Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616207526
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1616207526.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu

JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Karola Riháka v právnej veci žalobcu: C., L.. L. C..I.., K.: XX XXX XXX,
V. G.. Č.. X, F., zast. AK SOLICITOR SK, s. r. o., IČO: 36 867 683, Šoltésovej ul. č. 18, Bratislava, proti
žalovanému: N. L.A., W.. XX.X.XXXX, F. Q. XXX/XX, A. U., o 455,80 eur s prísl., na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 10. októbra 2017 č.k. 27Csp/107/2016-29, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, určil, že zmluvná podmienka

uvedená v bode 9 Zmluvy o pripojení v znení: "V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany
užívateľa (najmä hociktorej povinnosti v bode 8 tejto zmluvy alebo porušenia niektorého z ustanovení
Všeobecných zmluvných podmienok) je užívateľ povinný uhradiť prevádzkovateľovi zmluvnú pokutu v
sume 199,- eur", je neprijateľná, ďalej určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 2.5.4 Všeobecných
podmienok pre poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby - pripojenie do internetu, podľa
ktorej: "V prípade ukončenia Zmluvy je Účastník povinný vrátiť Poskytovateľovi na adresu Kontaktného
centra alebo iným dohodnutým spôsobom všetky zariadenia, doplnkové zariadenia či iné súčasti, ktoré

mu boli zapožičané alebo prenajaté, a to do 30 dní od zániku zmluvy. Pre prípad porušenia tejto
povinnosti sa Účastník zaväzuje zaplatiť Poskytovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 100,- eur za každé
jedno porušenie povinnosti.", je neprijateľná a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2/ Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania skutkovo preukázané, že žalobca a žalovaný
uzavreli dňa 11.4.2013 Zmluvu o pripojení podľa § 44 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách. Na jej základe sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému telekomunikačné služby -

internetové pripojenie a dátové spojenie, za čo sa žalovaný zaviazal platiť pravidelné mesačné úhrady
podľa tarify žalobcu. Faktúrou Č.. XXXXXXXX splatnou 25.4.2013 žalobca fakturoval žalovanému
sumu 59,- eur, faktúrou č. XXXXXXXX splatnou 30.4.2013 sumu 94,80 eur, faktúrou č. XXXXXXXX
splatnou 25.6.2013 sumu 3,- eur a faktúrou č. XXXXXXXX splatnou 20.9.2013 čiastku 299,- eur. Súd
prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný riadne a včas nezaplatil žalobcovi za poskytnuté služby.
Tvrdenie žalobcu, že dňa 23.8.2013 účinne odstúpil od zmluvy pre neplnenie zmluvných povinností
žalovaným (povinnosť platiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby) nemal za preukázané, pretože z

predloženéhopoštovéhopodacieholístkavyplývallendátumodoslaniaodstúpenianapoštovúprepravu,
nie jeho doručenia žalovanému. Z obsahu predmetnej Zmluvy vyvodil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu
(§ 52 Obč. zák.), z ktorého dôvodu na prejednávaný prípad aplikoval spotrebiteľské právo a v rámci
neho aj § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., v zmysle ktorého je z úradnej povinnosti povinný skúmať,či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo aj bez toho, aby
sa žalovaný premlčania sám dovolával. Uviedol, že faktúra č. XXXXXXXX znejúca na sumu 59,- eur
bola splatná dňa 25.4.2013, faktúra č. XXXXXXXX na sumu 94,80 eur bola splatná dňa 10.5.2013,

a keďže žaloba bola doručená na súd prvej inštancie dňa 7.9.2016 uzavrel, že nárok žalobcu je v
časti 156,80 eur (59 eur + 94,90 eur) premlčaný, pretože bol uplatnený oneskorene - po uplynutí 3-
ročnej premlčacej doby. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie 156,80 eur
zamietol. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodný ani zvyšok uplatneného nároku spočívajúci v
zmluvnej pokute 199,- eur a 100,- eur s prísl. Dôvodil, že dojednanie o zmluvnej pokute (§ 544 Obč. zák.)

