Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trebišov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Diana Bičová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917211311
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Bičová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7917211311.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrebišovsudkyňouJUDr.DianouBičovouvprávnejvecižalobcov:1/C.Y.,nar.XX.X.XXXX,

bytom C. XX/XX, C., 2/ C. Y., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX/XX, C., proti žalovanému: G. Q. D., s.r.o., W.:
XX XXX XXX, so sídlom G. XX, J., v konaní o určenie, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov
a určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a Dohody o poskytovaní služieb, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej medzi žalobcom v 1. rade ako dlžníkom a žalobcom v 2. rade ako
spoludlžníkom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.

II. Súd u r č u j e, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná.

III. Súd u r č u j e, že Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná.

IV. Žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX domáhajú vo veci samej určenia,
že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX
uzatvorenej medzi žalobcom v 1. rade ako dlžníkom, žalobcom v 2. rade ako spoludlžníkom a žalovaným

je bezúročný a bez poplatkov, určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX je neplatná a určenia, že Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX jeneplatná.Zároveňžiadajú,abysúdurčil,žežiadnyzúčastníkovnemánároknanáhradu
trov konania.

2. Žalobu odôvodnili tým, že medzi žalobcom v 1. rade ako dlžníkom, žalobcom v 2. rade ako
spoludlžníkom a žalovaným došlo dňa XX.XX.XXXX k uzatvoreniu Zmluvy o revolvingovom úvere č.

XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou je aj žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru. Predmetná zmluva je
zmluvou spotrebiteľskou a žalobcovia sú toho názoru, že neobsahuje všetky náležitosti požadované
zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorého dôvodu sa domáhajú určenia, že poskytnutý úver
je bezúročný a bez poplatkov.
Žalobca v 2. rade sa žalobou ďalej domáha určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej
spolu so Zmluvou dňa XX.XX.XXXX. Dôvodom takéhoto určenia je skutočnosť, že sa na jej základe

vykonávajú zrážky zo mzdy žalobcu 2/, a to napriek tomu, že predmetná dohoda je pre rozpor so
zákonom neplatná, nakoľko zabezpečuje neexistujúcu pohľadávku.
Zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol žalobcom poskytnutý úver vo výške X.XXX,- €,
ktorí mali splatiť v XX - och mesačných splátkach po XX,XX €. Mesačná splátka sa skladala zo splátkyúveru vo výške XX,XX € a poplatku v zmysle Dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX v sume XX,XX €. Poplatok za poskytnutie úveru (splatný v deň poskytnutia úveru) bol vo
výške XXX,- €. V bode 6. Zmluvy je uvedené, že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je vo výške

X XXX,XX €. Uvedený údaj je však nesprávny, nakoľko pri súčine počtu a výšky mesačnej splátky je
zrejmé, že celková suma, ktorú musí dlžník zaplatiť dosahuje vrátane poplatku za poskytnutie úveru
X XXX,XX €. Žalovaný do celkovej sumy, ktorú bude musieť dlžník zaplatiť, nezahrnul poplatok podľa
Dohody, napriek tomu, že Dohoda má povahu akcesorickej zmluvy k Zmluve a priamo s ňou súvisí,
nakoľko bez existencie Zmluvy nemá Dohoda žiadny právny ani faktický význam. Jej predmetom je totiž

poskytovanie dohodnutých služieb k uzavretej Zmluve o revolvingovom úvere s číslom rovnakým ako
je číslo Dohody. Žalobcom nie je zrejmé, z akého dôvodu nezahrnul veriteľ do celkovej sumy, ktorú
bude musieť dlžník zaplatiť, aj poplatok v zmysle Dohody, napriek tomu, že tento poplatok je nákladom
žalobcov, ktorý budú musieť v súvislosti so Zmluvou uhradiť.

3. Žalobcovia uvádzajú, že v zmluve nie je správne uvedená výška RPMN, ktorá pri prepočte dosahuje

výšku XX,XX % (a nie XX,X% ako uvádza žalovaný) a ktorej výška je v hrubom rozpore so zákonom
ako aj s dobrými mravmi. Žalobcovia majú za to, že uvedenie nesprávnej celkovej sumy, ktorú mali
žalovanému zaplatiť a nesprávny údaj RPMN, obe v neprospech spotrebiteľa, má rovnaké dôsledky,
ako keby tento údaj v Zmluve absentoval.
V zmluve ďalej absentuje uvedenie druhu úveru, doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s
rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, adresa veriteľa, na ktorej
môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, názov a adresa príslušného kontrolného orgánu,
t. j. obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorýchzákonov.Absenciauvedenýchobligatórnychnáležitostímamaťzanásledokto,žeposkytnutý
úver sa v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

4. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že výzvou zo dňa XX.X.XXXX si inkasná spoločnosť S., s.r.o., v mene
žalovaného uplatnila voči žalobcovi v 2. rade výkon zrážok zo mzdy titulom údajného dlhu žalobcov
zo Zmluvy. Zrážky sa mali vykonávať za účelom uhradenia sumy X.XXX,XX €. Žalobca v 2. rade
považuje výkon zrážok zo mzdy za úkon v rozpore so zákonom, nakoľko Dohodou o zrážkach zo mzdy

č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola zabezpečená aj tá časť pohľadávky (úroky, poplatky podľa
Dohody o poskytnutí služieb), na ktorých úhradu nemá žalovaný nárok. Výkon zrážok zo mzdy na
podkladeneplatnéhotituluzaúčelomúhradyneexistujúcejpohľadávkynemôžepožívaťprávnuochranu.
Dohoda o zrážkach zo mzdy má povahu predtlačeného formuláru, do ktorého sa dopíšu len osobné
údaje dlžníka, číslo Zmluvy, výška úveru a výška splátky s tým, že dlžník ju podpisuje v deň podpisu

