Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. máj 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/71/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816210786
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3816210786.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Q. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, F. Z., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, deti rodičov F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., C. XX,
zastúpenej JUDr. B. O., advokátom, so sídlom C., N. č. XX a Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., C. XX/

X, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 20. septembra 2018, č.k. 4P/39/2016-419, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti o určení výživného na mal. Q. a mal. F., vo
výroku o zročnom výživnom a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom, v poradí druhým, súd prvej inštancie vo výroku I. otcovi uložil povinnosť
prispievať na výživu maloletého Q. sumou 110,- eur mesačne od 01.08.2016 do 31.08.2018 a od

01.09.2018 sumou 120,- eur mesačne a na výživu mal. F. sumou 90,- eur mesačne od 01.08.2016,
ktoré výživné je otec povinný platiť u oboch maloletých detí k rukám matky najneskôr do 25. dňa v
mesiaci, mesačne vždy vopred. Vo výroku II. rozhodol o zročnom výživnom za obdobie od 01.08.2016 do
30.09.2018 u maloletého Q. vo výške 1.180,- eur a u maloletej F. vo výške 650,- eur, ktoré súd povolil
otcovi vyrovnať v 25,- eur mesačných splátkach na každé dieťa zvlášť, pričom prvá splátka je splatná
25. dňa v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia a ďalšie splátky spolu s bežným

výživným až do úplného vyrovnania pod následkom zročnosti celého plnenia v prípade omeškania s
plnením jednej splátky. Vo výroku III. súd upravil styk otca s maloletou F. a maloletým Q. tak, že otec
je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každú stredu v týždni v čase od 15.00 hod. do 18.00
hod. a každý nepárny týždeň v mesiaci v sobotu od 13.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 13.00
hod. do 18.00 hod., pričom maloleté deti si vyzdvihne pred bytom matky v čase začatia úpravy styku a
maloleté deti odovzdá matke opäť pred jej bytom v čase skončenia úpravy styku. Vo výroku IV. matke
uložil povinnosť maloleté deti na styk s otcom pripraviť a styk otca s maloletými deťmi umožniť. Výrokom

V. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
V danej veci (po zrušení rozsudku prvej inštancie odvolacím súdom) súd prvej inštancie konal o
návrhu otca o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom - Q. a F., a to o určení
výživného a o úprave styku otca s maloletými deťmi, keďže výrok súdu prvej inštancie, ktorým boli
maloleté deti Q. a F. zverené do osobnej starostlivosti matky, nebol odvolaním otca a ani zrušujúcim
uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.05.2018 dotknutý. V rámci úpravy výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletým deťom, ktorých rodičia nežijú spolu, súd rozhodol o povinnosti otca
prispievať na výživu oboch maloletých detí. O povinnosti otca prispievať na výživu maloletých detí súd
rozhodol podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detíako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Matka i otec žiadali určiť výživné od
01.08.2016. Zistenou skutočnosťou je, že otec si zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom
neplní riadne. Pred rozhodnutím súdu prvej inštancie rozsudkom zo dňa 24.10.2017 otec mal. detí

uvádzal svoje výdavky jednak na bývanie vo výške 150 eur mesačne a ďalej na cestovné do práce
do Bratislavy vo výške 50 eur mesačne. Výdavky na cestovné do práce do Bratislavy otcovi pominuli
skončením jeho pracovného pomeru v Q. s.r.o. ku dňu 31.03.2017. Za preukázaný príjem otca možno
považovať jeho príjem v Q. s.r.o. v priemere vo výške 540,35 eur netto (máj 2016 - august 2016), resp.
vo výške 570,22 eur netto mesačne (september 2016-marec 2017) a jeho príjem z F., s.r.o. vo výške

88,04 eur (september 2015 až august 2016), resp. vo výške 89,97 eur (september 2016 do augusta
2017). Doplneným dokazovaním k osobe otca (otec zostal po rozhodnutí odvolacieho súdu pasívny)
bolo súdom zistené, že dôvodom ukončenia pracovného pomeru otca bolo ukončenie spolupráce zo
strany zahraničného partnera zamestnávateľa otca, preto sa otec stal nadbytočným a zamestnávateľ
nemal pre otca žiadnu prácu, preto mu navrhol ukončenie pracovného pomeru dohodou s tým, že ako
náhle zamestnávateľ obnoví spoluprácu so zahraničným partnerom, bude otcovi opätovne ponúknuté

pracovné miesto a že Q. s.r.o. neeviduje voľnú pracovnú pozíciu, ktorú by mohol otcovi ponúknuť. Z
úradnej povinnosti bolo ďalej súdom zistené, že otec nie je evidovaný v SP. Nie je evidovaný ani ako
uchádzačozamestnanieanepoberáanepoberalžiadnesociálnedávky(viďsprávaÚPSVaRPrievidza).
Nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti od 01.04.2017 doteraz (oznámenie Sociálnej poisťovne,
pobočka Prievidza). Podľa oznámenia F. s.r.o. z 10.07.2018 mal otec mal. detí príjem v septembri

2017 vo výške 79,98 eur netto, v mesiacoch október a november 2017 0 eur. Dohodu o pracovnej
činnosti mal s touto spoločnosťou uzatvorenú do 5.11.2017. Odvolací súd sa stotožnil záverom súdu
prvej inštancie, že otec sa skončením pracovného pomeru s Q. s.r.o. dohodou pripravil o príjem u
tohto zamestnávateľa, čím sa v zmysle § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine bez dôležitého dôvodu
vzdal výhodnejšieho zamestnania. Súd z tohto záveru vychádzal, keď pri určení výživného pre mal.