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože sporové strany uzavreli tzv. štandardnú formulárovú
zmluvu, ktorej znenie žalovaný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Žalobca v konaní nepreukázal,
že dohoda o povinnosti žalovaného platiť zmluvnú pokutu bola medzi ním a žalovaným individuálne
dojednaná. Nielen pri zmluvnej pokute dohodnutej vo Všeobecných obchodných podmienkach (100,-
eur) za nevrátenie zariadení, ale aj pri zmluvnej pokute dohodnutej priamo v Zmluve (199,- eur) žalovaný
nemohol pri uzavieraní Zmluvy ovplyvniť jej obsah a ani jej konkrétnu výšku. Z uvedeného dôvodu ich

súd prvej inštancie vyhlásil za neprijateľné a s poukazom na § 53 ods. 5 Obč. zák. aj za neplatné.
Pokiaľ ide o obsah zmluvnej podmienky spočívajúcej v povinnosti spotrebiteľa platiť určitú peňažnú
čiastku (199,- eur) dodávateľovi za nezotrvanie v dohodnutom zmluvnom vzťahu bez toho, aby zmluvná
pokutazohľadňovalačasovéobdobieposkytovaniaplneniadodávateľom,tátopodľasúduprvejinštancie
vytvára značnú nerovnováhu v spotrebiteľskom vzťahu v neprospech spotrebiteľa a preto takéto

dojednanie nemôže požívať súdnu ochranu. Súd prvej inštancie nepovažoval dojednanie zmluvnej
pokuty za nevrátenie zariadenia (100,- eur) z hľadiska jeho obsahu za rozporné so zákonom, jeho
neplatnosť však videl v tom, že zmluvná pokuta nebola dojednané individuálne. Z uvedeného dôvodu
zamietol uplatnený nárok aj v tejto časti. V zmysle § 298 ods. 1, 2 C.s.p. uviedol znenie oboch zmluvných
podmienok určených ako neprijateľné vo výroku napadnutého rozsudku.

3/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, C.s.p. a úspešnému žalovanému
trovy prvoinštančného konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

4/ Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba

zamietnutá v časti o zaplatenie zmluvných pokút vo výške 299,- eur s prísl. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na
ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne aby ho v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovanému
uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi 299,- eur s prísl. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie,
že v konaní neboli preukázané účinky odstúpenia od zmluvy o pripojení. Podľa bodu 9.3 ods.

2 Všeobecných podmienok pri zasielaní písomností prostredníctvom pošty na adresu uvedenú v
zmluve sa doporučené listové zásielky alebo zásielky s doručenkou považujú za doručené dňom
skončenia odbernej lehoty, alebo ak prijímateľ odoprel prijatie zásielky, zásielka nebola na pošte
vyzdvihnutá, alebo nebolo možné adresáta na uvedenej adrese zistiť a zásielku doručiť. Vzhľadom
na predmetnú fikciu doručenia má žalobca za to, že odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému riadne

doručené, hoci žalobca nemá preukázaný okamih doručenia zásielky žalovanému, jej odoslanie je
nespochybniteľné. Žalobca ďalej namietol, že zmluvná pokuta dojednaná v bode 2.5.4 ods. 1
Všeobecných podmienok nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Zamietnutím uplatneného nároku na jej zaplatenie súd zvýhodnil
žalovaného, ktorý nevrátením zariadenia podstatne porušil zmluvné podmienky, bezdôvodne sa

obohatil, pretože môže ďalej užívať koncové zariadenie, spôsobil žalobcovi škodu, ktorú si už od
žalovaného nemôže kompenzovať. Označená zmluvná podmienka je v plnom rozsahu primeraná a
preto nemôže byť neprijateľná. Žalobca nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie o neprijateľnosti
zmluvnej podmienky zakotvenej v bode 9 Zmluvy z dôvodu že nebola so žalovaným osobitne dojednaná
a že nezohľadňuje koľko žalovaný v zmluvnom vzťahu zotrval. Dôvodil, že podľa § 53 ods. 12 Obč.

zák. by zmluvná pokuta mala obstáť v rámci súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok
so zreteľom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, ako i na vzájomné práva a povinnosti
účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, najmä z hľadiska sankcionovania nesplnenia povinností na strane
oboch účastníkov zmluvy, ktoré by malo byť vyvážené. Súd prvej inštancie zamietol nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty 199,- eur bez toho, aby sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so skutočnosťou, že