Žiadosti o poskytnutie úveru, t.j. v čase, keď ešte nevie, či mu veriteľ požadovaný úver poskytne. Žalobca
v 2. rade tiež poukazuje na skutočnosť, že zatiaľ čo jeho osobné údaje a číslo Zmluvy sú vyplnené
počítačom, výška úveru a výška splátky sú do Dohody o zrážkach dopísané neskôr perom, a teda je
zrejmé, že Dohoda o zrážkach zo mzdy , ktorú dlžník podpísal dňa X.XX.XXXX, nie je totožná s tou,
ktorú podpísal veriteľ dňa XX.XX.XXXX. Napriek tomu, že je v Dohode o zrážkach zo mzdy uvedené, že

jej uzatvorenie nie je podmienkou poskytnutia úveru, toto vopred naformulované ustanovenie považuje
žalobca 11 za účelové, nakoľko bez podpisu Dohody o zrážkach zo mzdy by žalovaný nemal splatenie
úveru žiadnym spôsobom zabezpečené, a úver by žalobcom neposkytol. Vzhľadom na vyššie uvedené
žalobcovia s poukazom na ust. § 298 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok navrhujú, aby
súd vyslovil že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je ako neprijateľná

zmluvná podmienka neplatná

5. Žalobcovia považujú za neplatnú aj Dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, a to z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná. Ide o formulár, do ktorého sa doplnia len
osobnéúdajedlžníkaavrovnakomznenísapredkladávšetkýmklientomžalovaného.Zaslužby,ktorésú

v súvislosti s poskytovaním úverov bežné, si žalovaný účtuje odplatu vo výške X,XX % z požičanej istiny
(zníženej o poplatok za poskytnutie úveru) mesačne, a výška tejto odplaty predstavuje takmer polovicu
mesačnej splátky. Za celú dobu trvania Zmluvy zaplatia žalobcovia žalovanému odplatu za služby, ktoré
reálne ani nevyužívajú sumu X XXX,XX Eur. Výšku mesačnej platby sa žalobcovia ani nemali možnosťz Dohody dozvedieť, nakoľko je vyjadrená len percentom zo schváleného úveru, ktorú výšku žalobcovia
v čase uzatvorenia Dohody nemohli poznať, nakoľko ešte nedošlo k jeho schváleniu. Takúto Dohodu
preto nemožno považovať za uzatvorenú v súlade so zákonom, odplata je v rozpore so zákonom aj s

dobrými mravmi a je nevyhnutné, aby súd po jej posúdení rozhodol o jej neplatnosti.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa XX.X.XXXX (č.l. 37 spisu ) uviedol, že žalobcovia sa
podanou žalobou domáhajú okrem iného aj určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a dohody
o poskytovaní služieb - teda právnych úkonov. Právne úkony sú v zmysle právnej teórie, ako aj

rozhodovacej praxe súdov, právnymi skutočnosťami. Určovacia žaloba je v zmysle ustanovení Civilného
sporového poriadku ohľadne právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis
(t. j. osobitný zákon musí určiť, že takéto konanie je dovolené, napríklad konanie o neplatnosť výpovede
z pracovného pomeru, konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby, kde príslušné predpisy výslovne takýto
typ určovacej žaloby predpokladajú).
Žalobcovia v obsahu podanej žaloby uvádzajú, že údaj o celkovej čiastke, ktorú je dlžník povinný

zaplatiť, ako aj RPMN úverov, je v skutočnosti vyšší, nakoľko žalovaný do celkovej sumy nezahrnul
poplatok podľa Dohody o poskytovaní služieb. Dohoda o poskytovaní služieb bola dobrovoľná a nebola
podmienkou pre získanie úveru, tak sa ani odplata za poskytnutie balíka služieb nemohla zahrnúť
do výpočtu RPMN pre úver, nakoľko v zmysle § 2 písmeno g) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení
účinnom v čase uzatvorenia príslušných je uvedené: Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so

spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za

ponúkaných podmienok.
Podľa ust. § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru podľa § 19.
Z ustanovenia písmena g) vyplýva, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítajú náklady, ktoré

vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Aj poskytované služby v zmysle
Dohody o ich poskytovaní sú voliteľná. Ak by teda žalobca dohodu vôbec nepodpísal, táto by nikdy
nevznikla. Pokiaľ by odplata za poskytované služby bola zahrnutá do celkových nákladov, potom by taký
postup bol v rozpore so zákonom. V zmysle uvedeného považuje za nedôvodné tvrdenie o tom, že v
zmluve je uvedený nesprávny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť a nesprávny údaj o

výške RPMN úveru v predmetnej zmluve.
Žalovaný ďalej popiera obsah tvrdení žalobcov o tom, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje
náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
V prvom rade žalovaný poukazuje na to, že otázka eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva v
súvislosti so zákonom č. 129/2010 Z. z. bola donedávna posudzovaná rôzne a dospela až do stavu,

kedy časť súdnej praxe negovala závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-XX/XX. Túto prax
jednoznačne stopol Najvyšší súd SR, ktorý v uznesení, č. k. XCdo XXX/XXXX, vyslovil:
„To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii
vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a
zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora C-XXX/XX, bod XXX).“

Uvedené žalovaný uvádza z dôvodu, že ide o princíp/spôsob, ktorý je potrebné rešpektovať pri výklade
vnútroštátneho zákona.
Súdny dvor EÚ vo veci C-XX/XX vo výroku 4 vyslovil podstatnú vec: „Článok 23 smernice 2008/48 sa
má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave
stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2

tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o
okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
Ide o pravidlo výkladu, ktoré treba rešpektovať a skúmať, či tá ktorá náležitosť (aj keby v zmluve nebola
uvedená, čo pre prípad zmluvného vzťahu sporových strán popiera nižšie) ešte neznamená, že úver je
bezúročný. Bezúročný môže byť len vtedy, ak ide o náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne

spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa. Rozsah záväzku spotrebiteľa definujú iné ukazovatele: celková
čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, RPMN a výška úveru.
Na základe uvedeného žalovaný uvádza, že tvrdenia žalobcu o bezúročnosti úveru sú nesprávne a v
rozpore so zákonom.Čo sa týka termínu konečnej splatnosti úveru, zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi
sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/
zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy

tvoria zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku 13 sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj
prílohy tvoriace súčasť zmluvy o RÚ (článok 7., ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní).
Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva Deň splatnosti poslednej splátky úveru,
resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru.
Z ustanovenia článku 9., ods. 9.1 zmluvných dojednaní vyplýva Zmluva o RÚ je uzavretá na dobu

neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených touto Zmluvou o RÚ. Deň splatnosti
poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená
požiadavky vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia.
Termín konečnej splatnosti vyplýva z Oznámenia o schválení úveru, zaslanom dlžníkovi. Predmetné
oznámenie zároveň obsahuje aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky. Zákonný pojem „termín konečnej
splatnosti“ nie je pritom požiadavkou na uvedenie presného dátumu, pretože v takom prípade by

zákonodarca použil spojenie „dátum“ (tak ako napríklad uvádza pri náležitosti týkajúcej sa spotrebiteľa -
„dátum narodenia“, alebo v § 10 ods. 2 písm. b), „dátumy čerpania“, ods. 2 písmeno c) „údaj o zostatku
z predchádzajúceho výpisu a jeho dátume“ či ods. 2 písm. d) uvedeného ustanovenia „dátume a výške
splátok“). Zo zákona je zrejmé, že pojem „termín“ a pojem „dátum“ nie sú používané ako synonymá v
zákone, ale sa pre odlišné situácie, v ktorých sa má uviesť dátum a kedy termín.

