Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/126/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708211050
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8708211050.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu Q. V., so sídlom Y. N. A., J.: XX
XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Oľgou Liškovou, advokátkou, Štefánikova 882/39, Poprad, proti
žalovanému V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. R. XX, M. C., právne zastúpený JUDr. Alžbetou Čalfovou,
advokátkou, Tatranská Lesná 10, Vysoké Tatry, o zaplatenie 2.311,46 eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 17C/260/2008 - 691 z 10.01.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok s upresnením, že o výške priznanej náhrady trov prvoinštančného konania vo
vzťahu žalovaný a žalobca rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom
výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 671 ods. 1, § 696 ods. 1, ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Výrok o trovách konania ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

3. Vo svojom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že žalobca uplatnil nárok po čiastočnom späťvzatí žaloby
predstavujúci sumu 76.335,- Sk (2.533,86 eur), ktorá pozostáva z nedoplatku na nájomnom a za služby
spojené s nájmom bytu za rok XXXX 29.611,- Sk, za rok XXXX 34.542,- Sk, neúhrady preddavku
nájomného a za služby spojené s nájmom bytu za jún XXXX 6.091,- Sk, za december XXXX 6.091,- Sk,
zníženú o 222,40 eur - preplatok na nájomnom a za služby spojené s nájmom bytu za rok XXXX.

4.Súdprvejinštancievovecirozhodolpoprvýkrátrozsudkomz14.03.2014,ktorýmkonanieozaplatenie
sumy222,40eurzastavil;žalovanéhozaviazalzaplatiťžalobcovisumu2311,46eur s8,5%p.a.úrokom
z omeškania zo sumy 982,91 eur od 19.04.2007 do zaplatenia, zo sumy 202,18 eur od 06.07.2007 do
zaplatenia, zo sumy 202,18 eur od 06.01.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.146,59 eur od 19.11.2008 do
31.05.2009, zo sumy 941,09 eur od 01.06.2009 do zaplatenia a nahradiť iné trovy konania vo výške
123,23 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 756,99 eur; žalobcu zaviazal nahradiť trovy štátu vo
výške 0,18 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; žalovaného zaviazal nahradiť trovy štátu vo výške

1,82 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku o zastavení konania čo do sumy 222,40eur a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu
prvej inštancie o tom, že znaleckým dokazovaním nemožno zistiť spotrebu elektrickej energie, vody a
stočného ani zistiť priemernú spotrebu médií byte, pričom znalecké dokazovanie navrhli obe strany, a to

môže byť prínosom pre zistenie sporných skutočností a akceptovanie názoru, že znalecké dokazovanie
nie je potrebné by znamenalo, že žalovaný nemá žiadnu možnosť spochybniť správnosť tvrdenia
žalobcu.

6. Je nesporné, že žalobca je vlastníkom bytu nachádzajúceho sa v budove súp. H. v k. ú. C. R. - W. K..

Žalovaný je oprávnený byt užívať do času, kým mu bude zabezpečený primeraný náhradný byt podľa
rozsudku Okresného súdu Poprad vo veci 12C/153/02 z 05.08.1992.

7. Žalovaný v období rokov 2006, 2007 užíval byt vo vlastníctve žalobcu. Výpočtovým listom platným
od 01.03.2006 bola stanovená výška nájomného a preddavkových platieb za energie spolu 6.091,- Sk.
Pokiaľ žalovaný namietal, že mu výpočtový list nebol riadne doručený, tomuto tvrdeniu súd neuveril,

keď žalovaný od 29.03.2006 (1. platba) uhrádzal žalobcovi platbu vo výške 6.091,- Sk. Z
obsahu výpočtového listu je zrejmé, že za energie sa bude platiť preddavkovo, nemožno preto súhlasiť s
tvrdením žalovaného o tom, že nemal vedomosť o vykonávaní konečných vyúčtovaní za kalendárny rok.