žalovaný vedome, úmyselne a hrubým spôsobom porušoval svoju základnú zmluvnú povinnosť, keď sa
dostal do omeškania s úhradou ceny za poskytované služby už hneď na začiatku zmluvného vzťah za
situácie, keď bola dohodnutá viazanosť zmluvy na 24 mesiacov. Týmto rozhodnutím súd prvej inštancie
nevyvážil práva a povinnosti zmluvných strán, ale podstatným spôsobom zvýhodnil žalovaného, ktorýtýmto bez postihu a bez sankcií vystúpil zo zmluvného vzťahu, zatiaľ čo žalobcovi vznikla škoda,
nedosiahol predpokladaný zisk a hospodársky si poškodil. K fixne dojednanej výške zmluvnej pokuty
žalobca uviedol, že v súčasnosti už využíva model výpočtu výšky zmluvnej pokuty podľa dĺžky zotrvania

v zmluvnom vzťahu počas viazanosti. Aj napriek starej formulácii zmluvnej pokuty v tomto spore ide o
dlžníka, ktorého zmluvný vzťah zanikol už na začiatku viazanosti a to zavinením žalovaného. Preto je
namiesto sankcionovať ho v plnej výške. Viazanosť zmluvy bola dojednaná kvôli akciovým benefitom,
ktoré boli žalovanému poskytnuté. Jednalo sa o akciovú zníženú cenu za poskytnutú službu, o zľavnené
zriadenie služby vo výške 59,- eur a poskytnutie wifi routera do bezplatného užívania. Keďže zavinením

žalovaného došlo k ukončeniu zmluvy počas doby viazanosti, žalobca prišiel tiež o zvýšenú sumu,
ktorú mu mal žalovaný uhradiť za plánované využívanie služieb do konca viazanosti. S poukazom
na uvedené žalobca nepovažuje túto zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú. Dojednaná sankcia je
primeranáhodnotevýhodposkytnutýchžalovanémuaškodevzniknutejnastranežalobcu,ideozmluvnú
pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
Nepriznaním nároku na zmluvnú pokutu by spôsobilo nepomerne výhodnejšie postavenie žalovaného,

ktorý dlhodobo a vedome porušoval svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy a využíval benefity žalobcu
len po obmedzenú dobu.

5/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie

zmluvných pokút vo výške 299,- eur, ale v zmysle § 367 ods. 2 druhá veta C.s.p. aj výroky II., III., ktorými
bola určená neprijateľnosť zmluvných podmienok a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

6/ Z obsahu spisu vyplýva, že sporové strany uzavreli dňa 11.4. 2013 Zmluvu o pripojení č.
XXXXXXXXXX na dobu viazanosti 24 mesiacov, predmetom ktorej bolo poskytovanie internetového

pripojenia a dátového spojenia účastníkovi prevádzkovateľom (bod 1 Zmluvy) s tým, že žalovaný sa
za poskytovanie týchto telekomunikačných služieb zaviazal prevádzkovateľovi (žalobcovi) zaplatiť cenu
podľa platnej tarify prevádzkovateľa (jednorazový poplatok 59,- eur za nainštalovanie zariadenia a
ročný poplatok vopred za poskytované internetové služby 94,80 eur) a v bode 9 sa žalovaný v prípade
porušenia zmluvných povinností (najmä hociktorej povinnosti v bode 8 tejto zmluvy, alebo porušenia

niektorého z ustanovení Všeobecných zmluvných podmienok) zaviazal uhradiť prevádzkovateľovi
(žalobcovi) zmluvnú pokutu vo výške 199,- eur, keď zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty nezaniká
právo prevádzkovateľa na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti,
na ktorú je viazaná zmluvná pokuta a užívateľ je zároveň povinný uhradiť prevádzkovateľovi náhradu
škodypresahujúcusumuzmluvnejpokuty. Podľačl.2.5.4Všeobecnýchpodmienokvprípadeukončenia

Zmluvy je účastník povinný vrátiť poskytovateľovi všetky zariadenia, doplnkové zariadenia, či iné súčasti,
ktoré mu boli zapožičané alebo prenajaté a to do 30 dní od zániku zmluvy. Pre prípad porušenia tejto
povinnosti sa účastník zaväzuje zaplatiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu 100,- eur za každé jedno
porušenie povinnosti. Touto zmluvnou pokutou nie sú dotknuté nároky na náhradu škody vzniknutej
najmä, no nielen z dôvodu straty, poškodenia, zničenia či nevrátenia zariadenia. Z obsahu spisu zároveň

vyplýva, že Všeobecné obchodné podmienky na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej
služby prístupu do siete internet sú vyhotovené ako samostatný právny dokument, nie sú podpísané
žalovaným a ani zo Zmluvy o pripojení ich prevzatie žalovaným nevyplýva.