Podporne je možné poukázať aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-XX/XX, kedy samotný
súdnydvoruvádza,žeohľadnesplatnostisplátokniejepotrebné,abyzmluvauvádzalasplatnosťsplátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (výrok II rozsudku v spomenutej veci). Logickým
dôsledkom a prepojením tohto záveru s náležitosťou „termín konečnej splatnosti“ je to, že postačuje

také uvedenie údajov, ktoré termín konečnej splatnosti umožňuje identifikovať na základe v zmluve
uvedených údajov.
Zmluva o revolvingovom úvere XXXXXXXXXX obsahuje určenie „termínu konečnej splatnosti“ viacerými
spôsobmi, a to
- určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok,

- spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti
poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti.

7.Ďalejžalovanýuviedol,žeustanovenie§9ods.2písm.k)zákonač.129/2010Z.z.vyžadujeuvádzanie
spôsobu započítania splátky na úver, istinu a úroky len v prípade, ak sa splátky priraďujú k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
O takýto typ úveru a prípad v zmluvnom vzťahu medzi sporovými stranami nejde. Pokiaľ ide o členenie
jednotlivých splátok, výklad podávaný žalobcom neobstojí a je založený na formalistickom prístupe pri
výklade právnej normy.
Uvádzanienáležitostipodľa§9ods.2písm.k)zákonač.129/2010Z.z.platíprevšetkyúverybezohľadu

na to, či je splácanie anuitné (t.j. pomer časti určenej na istinu a časti na úroky sa v každej splátke mení,
výška splátky ako celku zostáva zachovaná po celú dobu splácania) alebo lineárne (pomer časti určenej
na istinu a časti na úroky sa v každej splátke nemení, výška splátky ako celku zostáva zachovaná po
celú dobu splácania). Je však sotva predstaviteľné ako užitočné a v záujme spotrebiteľa by bolo, aby
sa v zmluve pri úvere s tzv. anuitnou splátkou uvádzalo x počet splátok s rozdelením na časť istina a

úrok, ak toto rozdelenie bude pre každú splátku iné. Čiže prakticky pri úvere s maximálne povolenou
dobou splácania X rokov (XX splátok) by išlo o XXX číselných údajov, ktorých výpovedná hodnota pre
spotrebiteľa by bola nulová. Alebo pri úvere, pri ktorom spotrebiteľ spláca v splátkach len úrok a istinu
uhrádzanapríkladkukonkrétnemudátumu.Takýtoúverpredpokladávýslovne§9ods.2písm.n)zákona
č. 129/2010 Z. z. Je pomerne obtiažne zistiť, aký význam by malo uvádzanie rozpisu splátky pri takomto

type úveru, ak je zo zmluvy jasné, že splátkou sa spláca len úrok (istina sa neamortizuje) a aká je výška
splátky. Napriek tomu by pri jazykovom výklade právnej normy muselo byť uvádzané, že istina v splátke
je X,- Eur. Poukazujeme týmto na nesprávnosť jazykového výkladu, ktorý bol v napádanom rozsudku
uvádzaný ako jediný.

8. V súvislosti s námietkou, že v zmluve absentuje uvedenie druhu spotrebiteľského úveru, žalovaný
poukazuje na to, že tento údaj vyplýva zo samotného označenia zmluvy ako revolvingovej, ktoré je
uvedené v samotnom zmluvnom formulári: „Žiadosť o revolvingový úveru / Zmluva o revolvingovom
úvere“.Rovnako aj z predzmluvného formulára označeného ako: „Štandardné európske informácie o
spotrebiteľskom úvere“, ktorý bol žalobcovi predložený pred uzatvorením zmluvy, je uvedená informácia
o druhu spotrebiteľského úveru, že má ísť v danom prípade o bezúčelový revolvingový spotrebiteľský

úver, resp. revolvingový úver na účel uvedený dlžníkom v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Z ustanovení Zmluvy o revolvingovom úvere je nepochybné, že sa jedná o revolvingový úver, t. j. úver,
ktorý je možné po splnení presne definovaných podmienok opätovne čerpať. Predmetný formulár bol
predložený žalobcovi pred uzatvorením zmluvy a obsahuje jeho podpis.

9. Žalovaný popiera tvrdenie žalobcov o tom, že zmluva neobsahuje uvedenie adresy, na ktorej môže
spotrebiteľuplatniťreklamáciualebosťažnosťaadresypríslušnéhokontrolnéhoorgánu.Adresaveriteľa
pre uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti je upravená v č. 12. - Oznamovanie a doručovanie, ods. 12.1
Zmluvných dojednaní. Názov a adresa príslušného kontrolného orgánu je uvedená v článku 16. ods.
16.4. Zmluvných dojednaní. Zmluvné dojednania nepredstavujú samostatný dokument oddelený od
zmluvy o revolvingovom úvere, ale jej technickú súčasť. Formulár označený ako „Žiadosť o poskytnutie

revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere“ (tiež v texte aj ako: „Zmluva/Žiadosť“) a Zmluvné
dojednania sa nachádzajú na jednom liste papiera, pričom Žiadosť/Zmluva o revolvingovom úvere tvorí
líce listiny a Zmluvné dojednania tvoria rub zmluvy. Z textu zmluvy, konkrétne z bodu 13. zmluvy o
RÚ vyplýva, že zmluvné dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (čo do právnej povahy),
ale sú súčasťou zmluvy aj z hľadiska technického vyhotovenia danej zmluvy. Podľa bodu 13. zmluvy o

RÚ: „Riadnym vyplnením a následným podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami
uzatvoril Veriteľ s Dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné
dojednania (na zadnej strane tejto Žiadosti/Zmluvy).“
V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka je zachovaná požiadavka na písomnú formu právneho
úkonu, ak je listina obsahujúca právny úkon podpísaná konajúcou osobou. Pojem „listina“ je v právnom

zmysle chápaný ako nosič určitého obsahu (v tomto prípade právneho úkonu, teda prejavu vôle
smerujúcej k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré s týmto prejavom vôle právne predpisy
spájajú). Listina o právnom úkone môže pozostávať aj z niekoľkých strán.
Z hľadiska ustanovenia § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomná forma právneho úkonu
zachovaná vtedy, ak je listina o tomto právnom úkone aj podpísaná. Zákon nevyžaduje, aby jednotlivé

strany tvoriace listinu o právnom úkone boli samostatne podpisované. Aj v súdnej praxi sa ustálil názor,
že ak je listina o právnom úkone tvorená viacerými listami (hárkami), potom na to aby tvorili jednu listinu,
musia byť tieto spojené tak, aby tvorili technickú jednotu (porov. stanovisko NS SR sp. zn. Cpj. 33/01).
A len listina ako celok má byť podpísaná.
Rovnaký záver prijíma aj právna prax napr.: „Podpis alebo parafovanie jednotlivých strán je pritom

