Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. marec 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018202526
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:0018202526.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.AdelyUnčovskejačlenovsenátu
JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: G. H.A. U. L.., so
sídlom I.A. L. XX-XX, XXXX, G., G. proti žalovanému: osoba, ktorá bola držiteľom motorového vozidla
s Y.: A. L. XX.X.XXXX o zaplatenie 86,26 eur na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 28.11.2018, č. k. 41C/18/2018-66, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol žalobu žalobcu doručenú súdu dňa 11.5.2018.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol uznesením zo dňa 7.9.2018 vyzvaný, aby v lehote 15
dní odstránil vady podania náležitým označením žalovaného, a to v prípade fyzickej osoby menom,
priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, dátumom narodenia alebo iným

identifikačným údajom a v prípade právnickej osoby názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a
identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené. Zároveň ho poučil, že ak podanie v stanovenej lehote
neopraví a nedoplní a pre uvedený nedostatok nebude možné v konaní pokračovať, podanie odmietne.
Voči uvedenému uzneseniu podal žalobca sťažnosť z dôvodu, že žalovaného označil nezameniteľným
spôsobom, pričom bližšie údaje o žalovanom nevedel zistiť a už v samotnej žalobe navrhol súdu,
aby požiadal o vydanie údajov z evidencie vozidiel za účelom identifikácie osoby, ktorá bola držiteľom

predmetného vozidla. Uznesením zo dňa 3.10.2018 bola sťažnosť žalobcu zamietnutá ako nedôvodná.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo odstrániť vady podania tak, ako bol
vyzvaný uznesením, keď žalovaného neoznačil ani jedným z údajov uvedených v ust. § 133 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), pričom žalovaného označil iba ako osobu,
ktorá bola držiteľom motorového vozidla s Y.: A. k 14.3.2018, čo nemožno považovať za dostatočné
označenieosobyžalovaného.Vzhľadomnato,žepodaniežalobcunebolodoplnenéaopravenévsúlade

s poučením súdu o tom, ako treba opravu a doplnenie vykonať, a pre tento nedostatok nemožno v konaní
pokračovať, podanie žalobcu podľa § 129 ods. 3 C.s.p. odmietol.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie
mu napadnutým uznesením odňal spravodlivosť a svojim formalistickým prístupom odmietol prístup
k súdu. Uviedol, že účelom právnej úpravy podmienok, ktoré musí spĺňať podanie návrhu na súd,

je zabezpečenie riadneho chodu spravodlivosti a najmä rešpektovanie právnej istoty. Konštatoval, že
súd má možnosť jednoduchým dopytom zistiť od štátneho orgánu údaje o žalovanom, a túto možnosť
nevyužije, ale namiesto toho odmietne žalobu, protiprávne obmedzí žalobcovi právo na prístup k súdu,
nakoľko takéto konanie nevedie k žiadnemu legitímnemu cieľu a neexistuje tu primeraný vzťah medzi
použitými prostriedkami a legitímnym cieľom. Zdôraznil, že právo na prístup k súdu je významnejšia
zásada ako zásada kontradiktórnosti, ktorá nikdy nemôže ospravedlniť odmietnutie prístupu k súdu.

Poukázal na to, že žalovaného označil nezameniteľným spôsobom, pričom z objektívnych príčin nie je
schopný bližšie identifikovať žalovaného. Konštatoval, že údaje o žalovanom sú uvedené v evidenciivozidiel podľa § 111 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, táto
evidencia však nie je verejne prístupná a ani podľa § 113 ods. 3 písm. a) a b) citovaného zákona nemá
možnosť ako tretia osoba údaje o žalovanom získať (v prvom prípade sa vyžaduje súhlas dotknutej

osoby, ktorý však nie je možné získať bez znalosti údajov o tejto osobe a v druhom prípade možno
získať len údaj o tom, či proti vlastníkovi určitého vozidla je vedená exekúcia, ktorý údaj však neobsahuje
identifikačné údaje danej osoby). Uviedol, že v minulosti sa opakovane snažil získať informácie z
evidencie vozidiel v rámci výmeny informácií medzi členskými štátmi podľa § 113 ods. 9 citovaného
zákona a podľa Dohovoru o cestnej premávke, takýmto požiadavkám však nebolo vyhovené, nakoľko