deti vychádzal z potenciálneho príjmu otca mal. detí, ktorý dosahoval u ostatného zamestnávateľa Q.
s.r.o. a F. s.r.o. vo výške 570,22 eur mesačne (u Q. s.r.o.) + 83,90 eur mesačne, resp. 90 eur mesačne
podľa udania otca (u F. s.r.o.). Keďže otcovi maloletých detí nebráni jeho zdravotný stav zamestnať sa
a pracovať, súd pri určení výživného vychádzal nielen z odôvodnených potrieb mal. detí, ale v zmysle
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine aj zo schopností a možností otca, t.j. z potenciálneho príjmu otca, ktorý

je schopný dosahovať v zamestnaní. Súd za takýto príjem otca považuje príjem vo výške 654,12, resp.
660,22 eur mesačne, ktorý príjem otec dosahoval u pôvodného zamestnávateľa - Q. s.r.o.. V takejto
výške (570,22 eur mesačne) bol príjem otca u Q. s.r.o. v období od 09/2016 do 03/2017 pred skončením
pracovného pomeru a vo výške 83,90 eur mesačne, resp. 90 eur mesačne v období od 01/2016-09/2017
v F. s.r.o. do skončenia dohody o pracovnej činnosti dňom 05.11.2017. Po 06.11.2017 otec nie je

evidovaný ako zamestnanec v Sociálnej poisťovni, nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti, nie
je evidovaný nezamestnaný a nie je poberateľom sociálnej dávky. Naďalej platí záver súdu, že otec
neuviedol žiadne zdravotné okolnosti, ktoré by mu bránili vo výkone pracovnej činnosti Dôvodne možno
predpokladať, že otec má príjem (zistenie kolízneho opatrovníka z telefonátu H. U., pasivita otca zaradiť
sa do evidencie nezamestnaných a požiadať o dávku v hmotnej núdzi). Dôvodne možno predpokladať,

že náklady otca na bývanie vo výške 150 eur mesačne, sa nezmenili. Pred rozhodnutím súdu prvej
inštancie rozsudkom zo dňa 24.10.2017 k pomerom matky maloletých detí bolo zistené, že matka popri
rodičovskej dovolenke, na ktorej bola do troch rokov veku maloletej F., t.j. do 19.10.2016, pracovala
od začiatku februára 2016 najskôr na základe dohody o pracovnej činnosti, neskôr od 02.11.2016 na
základe pracovnej zmluvy s príjmom v priemere vo výške 50,46 eur mesačne (február 2016 - júl 2016,

vo výške 300,42 eur v mesiaci august 2016 a v priemere 134,04 eur mesačne (september 2016 -
marec 2017). Matka priznala svoj príjem vo výške 400 eur mesačne. Rodičovský príspevok poberala vo
výške 203,20 eur mesačne. Matkine výdavky na bývanie boli vo výške 320 eur mesačne. Doplneným
dokazovaním k osobe matky mal. detí bolo zistené: podľa udania matky po rozhodnutí odvolacím súdom
zostala pracovať do polovice júna 2018 v spoločnosti O. s.r.o.. s rovnakým (ako pôvodným) príjmom

vo výške 400,- eur mesačne. Od polovice júna nepracuje zo zdravotných dôvodov, PN nie je. Toto
tvrdenie matky detí je v rozpore so zistením súdu, podľa ktorého je matka detí evidovaná v Sociálnej
poisťovni ako zamestnanec H. K., s.r.o. od 01.01.2018 a v rozpore s potvrdením tejto spoločnosti, že
matka detí je ich zamestnancom a že od 01.01.2018 do 31.07.2018 mala príjem spolu vo výške 6.106,34
eur, t.j. v priemere vo výške 872,33 eur mesačne. Súčasný evidovaný zamestnávateľ matky detí je

spoločnosťou jej priateľa Q. N.. Podľa udania matky detí u tohto zamestnávateľa nevykonávala žiadnu
prácu a príjem v potvrdení tejto spoločnosti je fiktívny, nezodpovedá skutočnosti. Tento rozpor matka
detí vysvetlila tým, že zamestnanosť u H. K., s.r.o. bola vytvorená kvôli tomu, aby si mohli s priateľom
zobrať hypotekárny úver. U matky detí sa zmenili aj bytové pomery, keď od 01.08.2018 býva s deťmi ipriateľom Q. N. v rodinnom dome, ktorý mieni matka detí kúpiť s pomocou hypotekárneho úveru. Matka
detí deklarovala pôvodné náklady na bývanie vo výške 320 eur. Faktom je, že z Dodatku k Zmluve
o nájme bytu vyplýva povinnosť Q. N. platiť nájomné do 31.12.2017 vo výške 260 eur mesačne a od

01.01.2018 vo výške 290,50 eur mesačne. Matka tvrdila, že okrem nájomného sú ďalšími výdavkami
(do sumy 320 eur mesačne) náklady na energie. Táto povinnosť platiť energie a v akej výške však
nevyplýva ani z Podnájomnej zmluvy uzavretej medzi matkou detí a jej priateľom zo dňa 23.11.2015.
Faktúra predložená matkou za spotrebu energií za rok 2017 (bez bližšej špecifikácie) je vystavená na
meno Q. N. s adresou totožnou s adresou sídla jeho spoločnosti. Súd má preto dôvodné pochybnosti o

výškenákladovnabývanieumatkydetívovýške320eurmesačne,keďmatkadetírozporymedzisvojím
tvrdením a ňou doloženými dokladmi logicky nevysvetlila. Navyše je nelogické, keď podľa nájomnej
zmluvy mal priateľ matky detí platiť nájomné vo výške 260 eur mesačne, resp. 290,50 eur mesačne,
prečo sa matka detí dohodla Podnájomnou zmluvou so svojím priateľom na povinnosti platiť nájomné
až vo výške 320 eur mesačne aj s poukazom na blízky vzťah medzi nimi. Súd potom vychádzal zo
záveru, že náklady na bývanie u matky detí sú najviac vo výške 260 eur mesačne, resp. od 01.01.2018