žiaduce, ale nie nevyhnutné“ (Neue Juristische Wochenschrift 1999, 1105) alebo „Celistvosť listiny
je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je spoznateľná z obsahu právneho úkonu a ak
spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná. Pevné spojenie listín napr. zošitím alebo zviazaním nie je
v takom prípade potrebné. Na celistvosť listiny možno usudzovať z priebežného číslovania strán alebo z
číslovania ustanovení zmluvy, vzájomných odvolávok, obsahovej súvislosti textu, jednotnej formy písma

alebo z iného označenia, ak je tým vylúčená ďalšia manipulácia s textom.“

10.Žalobcoviadôvodnosťuplatnenéhonárokunaurčenieneplatnostidohodyozrážkachzomzdyokrem
iného zakladajú na tom predpoklade, že výkon zrážok zo mzdy na jej podklad sa vykonáva za účelom
úhradyneexistujúcejpohľadávky,čonemôžepožívaťprávnuochranu.Uvedenétvrdenieniejenamieste,

nakoľko je vylúčený záver o bezúročnosti/bezpoplatkovosti úveru a žalobca ku dnešnému dňu nevrátil
ani len istinu vyplatených peňažných prostriedkov poskytnutého úveru, čo preukazuje predloženým
prehľadom splácania.

11. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej uplatnenie

sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Žalovaný uvádza, že
prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t. j. k úhrade
splátok úveru. Podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe
dlžníkovho súhlasu (vyjadreného v Dohode o zrážkach zo mzdy) jeho splatný dlh pomocou zrážok zo
mzdy, a tieto poukazuje na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka. Tento inštitút patrí k

tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje Občiansky zákonník, a slúži najmä k
úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov. Jedná sa o rovnocenný spôsob splácania dlhu, akými
sú napr. uhrádzanie splátok vkladom v banke, platenie prostredníctvom pošty, trvalým príkazom a pod.
Veriteľovi vzniká právo použiť tento inštitút, len čo sa pohľadávka stala splatnou. Na jeho použitie saneviaže schválenie rozhodnutím súdu, ani žiadna súdna kontrola, ale existencia právnej skutočnosti,
napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok.
Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný,

ako sa napr. stalo pri zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti (platí tzv. teória racionálneho
zákonodarstva).
Žalovaný rovnako popiera tvrdenia žalobcov o rozpore tohto zabezpečovacieho prostriedku s právom
Európskej únie. Žiadne ustanovenie únijného práva neupravuje výkon zrážok, regulácia tohto inštitútu
ponecháva výlučne na vôli vnútroštátneho zákonodarcu. Žalovaný poukazuje na to, že dňa XX.XX.XXXX

bola opätovne schválená (po vrátení prezidentom SR) novela zákona č. 129/2010 Z. z., ktorá nadobudla
účinnosť dňa 23.12.2015, kde podľa jej článku VI. bod 8: „Získanie spotrebiteľského úveru nemožno
podmieniťuzavretímvzájomnejzávislejzmluvy,svýnimkoupoistnejzmluvyalebozmluvyozabezpečení
záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných príjmov alebo záložným právom dojednaných
za podmienok ustanovených zákonom, ak je to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti
jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti

zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú dotknuté.“ Uvedený zákon bol vyhlásený v Zbierke
zákonov pod č. 438/2015.
V predmetnej novele boli plne zohľadnené a prebrané viaceré právne záväzné akty Európskej únie,
rovnako aj predmetná Smernica Rady XX/XX/EHS z 5. apríla XXXX. Podľa doložky zlučiteľnosti bol
zároveň konštatovaný aj súlad právnej úpravy s únijným právom.

Smernica 93/13/EHS nezavádza plnú harmonizáciu právnych poriadkov členských štátov, ale poskytuje
štátom priestor na vlastnú úpravu. Táto smernica 93/13/EHS nezavádza plnú harmonizáciu právnych
poriadkov členských štátov, ale poskytuje štátom priestor na vlastnú úpravu.
Žiadne ustanovenie únijného práva neupravuje prípustnosť alebo zákaz zrážok zo mzdy na základe
dohody uzavretej medzi dodávateľom a dlžníkom. Neexistuje ustanovenie, ktoré by túto otázku riešilo.

V dôsledku toho je potom vecou vnútroštátneho zákonodarcu, aby si sám stanovil podmienky, za akých
je použitie tohto hmotnoprávneho inštitútu možné alebo nie. To vyplýva aj zo smernice. Ak teda Národná
radaSlovenskejrepublikyakojedinýzákonodarnýorgánurčila,žedohodaozrážkachzomzdyjenaďalej
zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky, potom je každý takýmto rozhodnutím zákonodarcu
viazaný.

12. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola predložená vo forme samostatného dokumentu s osobitným
označením,ktorýbolnavyšežalobcomajosobitnepodpisovaný.Prizachovanípriemernejobozretnostia
vnímavosti spotrebiteľa je vylúčené, aby si žalobca neuvedomil, že ide o samostatný zmluvný dokument
- ktorý ani nemal povinný charakter, čo bolo osobitne zvýraznené (TEXT DOHODY SI PRED JEJ

UZAVRETÍM POZORNE PREČÍTAJTE).
Žalovanýpopieratvrdeniežalobcovotom,ženapriektomu,žejevdohodeozrážkachzomzdyuvedené,
že jej uzatvorenie nie je podmienkou pre poskytnutie úveru, toto vopred naformulované ustanovenie má
byť účelové. V dohode o zrážkach zo mzdy (vo všetkých štyroch prípadoch) sa uvádza, že žalobca ako
záujemca o úver sa poučuje (bod I., bod II.) o tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinný uzavrieť,

že nejde o podmienku pre poskytnutie úveru alebo samotné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Zároveň bol poučený aj o tom, čo je dôsledkom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy (bod III.).
V dohode o zrážkach zo mzdy sa teda výslovne uvádza :
- Dlžník si je vedomý, že uzavretie tejto Dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere alebo poskytnutia úveru. Spoločnosť vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody

nevyžaduje ako podmienku pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo poskytnutia úveru. (bod
I)
- Dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto Dohody tým, že ju nepodpíše. Dlžník podpisom na tejto
Dohode potvrdzuje záujem uzavrieť Dohodu ako prostriedok zabezpečenia a splnenia svojich záväzkov
voči Veriteľovi tým, že z jeho mzdy (iného príjmu) budú vykonávané zrážky zo mzdy v dohodnutej výške