8. Žalobca v konaní v prehľade platieb za rok 2007 preukázal realizáciu 10 platieb žalovaného vo výške

6.091,- Sk. Z prehľadu je zrejmé, že v roku 2007 žalovaný neuhradil platbu za mesiac jún a december
2007. Z dokladov predložených žalovaným o úhradách v roku 2007 žiadnym spôsobom nevyplývajú
platby za tieto mesiace. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal zánik pohľadávky žalobcu
splnením tak ako to žalovaný tvrdil. K tvrdeniu žalovaného o tom, že v decembri 2007, až februári 2008
zaplatil spolu platbu 7.173,- Sk; ktorá má predstavovať plnú platbu za december 2007 súd uviedol, že

žalovanému až od 19.12.2007 nebola prostredníctvom žalobcu dodávaná elektrická energia a plyn, nie
od 01.12.2007. Nebolo preto dôvodné svojvoľné zníženie platby žalovaným za mesiac december 2007.

9. Súd prvej inštancie v zmysle pokynov odvolacieho súdu najprv pristúpil k ustanoveniu znalca J.. Q.
K., W.. Ten vo veci podal znalecký posudok č. XX/XXXX, v zmysle záverov ktorého celkové náklady v

súvislosti s predmetným bytom boli nasledovné: za dodávku elektrickej energie v r. XXXX 242,61 eur za
dodávku elektrickej energie v r. XXXX 353,66 eur za dodávku plynu v r. XXXX 658,61 eur (bez zľavy)
za dodávku plynu v r. XXXX 690,45 eur (bez zľavy) za dodávku vody a stočné v r. XXXX 195,20 eur za
dodávku vody a stočné v r. XXXX 256,91 eur SPOLU: 2.379,44 eur. Znalec ďalej konštatoval, že podľa
prepočtu skutočnej spotreby elektrickej energie v predmetnom nájomnom byte nachádzajúcom sa v W.

K. v roku XXXX boli náklady na dodávku elektriny v byte 242,61 eur pri spotrebe 1668,33 kW a v roku
2007 335,67 eur pri spotrebe 1990 kW. K podružnému elektromeru uviedol, že prvý elektromer slúži pre
fakturačné meranie. Druhý, tzv. podružný elektromer, v priestoroch penziónu patrí majiteľovi penziónu,
ktorý ho zároveň aj spravuje, kontroluje a ním poverený pracovník vykonáva odpočet, elektromer sa
javí ako funkčný. K skutočnej spotrebe plynu v predmetnom byte sa znalec vyjadril, že v roku 2006

predstavovali náklady 658,61 eur s DPH, v roku 2007 690,45 eur s DPH. Skutočná spotreba vody v
predmetnom byte v roku 2006 predstavovala náklady spolu vo výške 195,20 eur, v roku 2007 256,91 eur.
Zo záverov znaleckého posudku vyplýva celková suma 1.801,17 eur ako náklady na dodávku elektrickej
energie, plynu, na vodné a stočné v rokoch 2006, 2007 v predmetnom byte. Znalec na záveroch svojho
posudku zotrval i nepojednávaní.

10. Pretože žalujúca strana rozporovala závery vyššie uvedeného znalca, súd na jej návrh pristúpil ku
kontrolnému dokazovaniu znalcom J.. Q. S., W.. Ten vo veci podal znalecký posudok č. X/XXXX. Zo
záverov tohto posudku súd zistil, že skutočná spotreba elektrickej energie v predmetnom byte by sa
dala zistiť len na základe údajov určeného meradla. Keďže takéto meradlo v byte inštalované nebolo,

spotreba elektrickej energie bola stanovená znaleckým odhadom a to v roku 2007 spotreba 2237
kW, v roku 2006 od 01.03.2006 1.864,17 eur. Vlastníkovi bytu v tom čase nevyplývala zo žiadneho
legislatívneho predpisu povinnosť inštalovať určené meradlo - elektromer. Na základe predložených
podkladovspisovéhomateriáluačasovýodstup,niejemožnéposúdiťstavelektromeruanevykonaťjeho
kontrolu, nakoľko aktuálny stav v čase ohliadky znalcom môže byť iný ako v čase, keď meral spotrebu

