Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817205802
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8817205802.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Klenovej PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: G. U., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. X.
O. Z., XXXXX, o zaplatenie 1256,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou č.k. 5Csp/67/2017-322 zo dňa 09.04.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol:

„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 573,40 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.
Žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.“
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 261 ods. 6 písm. d), § 497, § 708, § 709 ods. 1, § 710, § 713
ods. 2 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 a 2, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2, § 39, §
41 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 1 ods. 4 a 5, § 2 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, § 9 ods. 2, § 11

ods. 1, § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
V odôvodnení uviedol, že žalobca ako banka a žalovaný ako klient uzavreli dňa 22.1.2013 Zmluvu o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Predmetom zmluvy bola Zmluva o zriadení
účtu, Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty s výškou denného limitu PK 1 000,- eur, Zmluva
o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva a žiadosť o špecifikáciu služby SMS notifikácia.
Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.

Podľa predloženého výpisu z účtu žalovaného, ku dňu 19.5.2017 došlo zo strany žalobcu k prevedeniu
dlhu klienta vo výške 1256,81 eur.
Dňa 9.5.2013 uzavreli žalobca ako banka a žalovaný ako klient Zmluvu o povolenom prečerpaní na účte.
Predmetom zmluvy bolo zriadenie povoleného prečerpania do výšky limitu 250,- eur, pričom variabilná
úroková sadzba predstavovala 19,90% ročne.
Na základe Žiadosti o zmenu služby Povolené prečerpanie na účte z 20.5.2013, banka žalovanému
zvýšila limit povoleného prečerpania na výšku 280,- eur.

Z dôvodu, že žalovaný neuhradil debetný zostatok, žalobca účet zatvoril. Žalobca špecifikoval žalovanú
istinu ako debetný zostatok, ktorý pozostával z celkovej sumy debetu ako aj z poplatkov za upomienku
5x15 eur (poplatok za upozornenie-debet - podľa I. časti bodu 4. Sadzobníka ide o „Upomienku pri
nepovolenom prečerpaní účtu“) v celkovej sume 75,- eur, poplatok za výzvu - prečerpanie účtu vo výške30 eur (podľa I. časti bodu 4. Sadzobníka ide o „Výzvu pri nepovolenom prečerpaní účtu“). Žalobca
sa domáhal nároku z titulu úhrady debetného zostatku na účte žalovaného a úroku za nepovolené
prečerpanie účtu vo výške 28 % ročne.

Debetný zostatok vo výške 578,41 eur pozostáva z vyčíslených úrokov pri výške úrokovej sadzby 28 %
ročne. Od 1.7.2014 (odo dňa zrušenia limitu) žalobca účtoval žalovanému úrok pri sadzbe 28% ročne.
Súd preto z vyčísleného úroku od 31.5.2013 do 28.4.2017 v sume 641,26 eur odrátal sumu 62,85 eur,
ktorá suma predstavovala úrok od 31.5.2013 do 1.7.2014. Uvedený nárok v sume 62,85 eur považoval
súd za dôvodný, nakoľko sa jednalo o úrok vyčíslený pri zmluvne dohodnutej sadzbe 19,9% ročne.

Uvedené je zrejmé z písomného vyjadrenia žalobcu ako aj z predloženého výpisu z účtu žalovaného.
Žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie účastníkov o povinnosti žalovaného platiť poplatky (za
upomienky, výzvu), ktoré boli vykonávané na ťarchu bežného účtu ako aj ich výšku. Všeobecné
obchodné podmienky, na ktoré zmluva odkazuje, nie sú zmluvným dojednaním účastníkov. Od
spotrebiteľa totiž nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve.
Pokiaľ teda ide o poplatky za upomienky v sume 75,- eur a poplatku za výzvu v sume 30,- eur (výzva pri

nepovolenom prečerpaní podľa Časti I. Sadzobníka na strane 4), tento nárok súd žalobcovi nepriznal.
Paušálna výška poplatku za upomienku/výzvu bez transparentného výpočtu skutočných nákladov plne
zapadá do definície neprijateľnej zmluvnej podmienky. Taktiež je potrebné dodať, že žalobca žiadny
spôsobom nepreukázal, aby vyššie uvedené upomienky boli žalovanému zaslané, a preto v tejto časti
ani neuniesol dôkazné bremeno.

