4. V súvislosti s vysloveným právnym názorom krajského súdu žalovaní v 1. až 3. rade argumentovali,

že zo strany žalobkyne ide o zneužívanie jej práv v rozpore s dobrými mravmi tento stav vyhovuje a
trvali na tom, že mesto I. má takú polohu, že sa nachádza v strede Slovenska na hlavnej trati medzi H. a
Y., je tam výhodné spojenie a naviac nebolo preukázané, že by bolo ďalšiemu záujemcovi znemožnené
zúčastniť sa dražby z dôvodu vzdialenosti I. od D. a táto skutočnosť nebola preukázaná ani vyžiadaním
správ z Okresného úradu, katastrálneho odboru vo D. T. U., z toho dôvodu žiadali žalobu zamietnuť.

5. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol dôvodiac cit.: „po doplnení dokazovania tunajším súdom v tejto veci došlo k zmene doposiaľskutkovopreukázanýchskutočnostívtom,žežalobkyňanaďalejsineplnísvojepovinnostispredmetným
bytom, dochádza k zadlžovaniu tak, ako predtým, keď v dôsledku týchto skutočností došlo k predmetnej
dražbe. V inkriminovanom období prebehol predaj bytov, kde dražby taktiež sa konali v I. a v tejto

súvislostijepotrebnépoukázaťajnarozhodnutieOkresnéhosúduSenicaz15.04.2015spisovejznačky
6C/84/2014, Krajského súdu v Trnave zo dňa 18. 05. 2016 spisovej značky 24Co/592/2015, kde sa
mimo iného uvádza, že navrhovatelia v konaní tiež tvrdili, že došlo k porušeniu § 11 ods. 1 zákona o
dobrovoľných dražbách, nakoľko dražobník určil ako miesto konania mesto I., čím obmedzil účasť na
dražbe. Podľa § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách miesto, dátum a čas začatia dražby musia

byťurčenédražobníkompodohodesnavrhovateľomdražbytak,abynebolaobmedzenámožnosťúčasti
na dražbe. Súd mal v tomto prípade za to, že dražobník nijakým spôsobom neobmedzil účasť iných
osôb na dražbe. Z dikcie zákona jednoznačne vyplýva, že miesto, dátum a čas dražby majú byť určené
bez obmedzenia účasti iných osôb na dražbe. Zákon však neviaže takéto určenie na obec, okres alebo
inak určený obvod, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza. Predmetné ustanovenia treba vykladať tak, aby
všetkým potenciálnym záujemcom v rámci celého územia Slovenskej republiky bola umožnená účasť

na dražbe. Mesto I. vzhľadom na jeho polohu, infraštruktúru, počet obyvateľov a dostupnosť služieb
takúto účasť umožňuje, a to pre všetkým záujemcov z oblasti Slovenskej republiky. Podľa názoru súdu
žalobkyňa mala dostatočný časový priestor vysporiadať majetkové záležitosti ohľadne predmetného
bytu už aj vzhľadom k dobe, ktorá uplynula od podania žaloby, avšak táto v predmetnej veci v podstate
nič neurobila, jej doterajšie konanie v súvislosti s predmetným bytom (keď si neplní svoje povinnosti ani

k Spoločenstvu vlastníkov bytov, v tejto veci je úplne pasívna) je v každom prípade podľa názoru súdu v
rozpore s dobrými mravmi. Z toho dôvodu súd dôvodne predpokladá, že aj keby sa dražba uskutočnila
v mieste, kde sa dražená nehnuteľnosť nachádza, poprípade bližšie, ide o účelové tvrdenia žalobkyne
týkajúce sa určenia dražby. Okrem toho aj výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, nie
je tu záruka resp. predpoklad, aby došlo k prihláseniu sa viacerých záujemcov o predmetný byt. Za

tejto situácie teda podľa názoru súdu žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v tom, že v dôsledku tejto
skutočnosti došlo k obmedzeniu jej účasti na dražbe.“

