Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117221575
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117221575.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň

JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu F. I. X., s.r.o., so sídlom W., F. XX, G.:
XX XXX XXX, zastúpeného Y. kancelária U.. Y. I., s. r. o., so sídlom W., F. XX, P. O. W. XX, G.: XX XXX
XXX, proti žalovanej B. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianke SR, bytom S., o zaplatenie X.XXX,XX
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku E. súdu Trenčín zo dňa 8. októbra 2018, č.k.
18Csp/260/2017-40, takto

r o z h o d o l :

Rozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčasti vovýrokuII.avsúvisiacomvýrokuIII. potvrdzuje.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.452,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.452,- eur od 05.08.2015 do
zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom
III. žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56%, o ktorej výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti toho rozsudku. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1
písm. a/, b/ zák. č. 129/2010 Z.z., § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bodu 2.1 druhá veta zmluvných

dojednaní. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané,
že žalovaná dňa 18.12.2014 požiadala žiadosťou č. 8500108522 žalobcu o poskytnutie revolvingového
úveru vo výške (úverovom limite) 1.500,- eur, pričom uviedla, že úver bude splácať v 36 mesačných
splátkach po 53,08 eur. Informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu
s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá) je 87,24 eur. Celková čiastka, ktorú
musí za poskytnutie úveru zaplatiť bola stanovená na sumu 2.060,88 eur. Predpokladaná RPMN za úver
bola stanovená vo výške 27,03 %, ročná úroková sadzba úveru 17,77% a priemerná RPMN za úver

34,42%. Podľa žiadosti žalovaná žiadala o poskytnutie revolvingu vo výške 1.500 eur, pričom celková
čiastka splatná dlžníkom predstavovala sumu 2.060,88 eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí
revolvingu bola určená vo výške 27,03%, ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 17,77% a poplatok
za poskytnutie revolvingu v sume 150 eur. Dňa 26.03.2015 prijal žalobca predmetnú žiadosť s tým,
že úver poskytne vo výške 1.500 eur, pričom predmetný úver bude žalovaná ako žiadateľka splácať v
36 mesačných splátkach po 53,08 eur. Informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná
splátka spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá) je 87,24 eur. Celková

suma splatná žalovanou tak predstavovala výšku 2.060,88 eur, RPMN za úver bola určená vo výške
26,61%, ročná úroková sadzba za úver vo výške 17,77% a priemerná RPMN za úver vo výške 34,42%.
Revolving poskytol v sume 1.500 eur s výškou celkovej čiastky splatnej žalovanou v sume 2.060,88
eur. Predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu stanovil vo výške 26,61%. Ročnú úrokovúsadzbu revolvingu ponechal vo výške 17,77% a poplatok za poskytnutie revolvingu určil vo výške 150
eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa od žiadosti žalovanej pri prijímaní jej žiadosti odchýlil v hodnote
RPMN úveru (hodnota RPMN úveru uvedená v bode 5 žiadosti je 27,03% pričom v bode 6 žiadosti už

figuruje výška 26,61%). V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka
podmienkou vzniku zmluvy je to, aby návrh na jej uzavretie bol prijatý v celom rozsahu bez akýchkoľvek
zmien a výhrad. V prípade, že odpoveď na návrh obsahuje modifikáciu návrhu, resp. dodatky, výhrady,
obmedzenia či iné zmeny, považuje sa za odmietnutie návrhu ako celku, za zánik pôvodného návrhu
a za nový návrh so zmeneným obsahom. Tam, kde sa predpisuje zachovanie určitej formy, je zmluva

uzavretá až vtedy, keď sa účastníci dohodnú na jej obsahu v tejto forme. Pre uzavretie zmluvy v písomnej
forme stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k písomnému prijatiu, takže podpisy účastníkov nemusia
byť na tej istej listine. V danom prípade súd bod 5 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru posúdil
ako návrh na uzavretie zmluvy a bod 6 predmetnej žiadosti za odpoveď na návrh. Keďže v bode 6
predmetnej žiadosti došlo k modifikácii údaja RPMN, došlo v zmysle vyššie uvedeného k odmietnutiu
pôvodného návrhu žalovanej a k vzniku nového návrhu. Takýto nový návrh žalobcu pre vznik zmluvy