vo výške 290,50 eur mesačne. Matka deklarovala po 01.08.2018 do budúcnosti vyššie výdavky na
bývanievsúvislostiskúpouaužívanímrodinnéhodomu.Výdavkypredpokladávovýške200,40eur(180
eur energie + TV, Internet 20,40 eur). Zvýšenými nákladmi bude platba hypotekárneho úveru na kúpu
rodinného domu. Aj pre matku, ktorá má vyživovaciu povinnosť platí ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o
rodine. Matka svoj príjem totiž zaťaží hypotekárnym úverom až vo výške 451,42 eur mesačne. Pokiaľ ide

o súčasný príjem matky (po 01.01.2018) súd nemá dôvod neveriť evidencii matky v Sociálnej poisťovni
ako zamestnanca spoločnosti H. K. s.r.o. aj s poukazom na potvrdenie tohto zamestnávateľa. Ak bolo
totiž v záujme matky pri získaní hypotekárneho úveru (matkou tvrdené fingované) zamestnanie v H. K.,
s.r.o., nemôže byť na druhej strane v prospech matky ustálenie jej príjmu len vo výške 400 eur mesačne.
Súd potom pri určení výživného vychádzal po 01.01.2018 z príjmu potvrdeného súčasným evidovaným

zamestnávateľom matky detí vo výške 872,33 eur mesačne. Stále platí záver súdu, že s prihliadnutím
na priateľský vzťah matky s nájomcom bytu Q. N., v ktorom byte matka ako podnájomník bývala, na
skutočnosť, že priateľ matky, hoci aj nepravidelne prespával v domácnosti matky, je etické a logické, aby
matku nenechal znášať výdavky na stravu a bývanie aj za neho. Zvlášť to platí aj pre čas po 01.08.2018,
odkedy matka detí žije s priateľom spolu v jednej domácnosti. K odôvodneným potrebám maloletých

detí súd uvádza, že vykonal podrobné a rozsiahle dokazovanie na preukázanie týchto potrieb. Súd
uzavrel, že matka výsluchom, ale aj príslušnými dokladmi preukázala výdavky maloletého Q. na MŠ
v období, keď ju navštevoval, (školné 18 eur mesačne, resp. ako predškolák 3 eur mesačne, strava
v MŠ 24,13 eur mesačne, ZRŠ 2,00 eur mesačne, rodičovský príspevok 5,- eur mesačne). Matka
preukázala doporučenie lekára eliminovať u maloletého Q. mlieko lekárskou správou z 09.09.2016,

aktuálnu lekársku správu však nepredložila, hoci kontrola u lekára bola stanovená o 3 mesiace. Preto
nie je preukázané, či alergia na mlieko u maloletého Q. pretrváva. Maloletý Q. podľa udania matky detí
navštevuje tenis, matka doložila len jeden doklad, ktorého dátum vystavenia sa nezhoduje s obdobím, za
ktoré sa platba vykonávala (doklad je zo dňa 20.09.2017 a platba je vykonávaná za január 2018). Matka
tieto výdavky jednoznačne a nespochybniteľne nepreukázala. Pre rozhodnutie súdu o výške výživného

(keď otec mal. detí spochybňuje výšku vynaložených nákladov na tenis) nepostačuje len tvrdenie matky
s obranou, že doklady o úhradách tréningov sa nevystavujú. Za dôvodné možno považovať tvrdenia
matky o výdavkoch na stravu (okrem MŠ, ZŠ) vo výške 110 eur mesačne (čo vychádza 3,66 eur denne),
výdavky na oblečenie v priemere 50 eur mesačne (spodná bielizeň, tričká, svetre, nohavice, šaty, zimné
vrchné oblečenie, obuv letná, zimná, rukavice, čiapky, pyžamá, papuče, a pod.). U maloletých detí v

ich veku treba totiž zohľadniť, že rastú a medziročne ich šatník treba dopĺňať v podstate celoročne.
V prípade vitamínov súd uvádza, že matka nepreukázala zvýšenú chorobnosť maloletých detí. Pokiaľ
ide o vitamínový prípravok Ramissio imunity matka uviedla, že 1 balenie v cene 31,49 eur vydrží
pre obe maloleté deti jeden mesiac, čo predstavuje náklady vo výške 15,75 eur mesačne. Preto súd
zohľadnil výdavky na vitamíny pre maloleté deti u každého po 15,75 eur, a nie po 20 eur mesačne, t.j.

matkou uvádzanou sumou. V prípade hygienických potrieb súd nespochybňuje výdavky na ne, pokiaľ
ide o výdavky na bežný drogistický tovar pre maloleté deti (mydlo, zubná kefka, zubná pasta, šampón,
sprchové gély, a pod). Pokiaľ však matka detí uvádza náklady na senzitívny prací prášok vo výške
25 eur na dva mesiace, súd uvádza, že je z ponuky tohto tovaru v predajniach všeobecne známe, že
napríklad cena senzitívneho pracieho prostriedku zn. BUPI BABY u 20 praní je cca 5 eur, u 100 praní

cca 22 eur, u 80 praní cca 14 eur a zn. LOVELA u 50 praní cca 13 eur a u 16 praní cca 6 eur, teda
matkou uvádzaná cena je neprimerane vysoká. Navyše nie je dôvod, aby drahší prací prostriedok bol
využívaný aj na pranie vecí matky a ak je využívaný, potom už nejde o výdavky pre maloleté deti. Za
primerané výdavky na hygienické potreby súd považuje sumu uvádzanú pôvodne matkou vo výške 15eur mesačne na každé dieťa zvlášť. U výdavkov na voľno časové aktivity matka okrem výsluchom inak
nepreukázala ich výšku 50 eur mesačne, i keď súd nespochybňuje, že maloleté deti na takéto aktivity
majú výdavky. Matka tiež nepreukázala potrebu výdavkov na ortopedickú obuv lekárskym doporučením.