bytu.Spotrebaplynuanákladynadodávkuplynubezzohľadneniazľavy,nákladyvroku2006743,25eur,
v roku 2007 586,61 eur, so zohľadnením zľavy v roku 2006 569,19 eur, v roku 2007 257,71 eur. Skutočná
spotreba vody v predmetnom byte sa dá určiť len na základe údajov zaznamenaných meradlom, ktoré
by malo byť inštalované v byte. Takéto meradlo nebolo inštalované. Vzhľadom na uvedené spotrebuvody znalec určil podľa vyhlášky 397/2003 Z.z. a to na rok 2006 spotreba vody 99,99 m3, stočné 99,99
m3, v roku 2007 vodné 120 m3, stočné 120 m3. Celkové náklady bez zohľadnenia zľavy na roky 2006,
2007 za dodávku elektrickej energie predstavujú 546,14 eur, za plyn 1.329,86 eur, za vodné a stočné

381,17 eur, so zohľadnením zľavy za elektrinu za roky 2006, 2007 spolu 546,14 eur, za plyn 826,90
eur, za vodné a stočné 381,17 eur. Z toho znaleckého posudku vyplývajú celkové náklady v súvislosti s
predmetným bytom: za dodávku elektrickej energie v r.2006 228,33 eur, za dodávku elektrickej energie
v r. 2007 317,81 eur, za dodávku plynu v r.
2006 743,25 eur, za dodávku plynu v r. 2007 586,61eur za dodávku vody a stočné v r.

2006 164,56 eur za dodávku vody a stočné v r. 2007 216,61 eur, SPOLU: 2.257,17 eur. So zohľadnením
zľavy za tzv. nekomfortné dni za dodávku elektrickej energie v r. 2006 228,33 eur, za dodávku elektrickej
energie v r. 2007 317,81 eur, za dodávku plynu v r. 2006 569,19 eur za dodávku plynu v r. 2007 257,71
eur za dodávku vody a
stočné v r.2006 164,56 eur za dodávku vody a stočné v r. 2007 216,61 eur, SPOLU: 1.754,21eur.

11. Z uvedených záverov znaleckých posudkov je zrejmé, že žalovaný za roky 2006, 2007 titulom
nájomného a preddavkov uhradil sumu spolu 4.043,68 eur, táto prevyšuje celkové náklady za dodávku
energií i podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX (2.379,44 eur), i podľa znaleckého posudku č. X/XXXX
bez zľavy (2.257,17 eur), so zľavou (1.754,21 eur). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi
viac ako za dodávanie platiť mal, preto žalobu bolo ako nedôvodnú potrebné zamietnuť.

12. K jednotlivým námietkam strán sporu v priebehu konania súd dopnil, že žalobca v konaní preukázal
výpočet spotreby elektrickej energie v byte žalovaného meradlom umiestneným mimo bytu žalovaného,
na ktorom žalobca vykonával odpisy. Žalobca v konaní preukázal z výsluchu svedkov, že meradlo bolo v
súlade s Vyhláškou Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000

Z. z. Z výpovede svedka J.. Q. W., M. V. a prehľadu odpisov (čl. XXX) je preukázané, že meradlo meralo
spotrebu elektrickej energie iba v byte žalovaného. Pokiaľ meraná spotreba podľa žalovaného bola
neprimeraná, s týmto sa súd nestotožnil aj s poukazom na samotné vyjadrenie žalovaného v liste z
23.09.2000 o množstve potravín umiestnených v mraziacom boxe (171 kg potravín + 29 litrov potravín +
80ksrohlíkov, 6pecňovchlebaatď.).Akžalovanýpoukázalnameradloumiestnenévbytežalovanéhoje

zrejmé, že z tohto meradla odpis nebol uskutočňovaný vzhľadom na vyjadrenie žalobcu svedkyne Q.. A.
o údajných zásahoch žalovaného do meracieho zariadenia. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal,
že by spotreba elektrickej energie nebola v rozsahu ako vyplýva z predloženého odpisu údajov zistených
pri odpise stavu meradla.

