Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/215/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716206737
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5716206737.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného zástupcom
SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti
žalovanému: Ing. I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX/XX, XXX XX H.-S., zastúpenému právnym
zástupcom JUDr. Martinom Olosom, advokátom, so sídlom I. I. X, XXX XX U. D., v konaní o
určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k.
18Cb/121/2016-305 zo dňa 30. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/121/2016-305 zo dňa 30. novembra 2017 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. žalobu zamietol. O trovách prvoinštančného
konania rozhodol výrokom II. tak, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o
výške náhrady trov konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku. V odôvodnení svojho rozsudku poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal pôvodne
voči označenému žalovanému v 1/ rade - EVERGREEN TERRACE, s.r.o., so sídlom Jedľová 728,
010 04 Žilina, IČO: 47 205 717 určenia, že Zmluva o prevode vlastníctva bytu a Zmluva o zriadení

vecného bremena zo dňa 26.9.2013, ktorou bola prevedená nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú.
B., Obec B., Okres B., zapísaná na LV č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Martin, katastrálny
odbor, a to byt č. X, M., vchod XX, nachádzajúci sa v bytovom dome A..M.. D. XX so súpisným
číslom XX, postavený na pozemku parc. reg. „C“ č. 313/4, spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 9669/90132 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti
9669/90132 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. B., Obec B., Okres B., zapísaná na LV č.
XXXX, evidovanom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, a to pozemok, zastavené plochy

a nádvoria, parc. reg. „C“ č. 313/4, výmera 598 m2 z Ing. T. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L.
XXXX, XXX XX H. a z pôvodne žalovaného v rade 2/ (od 14.11.2017 len žalovaný) Ing. I. R., nar.
XX.X.XXXX, bytom L. XX, XXX XX H.-S., na pôvodne žalovaného v rade 1/ ako kupujúceho, ktorej
vklad vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom Martin, katastrálny
odbor, v konaní vedenom pod č. V-3983/13, je voči žalobcovi neúčinná; druhým žalobným návrhom
žiadal proti pôvodne žalovanému v 2/ rade určiť, že Zmluva o prevode vlastníctva bytu a Dohoda
o zrušení vecného bremena zo dňa 20.10.2015, ktorou bola prevedená nehnuteľnosť nachádzajúca

sa v k.ú. B., Obec B., Okres B., zapísaná na LV č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Martin,
katastrálny odbor, a to byt č. X, M., vchod XX, nachádzajúci sa v bytovom dome A..M.. D. XX so
súpisným číslom XX, postavený na pozemku s parcelou reg. „C“ č. 313/4, spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 9669/90132 a spoluvlastnícky podielo veľkosti 9669/90132 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. B., Obec B., Okres B., zapísaná na LV
č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, a to pozemok, zastavené plochy
a nádvoria, parc. reg. „C“ č. 313/4, výmera 598 m2 z pôvodne žalovaného v rade 1/ na pôvodne

žalovaného v rade 2/, ktorej vklad vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľností povolený Okresným
úradom Martin, katastrálny odbor, v konaní vedenom pod č. V-4570/15, je voči žalobcovi neúčinná.
Uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 3.8.2012 uzavrel žalobca ako veriteľ s obchodnou spoločnosťou
PB Power Trade, a.s., IČO: 44 063 555 ako dlžníkom Zmluvu o financovaní č. 426 013 0707 v znení
Dodatku č.1 až Dodatku č. 4 (ďalej len ,,zmluva o úvere“). Pohľadávka žalobcu z predmetného úveru

bola zabezpečená ručením Ing. T. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. XX/XX, XXX XX H., a to na
základe vyhlásenia ručiteľa č. 426 013 0707 zo dňa 03.08.2012, v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č.
2. Dňa 23.06.2014 bola spísaná Notárska zápisnica N320/2014, NZ 23816/2014, NCRls 24304/2014,
ktorá obsahuje právny záväzok dlžníka a pristupujúceho dlžníka vrátiť žalobcovi úver poskytnutý na
základe zmluvy o úvere najneskôr do 20.09.2014, resp. v prípade vyhlásenia okamžitej splatnosti
úveru ku dňu určenému v písomnom oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Ručiteľka sa

v čl. V. notárskej zápisnice zaviazala uspokojiť pohľadávku oprávneného vyplývajúcu zo zmluvy o
úvere, ak ju riadne a včas neuspokojí dlžník. Dlžník porušil povinnosti, preto bola dňa 22.09.2014
vyhlásená predčasná splatnosť úveru podľa čl. 21.19 OP. Keďže dlžník ani ručiteľka nesplnili povinnosť
z exekučného titulu ani čiastočne a s vykonateľnosťou notárskej zápisnice súhlasili, žalobca inicioval
návrhom na vykonanie exekúcie exekučné konanie. Exekúcia voči ručiteľke je vedená JUDr. Martinom

Hermanovským pod zn. Ex 4996/14. Na to ručiteľka spolu s manželom - žalovaným v 2/ rade Zmluvou
o prevode vlastníctva bytu a Zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 26.9.2013 odplatne previedli
nehnuteľnosti na žalovaného v rade 1/ EVERGREEN TERRACE, s.r.o., IČO: 47 205 717, kde ručiteľka
vykonávala funkciu štatutárneho orgánu. Vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam bol
povolený Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, dňa 28.11.2013 pod č. V-3983/13. Následne

spoločnosťEVERGREENTERRACE,s.r.o.,sídlo:Jedľová728,Žilina01004,IČO:47205717(pôvodne
žalovaný v 1/ rade ) Zmluvou o prevode vlastníctva bytu a Dohodou o zrušení vecného bremena zo dňa
20.10.2015 odplatne previedol predmetné nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve na žalovaného
Ing. I. R. (pôvodne žalovaného v 2/ rade). Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol povolený
Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, dňa 2.12.2015 pod č. V-4570/15.

2. Žalobca uviedol, že nakoľko vzťah ručiteľky a pôvodne žalovaného v rade 1/ zodpovedá vzťahu podľa
§ 42a ods. 3 písm. c) Občianskeho zákonníka (ručiteľka bola konateľkou pôvodne žalovaného v 1/ rade),
úmysel ručiteľky ukrátiť žalobcu a vedomosť pôvodne žalovaného v 1/ rade o tejto skutočnosti sa ex lege
prezumujú. V nadväznosti na § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka ostáva žalobcovi zachované
právo odporovať prevodu nehnuteľností zo spoločnosti EVERGREEN TERRACE, s.r.o., IČO: 47 205

717 na žalovaného Ing. I. R., keďže mu boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu
úkonu proti jeho predchodcovi. Uvedené odôvodnil žalobca tým, že žalovaný je manželom - osobou
blízkou (v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka) ručiteľky, ktorá je zároveň jediným štatutárom pôvodne
žalovaného v 1/ rade. Považoval za absolútne nespochybniteľné, že uvedené osoby konali s úmyslom
účelovo sa „zbaviť“ bonitného majetku, ktorý je predmetom tohto konania, a tým sa vyhnúť plneniu

úverového záväzku zabezpečeného ručením ručiteľky. Podľa žalobcu z uvedeného vyplýva, že časová
nadväznosť, spoločný cieľ a koordinovanosť uvedených právnych úkonov preukázateľne nasvedčujú
tomu, že predmetné zmluvy boli uzavreté s jediným cieľom, a to znemožniť žalobcovi uspokojenie
pohľadávky z majetku ručiteľky a zároveň výrazne sťažiť jeho pozíciu v prípadnom súdnom konaní o
určenie neúčinnosti týchto právnych úkonov.

3. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že uznesením č.k. 18Cb/121/2016-250 zo dňa
18.10.2017 prvým výrokom rozhodol o tom, že pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalobcu Prima
banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina 010 11, IČO: 31 575 951 podľa § 64 prvá veta
CSP, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2017. Druhým výrokom konanie o žalobe žalobcu proti
žalovanému v rade 1/ zastavil pri aplikácii ust. § 64 druhá veta CSP, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

14.11.2017. Tretím výrokom rozhodol, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania o jeho žalobe proti
žalovanému v rade 1/ nepriznáva, právoplatným dňa 14.11.2017.
4. Ďalej okresný súd pokračoval v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11,
010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému Ing. I. R., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX/XX, XXX XX
H.-S., právne zastúpenému JUDr. Martin Olos, so sídlom I. I. 1, U. D. XXX XX.