Uviedla, že ortopedickú obuv kupuje deťom preventívne. Súd na tieto výdavky neprihliadol. Ku zmene
pomerov na strane maloletého Q. od 01.09.2018 súd uvádza, že zmena pomerov tým, že maloletý Q.
sa stal žiakom 1. ročníka, na jeho strane nastala. Matkou predložené doklady svedčia o zvýšených
nákladoch v súvislosti s nástupom maloletého Q. do školy. Odôvodnené výdavky sú tie, ktoré súvisia s
kúpou písacieho stola, školskej tašky, školských potrieb a pomôcok, učebníc a podobne, ktoré matka

detí preukázala. Zvýšili sa výdavky maloletého aj v súvislosti s platbou školného 20 eur mesačne, stravy
v škole 45 eur mesačne a návštevou kurzu AJ vo výške 5 eur mesačne, celkom 70 eur mesačne. Na
druhej strane treba však uviesť, že matka zvolila pre maloletého Q. súkromnú základnú školu, u ktorej
sú školské výdavky vyššie ako u štátnej školy. Z rozhodovacej praxe súdu je všeobecne známe, že
výdavky na stravu v štátnej ZŠ sú nižšie (okolo 25 eur mesačne ako sú výdavky u maloletého Q. v
súkromnej škole). Výdavky v štátnej ZŠ na školné 20 eur mesačne sú výnimočné a na školskú uniformu

žiadne. Ak sa matka rozhodla v prospech súkromnej školy (súd netvrdí, že jej rozhodnutie nie je v
záujmemaloletého),zrejmemuselavychádzaťztoho,žemáfinančnéprostriedkynato,abybolizvýšené
výdavky na túto školu aj realizovateľné. Za preukázané výdavky maloletého súd považoval výdavky
najmenej vo výške 240 eur mesačne počas obdobia návštevy MŠ (strava 110 eur mesačne, náklady
na MŠ vo výške 49,13 eur, resp. ako predškoláka vo výške 34,13 eur mesačne, na vitamíny 16 eur

mesačne, na hygienické potreby 15 eur mesačne a na oblečenie 50 eur mesačne + výdavky na voľno
časové aktivity a šport. Od 01.09.2018 sú výdavky maloletého vyššie o výdavky na školské potreby,
učebnice a pomôcky. Súd ďalej uzavrel, že matka výsluchom, ale aj príslušnými dokladmi preukázala
výdavky maloletej F. na MŠ (školné 18 eur mesačne, strava v MŠ 24,13 eur mesačne, ZRŠ 2,00 eur
mesačne, rodičovský príspevok 5,- eur mesačne). Matka nepreukázala, že maloletá F. má ekzém. Podľa

názoru súdu však nemožno nezohľadniť, že matka používa senzitívne pracie prostriedky, čo je v prípade
detí vo veku maloletého Q. a maloletej F. štandardné a ani požívanie šetrnej kozmetiky (Bioderma). Za
dôvodné možno považovať tvrdenia matky o výdavkoch na stravu (okrem MŠ, ZŠ) vo výške 110 eur
mesačne, výdavky na oblečenie 50 eur mesačne, na vitamíny 16 eur mesačne, na hygienické potreby 15
eur mesačne a na voľno časové aktivity. U týchto výdavkov ako aj u výdavkov na ortopedickú obuv platí

to, čo súd uviedol vyššie u maloletého Q.. Za preukázané výdavky maloletej súd považoval výdavky
najmenej vo výške 240 eur mesačne (strava 110 eur mesačne, náklady na MŠ vo výške 49,13 eur,
na vitamíny 16 eur mesačne, na hygienické potreby 15 eur mesačne a na oblečenie 50 eur mesačne
+ výdavky na voľno časové aktivity, balet v minulom školskom roku). Maloletá F. jeden školský rok
navštevovala balet s výdavkami 12 eur mesačne. S prihliadnutím na osobnú dennú starostlivosť matky

o maloleté deti, na preukázané odôvodnené potreby maloletého Q. i maloletej F., detí, na výšku príjmu
matky, jej schopnosti a možnosti, na schopnosti, na výšku príjmu priateľa matky a na možnosti otca, je
podľa názoru súdu ním určené výživné (u maloletého Q. vo výške 110 eur mesačne a od 01.09.2018
vo výške 120 eur mesačne a u maloletej F. vo výške 90 eur mesačne) týmto rozhodnutím primerané
potrebám maloletých detí a zodpovedá zásadám určenia výšky výživného podľa § 62 ods. 2 a § 75

ods. 1 Zákona o rodine. Súd dodáva, že matka má k dispozícii aj rodinné prídavky na maloleté deti,
ktoré poberá vo výške 47,04 eur mesačne. Súdom určená výška výživného zodpovedá odôvodneným
potrebám maloletých detí vzhľadom na ich vek, potreby a zdravotný stav a tiež § 62 ods. 2 druhá
veta, podľa ktorého dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Na dosiahnutie životnej
úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa ich dieťa v pozitívnom, ale i negatívnom zmysle, teda ak