13. Pokiaľ žalovaný namietal výpočet spotreby vody a stočného, súd bol názoru, že žalobca správne
vypočítal výšku vodného a stočného podľa § 3 ods. 7 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky 397/2003 Z. z. podľa smerných čísel, keď množstvo vody nie je merané určeným
meradlom,t.j.podľapočtuosôb.Žalobcavkonanípreukázal,žebolprenajímateľomH.vC.R.nájomcovi
K. spol. s r. o. a cena za dodávanú vodu a stočné nebola v rozpore s maximálnymi cenami za výrobu

a dodávku pitnej vody verejným vodovodom 34,22 Sk/m3, za odvedenie a čistenie odpadovej vody
verejnou kanalizáciou 26,91 Sk/ m3 vyplývajúcimi z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
z 18.12.2005. Žalobca účtoval spotrebu vody za 3 osoby mesačne 11,25 m3, t. j. 45 m3/1 osoba/1 rok.
Pokiaľ žalovaný tvrdil, že v byte mal inštalované meradlá spotreby vody uvedené nepreukázal, tieto
podľa vyjadrenia žalobcu nikdy nesprístupnil k vykonaniu odpisu spotreby. K listinnému dôkazu - správe

o pravidelnej odbornej prehliadke a skúške EZ z 27.09.2006 súd dodal, že správa nie je dôkazom o
funkčnosti elektromeru umiestneného v byte žalovaného, ale potvrdením, že elektrické zariadenie v byte
vyhovuje bezpečnej prevádzke.

14. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol v celosti žalobca namietajúc, že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkový zisteniam a že jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávne právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP). Súdu
prvej inštancie vytkol, že nesprávne uzavrel, že žalovaný podľa znaleckých posudkov zaplatil viac, ako
spotreboval za služby v jeho byte, lebo v nákladoch ktoré súd uviedol nie je započítané nájomné po
79,37€ mesačne, čo za 22 mesiacov predstavuje sumu 1.746,14€, teda podľa odvolateľa po pripočítaní

tejto sumy mal žalovaný zaplatiť sumu 4.125,58 podľa ZP H., resp. sumu 4.003,31€ podľa ZP č. X/
XXXX. Ďalej poukázal na značne výpočtové rozdiely v týchto posudkoch, znalecký posudok X/XXXX
považuje za značne skreslený a voči žalobcovi nekorektný, lebo v byte uvádza značne nižšiu spotrebu
elektrickejenergieajnapriektomu,žepripočítalodberelektrickejenergiepredvapodnikateľskésubjekty,ktoré v byte podnikali a spotrebu energie pre veľkokapacitný mraziaci box, u ktorého vykazuje takú
nízku spotrebu, ktorá nezodpovedá ani modernému mraziacemu boxu. Namietal oba posudky, vypočutý
bol iba znalec k posudku č. XX/XXXX, ktorý podľa odvolateľa žiadnu z jeho námietok nevysvetlil.

Odôvodnil zníženie nákladov tým, že mal od mestskej polície potvrdenie o tom, že v byte namerali iba
12stupňpov, no toto meranie vykonala mestská polícia iba v jeden deň, okolnosti merania tam uvedené
nie sú, ale znalec uviedol, že v roku 2007 nebolo teplo dodané 147 dní, čo je nelogické, preto trvajú na
tom, že dni nedodávky tepla sú len výmyslom žalovaného, ktoré nemajú reálny podklad a neboli nikým
overené a ani žalobcom konfrontované. Znalci vykonali znalecké dokazovanie o 10 rokov od odberu

médií, ale posudzovali ich podľa reality v roku 2016 alebo 2017. Znalec S. vypracoval znalecký posudok
bez ohliadky, resp. ak na mieste bol, učinil tak bez odvolateľovej prítomnosti. Preto tento posudok
považuje za neobjektívny a napriek jeho námietkam súd znalca nepredvolal na výsluch, čo žalobca
považuje za odňatie možnosti uskutočniť jeho procesné právo. Súd vôbec nevzal do úvahy vyjadrenia
svedkov, ktorý podľa neho nemali dôvod klamať alebo skresľovať svoje poznatky v prospech žalobcu.
Navrhol preto rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie za

účelom vyhotovenia korektného a objektívneho kontrolného znaleckého posudku, alebo aby napadnutý
rozsudok zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť mu požadovanú sumu.