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Namietala, že z
navrhnutých dôkazov, listín z katastra, nemožno zistiť a právne ustáliť, či v inkriminovanom období

bol a aký skutočný záujem/nezáujem o nadobudnutie nehnuteľnosti. Spravidla ide o dlhší proces
jednaní medzi kupujúcim a predávajúcim. Z pripojených dvoch notárskych zápisníc však podľa jej
názoru vyplývajú veľmi zaujímavé skutočnosti. Notárskou zápisnicou spísanou notárom N.. Y. č. T T z
XX.XX.XXXX bol osvedčený priebeh opakovanej dražby bytu nachádzajúceho sa na sídlisku B. vo D. T.
U.. Všeobecná hodnota predmetu dražby bola stanovená znaleckým posudkom vo výške 30.300,- Eur s

tým, že najnižšie podanie bolo stanovené na sumu 28.000,- Eur. Dražiteľom bol N. X., C. okr. U. a U. H.,
miesto podnikania G. okr. I.. Vydražiteľom sa stal N. X. za sumu 23.000,-Eur. Oproti najnižšiemu podaniu
tedabolacenadosiahnutávydraženímnižšia.NeúspešnýdražiteľU.H.podnikalvtomčasevobchodnej,
úverovej a realitnej oblasti. Notárskou zápisnicou spísanou notárom N.. R. č. T Nz XXXXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX bol osvedčený priebeh opakovanej dražby bytu nachádzajúceho sa na ul. I. vo D. T. U..

V jej texte nie je uvedená pôvodná cena pri prvej dražbe, príp. jej poukázanie na znalecký posudok,
len odhadnutá cena 20.000,- Eur s tým, že najnižšie podanie je 21.600,-Eur. Postup licitátora ako znížil
(znižoval) cenu až na sumu 18.000,-Eur, ako sa priebežne správali dražobníci, až na predposledné
a posledné podanie dražiteľov, v tejto zápisnici nie je zachytený. Kto bol dražiteľom pod poradovým
číslom 1. a 3. v zápisnici chýba. Je uvedený len vydražiteľ spoločnosť C. G., s.r.o. H. v zastúpení N. X.

podľa plnej moci, so sídlom C. od XX.XX.XXXX. Oproti najnižšiemu podaniu teda bola cena dosiahnutá
vydraženímnižšia.Vtejtosúvislostidaladopozornostisúdumenánovýchvlastníkov,ktorísúpersonálne
prepojení,menáneúspešnýchdražiteľov,ktorísúzblízkehookoliaicenyobochbytov,ktoréboliznížené.
Aj pri opakovanej dobrovoľnej dražbe bytu žalobkyne, ktorej sa zúčastnili ako dražitelia U., spol. s r.o.
H. H. a I. I. W. I., sa cena dosiahnutá vydražením znížila zo všeobecnej hodnoty 30.700,- Eur na sumu

24.700,- Eur. Notárska zápisnica spísaná notárom N.. V. Y.. K preukázaniu záujmu/nezáujmu o kúpu
bytov vo D. T. U. uviedla nasledovné: podľa LV č. XXXX bol v r. XXXX kúpený byt č.XX t.j. práve v
bytovom dome bytu žalobkyne, kde kupujúci pod H mal trvalé bydlisko vo D. T. U., na G. B., Podľa L V
č. XXXX bol dňa 28.01.2013 kúpený byt č. X t.j. práve byt vydražený dražiteľom X. dňa 23.10.2012, kde
kupujúci pod H mali trvalé bydlisko v obci G. vzdialenej od okresného mesta cca Xkm, podľa LV č. XXXX

bol v r. XXXX kúpený byt č. XX (I. XXXX) t.j. práve byt vydražený dražiteľom C. G., s.r.o., kde kupujúci
pod BI XX má trvalé bydlisko D. T. U. (I. XXXX) a byt č. XX kúpnou zmluvou z XX.XX.XXXX, kde kupujúci
pod H má trvalé bydlisko v obci D. vzdialenej od okresného mesta cca Xkm. Už len výsledky tejto malej
vzorky, ale týkajúcej sa dôkazov navrhnutých žalovaným, nasvedčujú, že o kúpu bytov v meste D. T. U.záujem je. Preto nepochybovala o tom, že sa byty kupovali aj mimo takto zúženého obdobia od 02.03.
- 09.03.2012. Zo žalovaným takto zvolených kritérií nemožno usúdiť, že by vo D. T. U. nebol záujem o
kúpu bytu, aj záujemcami z iných obcí. V prípade, že by pri prvej, či opakovanej dražbe bytu bolo určené