nešlo o porušenie pravidiel v zmysle smernice, ktorá bola implementovaná do § 113 ods. 9 citovaného
zákona, ani nešlo o závažné porušenie pravidiel v zmysle čl. 6 ods. 3 Dohovoru, rovnako porušenie,
ktorého sa dopustil žalovaný, nepredstavuje porušenie podľa § 113 ods. 9 citovaného zákona, ani
nejde o závažné porušenie podľa čl. 6 ods. 3 Dohovoru. Namietal, že súd konal v rozpore s princípmi
C.s.p., najmä pokiaľ ide o princíp vyjadrený v čl. 2 ods. 1, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený

princíp právnej istoty a dopustil sa protiprávneho konania na subjektívnych právach žalobcu. Poukázal
na možnosti získania údajov zo strany súdu podľa § 113 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. ako aj podľa
§ 190 C.s.p. Uviedol, že sa nemá ako dozvedieť súdom požadované údaje o osobe žalovaného, hoci
osoba žalovaného je pre Slovenskú republiku ako štát osobou známou, pričom je neprípustné, aby štát
neumožnil získať žalobcovi údaje o osobe, ktorá porušila subjektívne práva žalobcu. Vyvodil, že súd

ho postavil do bezvýchodiskovej situácie a odmietol mu poskytnúť právnu ochranu, hoci ho požiadal o
jednoduchú súčinnosť pri zistení údajov o žalovanom. Dospel k záveru, že ak súd nemienil žalobcovi
vyhovieť,bolojehopovinnosťoupoukázaťnato,akožalobcamôžezískaťtietoúdajevsúladesprávnymi
predpismi; ak však takáto možnosť pre žalobcu nebola, súd nesmel odmietnuť žalobu. Podľa jeho
názoru v danom prípade neboli dôvody na odmietnutie podania, nakoľko žalobca označil žalovaného

nezameniteľným spôsobom, a teda nejde o nedostatok, pre ktorý by nebolo možné pokračovať v konaní.
Uviedol, že boli splnené predpoklady, aby súd mohol stotožniť osobu žalovaného, s poukazom na
skutočnosť, že evidencia vozidiel je už dlhšiu dobu prepojená na ústredný portál verejnej správy, ku
ktorému majú súdy prístup. Vyvodil, že v zmysle § 133 ods. 1 C.s.p. nevyplýva povinnosť označiť fyzickú
osobu ako stranu sporu menom a priezviskom, nakoľko z jeho znenia je zrejmé, že fyzickú osobu

možno označiť akýmkoľvek identifikačným údajom. Namietal, že súd prvej inštancie sa neriadil princípmi
stanovenýmivčl.3a4C.s.p.adovolávasaslovavietC.s.p.protiúčeluazmysluC.s.p.,keďnezmyselne
trvá na označení účastníka menom, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom, hoci to znamená
nemožnosťdomôcťsaochranysvojichpráv.PoukázalnanálezÚstavnéhosúduČR,ktorýriešilobdobnú
situáciu a konštatoval, že takýto postup súdov predstavuje odňatie spravodlivosti. Zároveň dal do

pozornosti rozhodnutia iných odvolacích súdov v obdobných prípadoch (uznesenie Krajského súdu v
Nitrezodňa28.2.2018,sp.zn.12Co/13/2018,rozhodnutieKrajskéhosúduvKošiciachzodňa12.1.2018,
sp.zn.11Co/395/2017,zodňa27.7.2018,sp.zn.9Co/411/2017,zodňa25.6.2018,sp.zn.3Co/411/2017).
Na záver namietal, že ak súd nechcel bez ďalšieho automaticky získať údaje o žalovanom, mal žiadosť
žalobcu o poskytnutie údajov posúdiť ako návrh na zabezpečenie dôkazu pred začatím konania podľa

§ 345 C.s.p.. Podľa jeho názoru tým, že súd prednostne nevykonal zabezpečenie dôkazu, odňal tým
žalobcovi možnosť konať pred súdom. Poukázal tiež na to, že v nadväznosti na vykonanie zabezpečenia
dôkazu žiadal o predĺženie lehoty, o ktorej súd nerozhodol. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 v spojení s § 470 zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4. Podľa § 127 ods. 1 C.s.p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

5. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.6. Podľa § 133 ods. 1 C.s.p. fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého
pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.

7. Podľa § 133 ods. 2 C.s.p. právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom,
adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.