15. Žalovaný napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť, lebo oba znalecké posudky konštatovali, že žalovaný
zaplatil v preddavkových platbách viac, ako je priemerná spotreba všetkých médií v byte s určenou

plochou a určenými elektrickými spotrebičmi. Súčasne uplatnil trovy odvolacieho konania.

16. Ďalšie podania strán dané neboli.

17. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

účinného od 01.07.2016 - ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( § 355 ods.1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§

380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a
dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie
(§ 387 CSP).

18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní tak posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v

kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a s nesprávnym právnym posúdením veci,
teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne
predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp.

zn. II.ÚS 78/05).

20. Žalobca tvrdil, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo
7/2010). Z uvedeného je zrejme, že tento žalobcom uplatnený odvolací dôvod naplnený nebol.21. Žalobca tvrdil, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Tu odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov súd uvedie v
odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom, prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia.
Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po „individuálnej selekcii“
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,

alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

22.PodľarozhodnutiaNSČRsp.zn.22Cdo/1561/2010-Soudhodnotídůkazznaleckýmposudkemjako
každý jiný důkaz; jestliže se však při hodnocení výsledků řízení odchýlí od výsledku důkazu znaleckým
posudkem, musí svůj postup přesvědčivě odůvodnit (k tomu srovnej rozhodnutí Nejvyššího soudu ze
dne 3. září 1968, sp. zn. 1 Cz 39/68, uveřejněné ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, 1969, pod

pořadovým č. 4). Znalecký posudek je jedním z důkazních prostředků (§ 125, § 127 o. s. ř.), který soud
sice hodnotí jako každý jiný důkaz podle § 132 o. s. ř., od jiných se však liší tím, že odborné závěry v něm
obsažené nepodléhají hodnocení soudem podle zásad § 132 o.s.ř. Soud hodnotí přesvědčivost posudku
codojehoúplnostivevztahukzadání,logickéodůvodněníjehozávěrůasouladsostatnímiprovedenými
důkazy. Hodnocení důkazu znaleckým posudkem tedy spočívá v posouzení, zda závěry posudku jsou

náležitě odůvodněny, zda jsou podloženy obsahem nálezu, zda bylo přihlédnuto ke všem skutečnostem,
s nimiž se bylo třeba vypořádat, zda závěry posudku nejsou v rozporu s výsledky ostatních důkazů a
zda odůvodnění znaleckého posudku odpovídá pravidlům logického myšlení. Z uvedeného vyplývá, že
důkaz znaleckým posudkem soud hodnotí jako každý jiný důkaz, nemůže však přezkoumávat věcnou
správnost odborných závěrů (srov. např. rozsudek Nejvyššího soudu České republiky ze dne 25. dubna

2002, sp. zn. 25 Cdo 583/2001, uveřejněný v Souboru civilních rozhodnutí a stanovisek, C. H. Beck,
pod pořadovým č. C 1186). Aby soud mohl znalecký posudek odpovědně hodnotit, nesmí se znalec
omezit ve svém posudku na podání odborného závěru, nýbrž z jeho posudku musí mít soud možnost
seznat, z kterých zjištění v posudku znalec vychází, jakou cestou k těmto zjištěním dospěl a na
základě jakých úvah došel ke svému závěru (srov. Rc 47/55). Závěry znaleckého posudku přitom nelze

bez dalšího přebírat, ale je třeba v případě potřeby je ověřovat i jinými důkazy, a to zejména tehdy,
jestliže mohou být pochybnosti o správnosti závěrů znaleckého posudku. Tak je tomu např. tehdy,
připouští-li znalecký posudek možnost zpřesnění jím uváděných údajů, avšak k tomuto zpřesnění znalec
nepřikročí, nebo postupuje-li znalec ve znaleckém posudku podle určitého předpisu, ale v dílčím závěru
se od něho bez bližšího zdůvodnění odchýlí (srov. Rc 33/95). Může také dojít k situaci, kdy jednotlivé

dílčí závěry ve svém souhrnu si do určité míry odporují, nebo vycházejí ze zjištění, které neodpovídá
znalcem popisovanému jevu, resp. souhrnu skutečností, k nimž měl znalec přihlížet (k tomu srovnej
rozsudekNejvyššíhosouduČeskérepublikyzedne6.ledna2010,sp.zn.30Cdo5359/2007,uveřejněný
na internetových stránkách Nejvyššího soudu České republiky www.nsoud.cz a v Souboru civilních
rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu, C. H. Beck, pod pořadovým č. C 8160).