5. V rámci vykonávaného dokazovania mal okresný súd za zistené, že právny predchodca žalobcu, v
tom čase pod obchodným menom VOLKSBANK Slovensko, a.s., IČO: 17 321 123 (do 14.2.2013), od
15.2.2013 pod obchodným menom Sberbank Slovensko, a.s. a spoločnosť PB Power Trade, a.s., IČO:
44063555akodlžník,uzatvoriliZmluvuofinancovaníč.4260130707zodňa03.08.2012(č.l.8),vzneníDodatku č. 1-4, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu ako veriteľ zaviazal poskytnúť spol. PB
Power Trade, a.s. ako klientovi - dlžníkovi úver vo výške 1.800.000 Eur a následne v zmysle Dodatkov č.
1-4 bola dohodnutá výška úveru na sumu 4.700.000 Eur za účelom financovania prevádzkových potrieb

klienta, a to najmä financovia, kúpy, dodávky a distribúcie el. energie odberateľom klienta. Dňa 3.8.2012
Ing. T. R. podpísala Vyhlásenie ručiteľa č. 426 013 0707 (č.l. 22 spisu), podľa ktorého na základe
Zmluvy o financovaní č. 4260130707 zo dňa 3.8.2012 v znení jej prípadných neskorších dodatkov,
vyhlasuje, že uspokojí pohľadávky banky zo zmluvy o financovaní. Dodatky č. 1 a 2 k vyhláseniu
ručiteľa č. 4260130707 upravujú výšku záväzku na sumu 4.700.000 Eur. V Notárskej zápisnici NCRls

24304/2014 (č.l. 26), napísanej notárom JUDr. Ľubomírom Spodniakom, so sídlom A. I., P.. R.. X..
XXX dňa 23.6.2014, sa ustanovili účastníci právneho úkonu, o.i. spol. PB Power Trade, a.s., IČO: 44
063 555 ako osoba povinná, Ing. T. R., rod. M., trvale bytom H., L. XX/XX ako ručiteľ alebo povinná
osoba, ktorej totožnosť bola zistená zákonným spôsobom z platného občianskeho preukazu (uvedené
číslo OP). Táto notárska zápisnica obsahuje právny záväzok tam uvedeného dlžníka - povinné osoby,
o.i. PB Power Trade, a.s. IČO: 44 063 555 a Ing. T. R., vrátiť žalobcovi úver poskytnutý na základe

identifikovanej zmluvy o úvere, a to číslom zmluvy - Zmluvy o financovaní č. 4260130707, uzatvorenej
dňa 3.8.2012, najneskôr do 20.9.2014, resp. v prípade vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru ku dňu
určenému v písomnom oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Ing. T. R. sa v čl. V. notárskej
zápisnice (č.l. 26 a nasl.) zaviazala uspokojiť pohľadávku oprávneného vyplývajúcu zo zmluvy o úvere,
ak ju riadne a včas neuspokojí dlžník.

6. Podľa čiastočného výpisu z LV č. XXXX pre Obec B., k.ú. B., je Ing. I. R., rod. R., M..L.. N. XX, B.,
zapísaný ako vlastník v podiele 1/1, k bytu č. X, vchod XX, stavby, ktorá je charakterizovaná ako bytový
dom so súp. č. XX postavenej na parc. 313/4, na P.. A..M.. D. XX (č.l. 39).
7. Podľa čiastočného výpisu z LV č. XXXX pre Obec B., k.ú. B., je Ing. I. R., rod. R., M..L.. N. XX, B.,
vedený ako vlastník k pozemku parc. č. 313/4, celom o výmere 598 m2 - zastavané plochy a nádvoria,

v spoluvlastníckom podiele 9669/90132.
8. Dňa 2.10.2013 bola podpísaná Zmluva o prevode vlastníctva bytu a o zriadení vecného bremena (č.l.
43) medzi predávajúcimi Ing. I. R. a Ing. T. R., rod. M. a kupujúcim EVERGREEN TERRACE, s.r.o., IČO:
47 205 717. Podľa čl. II. predávajúci sú podielovými spoluvlastníkmi predmetu kúpnej zmluvy, každý v
1-ci, a to bytu č. X nachádzajúceho sa na M. vo vchode č. XX, bytového domu súp. č. XX, postavenom

na pozemku parc. č. 313/4, vrátane spoluvlastníckeho podielu 9669/90132 na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XX, zapísaného v katastri nehnuteľností pre k.ú. B., na
LV č. XXXX. Obaja predávajúci sú v podiele 9669/180264 podielovými spoluvlastníkmi pozemku KNC
parc. č. 313/4, zastavaného bytovým domom súp. č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 958 m2
zapísaného v KN pre k.ú. B. na LV č. XXXX.

9. Okresný úrad Martin, katastrálny odbor, rozhodnutím č. vkladu V 3983/13 zo dňa 28.11.2013 (č.l. 46)
povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k. ú. B., LV XXXX, byt č.
X, č. vchodu XX, M., súp. č. stavby XX na pozemku reg. CKN 313/4 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti
9669/90132 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, v prospech EVERGREEN
TERRACE, s.r.o., IČO: 47 205 717, v podiele 1/1 v k.ú. B. a LV XXXX pozemok reg. C KN parc. č. 313/4

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 598 m2 v prospech EVERGREEN TERRACE, s.r.o., IČO: 47
205 717 v podiele 9669/90132 a zároveň povolil vklad vecného bremena do KN spočívajúceho v práve
bezplatného doživotného užívania k nehnuteľnostiam k vyššie opísaným nehnuteľnostiam v prospech
Ing. I. R. a Ing. T. R. na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a Zmluvy o zriadení vecného bremena
uzavretej medzi účastníkmi Ing. I. R., Ing. T. R. ako prevodca a oprávnená osoba z vecného bremena,

EVERGREEN TERRACE, s.r.o., IČO: 47 205 717 ako nadobúdateľ a povinný z vecného bremena. Vklad
bol povolený dňa 28.11.2013, s právnymi účinkami 28.11.2013.
10. Dňa 20.10.2015 bola uzatvorená Zmluva o prevode vlastníctva bytu a Dohoda o zrušení vecného
bremena, predmetom zmluvy sú rovnaké nehnuteľnosti ako boli predmetom zmluvy v odseku 28.
Zmluvnými stranami zmluvy zo dňa 20.10.2015 boli predávajúci EVERGREEN TERRACE, s.r.o. a

kupujúci Ing. I. R., rod. R. a oprávnená z vecného bremena Ing. T. R., rod. M.. Podľa tejto kúpnej
zmluvy bol povolený vklad vlastníckeho práva pre kupujúceho Ing. I. R. vklad zrušenia vecného bremena
rozhodnutím OÚ Martin, katastrálny odbor, č. vkladu V 4570/15 zo dňa 2.12.2015 (č.l. 49), právne účinky
vkladu nastali dňa 2.12.2015 (č.l. 49).
11. Z výpisu z obchodného registra žalobcu (č.l. 244 a 245 a nasl.) okresný súd zistil, že spol. Sberbank

Slovensko, a.s. bola vymazaná z OR dňa 1.8.2017 a právnym nástupcom sa stáva Prima banka
Slovensko, a.s., sídlo: Hodžova 11, Žilina 010 11, IČO: 31 575 951.12. Z výpisu z obchodného registra pôvodne žalovaného 1/ EVERGREEN TERRACE, s.r.o., IČO: 47
205 717 (č.l. 248) okresný súd zistil, že táto spoločnosť bola vymazaná ex offo z OR dňa 6.6.2017, bez
právneho nástupcu.

13. Okresný súd vychádzajúc z ust. § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že odporovaciu žalobu
možno uplatniť voči každému, kto mal z odporovateľného úkonu dlžníka prospech. Je to ten, kto s
dlžníkom takýto právny úkon urobil, v koho prospech takýto úkon dlžník urobil a kto z takéhoto právneho
úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. Pojem prospech použitý v ust. § 42a ods. 2 Občianskeho
zákonníka nemožno vyložiť tak, že vylučuje z možnosti odporovať odplatné právne úkony, ako je napr.

aj kúpna zmluva v súdenej veci.
14. Podľa okresného súdu nebolo možné sa stotožniť s vyjadrením žalovaného, že žalobca nemohol
byť nijak ukrátený, nakoľko nešlo o bezodplatný prevod na pôvodne žalovaného v 1/ rade a takisto
prevod medzi pôvodne žalovanými v 1/ a v 2/rade. Bolo však podstatné, či predmetné právne úkony
ukracujú uspokojenie žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony, v danom prípade ručiteľky Ing.