rodičia dosahujú vysokú životnú úroveň, aj dieťa má zákonné právo podieľať sa na nej, naopak, ak
rodičia nedosahujú vysokú životnú úroveň, prejaví sa to aj v nižšom rozsahu určeného výživného pre
dieťa. Životná úroveň otca maloletých detí nie je nadštandardná. Podľa názoru súdu s poukazom na
potenciálny príjem otca mal. detí, na vek a na odôvodnené potreby mal. detí, nie je dôvod na určenie
výživného podľa návrhu matky mal. detí. Z potenciálneho príjmu otca vo výške 654,12, resp. 660,22 eur

mesačne pri jeho výdavkoch na bývanie vo výške 150 eur mesačne je v jeho schopnostiach prispievať
na výživu maloletých detí spolu 200 eur, resp. 210 eur mesačne. Ak matka pri 4 hodinovom pracovnom
úväzkuzarobila400eurmesačneajejpríjemusúčasnéhozamestnávateľajevpriemere872,33euraak
matkažijespriateľom,ktorýmápríjemvovýške1.000eurmesačne,jevjejschopnostiachzabezpečovať
potreby maloletých detí nielen osobnou starostlivosťou. Inak by totiž matka neprihlásila maloletého Q.

do súkromnej základnej školy a neriešila by bytové pomery rodiny kúpou rodinného domu na hypotéku.
Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o určení počiatku platenia výživného zo
strany otca od 01.08.2016. Rodičia sa zhodli, že otec na výživu maloletých detí prispel v období od
augusta 2016 do marca 2017 sumou po 150,- eur mesačne, v mesiaci apríl 2017 sumou 100,- eur a vmesiaci september 2017 sumou 80,- eur, pričom dané sumy boli určené pre obe mal. deti v rovnakej
výške, t.j. po 75,- eur, resp. 50,- eur mesačne, resp. 40,- eur mesačne. Matka potvrdila, že otec uhradil na
výživu mal detí, pre každého zvlášť, po 1.000 eur v mesiaci apríl 2018. Pri vyčíslení zročného výživného

za obdobie od 01.08.2016 do 30.09.2018 súd zohľadnil platby výživného otcom v tomto období na obe
mal. deti. Zročné výživné za vyššie uvedené obdobie u maloletého Q.iní 1.180 eur (110 eur mesačne
krát 25 mesiacov do 31.08.2018 + 120 eur za mesiac september 2018 = 2.870 eur), od ktorej sumy súd
odpočítal plnené výživné vo výške 1.690 eur, nedoplatok na výživnom tak činí 1.180 eur. Zročné výživné
za vyššie uvedené obdobie u maloletej F. činí 650 eur (90 eur mesačne krát 26 mesiacov = 2.340 eur),

od ktorej sumy súd odpočítal plnené výživné vo výške 1.690 eur, nedoplatok na výživnom tak činí 650
eur. Súd povolil otcovi zročné výživné vyrovnať v splátkach, ktorých podmienky a zročnosť uviedol v
tomto rozsudku. Súd ďalej upravil styk otca s maloletými deťmi (podľa § 36 ods. 1, § 25 ods. 2 Zákona
o rodine). Súd pri úprave styku prihliadol na vek maloletých detí, na ich denný režim počas pracovného
týždňa a počas víkendu, na reálny záujem otca na stretávaní sa s maloletými deťmi, na vôľu maloletých
detí stretávať sa s otcom v takomto rozsahu, na stanovisko kolízneho opatrovníka. Prihliadol tiež na

rozsah styku otca s maloletými deťmi prebiehajúceho v súčasnosti po rozhodnutí odvolacím súdom
podľa tvrdenia matky detí - každý druhý alebo tretí týždeň v mesiaci v sobotu alebo v nedeľu. Keďže otec
zostal v konaní pasívny, súd vychádzal zo súčasného reálneho záujmu otca o stretávanie sa s deťmi
v rozsahu tvrdeného matkou. Súdom upravený styk otca s maloletými deťmi je v širšom rozsahu ako
sa reálne realizuje v súčasnosti, čo je dôležité pre zachovanie väzieb medzi otcom a maloletými deťmi.

Súd rozhodol o styku otca s maloletými deťmi na základe návrhu matky a kolízneho opatrovníka. Širší
styk otca s maloletými deťmi s prespaním detí u otca nie je zatiaľ v záujme maloletých detí s poukazom
na konfliktný vzťah medzi otcom a jeho partnerkou, o čom svedčia správy Mestskej polície, správa OO
PZ S., ale tiež odňatie maloletého B. matke - partnerke otca a zverenie tohto dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti starých rodičov maloletého B. z dôvodu, že v domácnosti matky maloletého B. a

otca maloletých detí neboli vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývoj maloletého B.. Povinnosťou
matky bude maloleté deti na styk s otcom pripraviť, najmä mentálne tak, aby takto upravený styk otca
s maloletými deťmi bol základom pre ďalej rozširujúci sa styk otca s maloletými deťmi do budúcna.
V záujme maloletých detí, zlepšenia vzájomných vzťahov medzi rodičmi, majú rodičia možnosť využiť
poskytovanie odbornej psychologicko-poradenskej pomoci RPPS pri ÚPSVaR Prievidza. O náhrade trov

konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Proti tomuto rozsudku a to výroku I. a II. podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí.
Navrhla ho zmeniť tak, že súd jej návrhu na určenie výživného v celom rozsahu vyhovie. Namietala

nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav, že súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že súd nesprávnym postupom
znemožnil matke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Dôvodila, že súdu preukázala svoje príjmy zo závislej činnosti, ako aj
priemerné výdavky, že riadne odôvodnila, že jej príjem od 01.01.2018 zo spoločnosti H. K. s.r.o. je