a tieto priamo poukazované Spoločnosti. (bod II)
- Poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy: Dôsledkom uzavretia tejto Dohody
je možnosť Spoločnosti predložiť túto dohodu zamestnávateľovi (platiteľovi iného príjmu) Dlžníka na
vykonávanie zrážok z jeho mzdy (alebo iného príjmu) vo výške uvedenej v čl. VI. tejto dohody.
Zamestnávateľ (platiteľ iného príjmu) Dlžníka je povinný Dohodu rešpektovať a vykonávať zrážky zo

mzdy. Súhlas s predložením tejto Dohody zamestnávateľovi a s vykonávaním zrážok zo mzdy (iného
príjmu) Dlžník vyjadruje podpisom Dohody. Ďalší súhlas sa nevyžaduje. Uzavretím Dohody vzniká
Dlžníkovi povinnosť rešpektovať vykonávanie zrážok zo mzdy (iného príjmu) v dohodnutej výške, a to
až do úplného splatenia pohľadávok Spoločnosti, prípadne aj iných nárokov, ktoré voči nemu vzniknú.Zrážky zo mzdy (iného príjmu) sa vykonávajú bez toho, aby bolo na ich vykonávanie potrebné súdne
rozhodnutiealeborozhodnutieosvedčujúcepohľadávkySpoločnosti.Vykonávanímzrážokzomzdyaich
poukazovaním Spoločnosti dochádza k postupnému splácaniu Pohľadávok Spoločnosti. Dlžník nemá

oprávnenie túto Dohodu pred splatením Pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo ju iným spôsobom
jednostranne ukončiť. (bod III)

13. Žalobca v 2. rade ako prvý podpísal znenie dohody o zrážkach zo mzdy a takto podpísaný
návrh predložil žalovanému. Z podaného návrhu nie je zrejmým žiadny dôvod, pre ktorý žalobca

tvrdí skutočnosti odporujúce ním predloženej dohode o zrážkach zo mzdy. Žalobca v podanej
žalobe neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorou by sa oprávnene zbavil čo len elementárnej
zodpovednosti za vlastné konanie.
Z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva poučenie o dobrovoľnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy,
akou formou môže žalobca odmietnuť uzavretie a čo je dôsledkom uzavretia dohody. Uvedené sa
nachádza hneď v úvodných ustanoveniach, a zároveň mu predchádza text „Text dohody si pred jej

podpísaním pozorne prečítajte.“ Rovnako aj poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo
mzdy je v texte zvýraznené práve preto, aby priemerne opatrná osoba si pri prvom pozretí textu dohody o
zrážkach zo mzdy všimla uvedené skutočnosti. Hoci zákon vyžaduje uviesť dohodu o zrážkach zo mzdy
len na samostatnom liste, s uvedením poučenia a s tým, že jej uzavretie nie je povinnosťou, žalovaný sa
aj uvedením v texte snažil graficky zvýrazniť upozornenie nielen na dôležitosť prečítania textu, ale aj na

obsah poučenia o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň hneď v prvom a druhom
bode dohody o zrážkach zo mzdy sa opakuje informácia o tom, že uzavretie dohody o zrážkach zo
mzdy nie je povinné a ako môže dlžník „odmietnuť“ jej uzavretie. S prihliadnutím na tvrdenia uvádzaného
žalobcom nie je pritom možné zistiť, že by žalobca poprel možnosť prečítania si dohody o zrážkach zo
mzdy či samotné prečítanie, možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy či akékoľvek

námietky nasledujúce po jej uzavretí. Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky podmienky,
ktoré určil zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

14. Žalovaný popiera žalobcami uvádzané dôvody neplatnosti Dohody o poskytovaní služieb, teda
tvrdenieotom,ženebolaindividuálnedojednanáaovýškeodplatyzajejposkytnutieajejpercentuálnom

vymedzení. Ako základnú skutočnosť uviedol, že Dohoda o poskytovaní služieb bola uzavretá na
základe slobodne a vážne prejavenej vôle ju uzavrieť. Dohoda o poskytovaní služieb je vyhotovená na
samostatnej listine, a je uzatváraná samostatne od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je preukázané, že
bola žalobcom v 1. rade podpísaná.
Z Dohody o poskytovaní služieb ďalej vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou pre získanie úveru z

príslušnej úverovej zmluvy. Ani táto skutočnosť nie je, s prihliadnutím na obsah žaloby, sporná.
Podľa článku I. bod 2 Dohody: „Dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter
podmienky alebo predpokladu pre uzatvorenie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi Poskytovateľom
a Zákazníkom, napríklad pre získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru za ponúkaných
podmienok.“

Žalobca doposiaľ nikdy netvrdil, že by o dané služby nemal záujem, že nechce platiť odplatu
za možnosť ich poskytnutia a pod. Samotné poskytovanie služieb pritom vo viacerých prípadoch
predpokladá iniciatívne konanie dlžníka (napr. odklad splátok), u iných je zase logické, že ich dodávateľ
poskytuje automaticky (napr. informácia o prijatí platby). Samotné znenie dohody pritom pri údajoch o
jednotlivých službách obsahuje aj informáciu o tom, ktoré služby sú poskytované automaticky a ktoré,

naopak, na základe podnetu druhej zmluvnej strany. Žalobcu nič neoprávňuje spochybňovať vlastný a
slobodný prejav vôle, vykonaný v čase uzavretia právneho úkonu. Dohoda jednoznačne vymedzuje,
čo je protiplnením za jej uzatvorenie. Pokiaľ ide o výšku odplaty, žalovaný považuje za nevyhnutné
predovšetkým uviesť, že tvrdenia žalobcu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia predmetného
zmluvného dojednania. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom

ku dňu uzavretia zmluvy Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

V tomto prípade ide o ustanovenie o cene plnenia, ktoré je individuálne dojednané, čiže z hľadiska
citovaného zákonného ustanovenia úvaha o neprijateľnosti dojednania o tejto odplate je vylúčená. Ani
cena plnenia, a to aj v zmysle výslovného znenia smernice Rady 93/13/EHS v článku 4 odstavec 2, a
ani dojednanie o nej nie sú neprijateľnou podmienkou.Zo žiadneho právneho predpisu účinného v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere pritom
nevyplýva, že odplata musí byť vyjadrená pevnou sumou. Zmluvná voľnosť umožňuje stranám uzavrieť
zmluvu s určitým obsahom, dohodnúť sa na mechanizme uzatvorenia zmluvy, určiť, čo bude jej obsahom

a pod. Uzatvorenie Dohody o poskytovaní služieb bolo v prípade žalobcu v 1. rade dobrovoľné, vedel o
jej význame, právach a povinnostiach z nej vyplývajúcich a za daných podmienok zmluvu akceptoval.
Podpornou skutočnosťou k našim vyjadreniam je aj to, že žalobca vstúpil do úverového vzťahu so
žalovaným nielen v otázke predmetnej zmluvy, ale v ďalších 3 prípadoch, čo nepochybne odráža jeho
spokojnosťsuzavretýmizmluvamiajednoznačnúvôľubyťzaobdobnýchpodmienokviazanýopakovane

a vedome.
Skutočnosť, že výška odplaty za Dohodu bola vymedzená percentuálne ešte neznamená, že by
žalobcovia nemali možnosť sa dozvedieť o výške mesačnej platby za poskytované služby. V tomto
prípade je výška odplaty jasne určená (uvažovanie o percentách je všeobecné a bežné v živote, kedy
ide o učivo 7. ročníka základnej školy; v percentách sú bežne udávané zľavy tovaru v obchode, výška
inflácie, rast HDP, zvýšenie miezd a pod.). Samotná odplata sa určuje ako percento z konkrétnej sumy.