T. R., ukracujú uspokojenie žalobcovej pohľadávky, znáša žalobca ako veriteľ. Žalovaný vo vyjadrení
zo dňa 27.10.2017 sa bránil o. i. aj tým, že žalobca nemohol byť nijak ukrátený, nakoľko nešlo o
bezodplatný prevod, a že kúpne ceny boli riadne a reálne zaplatené, o čom doložil potvrdenie banky
o prevode. Žalobca ako veriteľ vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaného neprodukoval také dôkazy,
ktorými by preukázal opak, teda, že právny úkon Ing. T. R. ukrátil uspokojenie jeho vymáhateľnej

pohľadávky. Vychádzajúc z odporovacej žaloby - táto je právnym prostriedkom slúžiacim na uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v prípadnom exekučnom konaní, a to postihnutím veci, ktoré
odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady
vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu, pri aplikácii §
42b ods. 4 Občianskeho zákonníka. Vyplatením kúpnej ceny dlžníkovi, čo preukázali účtovné doklady

žalovaného, nebolo dôvodné ustáliť, že predmetné právne úkony viedli k zmenšeniu majetku dlžníka -
Ing. T. R. z titulu ručenia, keď žalobca nerozporoval výšku kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy a v tomto
smere dôkazy neprodukoval.
15. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej žalovaný,
pôvodne ako žalovaný v rade 2/, nebol nikdy dlžníkom a ani ručiteľom dlžníka a pri prvom právnom

úkone išlo o prevod spoluvlastníckych podielov predávajúcich k prevádzaným nehnuteľnostiam každého
v podiele 1, preto nebolo dôvodné odporovať tomuto právnemu úkonu žalovaného, lebo tento sám nebol
dlžníkom žalobcu ako veriteľa.
16. Okresný súd mal preukázané zhodnými vyjadreniami strán sporu, vychádzajúc z obsahu žaloby a
vyjadrenia žalovaného, ako aj kúpnou zmluvou, ktorú uzatvorili Ing. T. R. a pôvodne žalovaný v 2/ rade

Ing. I. R., že ako manželia a podieloví spoluvlastníci, každý v podiele 1, Zmluvou o prevode vlastníctva
bytu (č.l. 43 a nasl.) zo dňa 26.9.2013 (vklad dňa 28.11.2013) previedli nehnuteľnosť opísanú v kúpnej
zmluve (viď aj ods. 1) na pôvodne žalovaného v 1/ rade, a to v čase, keď Ing. T. R. ako ručiteľka z
ručiteľskej listiny na základe jej ručiteľského vyhlásenia zo dňa 3.8.2012 bola súčasne aj štatutárnou
zástupkyňou pôvodne žalovaného v 1/ rade, majúc vedomosť o nesplnenom záväzku dlžníka PB Power

Trade, a.s., nakoľko do 16.11.2014 bola členom štatutárneho orgánu tohto dlžníka. Uvedené preukázalo
vzťah Ing. T. R. ako ručiteľky a pôvodne žalovaného v 1/ rade v zmysle ust. § 42a ods. 3 písm. c)
Občianskeho zákonníka, teda bol preukázaný úmysel Ing. T. R. ako ručiteľky týmto právnym úkonom
ukrátiť žalobcu a vedomosť pôvodne žalovaného v rade 1/ ako nadobúdateľa nehnuteľnosti o tejto
skutočnosti sa potom zo zákona predpokladá.

17. Okresný súd poukázal na to, že o právnej neúčinnosti právneho úkonu dlžníka, ktorým v tomto
prípade bola ručiteľka Ing. T. R. z titulu jej Ručiteľského vyhlásenia č. 4260130707 (č.l. 22), ktorým Ing. T.
R. ako dlžník - ručiteľ previedla svoj majetok na pôvodne žalovaného v 1/ rade EVERGREEN TERRACE,
s.r.o., IČO: 47 205 717, môže rozhodnúť na základe žaloby veriteľa iba súd v zmysle ust. § 42b ods. 1
Občianskeho zákonníka. Táto žaloba smeruje voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu

dlžníka prospech, t.j. na koho bol prevedený dotknutý majetok. V zmysle ust. § 42b ods. 3 Občianskeho
zákonníka sú to nielen osoby, s ktorými dlžník dojednal priamo odporovateľný právny úkon, ale i ďalšie
osoby, ktoré od tejto tretej osoby nadobudli uvedený majetok (dedič a právny nástupca dlžníka). Podľa
názoru okresného súdu uvedené zákonné ustanovenie neumožňuje, aby sa žalobca ako veriteľ domáhal
odporovateľnosti priamo následných právnych úkonov, ako je to v súdenej veci, nakoľko žalobca ako

veriteľ sa domáha voči žalovanému, pôvodne ako žalovanému v 2/ rade, neúčinnosti ďalšieho prevodu
bez toho, aby bola určená neúčinnosť právneho úkonu prvého prevodu, a to priamo z dlžníka Ing. T. R.
na pôvodne žalovaného v rade 1/ EVERGREEN TERRACE, s.r.o..18. Žalobca sa žalobou domáhal vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu Zmluvy o prevode vlastníctva
bytu a Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 26.9.2013, ktorou bola prevedená v žalobe opísaná
nehnuteľnosť z Ing. T. R. a Ing. I. R. ako podielových spoluvlastníkov, každý v podiele 1, na pôvodne

žalovaného v 1/ rade voči spoločnosti EVERGREEN TERRACE, s.r.o., vychádzajúc z obsahu žaloby
(ods. 6, 8, 9) a prednesu žaloby právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 30.11.2017, keď
uviedla, že trvá v celom rozsahu na žalobe, lebo preukázala, že sú splnené podmienky pre vyslovenie
odporovateľnosti tak prvého ako aj druhého právneho úkonu, bez procesného návrhu v zmysle § 139
CSP, podľa ktorého žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. Lebo v zmysle § 140

ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených
v žalobe.
19. Podľa okresného súdu skutočnosť, že pôvodne žalovaný v 1/ rade zanikol bez právneho nástupcu,
proti ktorému sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti prvého právneho úkonu, a z uvedeného dôvodu
došlo k zastaveniu konania vo vzťahu k tomuto žalovanému v 1/ rade podľa § 64 druhá veta CSP,
bola podstatnou zmena rozhodujúcich skutočností, vo vzťahu ku ktorým žalobca nežiadal žiadnu

zmenu žaloby. Vo vzťahu k pôvodne žalovanému v 1/ rade sa žalobca úspešne nedomohol vyslovenia
neúčinnosti právneho úkonu podľa prvého žalobného návrhu/petitu žaloby.
20. Vo vzťahu k žalovanému, pôvodne žalovanému v 2/ rade, sa žalobca nedomáhal vyslovenia
neúčinnosti právneho úkonu Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a Zmluvy o zriadení vecného bremena
zo dňa 26.9.2013, toto určenie žiadal vo vzťahu k pôvodne žalovanému v 1/ rade.

21. Vo vzťahu k pôvodne žalovanému v rade 2/ sa domáhal a domáha vyslovenia neúčinnosti Zmluvy
o prevode vlastníctva bytu a Dohody o zrušení vecného bremena zo dňa 20.10.2015, ako to vyplývalo
z obsahu žaloby a formulácie druhého žalobného návrhu a prednesu právnej zástupkyne žalobcu
na pojednávaní 30.11.2017. Z uvedeného, podľa okresného súdu nebolo možné vysloviť neúčinnosť
druhého právneho úkonu Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a Dohody o zrušení vecného bremena zo

dňa 20.10.2015. Okresný súd nemohol vysloviť neúčinnosť druhého právneho úkonu len na základe
prejudiciálneho vyslovenia odporovateľnosti prvého právneho úkonu, bez procesného postupu v zmysle
§ 139 CSP. Vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu v priebehu pojednávania 30.11.2017, aby okresný
súd vyslovil právnu neúčinnosť vo vzťahu k obidvom úkonom s tým, že v rozsudku nebude uvedený
v záhlaví už ako strana sporu žalovaný v 1/ rade, voči ktorému je konanie zastavené, ale bude vo

výroku identifikovaný odporovaný právny úkon vlastne aj touto zmluvnou stranou, ktorou bol žalovaný v
1/ rade s tým, že bude uvedené, že bola táto spoločnosť vymazaná z obchodného registra, obchodným
menom, sídlom a IČO-om, okresný súd nevyhodnotil v zmysle § 139 CSP v spojení s § 140 ods. 2 CSP;
právnazástupkyňa žalobcuaninežiadala,abyneúčinnosťprvéhoprávnehoúkonuokresnýsúdurčilvoči
žalovanému, pôvodne žalovanému v 2/ rade. Okresný súd potom uzavrel, že pre určenie neúčinnosti