8. Podľa § 129 ods. 1 C.s.p. ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

9. Podľa § 129 ods. 2 C.s.p. v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

10. Podľa § 129 ods. 3 C.s.p. ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd
podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

11. Podľa § 129 ods. 4 C.s.p. ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa

odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o
odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

12. Podľa § 187 ods. 1 C.s.p. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

13. Podľa § 190 C.s.p. každý je povinný na požiadanie súdu bezodkladne písomne oznámiť skutočnosti,
ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu. Ustanovenie o zachovávaní mlčanlivosti pri
výpovedi svedka podľa § 203 sa použije primerane.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu postupoval súd prvej inštancie v súlade s ust. § 129 C.s.p., keď
žalobcu najprv uznesením vyzval na doplnenie svojho podania o označenie žalovaného. Rovnako
správne postupoval, ak podanie žalobcu odmietol s odôvodnením, že žalobca svoje podanie vo veci
samej nedoplnil v súlade s výzvou, ktorú mu riadne doručil a v ktorej ho poučil o následkoch nedoplnenia
podania.

15. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením prvoinštančného rozhodnutia, v zmysle ktorého
označenie žalovaného tak, ako ho vykonal žalobca, nemožno považovať za dostatočné a v súlade
s § 133 C.s.p. Súd prvej inštancie správne poukázal na zásadu kontradiktórnosti, kedy sa priorizuje
procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť

dôkazné prostriedky, pričom medzi takéto povinnosti možno zaradiť aj riadne označenie strán sporu,
kedy za náležité vymedzenie okruhu strán a ich dostatočné označenie nesie procesnú zodpovednosť
žalobca a túto povinnosť nemožno prenášať na štát. Rovnako sa stotožnil so záverom prvoinštančného
súdu, že Civilný sporový poriadok neupravuje možnosť súdu poskytovať stranám sporu súčinnosť za
účelom zistenia identifikačných údajov osôb, proti ktorým má žaloba smerovať a pokiaľ by tak urobil,

mohol by sa dopustiť porušenia princípu rovnosti strán sporu.

16.Obsahomprincípurovnostisporovýchstránvcivilnomsporovomkonanísaprejavujeakotzv.funkčná
rovnosť, spočívajúca v takom procesnom postupe súdu, aby sa každej zo sporových strán umožnilo
v rovnakej miere realizovať svoje procesné oprávnenia a aby sa zabezpečilo ich rovnaké procesné

postavenie. Procesná rovnosť sa sústreďuje do zabezpečenia akejsi pomyselnej štartovacej čiary pre
obidve sporové strany. Prípadná ingerencia súdu pri zisťovaní identifikačných údajov osoby, ktorá má
byť na strane žalovaného, by podľa názoru odvolacieho súdu túto rovnosť strán vážne narušila, berúc
samozrejme do úvahy, že v danom prípade nejde o tzv. slabšiu stranu sporu. Súd prvej inštancie pri
svojompostupeneporušil princípystanovenévčl.3a4Civilnéhosporovéhoporiadku,naopak,dôsledne

dodržal princíp zakotvený v čl. 6 C.s.p.

17. Odvolací súd konštatuje, že zo žiadneho z ustanovení Civilného sporového poriadku nevyplýva
pre súd povinnosť poskytnúť žalobcovi súčinnosť pri splnení jeho povinnosti riadne označiť žalovanéhov žalobe. Ani ustanovenie § 190 C.s.p. nemožno aplikovať na daný prípad, nakoľko v ustanovení
zakotvená informačná povinnosť sa vzťahuje výlučne na zistenie skutkového stavu, pričom zisťovanie
identifikačných údajov strany sporu nemožno zaradiť pod zisťovanie skutkového stavu konajúcim

súdom.

18. Žalovaný nesprávne argumentuje, že nie je povinný označiť stranu sporu menom a priezviskom,
keďže je postačujúce, aby ju označil akýmkoľvek identifikačným údajom. Odvolací súd upriamuje
pozornosť na znenie § 133 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého je možné v žalobe uvedením iného

identifikačného údaja nahradiť iba dátum narodenia strany sporu, t.j. iný identifikačný údaj neslúži ako
alternatíva pre uvedenie mena a priezviska strany sporu, ktorá je fyzickou osobou (odhliadnuc od toho,
že v danom prípade nie je zrejmé, či žalovaná strana je fyzická alebo právnická osoba).