7/ Podľa názoru odvolacieho súdu podnikateľ (dodávateľ), ako aj spotrebiteľ musia mať adekvátnu

možnosť oboznámiť sa s obsahom obchodných podmienok, čo však neznamená, že tak skutočne
urobia. Aj keď je spotrebiteľom priznaná vyššia právna ochrana pre ich fakticky slabšie postavenie,
nedochádza tým k úplnému potlačeniu zásady vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým).
Obchodné podmienky, na ktoré zmluva odkazuje a ktoré sú k nej pripojené alebo sú zmluvným stranám
známe nemusia byť samostatne podpisované účastníkmi zmluvného vzťahu. V pochybnostiach však

musí ten, kto sa ich dovoláva, preukázať, že boli k zmluve pripojené alebo že boli druhej strane známe
(viď napr. rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 24.2.1998 sp. zn. 5Cmo/318/97 publikovaný v
Soudních rozhledech 10/1998, str. 259). Ak tento výklad platí pre obchodnoprávne vzťahy, ktoré vo
všeobecnosti vykazujú vyššiu mieru dispozitívnosti, o to viac musia platiť aj pre spotrebiteľské vzťahy.
Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú

slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického
a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito
formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napr. rozhodcovskádoložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva
sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. V rámci
spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka)

zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy
samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Výnimku predstavujú špecifické prípady, kedy
sa z povahy veci uplatňuje špecifický režim (zmluva o preprave osôb a pod., viď nález Ústavného súdu
ČR z 11.11.2013 sp. zn. I.ÚS 3512/11).

8/ Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že v posudzovanej veci Zmluvu o pripojení
možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovaného treba hľadieť ako na spotrebiteľa,
pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a preto na právny vzťah založený predmetnou Zmluvou o pripojení správne aplikoval aj ust. § 52 a
nasl. Obč. zák. o spotrebiteľských zmluvách a platnosť dojednania o zmluvnej pokute (§ 544 ods. 1, 2
Obč. zák.) posudzoval aj z hľadiska jeho prijateľnosti v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu. Odvolací

súd sa zároveň stotožnil aj s právnou argumentáciou prvoinštančného súdu, že žalobca právo na
zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzatvárané
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej
pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje, ktorého z dôvodu nejde o individuálne dojednané zmluvné
ustanovenie (§ 53 ods. 2 Obč. zák.).

9/ Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah musí dohodnutá zmluvná pokuta obstáť v rámci povinnej súdnej
kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu
so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i
so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru

odvolacieho súdu v spotrebiteľskej veci by vo všeobecnosti pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť
prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ.
Absencia reciprocity sankcií na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy a zmluvnú
pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku
zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom

prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Z toho vyplýva, že súd
môžeoznačiťtakétodojednanievspotrebiteľskejzmluvezaneprijateľnélenvtedy,keďvýškadohodnutej
zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo
by bol dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď
dospel k záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže jej obsahom je neprimerane vysoká

zmluvná pokuta (299,- eur), ktorá predstavuje viac ako 100 % celkovej hodnoty povinného minimálneho
zmluvného plnenia (cca. 249,- eur ako súčet sumy 59,- eur a 2x po 94,80 eur ), ako i k záveru,
že ak je zmluvná pokuta dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a je neprimerane vysoká, je
sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka,
čo okrem iného znamená, že v spotrebiteľských zmluvách nie je možné využiť tzv. moderačné právo

upravené v § 545a Obč. zák., keď neplatnú neprijateľnú podmienku (neplatne dojednanú zmluvnú
pokutu) nie je možné znižovať.

10/ K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný mu doposiaľ nevrátil ani telekomunikačné zariadenie, ktoré mu bolo
poskytnutédoprenájmu,čímsa žalovanýbezdôvodneobohatilaspôsobilžalobcoviškodu,odvolacísúd

uvádza, že telekomunikačné zariadenie je naďalej vo vlastníctve žalobcu, ktorý má možnosť domáhať
sa vydania tejto veci tzv. vindikačnou žalobou a až v prípade, ak by nebol s touto žalobou úspešný
(napr. preto, že predmetné zariadenie neexistuje, bolo zničené, poškodené), vznikol by mu nárok na
náhradu škody a preto pokiaľ je možné žalovať priamo na vydanie tohto zariadenia ako hnuteľnej veci,
nemožno tu hovoriť o vzniku škody na majetku žalobcu bez preukázania toho, že predmetné zariadenie