však musel byť rovnako prijatý žalovanou. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná pri podávaní žiadosti o
revolvingový úver nekonala v rámci obchodnej, príp. inej podnikateľskej činnosti a naproti tomu žalobca
konal v rámci svojej obchodnej činnosti, keď priamo z predmetu podnikania zapísaného v obchodnom
registri vyplýva, že poskytuje pôžičky a úvery nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, vyhodnotil
súd žiadosť žalovanej ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Zákon pre vznik zmluvy o

spotrebiteľskom úvere predpisuje písomnú formu, pričom jej nedodržanie nesankcionuje neplatnosťou,
aletým,žeúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov. Zpredloženýchlistínžalobcomnevyplýva,
že by žalovaná nový návrh žalobcu písomne prijala a tým došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy v
písomnej forme. Aj keď rozpor v žiadosti a v zmluve sa týka len údaja RPMN, má súd za to, že údaj
RPMNjedôležitýmúdajom,nazákladektoréhosaspotrebiteľmôžerozhodnúť,čidanýúverpríjmealebo

nie, a preto aj v prípade údaja RPMN, ktorý bol zo strany žalobcu zmenený, je viac než nevyhnutné, aby
túto zmenu spotrebiteľ predpísaným spôsobom akceptoval. Na základe uvedeného súd prvej inštancie
konštatoval, že žalobca súdu hodnoverným spôsobom nepreukázal, že k uzavretiu zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru zákonom predpísaným spôsobom došlo, a preto mal za to, že predmetná zmluva
nebola uzavretá v písomnej forme. Ako už bolo vyššie uvedené, následkom nedodržania písomnej formy

zmluvy o spotrebiteľskom úvere je to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, t. j. žalobca
nemá nárok na žiadne úroky ani poplatky. Žalobca poskytol žalovanej úver v celkovej výške 1.500 eur,
pričom ako sám žalobca tvrdil, žalovaná uhradila sumu 48 eur. Keďže žalovaná žalobcovi poskytnutý
úver v celom rozsahu neuhradila, uložil súd žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.452 eur,
ktorá suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 1.500 eur a splatenou časťou

úveru vo výške 48 eur (1.500 eur - 48 eur = 1.452 eur) a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Pre úplnosť súd dodáva, že aj keby prijal záver, že zmluva bola dojednaná písomne, táto neobsahuje
všetky podstatné náležitosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 9 ods. 2 zákona, a to predovšetkým
konečnú splatnosť úveru (§ 9 ods. 2 písm. f)). V dôsledku absencie tejto náležitosti možno takisto
predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom rovnako by sa dospelo k záveru o

povinnosti žalovanej uhradiť žalobcovi sumu 1.452 eur. Pre úplnosť súd dodáva, že nie je dostačujúce,
ak údaj o konečnej splatnosti úveru obsahuje oznámenie o schválení úveru. Priamo zo zmluvných
dojednaní totiž vyplýva, že žiadosť sa stáva zmluvou, keď je podpísaná oboma zmluvnými stranami.
Preto je viac než nevyhnutné, aby všetky podstatné náležitosti predpísané zákonom obsahovala priamo
zmluva. Oznámenie o schválení úveru je listina, ktorá je vyhotovovaná a zasielaná spotrebiteľovi až

po uzavretí zmluvy, a preto je neprípustné, aby toto oznámenie obsahovalo ďalšie náležitosti, ktoré
zmluva neobsahuje. Spotrebiteľ totiž už v čase uzavretia zmluvy musí byť informovaný o podstatných
náležitostiach zmluvy a nie až po jej uzavretí. Navyše nemožno opomenúť ani skutočnosť, že oznámenie
o schválení úveru dlžníkovi obsahuje aj iné, v zmluve neuvedené údaje majúce vplyv na výšku plnenia
dlžníka (žalovanej), ktoré jej pri uzatváraní zmluvy neboli známe (napr. odplata za poskytnutie služby v

zmysledohodyoposkytovaníslužiebvsume1.229,76eur).Keďžežalovanánesplnilasvojzáväzokvčas
a riadne, dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý
mu súd priznal v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. vo výške
5,05% ročne zo sumy 1.452 eur od 05.08.2015 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 2 CSP s odôvodnením, že v predmetnej veci mala každá strana úspech čiastočný (žalobca

mal úspech vo výške 78%, žalovaná vo výške 22%, rozdiel ich vzájomných úspechov predstavuje 56%).
Žalobca bol v konaní úspešnejší, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56%,
pričom o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262
ods. 2 CSP).2. Proti rozsudku, a to výrokom II. a III. podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v uvedenej časti