fiktívny a bol vytvorený len za účelom zdokladovania príjmu na účely zistenia hypotekárneho úveru,
že svoj príjem z H. K. s.r.o. poukazovala naspäť tejto firme, že po získaní hypotekárneho úveru príde
k ukončeniu pracovného pomeru v spoločnosti H. K. s.r.o.. Poukázala na to, že pokiaľ jej zdravotný
stav umožňoval (t.j. do začiatku júna 2018) vykonávala naďalej činnosť prevádzkarky a čašníčky pre
spoločnosť O. s.r.o. v ich kaviarenskom zariadení s čistým mesačným príjmom okolo 400,- eur, v

závislosti od výšky mesačného prepitného. Namietala, že súd prvej inštancie pri príjme otca vychádzal
z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a ustálil predpokladaný mesačný príjem otca na 654,12 eur,
resp. na 660,22 eur, keď neodôvodnil z akého dôvodu neposúdil návrh matky, aby pri príjme otca
predovšetkým vychádzal z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine a ustálil, že priemerná výška mesačného
príjmu otca predstavuje 20-násobok životného minima. Mala za to, že k aplikácií ust. § 63 ods. 1 Zákona

o rodine boli splnené všetky zákonné predpoklady, keď otec už od 01.04.2017 nie je zamestnancom
spoločnosti Q. s.r.o. a dohodou o pracovnej činnosti mal otec so spoločnosťou F. s.r.o. uzatvorenú len do
05.11.2017. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec tak už dlhšiu dobu nevykonáva u žiadneho
zamestnávateľa závislú prácu. Ďalej na základe šetrenia kolízneho opatrovníka mal súd preukázané,
že otec vykonáva naďalej minimálne činnosť tlmočníka. Sám otec tvrdil, že doučuje taliansky jazyk

a príjem z doučovania sa mesiac júl 2017 činil 1.206,- eur. Ďalej vytýkala súdu prvej inštancie, že
nedostatočne, resp. vôbec neodôvodnil z akého dôvodu ponížil výdavky u maloletého Q. až o polovicu
zdokladovaných výdavkov, keď súdu predložila lekársku správu, z ktorej vyplýva potreba u maloletého
Q. prijímať len bezlaktózovú stravu a súd prvej inštancie sám vyhodnotil, že maloletý Q. už môžebez zdravotných komplikácií prijímať stravu obsahujúcu laktózu. Ďalej dôvodila, že z odôvodnenia
napadnutéhorozsudkuniejezrejmé,akosúdprihliadolnazmenupomerovumaloletéhoQ.,ktorénastali
s jeho nástupom do prvého ročníka základnej školy od 01.09.2018, keď v konaní bolo preukázané,

že pravidelné výdavky na maloletého Q. od nástupu do prvého ročníka základnej školy sa zvýšili o
70 eur. Ďalej poukázala na rozdiel nákladov na výdavky na súkromnú základnú školu v porovnaní so
štátnou školou s tým, že otec nemal žiadne námietky s výberom súkromnej školy. Ďalej uviedla, že
svoju vyživovaciu povinnosť poskytuje jednak vo forme úplnej osobnej starostlivosti a potom v podstate
aj úplne finančne. V súvislosti s určením výživného poukázala aj na značnú diskrimináciu maloletej

F., keď súd prvej inštancie vyčíslil výdavky obom deťom rovnako, najmenej po 240 eur, avšak bez
akéhokoľvek rozumného vysvetlenia určil súd výživné na maloletého Q. do 31.08.2018 sumou 110
eur a u maloletej F. len 90 eur. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie absentuje ako posúdil zmeny
okolností, ktoré nastali v konaní počas rôznych časových období, keď zohľadnil síce aj fiktívny mesačný
príjem vo výške 872,33 eur, ale nezohľadnil časové obdobie pri maloletom Q. za obdobie od 01.08.2016
do 31.12.2017, kedy dosahovala príjem len 400 eur a od 01.01.2018 do 31.08.2018 (fiktívny príjem

872,33 eur) a následne od 01.09.2018 - nástup do prvého ročníka základnej školy. Pri maloletej F.
to bolo obdobie od 01.08.2018 (fiktívny príjem 872,33 eur). Súd prvej inštancie taktiež neozrejmil, z
akého dôvodu v poradí druhom rozsudku pristúpil k tak razantnému zníženiu pôvodne určených súm
výživného. Nestotožnila sa tiež s postupom súdu prvej inštancie s uznaním jej výdavkov za nájomné
vo výške 260 eur a od 01.01.2018 vo výške 290,50 eur. Spochybnila výdavky otca na bývanie vo

výške 150,- eur, keď súd prvej inštancie pri tom vychádzal len z tvrdení otca. Uviedla, že otec býva
v byte jeho rodičov spolu s jeho partnerkou, ktorá by sa mala tiež podieľať na nákladoch na bývanie,
pričom u nej bývanie s jej priateľom posudzoval. Súd prvej inštancie pri danom výdavku otca vychádzal
len z predpokladu, že daný výdavok sa nezmenil, pričom súdu na pojednávaní dňa 20.09.2018 bolo
oznámené, že otec sa už nejaký čas zdržuje na nejakej chate. Súd prvej inštancie taktiež nebral do

úvahy nemalé náklady otca, ktoré musí vynakladať na fajčenie. Taktiež vôbec nezohľadnil zvýšené
výdavky matky na bývanie po presťahovaní z prenajatého dvojizbového bytu do rodinného dobu, ktorý
bude potrebné ešte postupne zariaďovať. Ďalej poukázala na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý
nemal žiadne výhrady k vyčísleným výdavkom a navrhol súdu, aby otca zaviazal k povinnosti uhrádzať
výživné na maloletého Q. sumou 200 eur, resp. od 01.09.2018 sumou 220 eur a na výživu maloletej F.

od 01.08.2016 sumou 200 eur mesačne. Záverom namietala, že súd prvej inštancie povolením možnosti
zaplateniazročnéhovýživnéhovsplátkachprekročilsvojeprávomoci,keďnovéprocesnépredpisy(CSP,
CMP) možnosť splácania zročného výživného už nepoznajú s prihliadnutím aj k tomu, že otec takú
úpravu ani nenavrhol, keďže sa nezúčastnil nariadeného pojednávania.