prvého právneho úkonu neboli splnené predpoklady pre pasívnu vecnú legitimáciu v zmysle ust. § 42b
ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko podľa žaloby sa žalobca vo vzťahu k žalovanému, pôvodne
žalovanému v 2/ rade, domáhal iba vyslovenia neúčinnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a Dohody
o zrušení vecného bremena zo dňa 20.10.2015. Preto nebolo prípustné vysloviť odporovateľnosť v
žalobe označeného prvého úkonu Zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 26.9.2013 len prejudiciálne pri

posudzovaní neúčinnosti druhého právneho úkonu.
22. Vychádzajúc zo znenia ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka okresný súd uviedol, že podľa tohto
zákonného ustanovenia právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s
dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom, proti
tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu

proti ich predchodcovi a pripadá do úvahy len vtedy, ak bola vyslovená neúčinnosť právneho úkonu voči
osobám,odktorýchtretieosobyvecaleboprávonadobudli,pretožesúdnemôžeprejudiciálnerozhodnúť
o predchádzajúcej neúčinnosti právnych úkonov. Vychádzajúc z rozhodnutia ÚS SR - II. ÚS 7/2012-9
zo dňa 6.3.2012, kde bola posudzovaná skutočnosť prevodu nehnuteľnosti z prvého na ďalšieho
nadobúdateľa, domáhať sa v súdnom konaní vyhlásenia úkonu za neúčinný voči veriteľovi možno iba

vo vzťahu k právnemu úkonu dlžníka a nie aj vo vzťahu k úkonu prvého nadobúdateľa v prospech
druhého nadobúdateľa, t.j., že § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka je ustanovením rozširujúcim okruh
pasívne legitimovaných subjektov pri odporovacej žalobe, nie však okruh právnych úkonov. Na základe
uvedených skutočností okresný súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný

mal vo veci plný úspech, preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2
CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.24. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu súd prvej inštancie argumentoval

protichodnými tvrdeniami. Ak zastával názor, že v odporovacom konaní nemožno rozšíriť okruh
odporovateľných právnych úkonov, nemohol ako predpoklad procesného úspechu žalobcu uvádzať
uplatnenie odporového práva voči obom scudzovacím právnym úkonom. Procesný postup žalobcu pri
uplatnení nároku bol zákonný a správny. Žalobca sa domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov
voči jeho osobe (ako veriteľovi). Je neakceptovateľné, aby okresný súd zamietol žalobu z dôvodu, že

žalobca nepožadoval určenie neúčinnosti právneho úkonu voči subjektu, voči ktorému takéto určenie ani
právne možné nie je. Žalobca poukázal na to, že možnosť uplatnenia odporového práva aj voči ďalšiemu
scudzovaciemu úkonu nemožno vylúčiť. V prejednávanej veci je totiž vyslovenie právnej neúčinnosti
ďalšieho prevodu ušlého majetku nevyhnutné. V zmysle ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka
je právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, právne neúčinný a veriteľ môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.

Na základe úspešnej odporovacej žaloby tak veriteľ môže viesť exekúciu aj voči majetku, ktorý patrí
tretej osobe (§ 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka). Pre úspešné vedenie exekúcie je však tento majetok
potrebné v súdnom rozhodnutí identifikovať a zároveň deklarovať, že vlastnícke právo tretej osoby k
tomuto majetku je voči veriteľovi neúčinné. Z dôvodu zachovania právnej istoty tretej osoby a ústavnej
udržateľnosti núteného zásahu do vlastníckeho práva je nevyhnutné, aby vo výrokovej časti odporového

rozsudku bola vyslovená aj neúčinnosť druhého (príp. ďalších) prevodov ušlého majetku dlžníka.
25.Vďalšejčastiodvolaniažalobcaosobitnezdôraznil,žedruhýodporovateľnýúkonsdlžníkomžalobcu
dojednala obchodná spoločnosť EVERGREEN TERRACE, s.r.o., ktorá spoločnosť bola zrušená bez
likvidácie a dňa 6.6.2017 ex offo vymazaná z Obchodného registra SR, čím stratila procesnoprávnu
subjektivitu. Okresný súd konštatoval, že žalobca sa v konaní nedomohol vyslovenia neúčinnosti

prvého právneho úkonu voči spoločnosti EVERGREEN TERRACE, s.r.o.. Tento nárok mal žalobca
podľa názoru okresného súdu následne zmenou petitu uplatniť voči žalovanému I. R.. Odhliadnuc
od toho, že vyslovenie neúčinnosti je v prospech žalobcu, žalobca ani objektívne nemohol zabrániť
zániku spoločnosti EVERGREEN TERRACE, s.r.o.. Žalobca zvýraznil, že nebol veriteľom obchodnej
spoločnosti EVERGREEN TERRACE, s.r.o., a preto sa nemohol na registrovom súde domáhať

nariadenia likvidácie uvedenej spoločnosti a zabrániť tak jej zrušeniu podľa§ 68 ods. 9 Obchodného
zákonníka. Žalobca nemal reálnu možnosť zabrániť zrušeniu žalovaného v 1/ rade, aj napriek tomu ho
súd prvej inštancie sankcionoval zamietnutím žaloby z dôvodu, že po zániku spoločnosti EVERGREEN
TERRACE, s.r.o. nezmenil petit žaloby tak, že neúčinnosť oboch právnych úkonov bude vyslovená voči
žalovanému Ing. I. R.. Takýto postup súdu prvej inštancie nemožno akceptovať. Žalobca sa riadnym

spôsobom domáhal ochrany svojich porušených práv, pričom bol vystavený počas konania opakovaným
obštrukciám zo strany žalovaných. Ak má účel právnej úpravy odporovateľnosti chrániť veriteľov pred
ukracujúcimi úkonmi dlžníkov, je nevyhnutné v daných súvislostiach aj právnu úpravu odporovateľnosti
interpretovať a v rôznych prípadoch praktického života aj náležite aplikovať. Právam žalobcu tak mala
byť poskytnutá ochrana a žalobe malo byť vyhovené v celom rozsahu, hoci v konaní vystupoval už

len žalovaný, ako tretia osoba podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka (II. ÚS 7/2012). Navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
26. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu v podaní
zo dňa 15.04.2018. Žalovaný odvolanie žalobcu považoval za plne nedôvodné. Jediným odvolacím
dôvodom bolo údajné nesprávne právne posúdenie veci. Podľa žalovaného rozsudok súdu prvej

inštancie je vecne správny, netrpí žiadnymi vadami a plne sa s ním stotožnil. Odvolanie žalobcu
považoval za neurčité, chaotické, pozostávajúce zo špekulatívnych, nepravdivých a nepreukázaných
tvrdení. Podľa žalovaného sa žalobca dovoláva aplikácie práva upraveného podľa jeho potrieb, v
rozpore so znením právnych predpisov. Žalovaný poukázal na hmotno-právnu nemožnosť odporovania
v dôsledku zániku právnej subjektivity pôvodného žalovaného v 1/ rade bez právneho nástupcu. V tejto

súvislosti poukázal na právnu úpravu odporovateľnosti právnych úkonov obsiahnutú v ustanoveniach
§ 42a a § 42b Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázal na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS
7/2012-9 zo 06.03.2012, v ktorom sa Ústavný súd SR vysporiadal s rozhodnutiami súdov, v ktorých
bola posudzovaná skutočnosť prevodu nehnuteľností z prvého na ďalšieho nadobúdateľa. V zmysle
toho rozhodnutia bolo dané stanovisko, že domáhať sa v súdnom konaní vyhlásenia úkonu za neúčinný

voči veriteľovi možno iba vo vzťahu k právnemu úkonu dlžníka, a nie aj vo vzťahu k úkonu prvého
nadobúdateľa v prospech druhého nadobúdateľa. Plne akceptovateľným je preto konštatovanie, že §
42bods.3Občianskehozákonníkajeustanovenímrozširujúcimokruhpasívnelegitimovanýchsubjektov
pri odporovacej žalobe, nie však okruh právnych úkonov. Jedným z predpokladov aktívnej vecnejlegitimácie veriteľa na odporovaciu žalobu je to, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie
pohľadávky veriteľa. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 71/1998 žaloba o určenie, že dlžníkov
právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len vtedy, ak smeruje voči osobe, s ktorou

alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Zároveň podľa názorov súdov v rozhodovacej
praxi aplikácia ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej právo odporovať právnemu
úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon,
ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe
okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi a pripadá do úvahy

len vtedy, ak bola vyslovená neúčinnosť právneho úkonu voči osobám, od ktorých tretie osoby vec alebo
právo nadobudli, pretože súd nemôže prejudiciálne rozhodnúť o predchádzajúcej neúčinnosti právnych
úkonov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa nemôže úspešne domáhať neúčinnosti scudzovacej
zmluvy ako úkonu 1. nadobúdateľa v prospech 2. nadobúdateľa, keďže nejde o úkon dlžníka v prospech
žalovaného. Žalovaný v zmysle dikcie citovaného zákonného ustanovenia nie je treťou osobou, ako sa
žalobca mylne domnieva, nakoľko odporovať možno iba úkonu dlžníka. Vzhľadom k tomu, že pôvodný

