Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 18, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/114/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616215291
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7616215291.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov

senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: S. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Š. XXX, zastúpeného JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou, so sídlom v Spišskej Novej Vsi,
Radničné námestie 4 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, a.s., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy, o vydanie
bezdôvodnéhoobohateniaapriznaniefinančnéhozadosťučinenia,oodvolanížalovanéhoprotirozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 11Csp/110/2016-98 zo dňa 04. januára 2018

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku pod č. III. a V.

II. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví rozhodol v tomto znení:
I. Žalobu v časti o určenie, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o

revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 27.1.2014 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov
z a s t a v u j e .
II. Konanie o určenie absolútnej neplatnosti neprijateľných podmienok uvedených v Zmluve o
spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 27.1.2014 uzatvorenej medzi spoločnosťou PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752 a S. H., T..
XX.XX.XXXX, U. H. XXX XX Š. XXX:
a) v časti bodu 13.2. Zmluvných dojednaní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa

27.1.2014 v znení: "V prípade omeškania Dlžníka so splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného
záväzku podľa Zmluvy o RÚ je Veriteľ ďalej oprávnený predložiť platiteľovi mzdy Dlžníka, Spoludlžníka
1 a Spoludlžníka 2 Dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami
zo mzdy."
b) v časti bodu 14.1. Zmluvných dojednaní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa
27.1.2014 v znení: "V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej
splátky alebo jej časti je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu

vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania
Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa
článku 13. ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky
Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2)povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725
% p.a.)" z a s t a v u j e.

III. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenia vo výške 315,81 Eur do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobu v časti o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 500,- Eur žalobcovi, zamieta.
V. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 05.10.2016, ktorou sa
žalobca domáhal, aby súd určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom
úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 27.01.2014 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, určil za
absolútneneplatnéaneprijateľnépodmienkyuvedenévčastibod13.2.abod14.1.Zmluvnýchdojednaní
predmetnej zmluvy o úvere, s priznaním finančného zadosťučinenie vo výške 500,- eur. Písomným
podaním zo dňa 16.10.2017 rozšíril petit žalobného návrhu o výrok, ktorým žiadal priznať sumu 315,81

eur titulom bezdôvodného obohatenia s tým, že uznesením č.k. 11Csp/110/2016-88 zo dňa 24.10.2017
súd zmenu petitu žaloby pripustil.

3. Pred otvorením pojednávania vo veci samej vzal žalobu žalobca sčasti späť, čo do určenia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a neprijateľnosti zmluvných podmienok a žiadal, aby súd v tejto

časti konanie zastavil.

4. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 27.1.2014 bola medzi sporovými stranami uzavretá Zmluva
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bola žalobcovi schválená výška úveru
(úverový limit) 840,- eur. Poskytnutý úver sa žalobca zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach po 45,01

eur. Celková čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť tak činila 1890,42 eur. Žalovaný si od sumy 840,- eur
odpočítal sumu 120,58 eur ako odplatu za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a) Dohody
o poskytnutí služby s tým, že sa jednalo o odmenu za možnosť odkladu maximálne troch akýchkoľvek
splátok úveru vo výške 120,58 eur.

5. Žalobca uviedol, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, keďže zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) citovaného zákona a rovnako neobsahuje náležitosti v zmysle § 10
ods. 1 citovaného zákona s tým, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN, pričom výška úrokovej
sadzby je neprimerane vysoká, keďže činí 70,02 %. Zároveň žalobca požadoval priznanie sumy 500,-

eur ako primeraného finančného zadosťučinenia, keďže žalovaný po dlhú dobu v úverových zmluvách
používa neprijateľné zmluvné podmienky, využíva tieseň spotrebiteľov a na podpis používa vopred
naformulované zmluvy.

6. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie po späťvzatí žaloby

žalobcom v zmysle § 144, § 145 ods. 1 až 3 a § 146 ods. 1, 2 CSP konanie v časti určenia, že
spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX F.o dňa
27.01.2014 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, zastavil s tým, že následne vec právne posúdil
v zmysle ust. § 137 CSP a § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 53 ods. 1, 3, 5, 6
OZ, § 54 ods. 1, 2 OZ, § 54 ods. 1, 2 OZ, § 2 písm. a), b), § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia úverovej zmluvy, § 451 ods. 1, 2 OZ, čl. 3 ods. 1,
2 Smernice rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993.

7. Uzavrel, že revolvingový úver zo dňa 29.01.2014 je zmluvou spotrebiteľskou, formulárovou, a keďže
dokazovaním bolo preukázané, že na základe uvedenej zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške

840,- eur, pričom reálne mu bolo vyplatené iba 719,42 eur a celkovo mal zaplatiť sumu 1.890,42 eur,
odplata presahuje viac ako 100 % výšku poskytnutého úveru, a preto súd považoval takúto odplatu ako
dohodnutú zmluvnú podmienku za absolútne neprijateľnú a odporujúcu dobrým mravom.

8. Ďalej uviedol, že ročná úroková sadzba úveru, uvedená v zmluve vo výške 70,02 % značne prevyšuje

priemerné úrokové miery bánk zistených z internetovej stránky Národnej banky Slovenska, ktoré v
januári 2014 pri tomto type spotrebiteľského úveru činila 11,71 % a preto je takéto dojednanie v rozpore
s dobrými mravmi a absolútne neplatné s odkazom na ust. § 39 OZ a rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 5Cdo/26/2011.9. Rovnako za neprijateľné a odporujúce dobrým mravom považoval súd prvej inštancie aj zmluvné
dojednanie o výške poplatku za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo

výške 120,58 eur, keďže poplatok zaplatiť spotrebiteľom vopred, t.j. ešte v čase, kedy nie je zrejme,
či vôbec počas trvania úverového vzťahu o odklad splátok bude žiadať, pričom o neprijateľnosti tejto
zmluvnej podmienky už bolo opakovane rozhodnuté všeobecnými súdmi Slovenskej republiky, vrátane
aj tohto súdu s apelom aj na ust. § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. V tejto súvislosti poukázal na
to, že priemerná hodnota RPMN za štvrtý štvrťrok 2013 (štvrťrok predchádzajúci poskytnutiu úveru) u

spotrebiteľských úveroch vo výške do 1.500,- eur s dobou splatnosti od 1 - 5 rokov predstavovala 46,30
%, pričom RPMN úveru poskytnuté žalobcovi toto značne prevyšuje.

10. Následne poukazoval na ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. s odkazom na § 11 ods. 2 tohto
zákona, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.

11. Uzavrel, že v konaní nebolo sporné, že žalobca uhradil žalovanému sumu 1.035,23 eur, čo vyplýva
z karty klienta (č.l. 83). Z uvedeného teda vyplýva, že celková suma, ktorú žalobca uhradil žalovanému
značne prevyšuje sumu, ktorú mu poskytol žalovaný t.j. sumu 719,42 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené
tak možno úver považovať za bezúročný a bez poplatkov a nakoľko rozdiel medzi žalobcom zaplatenou
čiastkou a sumou poskytnutého úveru činí 315,81 eur, (1.035,23 eur - 719,42 eur), túto sumu zaviazal

žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia, žalobcovi vydať.

12. S odkazom na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, si žalobca uplatnil aj
právonaprimeranéfinančnézadosťučinenievovýške500,-eurzdôvodu,žežalovanýdlhodobopoužíva
neprijateľné zmluvné podmienky, na základe ktorých je on ako spotrebiteľ znevýhodnený. Keďže súd

žalobe žalobcu vyhovel iba sčasti a rozhodnutie nie je právoplatné a vykonateľné, súd prvej inštancie
konštatoval, že tento uplatnený nárok žalobcu je uplatnený predčasne a preto ho zamietol.

13. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 s odkazom na § 255 ods. 2 CSP.

14. Proti výrokom rozsudku pod č. III. a V. podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný, pričom
uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Navrhoval, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol s uplatnením nároku na náhradu trov konania.

15. Žalovaný napádal postup a závery súdu z dôvodu, že rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil

tým, že medzi stranami uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX F. S. XX.XX.XXXX
obsahuje neplatné dojednania o úrokoch, ktoré svojou výškou odporuje dobrým mravom.

16. Uviedol, že zmluva je úverovou zmluvou, ktorá sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Vzhľadom na to, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, vzťahujú sa na ne aj ustanovenia zák. č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka. Otázka výšky úrokov,
súladu úrokov so zákonom a právnych dôsledkov dohodnutia úrokov odporujúcich zákonu sa musí
posudzovať tiež v intenciách vyššie uvedených právnych predpisov. Základná regulácia úrokov vyplýva
z ust. § 502 ods. 1 ObZ, ktorý obsahuje reguláciu záväzku platiť úroky, úpravu situácie, ak si strany
výslovne nedohodli výšku úrokov v zmluve a úpravu situácie, ak si strany dohodli v zmluve úroky vyššie

než je prípustné podľa zákona. Uvedená právna úprava má prednosť pred Občianskym zákonníkom,
nakoľko ide o osobitný druh regulácie záväzku platiť úroky v prípade, ak sú úroky dohodnuté vo výške
vyššej než je prípustné na základe alebo podľa zákona a ide o špeciálnu právnu úpravu (lex specialis)
pred všeobecnou úpravou občianskeho práva, pričom súd prvej inštancie neposúdil spor ani podľa ust.
Občianskeho zákonníka a dospel tak k nesprávnemu záveru o neplatnosti úverovej zmluvy a o vzniku

bezdôvodného obohatenia.

17. Žalovaný poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32ICdo 45/2013 zo dňa 26.10.2015,
ako aj na ďalšie. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol a priznal
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného mal za to, že v celom konaní bolo jednoznačne
preukázané, že sporná úverová zmluva vykazuje okrem žalobných dôvodov aj neprijateľné zmluvné
podmienky vo veci výšky úrokovej sadzby, ktorú žalobca považuje za úžernú, s odkazom na § 11 ods. 1zákona č. 129/2010 Z.z. je úver bezúročný a bez poplatkov s odkazom na ust. § 9 ods. 2 písm. f), k) tohto
zákona, ako aj na to, že konanie žalovaného je dlhodobo v rozpore s dobrými mravmi, keďže využíva
vopred pripravené predformulárové znenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré samotný spotrebiteľ nemá

možnosť ovplyvniť a oboznámiť a v prípade nutnej potreby získania finančných prostriedkov sa musí
týmto nevýhodným podmienkam aj podrobiť. Poukazoval na ust. § 53 ods. 1, 2, ako aj ust. § 53 ods. 5 OZ
so zreteľom na citovanú konštantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ a čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“). Navrhoval napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

20. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380

ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.04.2019 o 09.00 hodine v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

bolo zverejnené dňa 04.04.2019 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v
zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

22. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

23. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je vymedzený procesnými vadami konania.

24. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi

chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,
keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov

alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti.

25. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych

predpisovide,akpoužilinýprávnypredpis,nežktorýmalsprávnepoužiťaleboaplikovalsprávnypredpis,
ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán
sporu).

26. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.27. Podľa § 220 ods. 3 a 4 CSP ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie
rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

28. Odvolací súd nevzhliadol naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov.

29. V zmysle § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

30. K aplikácii ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd dopĺňa:

31. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie mal na posúdenie výšky úrokov aplikovať ust. § 502 ods.
2 (správne § 502 ods. 1) Obchodného zákonníka a § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

32. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným
zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 27.01.2014 č. XXXXXXXXXX bolo nutné posúdiť aj podľa
ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy, čo súd prvej inštancie aj učinil a preto je uplatnená odvolacia námietka v tomto smere

nedôvodná.

33. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci vznikol záväzok žalobcu zo zmluvy o
revolvingovom úvere zo dňa 27.01.2014 s tým, že táto zmluva s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako
jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. OZ

a preto sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 OZ) - viď
v tomto smere rozsudok NS SR sp.zn. 3MCdo/12/2014 z 21.04.2015, uznesenie ÚS SR z 12.04.2016
sp.zn. III.ÚS 194/2016 - 10, v zmysle ktorého sa v prípade, že ide o právny vzťah, ktorého stranou je
spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to aj v prípade, keď ide o

absolútny obchod. Preto v predmetnej veci je namieste aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka
nie Obchodného zákonníka.

34. Aj v prípade, že úver je absolútnym obchodom a že naň majú dopadať ustanovenia Obchodného
zákonníka,bezohľadunapovahuúčastníkovúverovejzmluvy(takakotvrdížalovaný),vpredmetnejveci

ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou zákona o spotrebiteľských
úveroch a nepochybne aj ochrannými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide totiž o vzťah medzi
dodávateľom - obchodníkom a spotrebiteľom, a teda jedná sa o typický občiansko-právny vzťah. V
prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu
úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

5MCdo/20/2009). Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny
vzťah predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

35. Vecne správny bol aj postup súdu prvej inštancie, ak náležitosti zmluvy podrobil skúmaniu súladnosti
a prijateľnosti so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a s ust. § 3 OZ o dobrých

mravoch.

36. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že dohoda o výške úrokov sa prieči
dobrým mravom. Pri schválenom úvere ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,02% je neprimeraná
a dohoda o výške úrokov sa prieči dobrým mravom, ak úrokové miery (stanovené Národnou bankou

Slovenska) podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov boli v
čase uzatvárania zmlúv vo výške 11,71% (pri zmluve uzavretej dňa 27.01.2014). Z uvedeného je zrejmé,
že úrok dohodnutý medzi stranami bol viac ako 6 x vyšší. Preto dohoda o výške odplaty za poskytnutie
predmetného úveru je pre rozpor s dobrými mravmi aj so zákonom neplatná v zmysle § 39 OZ a žalovaný
preto nemá nárok na akékoľvek plnenie nad rámec ním poskytnutých finančných prostriedkov.

37. Odvolací súd, vzhľadom na správnu aplikáciu ust. § 53 ods. 6 OZ účinnom v rozhodnom období
a ust.§ 39 OZ sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vyhovel žalobe o bezdôvodnomobohatení, keď zistil, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 719,42 a žalovaný prijal úhrady titulom
splátok úveru v sume 1.035,23 eur t.j. v sume vyššej ako bola hodnota istiny poskytnutého úveru.

38. Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne, ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené
predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto „na úkor iného bezdôvodne obohatí“). Na vznik
záväzkoprávnehovzťahuzbezdôvodnéhoobohateniasanevyžadujeexistenciazavineniaaniexistencia
protiprávneho úkonu. Zákon vyžaduje len to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom
uznávaných dôvodov.

39. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalobca titulom predmetného úveru
prijal z podpísanej Zmluvy o revolvingovom úvere na svoj účet od žalovaného sumu 719,42 eur a vykonal
úhrady v prospech žalovaného v sume 1.035,23 eur. Vzhľadom na uvedené tak došlo k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného v rozsahu 315,81 eur (1.035,23 - 719,42). Súd prvej inštancie preto
vecne správne rozhodol, ak zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 315,81 eur, predstavujúce jeho

bezdôvodné obohatenie, v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

40. Odvolací súd preto výrok pod č. III. v spojení s výrokom č. V. napadnutého rozsudku, ktorý je taktiež
vecnesprávy,akovecnesprávnypotvrdilvzmysle§387ods.1CSPsodkazomnaust.§387ods.2CSP.

41. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP a priznal plne úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

42.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0.(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).