3. Otec sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.
4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na svojom vyjadrení na
pojednávaní dňa 20.09.2018, v ktorom navrhol vyhovieť návrhu matky s poukazom na zmenu pomerov
na strane maloletých detí.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu vo výroku I., II. a V.
podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k
záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

6. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je

poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke
duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to
vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy
na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre
hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie

ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá
ichtelesnýmaduševnýmschopnostiam,skúsenostiamvplnenípracovnýchpovinností,akoajmiestnym,
lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov
v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať
jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny

vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa;
a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú
pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osobyodkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných
poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích
povinností a pod..

7. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletého Q. a maloletej F., tieto je možné na základe vykonaného
dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie a matkou predloženého vyčíslenia nákladov
na deti ustáliť ako mesačné náklady na stravu, bývanie, ošatenie, zakúpenie hygienických potrieb,
nákladov na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a ďalších nákladov súvisiacich s úhradou materskej

školy, prípadne školskými poplatkami a potrebami. Pokiaľ ide o bežné výdavky na stravu a ošatenie,
odvolacísúdpoznamenáva,žeprivýškevýdavkovtrebavychádzaťzovšeobecnýchpoznatkovocenách
tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa
mimoriadne výdaje s dieťaťom súvisiace, ktoré sú pre neho špecifické, súkromná škola, zdravotný
stav atď. Správne súd prvej inštancie prihliadal pri určení výživného na príjem a pomery každého z
rodičov. Odvolací súd konštatuje, že v konaní bolo preukázané, že matka popri rodičovskej dovolenke,

na ktorej bola do troch rokov veku maloletej F., t.j. do 19.10.2016, pracovala od začiatku februára
2016 najskôr na základe Dohody o pracovnej činnosti, neskôr od 02.11.2016 na základe pracovnej
zmluvy s príjmom v priemere vo výške 50,46 eur mesačne (február 2016 - júl 2016, vo výške 300,42
eur v mesiaci august 2016 a v priemere 134,04 eur mesačne (september 2016 - marec 2017). Matka
priznala svoj príjem vo výške 400 eur mesačne. Rodičovský príspevok poberala vo výške 203,20 eur

mesačne. Matkine výdavky na bývanie boli vo výške 320 eur mesačne. Doplneným dokazovaním (po
zrušení prvého rozsudu odvolacím súdom) k osobe matky maloletých detí bolo zistené: podľa udania
matky po rozhodnutí odvolacím súdom zostala pracovať do polovice júna 2018 v spoločnosti O. s.r.o..
s rovnakým (ako pôvodným) príjmom vo výške 400,- eur mesačne. Od polovice júna nepracuje zo
zdravotných dôvodov, PN nie je. Toto tvrdenie matky detí je v rozpore so zistením súdu, podľa ktorého

je matka detí evidovaná v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec H. K., s.r.o. od 01.01.2018 a v rozpore s
potvrdenímtejtospoločnosti,žematkadetíjeichzamestnancomažeod01.01.2018do31.07.2018mala
príjem spolu vo výške 6.106,34 eur, t.j. v priemere vo výške 872,33 eur mesačne. Súčasný evidovaný
zamestnávateľ matky detí je spoločnosťou jej priateľa Q. N.. Podľa udania matky u tohto zamestnávateľa
nevykonávala žiadnu prácu a príjem v potvrdení tejto spoločnosti je fiktívny, nezodpovedá skutočnosti.

Matka deklarovala po 01.08.2018 do budúcnosti vyššie výdavky na bývanie v súvislosti s kúpou a
užívaním rodinného domu. Výdavky predpokladá vo výške 200,40 eur (180 eur energie + TV, Internet
20,40 eur). Zvýšenými nákladmi bude platba hypotekárneho úveru na kúpu rodinného domu. Odvolací
súd v súlade so záverom súdu prvej inštancie má za to, že aj pre matku, ktorá má vyživovaciu povinnosť
platí ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Matka svoj príjem totiž zaťaží hypotekárnym úverom až

vo výške 451,42 eur mesačne. Pokiaľ ide o súčasný príjem matky (po 01.01.2018), ani odvolací súd
nemá dôvod neveriť evidencii matky v Sociálnej poisťovni ako zamestnanca spoločnosti H. K. s.r.o. aj
s poukazom na potvrdenie tohto zamestnávateľa (ktoré matka predložila aj v odvolacom konaní, keď z
potvrdenia o PN matky vyplýva, že jej zamestnávateľ je spoločnosť H. K. s.r.o.). Ak bolo totiž v záujme
matky pri získaní hypotekárneho úveru (matkou tvrdené fingované) zamestnanie v H. K., s.r.o., nemôže

byť na druhej strane v prospech matky ustálenie jej príjmu len vo výške 400 eur mesačne. Správne
súd potom pri určení výživného vychádzal po 01.01.2018 z príjmu potvrdeného súčasným evidovaným
zamestnávateľom matky detí vo výške 872,33 eur mesačne. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie, že s prihliadnutím na priateľský vzťah matky s nájomcom bytu Q. N., v ktorom
byte matka ako podnájomník bývala, na skutočnosť, že priateľ matky hoci aj nepravidelne prespával