žalovaný v 1/ rade ako prvotný nadobúdateľ veci už ani nemá právnu subjektivitu, zanikol bez právneho
nástupcu a konanie bolo zastavené, okresný súd nemohol prejudiciálne odporovateľnosť právneho
úkonu riešiť ako predbežnú otázku a preskúmavať merito veci. V danom štádiu bolo možné jedine
žalobu zamietnuť. Napriek uvedenému hmotnoprávnemu stavu vylučujúcemu možnosť úspechu žaloby
pre úplnosť žalovaný poukázal na ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka s tým, že pri druhom

prevode veci sa žalobca mohol voči pôvodne žalovanému v 1/ rade domáhať jedine peňažnej náhrady,
zapreukázaniasplneniazákonnýchpodmienokodporovateľnosti.Vopačnomprípadebypostupžalobcu
viedol k formálnej možnosti odporovania všetkých budúcich prevodov veci u každého ďalšieho vlastníka
veci prakticky neobmedzene do budúcnosti, čo je ex lege neprípustné a ústavne neudržateľné. Po
ďalších prevodoch veci z nadobúdateľa na tretie osoby sa v danom štádiu už nemožno domáhať

neúčinnosti týchto ďalších zmlúv. Opačný postup by viedol k nezákonnému rozširovaniu možnosti
odporovať právny úkon neobmedzene aj na ďalších nadobúdateľov veci, ktorí s dlžníkom nie sú a neboli
v žiadnom právnom či zmluvnom vzťahu. Zároveň žalovaný poukázal na to, že dlžníkov právny úkon
musí reálne ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Predmetnými zmluvami však
žalobca nemohol byť nijak ukrátený, nakoľko nešlo o bezodplatný prevod na pôvodného žalovaného

v 1/ rade, takisto prevod medzi žalovaným v 1/ a v 2/ rade nebol bezodplatný, ale išlo o kúpu. Obe
kúpne ceny boli riadne a reálne zaplatené bezhotovostným prevodom na bankový účet, pričom výška
kúpnych cien bola primeraná a obvyklá cene bytu v danej lokalite, čo žalobca nepoprel a netvrdil opak.
Pokiaľ sa žalobca súdne domáha určenia neúčinnosti zmluvy o zrušení vecného bremena, tak z návrhu
nevyplýva, ako môže zrušenie vecného bremena reálne ukracovať uspokojenie pohľadávky žalobcu.

Zároveň zdôraznil, že Ing. T. R. bola ručiteľom úpadcu, bola to jej dobrá vôľa. Odporovať možno pritom
iba právnemu úkonu, ktorý urobil dlžník a nie ručiteľ. Ručiteľ je osobou odlišnou od osoby dlžníka,
pričom ručenie je formou zabezpečenia záväzku. Pri ručení nejde o solidárny záväzok. Naviac, záväzok
z titulu notárskej zápisnice vznikol až v roku 2014, teda až po prevode bytu v roku 2013. Žalobca
opomenul, že žalobca nikdy nebol dlžníkom ani ručiteľom úpadcu. Išlo o prevod dvoch samostatných

spoluvlastníckych podielov, pričom žalovaný so svojím spoluvlastníckym podielom 1/2-ica k bytu mohol
slobodne disponovať. Považoval za právne nemožné odporovať prevodu veci toho subjektu, ktorý nie
je dlžníkom a nie je s veriteľom v žiadnom právnom vzťahu. Žalobca si nesprávne myslel, že predmetný
byt bol v BSM a celá žaloba je tak zmätočná. Navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.

27. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu v
podaní zo dňa 7. júna 2018. Žalobca zotrval na svojej argumentácii prezentovanej v podanom odvolaní,
navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Žalobca sa s vyjadrením
žalovanéhonestotožnilaakcentovalpodstatnéskutočnosti,ato,žesúdprvejinštanciezaložildôvodnosť
zamietavého rozhodnutia na tvrdeniach, ktoré si navzájom odporujú, uplatnenie odporového práva voči

ďalšiemu scudzovaciemu úkonu nemožno vylúčiť, žalobca nebol objektívne spôsobilý zabrániť zrušeniu
obchodnej spoločnosti EVERGREEN TERRACE, s.r.o. (pôvodne žalovaného v 1/ rade).

28. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu v podaní
zo dňa 28.07.2018. Vyjadrenie žalobcu považoval za plne nedôvodné a zotrval na svojej argumentácii.

Podľa žalovaného žalobca sa dovoláva aplikácie práva upraveného podľa jeho potrieb, v rozpore so
znením právnych predpisov. Pokiaľ žalobca argumentoval ústavnou udržateľnosťou, je to opäť podľa
jeho potrieb. V podstate žalobca chcel prelomiť ustálenú rozhodovaciu prax a judikatúru.29. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania prejednal
vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za
rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne

správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov
3:0.
30. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/215/2018-415 zo dňa
07.05.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli

Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 21.05.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
31. Primárne krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP posudzoval napadnutý
rozsudokokresnéhosúduazáveryznehovyplývajúcepodľaodvolacíchdôvodovžalobcu,obsiahnutých
v podaní zo dňa 15. februára 2018 za viazanosti skutkovým stavom zisteným okresným súdom v zmysle

ust. § 383 CSP, keďže neboli zistené dôvody na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania.
32. Pri posudzovaní záverov okresného súdu, vyjadrených v napadnutom rozsudku, neboli zo strany
krajského súdu zistené také zhodnotenia, skutočnosti, pre ktoré by bolo možné vyhovieť odvolaniu
žalobcu, t.j. neboli zistené na základe odvolacích dôvodov žalobcu podmienky na zmenu rozsudku
okresného súdu.

33.Podstatouodvolaniažalobcubolanámietkanesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,keďokresnýsúd
argumentoval protichodnými tvrdeniami. Ak bol okresný súd názoru, že v odporovacom konaní nemožno
rozšíriť okruh odporovateľných právnych úkonov, nemohol ako predpoklad procesného úspechu žalobcu
uvádzať uplatnenie odporovacieho práva voči obom scudzovaným právnym úkonom. Podľa žalobcu
jeho procesný postup pri uplatnení nároku bol správny a zákonný. V súlade s § 42a ods. 1 Občianskeho

zákonníka sa žalobca totiž domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov voči jeho osobe. Považoval za
neakceptovateľné, že okresný súd zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca nepožadoval určenie účinnosti
právneho úkonu voči subjektu, voči ktorému takéto určenie ani právne možné nie je. Žalobca uviedol, že
možnosť uplatnenia odporového práva aj voči ďalšiemu scudzovanému úkonu nemožno vylúčiť. Totiž
vyslovenie právnej neúčinnosti ďalšieho prevodu ušlého majetku je nevyhnutné a predstavuje conditio

sine qua non uplatňovania ďalších práv žalobcu (ako veriteľa). Na základe úspešnej odporovacej žaloby
tak veriteľ môže viesť exekúciu aj voči majetku, ktorý patrí tretej osobe (§ 42b ods. 3 Občianskeho
zákonníka). Pre úspešné vedenie exekúcie je však tento majetok potrebné v súdnom rozhodnutí
identifikovať a zároveň deklarovať, že vlastnícke právo tretej osoby k tomuto majetku je voči veriteľovi
neúčinné.Priakceptovanízáveru,ženeúčinnosťprávnehoúkonumožnovysloviťibavovzťahukprvému

prevodu ušlého majetku, pričom účinky odporovateľnosti sa prostredníctvom § 42 ods. 3 Občianskeho
zákonníka ex lege vzťahujú na tretie osoby, môže dochádzať k vzniku neriešiteľných situácií v procesnej
i hmotnoprávnej rovine.
34. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie riešil, či bolo možné s úspechom zo strany
žalobcu odporovať právnemu úkonu Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a Zmluvy o zriadení vecného