Táto suma je daná rozdielom sumy úveru a poplatku. Určenie „nominálnej“ hodnoty odplaty je teda
použitím dvoch matematických operácií na základe údajov, ktoré spotrebiteľ má k dispozícii. Samotná
odplata je určená percentom na mesačnej báze - čiže tak, aby spotrebiteľ vedel koľko mu vychádza
platiť v príslušnom mesiaci. Výška odplaty je teda ľahko určiteľná. Z obsahu uzatvorenej zmluvy pritom
navyše vyplýva, že: „V prípade uzavretia Dohody o poskytovaní služieb Veriteľ bude informovať aj o

celkovej sume zahrňujúcej mesačnú splátku a mesačnú platbu podľa Dohody o poskytovaní služieb.“

15. Súd pojednával dňa X.X.XXXX v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti strán sporu.

16. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa s obsahom spisu a prednesom právneho

zástupcu žalovaného, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

17. Žalobcovia dňa X.XX.XXXX písomne pod č. XXXXXXXXXX požiadali žalovaného o poskytnutie
úveru X.XXX,- eur, splatného v XX mesačných splátkach po XX,XX eur. Celková suma, ktorú mali
žalobcovia zaplatiť bola X XXX,XX eur. Poplatok za poskytnutie úveru bol XXX,- eur. V žiadosti bol údaj o

RPMN XX,XX %, úrok XX,XX % p.a., priemerná RPMN XX,XX % a informatívny údaj predpokladanej
mesačnej splátke spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb (ak bude uzavretá) vo výške
XX,XX eur. Žalovaný dňa XX.XX.XXXX písomne požadovaný úver schválil a žalobcom ho poskytol.

18. Žalobca v 2. rade a žalovaný uzatvorili dňa XX.XX.XXXX k zmluve o úvere Dohodu o zrážkach

zo mzdy, a to žalobca v 2. rade ako dlžník, žalovaný ako veriteľ a dohoda je označená rovnakým
číslom ako zmluvy o úvere, teda č. XXXXXXXXXX. Dohoda je na hlavičkovom papieri žalovaného
a v dohode sa uvádza, že jej uzavretie je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru. Dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody
tým, že ju nepodpíše. Dlžník podpisom na dohode potvrdzuje záujem uzavrieť dohodu ako prostriedok

zabezpečenia a splnenia svojich záväzkov voči veriteľovi tým, že z jeho mzdy budú vykonávané zrážky
zo mzdy v dohodnutej výške a tieto priamo poukazované žalovanému. Dôsledkom uzavretia dohody
je možnosť žalovaného predložiť dohodu zamestnávateľovi dlžníka navykonávanie zrážok z príjmu
vo výške uvedenej v článku V. tejto dohody. Zamestnávateľ dlžníka je povinný dohodu rešpektovať a
vykonávať zrážky. Zrážky zo mzdy sa vykonávajú bez toho, aby bolo na ich vykonávanie potrebné súdne

rozhodnutie. V článku IV. dohôd sa uvádza, že žalovaný bude mať(má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá
vznikne tým, že žalovaný poskytne dlžníkovi na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške
X.XXX,-. Výška zrážky bola v dohode uvedená vo výške, ktorá zodpovedala informatívnemu údaju
predpokladanej mesačnej splátky spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb podľa konkrétnej
zmluvy, t. j. XX,XX eur mesačne.

Dňa X.X.XXXX predložil žalovaný Dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi žalobcu v 2. rade a
tento na jej základe vykonával mesačné zrážky zo mzdy na splatenie úverov.

19. Žalobca v 1. rade a žalovaný uzatvorili dňa XX.XX.XXXX k zmluve o úvere Dohodu o poskytovaní
služieb. Dohoda upravovala podmienky poskytovania dohodnutých služieb k uzavretej zmluve o

revolvingovom úvere s rovnakým číslom, ako je číslo dohody, kde poskytovateľ je veriteľom a zákazník
dlžníkom. Dohody zakladajú právo zákazníka na využívanie služieb a povinnosť uhradiť odplatu.
Dohodnuté služby sú podľa ich obsahu doplnkové a dobrovoľné a nemajú charakter podmienky
alebo predpokladu pre uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom a zákazníkom,napríklad na získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru za dohodnutých podmienok. Dohody
sú na hlavičkovom papieri žalovaného. V dohodách je dohodnutá mesačná odplata X,XX % zo
sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Na základe dohody mal

poskytovateľ poskytovať zákazníkovi komplexný balíček služieb, a to služby: „informácia o zostávajúcich
záväzkoch“, „odklad splatnosti splátok“, „informácia pred splatnosťou splátky“, „informácia o prijatí
platby“, „vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie“, „zmena zmluvy na podnet klienta“, „prepárovanie
platieb na príslušnú zmluvu“, „druhá upomienka zdarma“ a „podpora call centra a osobné stretnutie s
viazaným finančným agentom“.

20. Žalovaní podľa prehľadu splácania (č.l. 53 spisu) uhradili celkovo sumu XXX,XX eur.

21. Súd v súvislosti s právnym posúdením veci aplikoval ustanovenia právnych predpisov uvedených
nižšie, a to v ich znení ku dňu XX.XX.XXXX, t. j. ku dňu, kedy boli medzi stranami sporu uzavretá
predmetná zmluva a dohody s výnimkou procesných právnych noriem, ktoré sú citované a aplikované

v súčasnom znení.

22. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

23. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ sa môže pred
súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

24. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

27. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je tona
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

28. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

29. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

30. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

31. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

32. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.33. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka príkladmi uvádza neprijateľné podmienky
v spotrebiteľskej zmluve, pričom pod písmenom t) je za neprijateľnú podmienku považované aj
ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v

prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

34. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

35. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

36. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

37. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

38. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu
zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

39. Podľa § 551 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s

ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

40. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o spotrebiteľských
úveroch)spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

41. Podľa § 2 písm. a), písm. b), písm. d), psím. g), psím. h) Zákona o spotrebiteľských úveroch
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, celkovými
nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií,

daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, celkovou čiastkou, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom.

42. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

43. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.44. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane

spotrebiteľa) proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže
na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských

práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy
spotrebiteľov").Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

45. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa neprípustné je zabezpečenie uspokojenia

pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej
listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

46. Z vykonaného dokazovania a na základe citovaných právnych noriem dospel súd k záveru, že

žaloba je dôvodná. Platný CSP v citovanom zákonnom ustanovení výslovne upravuje, že žalobou
možno požadovať aj to, aby sa autoritatívnym výrokom súdu určilo, že určité právo tu je alebo nie je
za podmienky, že je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem bude spravidla daný
v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie žalobcu by bez takého
určenia bolo neisté. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je teda daný vtedy, ak je tu aktuálny

stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho
postavenia, a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Určovacia žaloba nie je spravidla
opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti
daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky
vo vzťahu k posúdeniu, či tu právo je (nie je).

47. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto Zmluvy o úvere, že
predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný pri uzatváraní zmluvy konal v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobcovia predmetnú zmluvu uzatvorili ako fyzické
osoba nepodnikatelia, nakoľko v úverovej zmluve bola označená identifikačnými znakmi typickými pre

fyzické osoby nepodnikateľov, t.j. menom, priezviskom, bydliskom a rodným číslom.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že predmetná Zmluva o úvere je svojou
povahou zmluvou spotrebiteľskou a zároveň spĺňa charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú
sa vzťahuje právna úprava zákona č. 129/2010 Z. z.
Sporným medzi stranami bola skutočnosť, či predmetná zmluva má všetky náležitosti a či v dôsledku

ich prípadnej absencie bol úver bezúročný a bez poplatkov.

48. Vzhľadom na uvedené, súd pristúpil ku kontrole zmluvných podmienok, či obsahujú všetky náležitosti
tak, ako to ustanovuje § 9 ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, a teda či zároveň predmetná zmluva
neobsahuje aj niektorú z neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53 OZ.

49.Vprvomradesúdzistil,žezmluvajeklasickouštandardnou(adhéznou)zmluvou,vopredpripravenou
a naformulovanou žalovaným, obsahujúcou údaje, ktoré v nej doplnil výlučne žalovaný.
Uvedenú zmluvu žalobcovia mali možnosť ako celok svojim podpisom akceptovať alebo odmietnuť.

50. Žalobcovia namietali, že zmluva neobsahuje údaje o druhu úveru, absentuje v nej doba trvania
zmluvy a termín konečnej splatnosti, údaje o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, RPMN je
nesprávne uvedená.

51. Čo sa týka žalobcami namietanej absencie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov, tu súd poukazuje

na rozsudok SDES sp. zn. C-XX/XX (vec Y. Q. D., a.s. proti T. J.) v ktorom sa konštatuje, že v zmysle
smernice XXXX/XX/ES postačuje informácia o výške a frekvencii splátok.
Dňa XX.XX.XXXX pribudol vo veci (ne)možnosti eurokonformného výkladu zákona č. 129/2010 Z.
z. v otázke členenia splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny, splátky úrokov a splátkypoplatkov podstatný právny argument. Národná rada Slovenskej republiky dňa 12.10.2017 prijala
zákon č. 279/2017 Z. z., ktorým s účinnosťou od 01.05.2018 upustila od požiadavky členenia splátok
spotrebiteľského úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Vyššie uvedenú zmenu zákonodarca

odôvodnil skutočnosťou, že bez takejto zmeny by bol zákon (naďalej) v rozpore so Smernicou a tiež
dôvodom, že týmto krokom zákonodarca napráva skutočnosť, že Slovenská republika pri implementácii
Smernice išla, napriek požiadavke tzv. úplnej harmonizácie, nad rámec podmienok stanovených
Smernicou. Samotný zákonodarca tak priamo potvrdil, že zákon je v tejto otázke v rozpore so Smernicou
a že eurokonformný výklad zákona skrze zásadu zákazu výkladu zákona contra legem nie je možný.

52. Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý je v danom
prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej
amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu , úrok a poplatky).
Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy "výška" , alebo "počet"

či "termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je za použitia eurokonformnéno výkladu dospieť k
záveru, že toto ustanovenie len spresňuje , čo splátka úveru zahrňuje.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX)

53. K žalobcami namietanej absencii údaju o dobe trvania zmluvy a o termíne konečnej splatnosti úveru
súd dodáva, že adhézna zmluva o revolvingovom úvere používaná žalovaným obsahuje konkrétne
jeden deň konečnej splatnosti ako aj dobu trvania zmluvy presne tak, ako to vyžaduje aj právna úprava.
V danom prípade v zmluve o revolvingovom úvere je priamo uvedené, že úver sa poskytuje na dobu
XX mesiacov. Podľa oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č.

XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je dátum splatnosti poslednej splátky určený dňom XX.X.XXXX.
Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, zákon nevymedzuje, akým spôsobom
má byť konečná splatnosť spotrebiteľského úveru uvedená. V tejto súvislosti zmluvné dojednanie je
potrebnépovažovaťzadostatočneurčitéazrozumiteľnéprebežnéhospotrebiteľaajvtedy,aksipoužitím
jednoduchej matematiky vie vypočítať deň konečnej splatnosti. Uvedený záver zaujal Krajský súd v T.

v uznesení sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX.

54. K žalobcami namietanej absencii uvedenia druhu úveru súd uvádza, že už samotný názov uvedený
v záhlaví Zmluva o revolvingovom úvere uvádza, že druhom úveru je revolvingový úver.

55. K žalobcami namietanej absencii adresy veriteľa, súd uvádza, že adresa veriteľa je uvedená priamo
v záhlaví predmetnej zmluvy: G. Q. D. s.r.o., G. XX, XXX XX J. XX.

56. K žalobcami namietanej absencii adresy kontrolného orgánu súd uvádza, že táto absencia nemá
za následok vyhlásenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch.

57. Vykonaným dokazovaním a aplikáciou citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že
dohoda o zrážkach zo mzdy a dohoda o poskytovaní služieb sú neplatné. Vzťahy založené vyššie
označenou zmluvou o úvere zo dňa XX.XX.XXXX medzi stranami sporu sú vzťahmi spotrebiteľskými.