Žalobca nepreukázal ani zmluvné dojednanie o povinnosti platiť úroky žalovaným, vo výške 28 %
ročne. Sadzobník poplatkov nemôže predstavovať riadne dojednanie účastníkov zmluvy o výške úrokov.
Údaj, akým je úroková sadzba pri nepovolenom prečerpaní nemôže byť považovaný za náležite, platne
dojednaný za stavu, kedy nie je uvedený priamo v zmluve, ale len v Sadzobníku poplatkov.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP.

2. Proti rozsudku, a to proti zamietavému výroku a výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca. Žalobca si daný nárok uplatnil z titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§2 písm. Oa § 18). Samotný zákon počíta s možnosťou, že
zostatok na účte vzniknutý titulom prekročenia bude úročený. Zmluva o účte ani zmluva o povolenom

prečerpaní pre prípad prekročenia nemusia ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalobca zverejňuje výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web
stránke. V tomto smere poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici čk. 43Co/4/2018-54
zo dňa 27.3.2018. Poplatky za upomienku a výzvu sú dojednané v zmluve, a to na základe ČI. 2
zmluvyopovolenomprečerpaní(vsúvislostispovolenímprečerpanímsimôžebankainkasovaťpoplatok

za potvrdenia a súhlasy (20,-EUR+DPH), za upomienku 15,-EUR a výzvu 30,- EUR). Čo sa týka
nepreukázania zaslania upomienok a výzvy žalovanému, žalovaný dané nespochybnil, mal vedomosť
o naúčtovaní poplatku z výpisu z účtu a dané nerozporoval. Žalobca doručuje upomienky a výzvu, ktoré
dohľadal, pričom ohľadne doručovania ďalej odkazuje na fikciu doručenia podľa bodu 19.8 Doručenie vo
Všeobecných obchodných podmienkach Prima banka Slovensko, a.s.. Z uvedených dôvodov navrhol,

aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu, zaviazal
žalovaného zaplatiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň mu priznal náhradu trov
konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods.
1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne právne posúdil právny vzťah medzi sporovými
stranami, ktorý vznikol na základe zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb
zo dňa 22.01.2013 ako spotrebiteľský, na ktorý je nevyhnutné aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.
Žalobcasapodanoužaloboudomáhalzaplateniasumypredstavujúcejnepovolenéprečerpanievovýške

1256,81 Eur spolu s úrokom zo sumy nepovoleného prečerpania vo výške 28 % ročne od 20.05.2017
do zaplatenia.Odvolací súd konštatuje, že otázka vzniku nepovoleného prečerpania a existencie povinností spojených
s nepovoleným prečerpaním nie je zakotvená priamo v zmluve, ale vo Všeobecných obchodných
podmienkach (bod 3.12).

Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný ako spotrebiteľ však túto možnosť nemal, keďže
výška úroku pri nepovolenom prečerpaní - 28 % ročne nebola uvedená v spotrebiteľskej zmluve (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).
Všeobecné obchodné podmienky, Úrokové sadzby produktov resp. Sadzobník neboli individuálne

dojednané medzi stranami sporu. VOP, Úrokové sadzby, Sadzobník obsahujú podmienky, ktoré
vypracovala a presadzuje Prima banka Slovensko, a. s. Keďže ide o tzv. firemné podmienky, v prípade
uzatvárania zmlúv so spotrebiteľom, tieto musia byť ním individuálne dojednané, čo predpokladá aj
ustanovenie § 53 ods. 2 OZ. Teda ide o také podmienky, s ktorými sa mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť
pred podpisom zmluvy a mohol ovplyvniť ich obsah. V zmysle § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ (v
danom prípade žalobca) nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a

spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. VOP, na ktoré zmluva odkazuje, či Úrokové
sadzby nemožno považovať za individuálne dojednané. Individuálnosť ich dojednania nie je daná ani
tým, že na VOP, prípadne na Úrokové sadzby zmluva odkazuje. Nakoniec, neindividuálnosť dojednania
VOP vyplýva aj z toho, že neboli nikým podpísané ani datované.
VOP, Úrokové sadzby či Sadzobník predstavujú dokumenty k zmluve formulárového charakteru, ktoré

ak aj obsahujú dojednanie o poplatkoch, sankciách, odplate, tieto splývajú so všetkými nespočetnými
informáciami do jedného celku tak, že priemerný spotrebiteľ v kontraktačnej fáze zmluvy je viac
dezorientovaný než seriózne dodávateľom informovaný o význame tejto podmienky. VOP predstavujú
rozsiahly (v súdenej veci 39-stranový) súbor najrozmanitejších ustanovení s množstvom právnických,
či ekonomických/„bankových“ termínov, v ktorých je problematické zorientovať sa osobe znalej práva,

nieto ešte priemernému spotrebiteľovi. Uvedené v spojení s neindividuálnosťou dojednania spôsobuje
ich neprijateľnosť.
Odvolací súd rešpektujúc výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, v zmysle ktorého
článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m)

tejto smernice, sa má vykladať v tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená
ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia
byť vyhotovené písomne, alebo na inom trvalom nosiči, poznamenáva, že aj napriek tejto skutočnosti
musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovo-právnom vzťahu. V tomto smere odvolací
súd pripomína závery Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 3512/11 cit.: „Je třeba

zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv
mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického
a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě
formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele
nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí

doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním
vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“
Pokiaľ ide o sumu 75 Eur predstavujúcu poplatky za upomienky a výzvu (3 x 15 Eur, 1 x 30 Eur)
odvolací súd uvádza, že poplatok za upomienku, výzvu nemôže mať sankčný charakter, v opačnom
prípade by totiž mal povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné,

netransparentné. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi
nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za hranicou rozumného úsudku, aby poplatok vo
výške 15 Eur, 30 Eur sledoval výdavky spojené s vyhotovením a zaslaním upomienky, výzvy. Poplatok
za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/350/2012 zo

dňa 22.05.2014, v ktorom krajský súd uviedol: „Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú
nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná
(napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá
alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z

omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka,
ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané
a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv.teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v
súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvého stupňaza neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje
finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v
skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s

poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).
Vo vyrubovaní poplatku za výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky a upomienok obdobného charakteru
je zrejmý vlastný ekonomický záujem navrhovateľa - banky. Na poplatok spojený s výzvou alebo
upomienkou na zaplatenie dlžnej čiastky, nemá navrhovateľ - banka zákonný nárok, keďže poplatok
je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za poskytnutý úver (úrok z úveru). Podľa

odvolacieho súdu je v účtovaní takýchto poplatkov naviac citeľná snaha navrhovateľa o minimalizovanie
nevymožiteľnosti vlastných pohľadávok a navyšovanie konečného finančného zaťaženia spotrebiteľa
neplniaceho si svoje záväzky, a to v rozpore s účelom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv
obsiahnutej najmä v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poplatky za služby spojené s
administratívnouagendou(poplatkyzavýzvyapoplatkyzaupomienky),predstavujúplnenia,ktoréniesú
v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno

hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade vo vzťahu k odporkyni) ako poškodzujúce. Preto
s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné
spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné
protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.“ Odvolací
súd sa s vyššie citovaným názorom v plnom rozsahu stotožňuje. Žalobcovi by bolo možné priznať

len náhradu skutočne vynaložených nákladov spojených so zasielaním upomienok, výziev. Žalobca
však v konaní nepreukázal, či a v akej výške mu vznikli náklady v súvislosti so zasielaním upomienok,
nepreukázal ani to, či žalovanému upomienku, výzvu vôbec zasielal.
Správnemu výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zodpovedá aj správny výrok o trovách
konania.

Za daného stavu odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods.
1 CSP).

5. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.

§ 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu
sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady

trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.