bremena zo dňa 26.9.2013, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti špecifikované v žalobe z Ing. T. R. a
Ing. I. R. na žalovaného v 1/ rade, pôvodne vystupujúceho EVERGREEN TERRACE, s.r.o., so sídlom
v Žiline, IČO: 47 205 717, ktorej vklad bol povolený pod č. V-3983/13, ktorý pôvodne žalovaný v 1/
rade v priebehu konania zanikol bez právneho nástupcu výmazom z obchodného registra, čo bola
nespornezistenáskutočnosť.SúčasneodporovanéboloajvočiúkonuZmluvyoprevodevlastníctvabytu

a Dohode o zrušení vecného bremena zo dňa 20.10.2015, ktorou boli prevedené dané nehnuteľnosti
z pôvodne označeného žalovaného v 1/ rade na žalovaného v 2/ rade, ktorý už v rámci rozsudku
okresnéhosúdu,napadnutéhoodvolanímžalobcuvystupujelenakožalovanýIng.I.R.,nar.XX.X.XXXX,
bytom L. XX/XX, XXX XX H. - S., ktorej vklad bol povolený pod č. V - 4570/15. Krajský súd vo
vzťahu ku prehľadnosti rozhodnutia, v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý je napadnutý

odvolaním žalobcu, vychádzal z označovania žalovaného tak, ako to uviedol okresný súd, aby bola
daná prepojenosť súdneho rozhodnutia okresného súdu a z titulu vyvolaného odvolacieho konania
rozhodnutia krajského súdu, ich vzájomná súladnosť.
35. Pre žalobcom uplatnené odporovacie právo voči právnemu úkonu Zmluvy o prevode vlastníctva
bytu a Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 26.9.2013 uzatvorenej medzi pôvodne žalovaným

v 1/ rade ako kupujúcim a predávajúcimi Ing. T. R. a Ing. I. R., bolo potrebné brať zreteľ na to, že
išlo o úkon podielových spoluvlastníkov prevádzaných nehnuteľností, a to v podiele každý 1-ica k
celku. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo žalobcom tvrdené a ani preukázané, že Ing. I.
R., nar. XX.X.XXXX ako predávajúci v 1/ rade je dlžníkom vo vzťahu k veriteľovi, v danom prípadenebol preukázaný žiaden vzťah. Preukázané bolo to, že predávajúca v 2/ rade z tohto právneho úkonu
Ing. T. R., z titulu ručiteľského vyhlásenia mala svoj záväzok na plnenie voči veriteľovi. Vo vzťahu k
tomuto úkonu žalobcom však nebola tvrdená primárna hmotno-právna podmienka odporovateľnosti, t.j.

preukázanie, že daným právnym úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Dodáva
sa, že pri odplatnom právnom úkone, kam nepochybne kúpna zmluva, v danom prípade - zmluva o
prevode vlastníctva bytu patrí, dochádza k ukráteniu vtedy, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu
niejeekvivalentné,atedaukrátenievznikálenvrozsahurozdielumedzidohodnutouodplatouaodplatou
ekvivalentnouzasúčasnéhosplneniapredpokladov,žeprávnymúkonomdlžníkasaukrátilouspokojenie

vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, teda, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka došlo
ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku. V danom prípade však odplatnosť a ani prijatý ekvivalent
plnenia spochybnený žalobcom nebol. Vo vzťahu k predmetnému právnemu úkonu tak neboli splnené
podmienky vyžadované ust. § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka, pre odporovanie právnemu úkonu
dlžníka.
36. V súvislosti s odporovaním tomuto právnemu úkonu nastala však v priebehu konania pred súdom

prvejinštancieajokolnosťvýmazužalovanéhov1/radeakokupujúcehozoZmluvyoprevodevlastníctva
bytu a Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 26.9.2013, a to k výmazu EVERGREEN TERRACE,
s.r.o., IČO: 47 205 717 z obchodného registra. Na základe uvedeného okresný súd samostatným
uznesením č.k. 18Cb/121/2016-250 zo dňa 18.10.2017 výrokom II. konanie voči žalovanému v 1/ rade
(EVERGREEN TERRACE, s.r.o., IČO: 47 205 717) zastavil, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 14.11.2017 a ďalej konal so žalovaným v 2/ rade (ďalej len „žalovaný“) Ing. I. R., nar. XX.X.XXXX,
bytom L. XX/XX, XXX XX H. - S..
37. I za tejto právnej situácie žalobca zotrval na určení neúčinnosti právneho úkonu Zmluvy o prevode
vlastníctva bytu a Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 26.9.2013, ktorou boli prevedené
nehnuteľnosti z Ing. T. R., nar. XX.XX.XXXX a Ing. I. R., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcich na

žalovaného v 1/ rade ako kupujúceho, ktorým bol EVERGREEN TERRACE, s.r.o., a súčasne sa žalobca
domáhal určenia neúčinnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a Dohody o zrušení vecného bremena
zo dňa 20.10.2015, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti zo žalovaného v 1/ rade, a to EVERGREEN
TERRACE, s.r.o., na žalovaného v 2/ rade ako kupujúceho, a to žalovaného Ing. I. R., nar. XX.X.XXXX,
bytom L. XX/XX, XXX XX H. - S..

38. Na základe výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 59421/
L (č.l. 248 spisu), keď pôvodne žalovaný v 1/ rade EVERGREEN TERRACE, s.r.o., IČO: 47 205 717,
bol dňom 06.06.2017 ex offo vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, čo vyústilo
do zastavujúceho uznesenia okresného súdu č.k. 18Cb/121/2016-250 zo dňa 18.10.2017, ktorým
uznesením bolo konanie voči žalovanému v 1/ rade EVERGREEN TERRACE, s.r.o., IČO: 47 205 717

zastavené,saužnemoholžalobcaakoveriteľsúspechomdomáhaťurčenianeúčinnostiprávnehoúkonu
dlžníka (ručiteľa), a to Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a Zmluvy o zriadení vecného bremena zo
dňa 26.9.2013. Z titulu straty procesnej subjektivity, t.j. spôsobilosti žalovaného v 1/ rade EVERGREEN
TERRACE, s.r.o., byť sporovou stranou ani nemohlo byť odporované právnemu úkonu Zmluvy o
prevode vlastníctva bytu a Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 26.9.2013. Z ustanovenia § 42a

Občianskeho zákonníka, ktoré v citácii uviedol okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku, vyplýva,
že je možné odporovať právnemu úkonu dlžníka, pričom žaloba musí smerovať voči tomu, kto mal
z takéhoto úkonu dlžníka prospech. Zmluve o prevode vlastníctva bytu a Zmluve o zriadení vecného
bremena zo dňa 26.9.2013, z ktorej mal mať prospech kupujúci, a to žalovaný v 1/ rade EVERGREEN
TERRACE, s.r.o., ktorý zanikol bez právneho nástupcu, nebolo možné tomuto úkonu odporovať. Vo

vzťahu aj k záveru krajského súdu v tom, že úkonu Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a Zmluvy o
zriadení vecného bremena zo dňa 26.9.2013 ako úkonu dlžníka nemožno odporovať, sa poukazuje
na uznesenie NS SR sp. zn. 2 M Cdo 19/2008 zo dňa 21. mája 2009, z ktorého vyplýva, že ...
„odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že ho súd za neúčinný vyhlási. Odporovateľnosť
teda nemožno riešiť ako predbežnú otázku, keď i zo samotného gramatického výkladu ust. § 42b ods.

4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právna neúčinnosť právneho úkonu je dôsledkom úspešného
odporovania. Uvedené ustanovenie zakladá veriteľovi priamy nárok domáhať sa náhrady voči tomu, kto
mal z odporovateľného úkonu prospech, pri splnení podmienky v ňom uvedenej, ktorý však nemôže
predchádzať úspešnému odporovaniu, pretože môže nastať až ako jeho právny dôsledok. Priznaniu
takéhoto nároku preto musí predchádzať právoplatné určenie neúčinnosti právneho úkonu. Vlastnícke

právo toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, k veci, ktorá bola predmetom tohto
úkonu, nie je podmienkou odporovateľnosti v zmysle ust. § 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka,
preto zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu nemá
právny význam. Môže mať význam až pri posudzovaní možností veriteľa vyplývajúcich z úspešnéhoodporovania“. Krajský súd poukazuje na toto rozhodnutie NS SR vo väzbe k záveru, že ak nie
je možné odporovať právnemu úkonu dlžníka (ručiteľa), a to právnemu úkonu Zmluvy o prevode
vlastníctva bytu a Zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 26.9.2013, tak túto odporovateľnosť

nemožno vyhodnocovať ani prejudiciálne, t.j. neúčinnosť takéhoto právneho úkonu nemožno posúdiť
prejudiciálne, čo potvrdzuje práve toto rozhodnutie NS SR. Pre určenie neúčinnosti tohto právneho
úkonu neboli splnené predpoklady pre pasívnu vecnú legitimáciu v zmysle žaloby žalobcu.
39. Za daného právneho stavu preto v zmysle podaného odvolania žalobcu bolo potrebné vyhodnotiť,
či následný úkon Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a Dohody o zrušení vecného bremena zo dňa

20.10.2015 je úkonom, ktorému možno odporovať ako úkonu v zmysle ust. § 42b ods. 3 Občianskeho
zákonníka, a to, či žalovaný pôvodne ako žalovaný v 2/ rade Ing. I. R., nar. XX.XX.XXXX, bol pasívne
legitimovaný pri stanovených podmienkach odporovacieho práva, ak bolo nepochybné, že odporovaný
právnyúkonZmluvyoprevodevlastníctvabytuaDohodyozrušenívecnéhobremenazodňa20.10.2015
nie je úkonom dlžníka, ale ďalším úkonom, ktorý žalovaný (žalovaný v 2/ rade) ako kupujúci uzavrel s
predávajúcim, a to žalovaným v 1/ rade EVERGREEN TERRACE, s.r.o..