vyhovie a žalovanú zaviaže k povinnosti náhrady trov konania žalobcu v celom rozsahu. V odôvodnení
svojho odvolania uviedol, že súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie tým, že nedošlo k uzavretiu
zmluvy o revolvingovom úvere v písomnej forme z dôvodu zmeny údaja o RPMN úveru veriteľom oproti
návrhu žalovanej, čo má odôvodňovať nedodržanie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
odmietnutie pôvodného návrhu a vznik nového návrhu. Súd prvej inštancie k svojím záverom dospel na

základe „zmeny“ o výške RPMN úveru. V bode 5 formulára žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru
sa uvádza údaj o hodnote RPMN, ktorý je s ohľadom na údaje uvedené v žiadosti predpokladaná RPMN
za úver, presný údaj o RPMN je uvedený v bode 6 ako RPMN za úver. Pri podaní žiadosti o úver, údaj o
dátume vyplatenia úveru známym nie je. Ten sa stane známym až pri schválení úveru. Z tohto dôvodu
sa údaj RPMN môže odchyľovať. To však nie je zmenou návrhu; napokon žiadateľ o úver nenavrhuje
žiadny konkrétny dátum, kedy má byť úver vyplatený. V bode 5 sa nachádza údaj o RPMN, ktorá je

s ohľadom na časové obdobie podania žiadosti (kedy nie sú známymi všetky relevantné údaje, ktoré
sa do zákonného matematického vzorca výpočtu RPMN vkladajú) označená iba ako predpokladaná
- s ohľadom na tú skutočnosť, že RPMN sa určí v okamihu akceptácie návrhu zo strany veriteľa.
Žalobca pri uzatváraní zmluvy postupoval správne, keď „zmenil“ práve uvádzanú náležitosť - výšku
RPMN úveru. Nakoniec, už na základe samotného označenia uvedených náležitostí musí byť každému

spotrebiteľovizrejmé,žeúdaje„predpokladanáRPMN“a„RPMNzaúver“niesúsynonymami.Vprípade,
ak by zo strany veriteľa nedošlo k „zmene“ RPMN, t.j. žalobca by do akceptácie návrhu uviedol údaj
totožný s údajom uvedeným v návrhu, práve takýto postup by bol v rozpore so zákonom, nakoľko
by nespĺňal zákonnú požiadavku, nakoľko by hodnota RPMN v takom prípade nebola vypočítaná, ale
dohodnutá (čo by poprelo intencie zákonodarcu pri koncipovaní predmetného ustanovenia). V tejto

súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/839/2015. Uviedol, že ide o
pravidlo výkladu, ktoré treba rešpektovať a skúmať, či tá-ktorá náležitosť (aj keby v zmluve nebola
uvedená, čo pre prípad zmluvného vzťahu sporových strán popiera nižšie) ešte neznamená, že úver je
bezúročný. Bezúročný môže byť len vtedy, ak ide o náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne
spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa. Rozsah záväzku spotrebiteľa definujú iné ukazovatele: celková

čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, RPMN, výška úveru. Pokiaľ ide o uvádzanie konečnej splatnosti
úveru, považoval za dôležité uviesť aj to, že táto náležitosť nemôže a nikdy nemohla byť v zmysle
únijného práva dôvodom pre bezúročnosť úveru. Uviedol, že Súdny dvor EÚ v bode 58 rozsudku vo
veci C-42/15 vyslovil, že Uvedené ustanovenie (čl. 10 ods. 2 Smernica 2008/48/ES pozn.) by sa však
nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili

povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva čl. 10 ods. 2 uvedenej
smernice. Náležitosť (konečná splatnosť úveru) nepozná únijné právo, čo napokon viedlo k tomu, že
došlokzmenezákonač.129/2010Z.z.atátonáležitosťprávezdôvodudodržiavaniaúnijnéhoprávabola
vylúčená. Žalobca ďalej zdôraznil, že ak uvádzanie konečnej splatnosti úveru bolo zo zákonnej úpravy
vypustené, potom pri aplikácií znenia zákona do spomenutej novely je potrebné zachovať požiadavku

na eurokonformný výklad zákona. Konkrétne vo vzťahu k uvádzaniu termínu konečnej splatnosti to
znamená, že s týmto údajom (náležitosťou) nemôže byť spájaný následok v podobe bezúročnosti,
pretože členský štát takúto skutočnosť nemôže upraviť vo vnútroštátnom práve ako dôvod bezúročnosti
a ďalej ani preto, lebo údaj o konečnej splatnosti nie je spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku
spotrebiteľa. Túto skutočnosť potvrdila aj zmena zák. č. 129/2010 Z.z. od 01.05.2018. Ďalej uviedol,

že zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola v posudzovanom zmluvnom
vzťahu splnená viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých
mesiacoch a počtu mesačných splátok, spôsobom vyplývajúcim z čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní,
v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň
termínom konečnej splatnosti. Žalobca ďalej poukázal na to, že otázka údajnej povinnosti veriteľov

v oblasti uvádzania výšky, počtu a termínov splatnosti vo vzťahu ku každej zložke mesačnej splátky
už bola dostatočným spôsobom posúdená nielen v oblasti európskeho práva (v súvislosti s konaní
pred Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15), ale tiež aj na úrovní vnútroštátneho exkurzu (v súvislosti s
novelizáciou zákona o spotrebiteľských úveroch a závermi Najvyššieho súdu SR v konaniach vedených
pod sp. zn. 3Cdo/146/2017, 4Cdo/211/2017 a 3Cdo/56/2018), pričom NS SR opakovane poukázal na

to, že v zmluvách uzatváraných podľa zák. č. 129/2010 Z.z. nie je možné požadovať od veriteľov, aby
uvádzali plánovaný rozpis amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach, vo vzťahu k tej-ktorej zložke
mesačnej splátky. Súdu prvej inštancie vytýkal, že tieto okolnosti vo svojich záveroch nezohľadňuje.3. Žalovaná sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a §

380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, a to
v zamietajúcom výroku II. a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania - výroku III. je potrebné ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.452,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
1.452,- eur od 05.08.2015 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku napadnutý nebol, preto
zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu
nedotknuté.
6. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že sa nestotožňuje so záverom, ku ktorému dospel súd prvej

inštancie a to, že nedošlo k uzavretiu Zmluvy, z dôvodu, že Zmluvu ako prvá podpísala žalovaná, ktorá
v bode 5 Zmluvy vyplnila údaje o požadovanom revolvingovom úvere, podala teda podľa súdu prvej
inštancie v zmysle § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka návrh na uzatvorenie Zmluvy, ktorý však podľa
súdu prvej inštancie zo strany žalobcu nebol v celom rozsahu akceptovaný, pretože v bode 6 Zmluvy -
"údaje o schválenom revolvingovom úvere", bol údaj o RPMN odlišný ako v bode 5 a teda žalobca podľa

súdu prvej inštancie v skutočnosti v zmysle ust. § 44 ods. 2 OZ návrh žalovanej na uzatvorenie Zmluvy
odmietol a naopak predložil žalovanej nový návrh na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý
žalovaná neakceptovala, čo je zrejmé z toho, že Zmluvu opätovne nepodpísala. Za právne irelevantnú
pre otázku riadneho uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi účastníkmi konania považuje
odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, skutočnosť, že žalobca pri prijatí návrhu žalovaného

na uzatvorenie zmluvy mal dopísať do údajov o schválenom úvere /bod 6. Žiadosti/zmluvy/ údaj o
RPMN úveru odlišný ako bol uvedený v bode 5. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedená skutočnosť
neznamená, že žalobca prijal návrh žalovaného na uzatvorenie zmluvy so zmenami, čo by v zmysle § 44
ods. 2 Občianskeho zákonníka znamenalo, že žalobca odmietol návrh žalovanej na uzatvorenie zmluvy,
adresoval jej nový návrh, ktorý však potom nebol žalovanou prijatý a preto medzi účastníkmi nedošlo

k uzatvoreniu zmluvy. Hodnota RPMN úveru nie je náležitosťou zmluvy, na ktorej by sa mali účastníci
zmluvy konsenzuálne dohodnúť. Takáto hodnota zohľadňuje parametre poskytovaného úveru a je daná
výpočtom matematického vzorca stanoveného v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Ak sa teda účastníci zmluvy o spotrebiteľskom úvere dojednali na výške úveru, termíne jeho splatnosti,
výške,počteasplatnostisplátokúveru,úrokochzúveruaostatnýchnákladochúveru,vykonásavýpočet

RPMN úveru podľa zákonom stanoveného matematického vzorca a zistená hodnota sa uvedie veriteľom
do akceptácie návrhu dlžníka na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to bez ohľadu na to, či
samotný dlžník nejakú hodnotu RPMN úveru vo svojom návrhu uviedol alebo nie.