23.Jenesporné,žezáveryprvéhoznaleckéhoposudkuč.XX/XXXX.znalcaK.boližalobcomnamietané,
a ani jeho vypočutím na návrh žalobcu na pojednávaní, pochybnosti vznesené žalobcom neboli
odstránené. Predchádzajúca právna úprava ( § 127 ods. 2 OSP) výslovne umožňovala preskúmať
správnosť záverov predloženého znaleckého posudku iným znalcom, vedeckým ústavom, alebo inou

inštitúciou - súčasná právna úprava však podobné ustanovenie neobsahuje. Preto na vypracovanie tzv.
kontrolného znaleckého posudku po novom bude možné uplatniť najmä ustanovenie § 207 CSP. Potom
postupu súdu prvej inštancie, ktorý na návrh žalobcu nariadil kontrolné znalecké dokazovanie niet čo
vytknúť. Po podaní kontrolného znaleckého posudku č. X/XXXX znalcom S., žalobca s jeho závermi
nesúhlasil ani v jednej oblasti dôvodiac, že nesúhlasí so zľavou z dôvodu, že tu znalec vychádzal z listu

predloženého žalovaným o nedodávke tepla do bytu žalovaného, ktoré je čírim výmyslom, ďalej, že sa
znalec vôbec nezaoberal dodávkou teplej úžitkovej vody aj napriek tomu, že plyn sa spotrebúva aj na
odber C., ale s takou spotrebou plynu vôbec neuvažoval. Ak žalobca chcel teda spochybniť závery tohto
znalca, bolo jej povinnosťou predložiť k týmto tvrdeniam také procesne relevantné dôkazné prostriedky,
ktoré by jednoznačne odborné závery znalca spochybnili. V zmysle naznačeného však žalobca nekonal,

na pojednávaní navyše ani nežiadal znalca k jeho námietkam vypočuť, a ak súd znalca nevypočul, takýto
postup potom nepovažoval za účelný, a preto ani tento žalobcom uplatnený odvolací dôvod naplnený
nebol. V tomto smere by potom nebolo možné hovoriť ani „o odňatí možnosti žalobcovi uskutočniť jehoprocesné právo“, ako sa to snažil v odvolaní prezentovať, lebo uvedený postup súdu prvej inštancie
nevykazuje intenzitu svedčiacu o závere, že by celé konanie sa javilo ako nespravodlivým.

24. Vychádzajúc tak zo záverov kontrolného znaleckého posudku je zrejmé, že žalovaný za žalované
obdobie skutočne zálohovými platbami zaplatil sumu presahujúcu žalovaným požadovaný nedoplatok
za služby spojené s užívaním bytu za roky 2006 a 2007, ako i dve neuhradené zálohové platby za rok
2007.

25. Pokiaľ ide i o vecne správny výrok o trovách konania, odvolací súd poukazuje na to, že výrok o
nároku na náhradu trov konania musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen kto a
komu má zaplatiť náhradu trov konania ale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou
výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na
náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo

spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti ( pozri, NS SR, sp. zn.
6Cdo/222/2016). V zmysle uvedeného potom odvolací súd upresnil vo vzťahu ku komu priznal súd
žalovanému náhradu trov prvoinštačného konania a kto a ako o výške priznanej náhrady rozhodne.

26. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP s vyššie uvedeným upresnením potvrdil

rozsudok súdu prvej inštancie tak v merite veci ako i vo výroku o trovách prvoinštančného konania.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške

priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

28.Ipodľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdovsúdnemusídaťodpoveď
navšetkyotázkynastolenéstranamisporu,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednupoznámku,čipripomienkustranysporu,ktorájunastolila.Jevšaknevyhnutné,abyboloreagované
na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04,
III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť

posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou
odpoveďou.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).