40. Podľa ust. § 42b ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom
môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť
nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom
alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce

odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom
odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo
odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu
voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
41. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že zmyslom odporovacej žaloby je dosiahnuť rozhodnutie

súdu, ktorým by bolo určené, že právny úkon urobený dlžníkom je voči veriteľovi právne neúčinný, t.j.
zabezpečiť ochranu veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka,
a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka
uspokojená. Podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že odporovateľný právny úkon
stráca na základe právoplatného rozhodnutia v určených prípadoch účinnosť iba voči oprávnenej osobe,

t.j. voči veriteľovi. Odporovať právnemu úkonu možno zo strany veriteľa podanou žalobou, ktorou sa
domáha toho, aby súd vyslovil vo vzťahu k nemu ako k veriteľovi, že právne neúčinné sú tie úkony
dlžníka, ktorými dlžník zmenšil svoj majetok natoľko, že to môže obmedziť, prípadne celkom zmariť
uspokojenie pohľadávky veriteľa. Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ust.
§ 42a a § 42b Občianskeho zákonníka. Je potrebné rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou

na uplatnenie odporovateľnosti § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podmienkami odporovateľnosti
§ 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka, spôsobom uplatnenia odporovateľnosti § 42b ods. 1
Občianskeho zákonníka, pasívnou vecnou legitimáciou § 42b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka a
právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právnemu úkonu podľa ust. § 42b ods. 4
Občianskeho zákonníka (krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo

44/2007 zo dňa 30. apríla 2007, uznesenie NS SR sp. zn. 2M Cdo 19/2008 zo dňa 21. mája 2009 a sp.
zn. 3 Cdo 61/2008 zo dňa 30. júna 2009).
42. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho
úkonu dlžníka prospech v zmysle ust. § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom ustanovením §
42b ods. 3 Občianskeho zákonníka je vyjadrený okruh osôb, proti ktorým je možné podať žalobu,

ktorou sa odporuje právnemu úkonu, do ktorého okruhu patria osoby, ktoré priamo s dlžníkom dojednali
odporovateľný právny úkon, dedičia alebo právni nástupcovia osôb uvedených, tretie osoby, len ak im
boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Práve v
zmysle ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka vyvstáva potreba v rámci súdneho rozhodnutia sa
vyjadriť, čo sa rozumie pod pojmom „tretie osoby“. Podľa názoru krajského súdu sa pod tretími osobami

nerozumejú„akékoľvekinéosoby“,naktorébolmajetokprevedenýztitulureťazeniasaďalšíchprávnych
úkonov. K okruhu osôb v zmysle ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka sa vyjadril aj Ústavný súd SR
vuzneseníč.k.II.ÚS7/2012-9zodňa6.marca2012,naktorérozhodnutieÚstavnéhosúduSRpoukázal
aj okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku, z ktorého v konečnom dôsledku aj vychádzal. Hoci v
tomto rozhodnutí Ústavného súdu SR na strane 10 sa nachádza citácia z odôvodnenia rozsudku KS v

Bratislave č.k. 7Co 296/2009-226 zo dňa 23. augusta 2011, z ktorej citácie vyvodil žalobca tvrdenia o
prípustnosti odporovania voči „akejkoľvek inej osobe“, na ktorú bol majetok prevedený druhým a ďalším
prevodom, ktorý pôvodne získal jeho nadobúdateľ odporovateľným úkonom od veriteľovho dlžníka,
avšak na druhej strane Ústavný súd SR na strane 11 svojho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vyslovil,že ...„domáhať sa v súdnom konaní vyhlásenia úkonu za neúčinný voči veriteľovi možno iba vo vzťahu
k právnym úkonom dlžníka, a nie aj vo vzťahu k úkonom prvého nadobúdateľa v prospech druhého
nadobúdateľa a v dôsledku toho ani odlišnosť právnej úpravy vzťahujúcej sa na právne posúdenie

postavenia osoby, ktorá s dlžníkom úkon dojednala (§ 42a Občianskeho zákonníka) a v poradí druhého
nadobúdateľa (§ 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka)“. Podľa názoru Ústavného súdu SR nie je preto
žaloba voči ďalším účastníkom „reťazenia právnych úkonov“ prípustná, keďže odporovateľným je vždy
právny úkon, na ktorom sa zúčastňuje dlžník.
43. Vo vzťahu k posúdeniu okruhu osôb v zmysle ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka je potrebné

poukázať aj na rozhodnutie, a to uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 61/2008 zo dňa 30. júna 2009.
Týmto rozhodnutím bola tiež posudzovaná odporovacia žaloba a okruh pasívne legitimovaných osôb.
V predmetnom rozhodnutí sa vyjadril NS SR tak, že žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je
voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v
prospech ktorej bol právny úkon urobený. NS SR vo vzťahu k odvolaciemu súdu a jeho záverom,
a to k záverom Krajského súdu v Nitre uviedol, že tento dôsledne nevychádzal zo zákonnej úpravy,

ak žalobe voči žalovanému v 1/ rade ako tretej osobe v zmysle ust. § 42b ods. 3 Občianskeho
zákonníka na rozdiel od okresného súdu vyhovel s odôvodnením, že žalovaný v 1/ rade uzavrel kúpnu
zmluvu už s kontrahentom dlžníka, t.j. so žalovaným v 3/ rade a žalovaný v 1/ rade ako osoba blízka
žalovanému v 2/ rade, ktorý žalovaný v 2/ rade bol dlžníkom, o úmysle žalovaného v 2/ rade zbaviť
sa majetku, a tým ukrátiť vymoženie pohľadávky žalobcu musela vedieť, keďže išlo o jeho syna. Tento

názor dovolací súd nepovažoval za správny. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí uviedol ...„ako už
bolo vyššie uvedené, pasívne legitimovaná je na základe odporovacej žaloby osoba, ktorá z takéhoto
úkonu mala prospech, ako aj osoby, v prospech ktorých sa právny úkon urobil (podľa § 42a ods.
2, ods. 3 písm. d) a ods. 4 písm. e) Občianskeho zákonníka), i keď sa tieto osoby v § 42b ods. 2
Občianskeho zákonníka výslovne neuvádzajú. Pasívne legitimovanými sú teda aj dedičia alebo právni

nástupcovia tých osôb, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon (napr. kúpnu zmluvu,
darovaciuzmluvu,zámennúzmluvu,zaopatrovaciuzmluvu,dohoduovzdanísaprávaalebooodpustení
dlhu). Pasívne legitimovaní však nie sú dedičia alebo právni nástupcovia po tých osobách, ktoré síce
mali z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech, ale odporovateľný právny úkon s dlžníkom
nedojednali (napr. v prípade nadobudnutia dlžníkom odmietnutého dedičstva). Proti týmto osobám

možno uplatniť nároky len vtedy, len ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnym
úkonom proti ich právnemu predchodcovi (poručiteľovi). Je nepochybné, že pasívnu legitimáciu odporcu
1/ z uvedeného ustanovenia (§ 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka) nemožno vyvodiť, pretože nie je
dedičom osoby, ktorá s dlžníkom dojednala právny úkon a nie je ani právnym nástupcom takejto osoby
(týmitotrebarozumieťuniverzálnychprávnychnástupcovpozaniknutýchprávnickýchosobáchspravidla

zaniknutých s určením právneho nástupcu)“. Z tohto rozhodnutia NS SR vyplýva, že žalovaný v 1/ rade
bol ďalším nadobúdateľom majetku na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným v 3/ rade, ktorý
žalovaný v 3/ rade nadobudol nehnuteľnosti ako kupujúci od žalovaného v 2/ rade, ktorý bol dlžníkom
veriteľa. V zmysle právnych záverov vyslovených NS SR ako dovolacím súdom v rozhodnutí sp. zn.
3 Cdo 61/2008 zo dňa 30. júla 2009 rovnako ako v danej veci nebola vyjadrená pasívna legitimácia