19. Je bez právneho významu skutočnosť, že súd (štát) má vedomosť o identifikačných údajoch
žalovaného, resp., že pre súd sú takéto údaje jednoducho dostupné a zistiteľné. Skutočnosť, že súd

má na základe prístupu k verejným registrom možnosť získať akékoľvek údaje (vrátane označenia
strany sporu), totiž neznamená, že tieto môže poskytnúť stranám sporu. Je zrejmé, že evidencia vozidiel
nie je verejne prístupná a informáciu z nej možno poskytnúť tretej osobe iba so súhlasom dotknutej
osoby. Zákonodarcom zvolená právna regulácia prístupu k údajom obsiahnutým v danom registri má
svoje opodstatnenie, a to predovšetkým z pohľadu ochrany osobných údajov, z toho dôvodu je tento

prístup striktne obmedzený na vybrané subjekty. Poskytovanie údajov z takejto evidencie žalobcovi za
účelom riadneho označenia žalovaného v spore, nemá podľa názoru odvolacieho súdu vo všeobecnosti
oporu v práve na prístup k súdu, keď žalobca je osobou, ktorá iba tvrdí, že je nositeľom určitého
hmotného práva a žalovaný je údajne osobou, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Za danej
situácie vzniká riziko, či sa osobné údaje z evidencie poskytnú skutočne oprávnenej osobe a akým

spôsobom s nimi táto osoba naloží. Odvolací súd zdôrazňuje, že je povinnosťou žalobcu zabezpečiť
si údaje o osobe, ktorú mieni v konaní žalovať, zvlášť v prípade, ak sám tvrdí, že medzi ním a
žalovaným vznikol občianskoprávny zmluvný vzťah. Je teda výlučne na ňom, aby si zabezpečil svoje
práva vyplývajúce mu z toho, že vstúpil do zmluvného vzťahu so žalovaným, tak, aby mohlo dôjsť k ich
účinnej obrane napríklad pri podaní žaloby na súd. Ak teda súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie

na princípe kontradiktórnosti konania a rovnosti strán sporu, postupoval a rozhodol správne. Odvolací
súd vyššie uvedeným právnym názorom dostatočným spôsobom odôvodnil, z akých dôvodov sa odklonil
od právneho názoru vysloveného v rozhodnutiach krajských súdov, na ktoré poukázal žalobca vo svojom
odvolaní. Zároveň je potrebné konštatovať, že nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. III. ÚS
1424/07 zo dňa 26.03.2009, na ktorý odkázal žalobca, nemožno na daný prípad aplikovať, nakoľko v

ňom bola riešená odlišná procesná a skutková situácia a za použitia odlišnej procesnoprávnej úpravy
súdneho konania. (žaloba bola odmietnutá z dôvodu, že žalobca na výzvu súdu neodstránil vadu žaloby,
v ktorej síce označil žalovaného menom a priezvisko, ale neuviedol jeho presnú adresu, prípadne iné
identifikačné znaky, podľa ktorých by mohol byť žalovaný stotožnený, keď označenie žalovaného len
menom a priezviskom neumožňovalo jeho presnú identifikáciu).

20. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že súd mal jeho žiadosť o súčinnosť posudzovať ako návrh
na vykonanie dôkazu, odvolací súd upriamuje pozornosť, že súd prvej inštancie sa s uvedeným
argumentom vysporiadal vo svojom uznesení, ktorým zamietol sťažnosť žalobcu proti rozhodnutiu
vyššieho súdneho úradníka, ktorým bol žalobca vyzvaný na doplnenie (opravu) žaloby. Prvoinštančný

súd správne vyvodil, že v danom prípade nejde o zabezpečenie dôkazu, nakoľko identifikačný údaj o
osobe žalovaného nemožno považovať za dôkaz, keďže podľa § 187 ods. 1 C.s.p. za dôkaz môže slúžiť
všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných
prostriedkov. Na základe uvedeného záveru potom súd prvej inštancie ani nemal o čom rozhodovať,
keďže návrh na vykonanie dôkazu nebol podaný a žiadosť žalobcu o súčinnosť nemožno za takýto návrh

považovať. V dôsledku absencie návrhu na vykonanie dôkazu potom ani nemal povinnosť rozhodnúť o
jeho žiadosti o predĺženie lehoty na odstránenie chýbajúcich náležitostí žaloby, a to na lehotu 10 dní po
tom, čo súd získa údaje o žalovanom (vykoná zabezpečenie dôkazu) a oznámi tieto údaje žalobcovi.

21. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.

1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).