miesto dražby vo D. T. U. alebo iné blízke okresné mesto s bezproblémovým dopravným spojením,
je dôvodné predpokladať oveľa vyšší záujem dražiteľov s žiaducim efektom dosiahnuť vyšší finančný
výťažok, neboli by tu pochybnosti o tzv. holandskej dražbe, postupným znižovaním podaní, naopak,
nastalbytukonkurenčnýboj,pretlakdražiteľov.Tojevzáujmenavrhovateľadražbyčonajviaczvýšiťsvoj
príjem z neplateného úveru; to je aj v záujme dlžníka, znížiť svoj dlh. Je prirodzené, že veľká vzdialenosť

konania dražby všeobecne odrádza záujemcov absolvovať dlhú cestu za akýmkoľvek účelom bez istoty
úspechu. Vzdialenosť medzi mestami D. T. U. a I. cca XXXkm, min. 3,5 hod. autom, v roku 2012 s
diaľničným pripojením až od mesta C. alebo 5 hodín vlakom so štyrmi prestupmi, sú všeobecne známymi
skutočnosťami, je sťažením účasti potenciálnych dražiteľov. O výhodnom dopravnom spojení medzi
mestami D. T. U. a I. tak nemožno hovoriť. Súd prvej inštancie tieto nepopierateľné skutočnosti vôbec
nezobral do úvahy a rozhodol bez skúmania, či žalovaný v 1. rade dostatočným spôsobom zdôvodnil -

obhájil miesto dražby I.. Navyše riadne včasné platenie zálohových platieb voči Spoločenstvu vlastníkov
bytov posúdil ako porušovanie povinností, dochádza k údajnému ďalšiemu zadlžovaniu, podľa názoru
súdu som úplne pasívna. Toto je v rozpore s vykonaným dokazovaním. K zadlžovaniu môže dochádzať
nanajvýš a len v súvislosti s rastúcimi úrokmi voči banke. Taktiež nemožno prijať záver súdu prvej
inštancie vysloveným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že nastali podstatné zmeny od rozhodnutia

Krajského súdu v Prešove vysloveným za vtedajšej skutkovej situácie. Naopak, podstatné zmeny, a
to v jej prospech, nastali skúmaním žalovaným navrhnutých dôkazov (ako vyššie). Skutočnosť, že o
ohliadku bytu neprejavil nikto záujem, nie je smerodajná, lebo predmetom dražby bol byt v bytovom
dome o XX bytoch, ktorého situačné rozloženie, jeho technický stav, susedské pomery a pod. môže
poznaťajbezosobnejohliadky;inétojepridražberodinnéhodomu.Žalovanýv1.radeakceptovateľným

spôsobom nevysvetlil, prečo aj opakovanú dražbu bytu určil v I., keď sa prvej dražby nikto nezúčastnil,
prečo opakovanú dražbu považuje za úspešnú, keď sa jej zúčastnili len dvaja dražitelia, ktorí čakali
na znižovanie ceny, najnižších podaní, licitátorom a o vydražiteľovi sa rozhodlo až - len losovaním. S.
týmito dôkazmi potvrdil, že pri nim organizovaných dražbách cena vydražených nehnuteľností klesá a
opravdivýzáujemdražiteľovriešiťsvojubytovúotázkunieje.Pritomnepopieraprávoobčanavlastniťbyt,

nehnuteľnosť a spôsob nakladania s ním. Zmena napadnutého rozsudku sa priamo dotkne aj výrokovej
časti o priznaní náhrady trov žalovaným v |. až 3. rade. Len z náležitej opatrnosti napádala tiež vyčíslenie
náhrady trov žalovaným v 1. rade, kde si uplatňuje aj náhradu trov dovolacieho konania na Najvyššom
súde Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 441/2014, v ktorom úspešný nebol. Namietala tiež, že súd prvej
inštancie sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ust. § 391 ods. 2 č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), hoci k žiadnym podstatným zmenám v jej neprospech v
konaní nedošlo, neboli preukázané a opak je pravdou. Z toho titulu je tu odvolací dôvod uvedený v ust.
§ 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. Na základe vyššie uvedeného je žalobkyňa presvedčená, že žalovaní v
1., 2. a 3. rade neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k odôvodnenosti určenia miesta dražby v meste
I.. Preto navrhla, aby Krajský súd v Prešove zmenil napadnutý rozsudok a žalobe vyhovel a priznal jej

nárok na náhradu trov konania.

7. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrili žalovaní v 1. až 3. rade, ktorí navrhli odvolaciemu
súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že
jediným kritériom pre posúdenie dodržania § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách nemusí byť len

geograficky vypočítaná vzdialenosť medzi miestom, kde leží nehnuteľnosť a miestom konania dražby,
ale musia existovať aj osoby, ktoré by sa na takejto dražbe zúčastnili, ale v dôsledku geografickej
vzdialenosti sa dražby nezúčastnili a pritom by boli ochotné zaplatiť za predmet dražby viac, ako sa
uskutočnenou dražbou získalo. Toto sa v prvostupňovom konaní nepreukázalo a nie je to preukázané
ani prílohami odvolania, resp. doplnenia odvolania, ktoré však ani nie sú rozhodujúce, lebo neboli

predložené v prvostupňovom konaní a tak na ne nie je možné prihliadať. Námietka porušenia §
11 ods. 1 zák. o dobrovoľných dražbách v pôvodnom konaní ani použitá nebola, v dôsledku čoho
majú za to, že uplynula 3-mesačná prekluzívna lehota na jej použitie. V tomto sa opierajú napr. o
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/l26/2013 z 15.10.2014, z ktorého vyplýva, že dodatočné
uvádzanie skutkových dôvodov neplatnosti dražby je v rozpore s účelom preklúzie, ktorá je sankciou

za včasné neuplatnenie práva. Mali za to, že celý spôsob vedenia sporu zo strany žalobkyne má len
šikanózny charakter so zámerom jeho predlžovania, čo žalobkyni umožňuje vo vydraženom byte sa
zdržiavať práve s odôvodnením, že prebieha spor o neplatnosť dražby. Uvedený spôsob vedenia sporu
je zrejmý aj z toho, ako bola podaná žaloba voči jednotlivým žalovaným. Dňa 17.4.2012 bola podanážaloba voči žalovanému v 1. rade. Dňa 29.10.2012 bola žaloba rozšírená proti žalovanému v 2. rade.
Dňa 8.1.2013 bola žaloba rozšírená proti žalovanému v 3. Rade. Z uvedeného je zrejmé, že žaloba voči
žalovaným v 2. a v 3. rade bola podaná po uplynutí 3-mesačnej prekluzívnej lehoty a preto musí byť voči

nim zamietnutá. Keďže zákon o dobrovoľných dražbách určuje okruh osôb, ktoré musia byť pri žalobe
o neplatnosť dražby účastníkmi konania (§ 21 ods. 4), vyplýva z toho, že stratu nároku uplatniť žalobu
voči niektorému z nich, znamená preklúziu nároku aj voči zvyšným žalovaným. Žalobkyňa sa snahou
naťahovať proces, sama pripravila o možnosť uplatniť žalovaný nárok na neplatnosť dražby.

8. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku,
alebo jeho zmenu (§ 387 ods. 1, § 388 C.s.p.).

9. Súd prvej inštancie sa odklonil od vysloveného právneho záveru odvolacieho súdu z dôvodu, že

stabilizovaná judikatúra súdov zastáva názor, podľa ktorého, ak má byť súd prvej inštancie skutočne
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, musí odvolací súd v odôvodnení svojho zrušujúceho
uznesenia zreteľne uviesť, z akého právneho názoru vychádza a súdu prvého inštancie musí byť zrejmé,
v čom spočíva zrušenie zrušovacích dôvodov ..., hlavne v čom spočívajú nedostatky dokazovania
skutkových zistení a skutkových záverov, alebo prečo bolo právne posúdenie veci chybné. Aj keď zmena

skoršieho pre súd prvej inštancie záväzného právneho názoru odvolacieho súdu je v zásade nežiaduca,
nemožno ju považovať za nepatričnú predovšetkým s ohľadom na ústavnoprávny princíp nezávislosti
sudcu, ktorý je vo všeobecnosti viazaný len zákonom. Opodstatneným dôvodom odlišného právneho
názoru môže byť okrem iného ovplyvnenie praxe nižších súdov, judikatúrou Najvyššieho súdu alebo
Ústavného súdu.

10. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení č.k. 3Co/69/2014-117 z 18.6.2014 vyslovil právny názor vo
veci, keď uviedol: „Zistený skutkový stav, teda potvrdzuje záver, že v danom prípade došlo k porušeniu
ust. § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, keď za miesto konania dražby bola určená vzdialená
obec (I.), čím sa sťažila účasť dražiteľov z oblasti, v ktorej sa účasť dala očakávať (D. T. U. a okolie),

a tým sa obmedzila účasť na dražbe, čo nepochybne mohlo mať vplyv aj na dosiahnutý výťažok
z dražby. Na dražbe sa okrem žalovaného v 2.rade a I. I., bytom W. I., nikto iný nezúčastnil. Za
týchto okolností predmetná vec nemala byť skončená neúspechom žalobkyne, ale naopak, poskytnutím
ochrany žalobkyne, ktorá je adekvátna pri porušení ust. § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách
žalovaným v 1.rade. Napadnutý rozsudok je preto v rozpore s princípom spravodlivého usporiadania

veci týkajúceho sa neplatnosti dobrovoľnej dražby.

11. Inštruktívnym spôsobom takto odvolací súd súdu prvej inštancie ozrejmil, prečo dospel k svojím
skutkovým a právnym záverom a aké dôsledky z toho pre nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu
plynú. V týchto vyššie citovaných intenciách bolo úlohou prvoinštančného súdu rozhodnúť.

12. Viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu platí len pre skutkový stav, z ktorého vychádzalo
prvotné prvoinštančné rozhodnutie a nakoniec i samotné rozhodnutie odvolacieho súdu, v ktorom bol
právny názor vyjadrený.

13. Na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie odvolací súd nesúhlasí so záverom, že došlo k zmene
doposiaľ skutkovo preukázaných skutočností, najmä teda tých, ktoré majú význam pre posúdenie
platnosti resp. neplatnosti dobrovoľnej dražby. Prvoinštančný súd sa teda podľa názoru odvolacieho
súdu bez splnenia zákonných predpokladov odklonil od záväzného právneho záveru vyjadreného
odvolacím súdom v predmetnej právnej veci. Zároveň tiež súd prvej inštancie nekonštatoval, že by šlo

v predmetnej právnej veci o prípad aplikácie unijného práva, kedy by nerešpektovanie právneho názoru
súdu vyššieho stupňa bolo dôvodným (Elchinov).

14. Odvolací súd ďalej v tejto súvislosti poznamenáva, že zákonným sudcom je nielen sudca určený
rozvrhom práce podľa osobitného predpisu, ale aj sudca, ktorý rešpektuje právny názor vyjadrený v

zrušujúcom rozhodnutí súdu vyššieho stupňa. Porušenie tejto zásady je na úkor procesných práv strán
konania a odníma sa im možnosť konať pred súdom.15. Pre vyslovený právny záver odvolacieho súdu týkajúceho sa miesta konania dražby a s tým
súvisiacim obmedzením účasti na dobrovoľnej dražby nemá vplyv ďalšie zadlžovanie sa žalobkyne.
Žalovaný v 3. rade má iné možnosti domáhať sa ochrany svojho práva. Niet dôvodu mu poskytnúť

ochranu len zo samotnej tejto skutočnosti, keď tento ako navrhovateľ dražby spolu s dražobníkom
(žalovaným v 1. rade) určil miesto výkonu dražby, ktoré nepochybne obmedzilo možnosť účasti na
dražbe. Na platnosť, resp. neplatnosť dražby, ktorej vydražiteľom sa stal žalovaný v 2.rade nemajú vplyv
okolnosti, ktoré nastali po výkone dobrovoľnej dražby.

16. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na výhodnú polohu miesta I., tak odvolací súd opätovne
pripomína, že predmetom dobrovoľnej dražby mal byť byt a priestory k nemu prináležiace, ktorý
nepochybne slúži na bývanie. Teda záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.
4Cdo/100/2012, na ktorý poukázal v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, je aplikovateľný aj na
prejednávanú vec.

17. Nad rámec vyjadreného právneho záveru, na ktorom odvolací súd zotrváva, sa žiada uviesť, že ust.
§ 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách má povahu všeobecnej normy, podľa ktorej musí dražobník
vo vzťahu k dražbe určiť jej miesto, dátum a čas začatia po dohode s navrhovateľom dražby, aby nebola
obmedzená možnosť účasti na dražbe.