7. Na druhej strane súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že Zmluva neobsahuje podstatné

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a síce dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, z dôvodu ktorého je v
zmysle ust. § 11 potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Tieto závery súdu
prvej inštancie považuje teda odvolací súd po preskúmaní veci za správne. Zákon č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy stanovil, že zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí okrem iného
obsahovať aj dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru (§ 9 ods. 2 písm. f)). Pre prípad absencie týchto náležitostí, zákon stanovil, že poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b)). Zmluva o
úvere, ktorú strany uzatvorili, údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahuje.

Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že takýto údaj obsahujú čl. 4 bod 4.5 zmluvného
dojednania, ktoré sú súčasťou zmluvy, toto sa nezakladá na pravde. Samotná zmluva uzatvorená
medzi stranami v podstate zahŕňa vždy dve zmluvy, jednak zmluvu o úvere, ktorou sa žalobca zaviazal
žalovanej poskytnúť úver do sumy 1.500,- eur a žalovaná sa čerpaný úver zaviazala splácať v 36-
splátkach po 53,08 eur, kde sa žiadny údaj o termíne konečnej splatnosti úveru neuvádza. Potom je

tu ešte, popri tzv. klasickom úvere, aj ďalšia zmluva o revolvingovom úvere, podľa ktorej sa žalobca
zaviazal poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo výške ďalších 1.500,- eur, za splnenia dojednaných
podmienok.Zdokazovaniavykonanéhovsporesúdomprvejinštanciepotomvyplýva,žemedzistranami
sporu došlo len k poskytnutiu a čerpaniu tzv. klasického úveru a nie ďalších revolvingových úverov.Ustanoveniazmluvnýchdojednaní,naktoréžalobcavodvolanípoukazovalvsúvislostisjehonámietkou,
že zmluva obsahuje termín konečnej splatnosti úveru sa pritom týkajú len revolvingových úverov a aj
samotný čl. 4 je nazvaný "Revolving", ktorý ale žalobca žalovanej neposkytol a žalovaná ho nečerpala.

Tieto ustanovenia zmluvných dojednaní teda nič nemenia na závere, že zmluva o úvere 1.500,- eur
neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

8. Rovnako na závere, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru nič
nemení ani ďalšie tvrdenie žalobcu v odvolaní, že termín konečnej splatnosti úveru možno odvodiť od

ďalších údajov zmluvy, konkrétne od splatnosti splátok úveru a počtu splátok úveru. Podľa § 9 ods. 2
písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zákon teda striktne, jasne, zrozumiteľne
a bez pochýb vyžaduje, aby termín konečnej splatnosť spotrebiteľského úveru obsahovala zmluva
o spotrebiteľskom úvere. V tomto prípade samotná zmluva neobsahuje údaj konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, umožňujúci spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať tento termín. Nie

je prípustné, aby si spotrebiteľ musel údaj o termíne konečnej splatnosti úveru sám odvodzovať od iných
zmluvných údajov. Takýto postup by neslúžil ochrane spotrebiteľa, pre ktorú zákon náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere stanovil.

9. Súd prvej inštancie preto správne, v súlade s vykonaným dokazovaním, uzavrel, že zmluva o úvere

uzatvorená stranami sporu neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Túto skutočnosť
potom súd prvej inštancie správne právne posúdil a dospel k správnemu záveru o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru čerpaného žalovanou od žalobcu a vychádzajúc z toho, že žalobca poskytol
žalovanému plnenie 1.500,- eur a žalovaná doposiaľ zaplatila 48 eur, je povinnosťou žalovanej zaplatiť
žalobcovi 1.452,- eur, preto v tejto časti súd prvej inštancie správne žalobe vyhovel.

10. Na základe uvedeného záveru sa odvolací súd už nezaoberal ďalšou odvolacou námietkou žalobcu,
podľa ktorej je nesprávny záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru aj
dôsledkom absencie rozpisu splátok úveru na splátku istiny, úroku a prípadných poplatkov.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v konečnom
dôsledku ako vecne správny potvrdil.

12.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1 vspojenís§262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania proti žalobcovi, nakoľko jej žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).