ďalšiehonadobúdateľanehnuteľností,ktorýtietonadobudolnienazákladeúkonudlžníka,alenazáklade
úkonu kúpnej zmluvy, kde predávajúcim bol ako prvý nadobúdateľ nehnuteľnosti od dlžníka a žalovaný
(pôvodne žalovaný v 2/ rade) už bol ďalším nadobúdateľom.
44. Podľa názoru krajského súdu, ktorý je v zhode s vysloveným názorom okresného súdu, vo väzbe aj
k záveru ÚS SR vyplývajúcemu z uznesenia sp. zn. II. ÚS 7/2012 zo dňa 06. marca 2012 v spojitosti s

rozhodnutím NS SR ako súdu dovolacieho v zmysle uznesenia sp. zn. 3 Cdo 61/2008 zo dňa 30. júla
2009sakonštatuje,žeodporovaťmožnolenprávnemuúkonuuskutočnenémumedzidlžníkomveriteľaa
treťou osobou, nie však možnosť odporovať akýmkoľvek ďalším právnym úkonom, ktoré na tento právny
úkon nadväzujú. Pasívne vecne legitimované v rámci odporovacej žaloby preto nemôžu byť aj ďalšie
osoby, na ktoré bol majetok prevedený od osoby, ktorá majetok na základe odporovateľného právneho

úkonu získala od dlžníka veriteľa. Žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu môže byť preto úspešná
iba v tom prípade, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol odporovateľný právny
úkon dlžníka urobený, resp. voči jej dedičom alebo právnym nástupcom za zákonom preukázaných
podmienok odporovateľnosti.
45. Krajský súd k vysloveným uvedeným právnym záverom poukazuje aj na rozhodnutie Krajského

súdu Košice sp. zn. 3Co/569/2015 zo dňa 16.11.2016, z ktorého odôvodnenia rozhodnutia okrem iného
vyplýva, že kým ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje aktívnu vecnú legitimáciu na
uplatnenie odporovateľnosti (aktívne legitimovaným je veriteľ), ust. § 42a ods. 2 až 5 Občianskeho
zákonníka upravujú podmienky odporovateľnosti a ust. § 42b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníkaupravujepasívnuvecnúlegitimáciupriodporovacejžalobe.Účelominštitútuodporovateľnostijezabrániť
nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Krajský súd v Košiciach
v súvislosti s predmetom súdneho sporu uviedol, že ...„prvým subjektom, ktorý mal z odporovateľného

právneho úkonu dlžníka prospech, bol žalovaný v 2/ rade. V zmysle ust. § 42b ods. 2 Občianskeho
zákonníka jedine tento subjekt je pasívne legitimovaným. Možnosť uplatniť odporovateľnosť aj voči
právnemu nástupcovi toho, kto má z právneho úkonu prospech, je upravená v ust. § 42b ods. 3
Občianskeho zákonníka. Z výkladu tohto ustanovenia je potrebné vyvodiť, že je možné uplatňovať
odporovateľnosť aj proti univerzálnym právnym nástupcom subjektov uvedených v ust. § 42b ods.

2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, nie však proti
tomu, na koho bolo vlastnícke právo prevedené dvojstranným právnym úkonom. Situácia, keď dôjde
k prevodu vlastníctva k predmetu odporovateľného právneho úkonu, je zákonom riešená v ust. §
42b ods. 4 Občianskeho zákonníka tým spôsobom, že v takom prípade je možné domáhať sa iba
náhrady voči tomu, kto má z úkonu prospech. Ide o ten istý subjekt, ako je uvedený v ust. § 42b
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pasívnu vecnú legitimáciu ďalšieho subjektu, na ktorý bol prevedený

predmet odporovateľného právneho úkonu, nie je možné z ust. § 42b Občianskeho zákonníka vyvodiť“.
Aj z predmetného rozhodnutia Krajského súdu Košice vyplýva prístup k výkladu ust. § 42b ods. 3
Občianskeho zákonníka rovnaký ako prijal vo vyvolanom odvolacom konaní aj Krajský súd v Žiline,
keď z titulu podania žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu pasívne vecne legitimovaným nie je
ďalší nadobúdateľ predmetu odporovateľného právneho úkonu. Uvedené znamená, že ak nasledoval

ďalší prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam medzi pôvodne žalovaným v 1/ rade EVERGREEN
TERRACE, s.r.o. a žalovaným (pôvodne žalovaným v 2/ rade) Ing. I. R., nar. XX.XX.XXXX, tak
tento žalovaný ako ďalší nadobúdateľ nenesie vecnú pasívnu legitimáciu v súvislosti s uplatneným
odporovacím právom žalobcu.
46. V zhrňujúcom závere krajský súd uvádza, že pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na strane

žalovaného bolo potom vecne správne rozhodnutie okresného súdu, ktorý žalobu voči žalovanému v
celom rozsahu zamietol, keďže vo vzťahu k prvému úkonu neboli zistené zákonné predpoklady pre
vyslovenie jeho neúčinnosti a úkon Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a Dohody o zrušení vecného
bremena zo dňa 20.10.2015 urobila osoba, a to pôvodne žalovaný v 1/ rade EVERGREEN TERRACE,
s.r.o., voči ktorému bolo konanie z dôvodu jeho zániku bez právneho nástupcu zastavené.

47. Odvolací dôvod žalobcu, ktorým tvrdil nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, nebol
relevantný. Nestotožňuje sa krajský súd ani s odvolacím dôvodom žalobcu, že by okresný súd zákonnú
právnu úpravu ignoroval, pretože okresný súd na rozhodnú zákonnú úpravu, a to ust. § 42a, §
42b Občianskeho zákonníka reagoval vyslovením právneho záveru, ktorý vyjadril v dôvodoch svojho
rozhodnutia. Nemožno súhlasiť ani s odvolacím dôvodom žalobcu, že zamietnutím jeho žaloby došlo k

odmietnutiu spravodlivosti a porušeniu základného práva žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy SR a ani k formalistickému výkladu a postupu súdom prvej inštancie. Realizácia procesných
oprávnení, resp. realizácia práv žalobcu ako sporovej strany sa neznemožňuje právnym posúdením
veci. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre
procesnú stranu nevyplýva právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi
a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,
rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia

ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03, NS SR sp. zn. 1 V Cdo
2/2017 zo dňa 19. apríla 2017). „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť, resp. neopodstatnenosť žaloby. Pokiaľ postupom
súdu nie je rozhodnutie súdu, a to finálny (meritórny) produkt prejednania veci v sporovom konaní,

potom „postupom súdu“ nemôže byť ani časť rozhodnutia (jeho odôvodnenie), úlohou ktorej je vysvetliť
dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 146/2013). Posúdenie
žalobyžalobcuzostranysúduprvejinštancienapadnutýmrozsudkom,vyvodenieskutkovýchaprávnych
záverov a nevyhovenie žalobe žalobcu nie je odňatím spravodlivosti a ani súdnej ochrany žalobcu,
pokiaľ sa súd prvej inštancie a vo vyvolanom odvolacom konaní ani krajský súd nestotožnili s právnym

posúdením veci, ktoré predkladal žalobca.
48. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani k jednej z uvedených situácií
v predmetnej sporovej právnej veci napadnutým rozsudkom okresného súdu nedošlo. Súčasne v rámci

odvolacieho konania krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal aj na rozhodnutia NS SR,
ktoré riešili uplatnenie odporovacieho práva v zmysle ust. § 42a a nasl. ustanovenia Občianskeho
zákonníka podľa podanej žaloby, v ktorých rozhodnutiach sa vyjadroval aj okruh pasívne legitimovaných
osôb pri podaní žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka. Aj v zmysle záverov poukázaných
iných súdnych rozhodnutí ani v danej veci žalovaný nebol nositeľom pasívnej vecnej legitimácie, preto

napadnutý rozsudok okresného súdu nevybočil z rámca vyslovených právnych záverov vyplývajúcich z
iných rozhodnutí, ako aj rozhodnutí NS SR.
49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému bol
priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, o výške ktorého nároku rozhodne
súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.