Žalobcoviabolioduzavretiazmlúvvpostaveníspotrebiteľaažalovanývpostavenídodávateľa.Zmluvao
úvere je štandardnou formulárovou zmluvou. V rovnaký deň uzatvorili strany sporu aj dohodu o zrážkach
zo mzdy a dohodu o poskytovaní služieb, ktoré sú rovnako formulárové bez možnosti spotrebiteľa
ovplyvniť ich obsah. Opak preukázaný nebol. V zmysle uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy bol
žalobca v 2. rade nútený kedykoľvek počas jej platnosti strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy až do

úplného uspokojenia pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov
uplatnených veriteľom a to aj na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa
zamedziťichvykonávaniuvrozsahuuplatnenomzneprijateľnýchzmluvnýchpodmienokalebovrozsahu
nad rámec zákona, keď sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Výkon zrážok zo mzdy je pritom
súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže

byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje
veriteľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje
z neprijateľných zmluvných podmienok alebo z titulu úrokov alebo poplatkov, ktoré mu však v zmysle §
11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch nepatria, čo spôsobuje hrubý nepomer v právacha povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zákonodarca na vyššie uvedené skutočnosti prihliadol a
zákonom č. 102/2014Z. z. novelizoval zákon o ochrane spotrebiteľa tak, že s účinnosťou od 01.05.2014
bol zavedený zákaz zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej

zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,
okrem prípadov, ak táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny. V dôvodovej správe uviedol,
že „Dohoda o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo
iných príjmov spotrebiteľa vyplácal časť týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu je
táto dohoda predložená. Všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom,

stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho. Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi
postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť
používaný bez prísnejšej úpravy v prospech spotrebiteľa. Je potrebné, aby o uzavretí takejto dohody
(či už ako osobitnej zmluvy alebo ako zmluvného dojednania) spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne
ju odmietnuť. Vyžaduje sa, že predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavať
riadnu odbornú starostlivosť, upozorní spotrebiteľa na toto ustanovenie, príp. poskytne jeho výklad, tak,

aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie.“. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola medzi stranami
sporu síce uzatvorená formou osobitnej listiny, avšak žalobca v 2. rade (spotrebiteľ) nebol poučený o
dôsledkoch jej uzavretia. Dohoda je vopred celá sformulovaná žalovaným bez možnosti spotrebiteľa
ovplyvniť jej obsah a vyhlásenia o poučení, oboznámení a možnosti odmietnutia v dohodách sú iba
vopred pripravenými formuláciami žalovaným, aby tento bol krytý, že dodržal zákon. Ide však len o

formálnu stránku veci a nie aj okolnosť, ktorá by skutočne zodpovedala realite. Z uvedených dôvodov
súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná.

58. Ako bolo uvedené vyššie, tak žalobcovia mali naliehavý právny záujem aj na určení, že je neplatná
aj dohoda o poskytovaní služieb. Na základe tejto dohody mal žalobca v 1. rade platiť žalovanému

mesačné splátky úveru zvýšenú o sumu XX,XX eur, čo pri splatnosti XX mesiacov predstavuje
sumu celkovo X.XXX,XX eur, čo je XX,XX % (!!!) z istiny poskytnutého úveru. Uvedené platby mali
byť platbami za vyššie uvedené služby, ktorých poskytnutie však v žiadnom prípade nesleduje záujmy
spotrebiteľa, a preto je dohoda ako neprijateľná zmluvná podmienka, hoc je samostatnou dohodou,
neplatná. Ide o služby ako je informovanie spotrebiteľa o zostatku záväzku, o blížiacej sa splatnosti

splátky, o prijatí platby, možnej zmene zmluvy, možného odloženia splatnosti splátok, teda služieb, bez
ktorých poskytnutia sa vo väčšine prípadov spotrebiteľ zaobíde a nie sú v jeho záujme. Absurdná a
vôbec nie v záujme spotrebiteľa je služba „druhá upomienka zdarma“, keď podľa tejto služby má byť
spotrebiteľ upozornený na omeškanie. Označenie služby v spojení so slovom zdarma navodzuje ako
by mal spotrebiteľ dostať nejaký benefit, no on pritom dostane výstrahu, aby platil, a že je v omeškaní,

čoho si napokon musí byť aj sám vedomý. Pokiaľ ide o možnosť odloženia splatnosti splátok, tak takúto
dohodu je možné uzatvoriť medzi stranami sporu aj ad hoc v prípade potreby a v tom prípade ju v
rozumnej miere spoplatniť. Dohoda o poskytovaní služieb tak je takmer výlučne v prospech žalovaného,
ktorý za bezvýznamné služby pre spotrebiteľa (ak sa to tak dá vôbec nazvať služby) inkasuje nemalé
prostriedky, ktoré v konečnom dôsledku dosahujú astronomickú sumu blížiacu sa istine úveru. Cieľom

dohody je tak výlučne zisk žalovaného. Dohoda je formulárová a súd neuveril tomu, že žalobca v 1.
rade mal sám záujem ich uzatvoriť a vôbec vedel, čo uzatvára, keď za služby, z ktorých ho viaceré
(sms správy) iba obťažujú, mal zaplatiť takmer 100 % istiny úveru. Dohoda je jednoznačne neplatná
nielen podľa ust. § 53 ods.4 písm. t) v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ale aj preto, že
je zjavne rozpore s dobrými mravmi a akoukoľvek čo len základnou slušnosťou v zmluvných vzťahoch,

keď žalovaný si nechá platiť za niečo, čo nielenže nemá pre spotrebiteľa význam, ale je priam v rozpore
so záujmom spotrebiteľa.

59. K zmluve bola uzatvorená dohoda o poskytovaní služieb, na základe ktorej mali žalobcovia
žalovanému zaplatiť v prípade úveru X.XXX,- eur sumu X.XXX,XX eur, spolu sumu XXXX,XX eur.

Tieto náklady žalobcov však žalovaný nepremietol do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským
úverom a ani do RPMN. Z toho dôvodu je úver bezúročný a bez poplatkov. Celkovými nákladmi
spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov a do celkových nákladov patria aj náklady

na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver
alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Z predložených dôkazov nevyplýva, či by žalobca bez
uzatvorenia dohody o poskytovaní služieb získal úver, alebo ho získali za podmienok dohodnutých vzmluve. Žalovaný uvedené nepreukázal a preukázaním toho nie je tomu zodpovedajúce ustanovenie
v dohode o poskytovaní služieb, ktorá je formulárová. Okrem toho žalobcovia nemohli chcieť sami z
vlastnej vôle bez toho, aby im to bolo nanútené, uzatvoriť dohodu, na základe ktorej zaplatia žalovanému

takmer 100 % istiny úveru za niečo, čo ani nemožno nazvať službou, resp. za službu, ktorá pre ňu nemá
žiaden význam.

60. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie v prejednávanej veci

za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c.
Španielsko z 9.12.1994 séria A, č. 303/B; Georgiadis c. Grécko z 29.5.1997; Higgins c. Francúzsko z
19.2.1998).

61. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných
princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa

jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Q. 14/2018)

62.Žalobcoviabolivtomtokonaníúspešní,keďžepodľaobsahuspisuimvkonanížiadnetrovynevznikli,
rozhodol súd tak, že im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.