v domácnosti matky, je etické a logické, aby matku nenechal znášať výdavky na stravu a bývanie aj
za neho. Zvlášť to platí aj pre čas po 01.08.2018, odkedy matka detí žije s priateľom spolu v jednej
domácnosti. Matka má k dispozícii aj rodinné prídavky na maloleté deti, ktoré poberá vo výške 47,04
eur mesačne. Súdom prvej inštancie určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám mal.
detí vzhľadom na ich vek, potreby a zdravotný stav a tiež § 62 ods. 2 druhá veta, podľa ktorého dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Na dosiahnutie životnej úrovni svojich rodičov má
právo podieľať sa ich dieťa v pozitívnom, ale i negatívnom zmysle, teda ak rodičia dosahujú vysokú
životnú úroveň, aj dieťa má zákonné právo podieľať sa na nej, naopak, ak rodičia nedosahujú vysokú
životnú úroveň, prejaví sa to aj v nižšom rozsahu určeného výživného pre dieťa. Životná úroveň otca
nie je nadštandardná. Aj podľa názoru odvolacieho súdu s poukazom na potenciálny príjem otca, na

vek a na odôvodnené potreby maloletých detí, nie je dôvod na určenie výživného podľa návrhu matky. Z
potenciálneho príjmu otca vo výške 654,12, resp. 660,22 eur mesačne pri jeho výdavkoch na bývanie vo
výške 150 eur mesačne je v jeho schopnostiach prispievať na výživu mal. detí spolu 200 eur, resp. 210
eur mesačne. Ak matka maloletých detí pri 4 hodinovom pracovnom úväzku zarobila 400 eur mesačnea jej príjem u súčasného zamestnávateľa je v priemere 872,33 eur a ak matka žije s priateľom, ktorý má
príjem vo výške 1.000 eur mesačne, je v jej schopnostiach zabezpečovať potreby maloletých detí nielen
osobnou starostlivosťou. Námietky matky uvádzané v odvolaní neboli preto dôvodné.

8. Pokiaľ matka v odvolaní ďalej namietala, že súd prvej inštancie v danej veci neaplikoval ust. § 63 ods.
1 Zákona o rodine, táto námietka neobstojí.

9. Predpokladom pre použitie domnienky v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine je kumulatívne

splnenie týchto skutočností - I./ vzťah rodič - dieťa, II./ povinný rodič má príjmy z inej než závislej
činnosti, III./ táto činnosť podlieha dani z príjmu a VI./ povinný rodič nesplní povinnosť tieto príjmy súdu
preukázať, alebo nesplní povinnosť predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov,
alebo neumožní súdu sprístupnením údajov podľa osobitného predpisu zistiť aj ďalšie skutočnosti
potrebné pre rozhodnutie.

10. Ak si povinný rodič pri zisťovaní jeho zárobkových možností a schopností niektorú z týchto povinností
nesplní, má súd v zmysle zákona po zistení tejto okolnosti povinnosť prezumovať výšku mesačného
príjmu rodiča ako dvadsaťnásobok sumy životného minima.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že otec v konaní predložil doklady o svojom zamestnaní, bolo ustálené,

že otec svoj hlavný pracovný pomer skončil dohodou, má príjem z dohôd pracovnej činnosti, z ktorých
príjmov aj súd prvej inštancie správne vychádzal.

12. Nedôvodná je aj námietka odvolateľky, že súd prvej inštancie jej odoprel právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, čím jej neumožnil jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniuprávanaspravodlivýproces.Podľanázoruodvolaciehosúdurozhodnutiesúduprvejinštancie
zodpovedá požiadavke ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, keď súd prvej inštancie dostatočne v zmysle
tohto ustanovenia odôvodnil svoje rozhodnutie.

13. Neobstojí ani námietka odvolateľky, že súd prvej inštancie prekročil právomoci súdu a nesprávne

právne vec posúdil vo výroku o zročnom výživnom.

14. V danej veci pri rozhodovaní o povolení splátok zročného výživného treba vychádzať z ust. § 2
ods. 1 CMP, podľa ktorého na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
konania, ak tento zákon neustanovuje inak a z ustanovenia § 232 CSP.

15. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

16.Zcitovanéhozákonnéhoustanoveniavyplýva,žezákonnoulehotounaplneniesútridni,ktoréuplynú

od právoplatnosti rozsudku. Súd však môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu, prípadne
splátky peňažného plnenia, a to sám nezávisle na návrhu účastníkov konania, pričom takúto výnimku zo
splatnosti musí náležite odôvodniť úvahou, či povolenie takejto výhody je vhodné so zreteľom a pomery
toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri povolení splátok zročného výživného vychádzal

z citovaných zákonných ustanovení.

17. Pokiaľ sa týka námietky matky, že kolízny opatrovník navrhol určiť výživné vo výške matkou
navrhovanou, ani táto námietka nie je dôvodná, keď pri určení výživného súd musí postupovať v
zmysle ustanovení § 62, § 75 Zákona o rodine, tak z pomerov rodičov maloletých detí, ako aj

odôvodnených potrieb maloletých detí, tak ako správne uzavrel súd prvej inštancie v podrobnom
odôvodnení napadnutého rozsudku.

18. Odvolací súd neprihliadol ani na matkou oznámené nové skutočnosti, že je v 21. týždni tehotenstva
a od 15.01.2019 je práceneschopná a vzhľadom na uvedené je zrejmé, že až do narodenia dieťaťa

nebudemôcťpracovať,čímobjektívneklesnújejpríjmyanáslednebudetrirokynamaterskejdovolenke,
nakoľko rozhodujúci je stav existujúci v čase rozhodnutia súdu, pri ktorom nie je možné zohľadňovať
skutočnosti, ktoré ešte nenastali (narodenie dieťaťa).19. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujeprípustnédovolanie,aktozákonpripúšťa(§419CSP). Dovolaniesapodáva

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy
(§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa

zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).