18. Je povinnosťou dražobníka organizovať dražbu jednak na mieste, ktoré sa nachádza v regionálnej
dostupnosti predmetu dražby, keďže možno očakávať, že práve znalosť miestnych pomerov,
oboznámenie sa s predmetom dražby a transparentnosť vo vzťahu k potenciálnym záujemcom
naviazaným regionálne na predmet dražby povedie k stimulácii záujmu, a tým aj vytvorenie vhodných
podmienok pre konkurenciu ponúk jednotlivých účastníkov dražby.

19. Regionálna disproporcia už len z povahy veci povedie k odradeniu účastníkov, resp. potenciálnych
účastníkov dražby od záujmu sa tejto zúčastniť, keďže na ich strane by boli vyvolané náklady jednak na
miestnu obhliadku a jednak na účasť na samotnom mieste dražby.

20. Dražobník porušil pri organizovaní dražby nehnuteľnosti ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o
dobrovoľných dražbách tým, že za miesto konania dražby určil vzdialenú obec, čím sťažil účasť
dražiteľov z oblasti, v ktorej sa účasť dala očakávať, a tým obmedzil účasť na dražbe. Takéto konanie
nepochybne mohlo mať vplyv na dosiahnutý výťažok dražby, a tým reálne aj na práva žalobkyne. Aj
takýmto konaním je podľa odvolacieho súdu naplnený predpoklad neplatnosti dražby v zmysle § 21 ods.

2 zákona o dobrovoľných dražbách.

21. V zmysle uvedeného nemôže obstáť argumentácia žalovaných, že všetkým potenciálnym
záujemcom v rámci celého územia Slovenskej republiky bola umožnená účasť na dražbe. Mesto I.
vzhľadom na jeho polohu, infraštruktúru, počet obyvateľov a dostupnosť služieb takúto účasť umožňuje,

a to pre všetkým záujemcov z oblasti Slovenskej republiky. Nepochybne šlo v predmetnej veci o
dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti určenej na bývanie, u ktorej bolo v rozpore s požiadavkou primeranosti
a vhodnosti stanovenie podmienok dražby takým určením miesta konania dražby, ktoré v dôsledku
neprimerane veľkej vzdialenosti (cca XXX km) od draženej nehnuteľnosti obmedzilo možnosť účasti na
dražbe tých záujemcov, pre ktorých mohla byť geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca.

22. Len v súvislosti s predloženými listinnými dôkazmi z Okresnému úradu D. T. U., katastrálny odbor
odvolací súd uvádza, že tieto vyššie uvedené skutočnosti naopak potvrdzujú. Z notárskej zápisnice T
spísanej notárom N.. N. R. dňa XX.XX.XXXX plynie, že draženým bol byt č. XX na X p. zapísaný na LV č.
XXXX kat. úz. D. T. U. a k nemu prináležiace priestory a zastavené plochy a vydražiteľom je spoločnosť

C. G. s.r.o. so sídlom v H. a z notárskej zápisnice Nz XXXXX spísanej N.. D. Y. dňa XX.XX.XXXX
plynie, že draženým je byt č. X na X. posch. zapísaný na LV č. XXXX a k nemu prináležiace priestory
a vydražiteľom je N. X., bytom C., okres I.. Z uvedeného plynie tá skutočnosť, že sa na dražbe, ktorej
predmetom boli byty určené na bývanie, došlo k obmedzeniu možnosti účasti na dražbe tých záujemcov,
pre ktorých mohla byť geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca.

23. Záverom sa žiada uviesť, že iné právne posúdenie obmedzenia možnosti účasti na dražbe
posudzujúc mesto I. ako vhodné miesto, vzhľadom na jeho polohu, nie je novou otázkou skutkovou,ktorá by priniesla zmenu zisteného skutkového stavu v čase prvotného rozhodovania odvolacieho súdu,
na ktorý by toho času odvolací súd nebral zreteľ pri vyslovení záväzného právneho záveru.

24. Odvolací súd na základe uvedeného napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP).

25. Úlohou súdu prvého inštancie bude opätovne vo veci rozhodnúť rešpektujúc právny názor
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 1 CSP). Zároveň rozhodne i o trovách celého konania (§ 396 ods. 3 CSP).

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. l CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).