nebolo zničené. Nárok žalobcu na náhradu škodu by teda vznikol až v prípade, ak by nebolo možné
toto zariadenie dostať od žalovaného späť, a preto je zrejmé, že uplatnený nárok nemôže byť ani
nárokom na náhradu škody. K odvolacej argumentácii žalobcu týkajúcej sa uplatneného nároku na
zmluvnú pokutu podľa čl. 2.5.4 Všeobecných podmienok (100,- eur) odvolací súd pre úplnosť dodáva, že
nárok žalobcu na túto zmluvnú pokutu je viazaný na zánik zmluvy o pripojení. Okamih zániku zmluvy o

pripojení však žalobca tak, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie, z predloženého poštového
podacieho lístka nepreukázal. Zánik zmluvy totiž žalobca vo svojich podmienkach viaže na moment
doručenia odstúpenia od zmluvy. Odoslanie zásielky na poštovú prepravu však nie je možné považovať
za okamihom jej doručenia.11/ Pokiaľ žalobca tvrdí, že nepriznaním zmluvných pokút vo výške 299,- eur dôjde k nepomerne
výhodnejšiemu postaveniu žalovaného, ktorý porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o pripojení,

odvolacísúduvádza,ženárokyžalobcuvyplývajúcezporušeniaprávatýmtorozsudkomniesúdotknuté.
Problémové zmluvné pokuty podľa názoru odvolacieho súdu nielenže spôsobujú hrubú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechslabšejzmluvnejstrany,alemajúajtendenciunegatívneovplyvniť
dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom na trhu. Žalobca ako osoba podnikajúca na
trhu elektronických komunikácií má totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorým svoje služby

poskytuje a preto od neho možno očakávať, že sa vo vzťahu k nim bude správať poctivo. Ak takýmto
spôsobom nepostupuje, spreneverí sa princípu dôvery, resp. princípu právnej istoty druhého účastníka
zmluvného vzťahu tak, ako bol definovaný Ústavným súdom ČR v Náleze zo dňa 15.6.2009, sp. zn.
I. ÚS 342/09 a takémuto konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V prejednávanej veci je síce
nesporné, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť na začiatku zmluvného vzťahu a môže sa javiť,
že v jeho prípade obavy z poškodzovania spotrebiteľa nie sú namieste. Súdna kontrola štandardných

zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom
Smernice Rady 93/13/EHS, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý
nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá
poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán.

12/ Súd prvej inštancie zároveň dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca ako dodávateľ v
dojednanej zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, či v dôsledku porušenia zmluvných povinností
vznikne žalovanému ako spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu na začiatku alebo na
konci viazanosti zmluvným vzťahom, alebo vo vzťahu k porušeniu ktorých zmluvných povinností prišlo.
V prejednávanom prípade zmluvnú pokutu žalobca žiada od spotrebiteľa zaplatiť vždy v nezmenenej

výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti a k akému porušeniu zmluvy došlo.
Ako už bolo uvedené, súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti
neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom práva Európskej únie, ak by sa pred neprijateľnou
podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. V skutočnosti môže totiž nastať aj situácia, že
spotrebiteľ zaplatí pri viazanosti 24 mesiacov 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už

iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní dodávateľ rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade
omeškania spotrebiteľa hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca
dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách teda poškodzujú spotrebiteľa. Neprimeranosť
sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou
výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo

konci doby viazanosti. Takáto zmluvná pokuta potom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neplatná.

13/ Na záver odvolací súd dodáva, že slovné spojenie uvádzané v čl. 9 Zmluvy o pripojení: „V prípade
porušenia zmluvných povinností (najmä hociktorej povinnosti v bode 8 tejto zmluvy, alebo porušenia

niektorého z ustanovení Všeobecných zmluvných podmienok) zo strany užívateľa", signalizuje neurčitý
okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ
označí len indikatívne, sú neakceptovateľné a rovnako predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku.

14/ Odvolací súd z týchto dôvodov dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je z hľadiska

odvolacích dôvodov vecne správny v napadnutom výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie
299,- eur z titulu zmluvných pokút, ako aj v závislých výrokoch, ktorými bola určená neprijateľnosť
zmluvných podmienok (výroky II., III.) a preto ho v týchto výrokoch potvrdil podľa § 387 ods. 1 C. s.p.

15/ Výrok, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 156,80 eur s prísl., nebol napadnutý odvolaním

a nadobudol právoplatnosť.

16/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 C.s.p. a úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu
v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

17/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).