Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15S/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319200198
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4319200198.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.
Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: M. K., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/XX,
E., proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, Veľký Dvor č. 12, Želiezovce,
o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 14.01.2019, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu odmieta.

Žalovanému správny súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouzodňa14.01.2019,doručenounaOkresnýsúdLevicedňa15.01.2019,doplnenou
podaním zo dňa 31.01.2019 a dňa 06.02.2019 domáhal, aby súd rozhodol tak, že ruší disciplinárny trest
č. 1228953-1-DT z dôvodu nezákonného postupu a jeho nezákonnosti. Zároveň sa domáhal, aby súd

prikázal žalovanému, aby navodil stav pred právoplatným rozhodnutím vo veci, žalobcovi sa písomne
ospravedlnil a vo výške, ktorú nechal na úvahe súdu vyplatil žalobcovi spôsobenú nemajetkovú ujmu.

2. Okresný súd Levice uznesením č. k. 14C/1/2019-18 zo dňa 04.03.2019 postúpil vec vedenú na
Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/1/2019 v časti správnej žaloby Krajskému súdu v Nitre,
teda v časti v ktorej sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného, a to rozhodnutia zo dňa

10.01.2019 o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu vydanom v disciplinárnom konaní č. 1228953-1-DT zo
dňa 31.12.2018, ktorým mu bol uložený disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. a) zákona č. 475/2005
Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov - pokarhanie, pričom
žalobca v žalobe žiadal i zrušenie týchto rozhodnutí.

3. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci po oboznámení

sasobsahompodanejžaloby,žalobounapadnutéhorozhodnutiažalovanéhozodňa10.01.2019,ktorým
bolo rozhodnuté o odvolaní proti rozhodnutiu vydanom v disciplinárnom konaní č. 1228953-1-DT zo
dňa 31.12.2018, ktorým bol žalobcovi uložený disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. a) zákona č.
475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov - pokarhanie,
dospel k záveru, že žalobcom podanú žalobu je potrebné podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP odmietnuť
ako neprípustnú.

4. Podľa § 2 zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). V správnom súdnictve
poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej
osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto
tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo

iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde.Podľa § 3 ods. 1 písm. b), c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie b) rozhodnutím orgánu verejnej
správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne

označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá,
mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný
orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo.

Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 7 písm. h) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia,
príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých
preskúmanie vylučuje osobitný predpis.

Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu

verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

5. Podľa § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho
trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za

konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku.

Podľa § 40 písm. f) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, odsúdenému sa zakazuje predstierať ochorenie, úmyselne sa poškodzovať na
zdraví, užívať lieky nepredpísané, nepovolené lekárom alebo užívať ich inak, ako ich predpísal alebo

povolil lekár alebo odovzdávať lieky iným odsúdeným.

Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti
alebo zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho vykonanie alebo ústavného poriadku odsúdeným.

Disciplinárnym previnením je aj konanie, ktoré má znaky priestupku podľa osobitných predpisov.

6. Správny súd mal z obsahu súdneho spisu nesporne preukázané, že žalobca sa správnou žalobou
domáha preskúmania zákonnosti postupu žalovaného. Žalobca sa zároveň domáhal aj zrušenia
rozhodnutí žalovaného, a to rozhodnutia zo dňa 31.12.2018, vydaného žalovaným v disciplinárnom

konaní č. 1228953-1-DT, ktorým bol žalobcovi uložený disciplinárny trest (pokarhanie) podľa § 52 ods.
3 písm. a) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, pretože bol uznaný za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia podľa § 40 písm. f)
zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov
ako aj rozhodnutia žalovaného zo dňa 10.01.2019, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu tak, že

odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie potvrdil.

7. Žalobca sa teda domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného vydaného v
disciplinárnom konaní, ktorým bolo rozhodnuté o uložení disciplinárneho trestu žalobcovi podľa zákonač. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda
rozhodnutie ktoré je podľa § 7 písm. h) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu. SSP v § 7 písm. h)
ustanovuje, že z právomoci správneho súdnictva sú vyňaté tie správne akty, o ktorých to ustanovuje

osobitný zákon. Dané správne akty sú pre lepšiu názornosť aj pomenované vo vzťahu k svojmu
formálnemu označeniu ako „rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne
rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy“. Napriek takémuto vyňatiu sa však s odkazom
na generálnu klauzulu obsiahnutú v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR vždy budú na poli správneho súdnictva
preskúmavať rozhodnutia týkajúce sa základných práv a slobôd (napr. nález Ústavného súdu SR, sp.

zn. II. ÚS 50/01, z 8. novembra 2001 a sp. zn. ÚS 52/02, z 28. mája 2003.)

8. Základným predpokladom pre súdny prieskum a pre poskytnutie ochrany súdom v správnom
súdnictve je preto existencia rozhodnutia, opatrenia alebo zásahu orgánu verejnej správy, ktoré sa
dotýka práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Pojem orgánu verejnej správy je vymedzený v § 4 SSP. Správny súd sa preto zaoberal tým, či

rozhodnutia, ktoré žalobca žiadal preskúmať, sú rozhodnutiami vydanými orgánom verejnej správy (v
zmysle jeho vymedzenia v § 4 SSP), pri výkone jeho právomoci v oblasti verejnej správy a dotýkajú sa
práv a právom chránených záujmov žalobcu ako fyzickej osoby v oblasti verejnej správy.
Pokiaľ ide o normatívny spôsob vylúčenia súdneho prieskumu, tak zväčša zákonodarca volí v zákonnom
texte variácie formulácií typu „toto rozhodnutie nie je možné preskúmať súdom“. Medzi správne akty,

ktoré sú v zmysle osobitných predpisov vylúčené z právomoci správnych súdov patrí aj rozhodnutie
podľa § 97n zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

9. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS

715/2016 zo dňa 18.10.2016, v zmysle ktorého ústav na výkon trestu odňatia slobody pri ukladaní
disciplinárneho trestu odsúdenému nerozhoduje ako správny orgán (s výnimkou prípadu podľa § 97n
ods. 1 zákona č. 475/2005, ak má konanie odsúdeného znaky priestupku). Disciplinárne trestanie
odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody má totiž ideový a aj normatívny základ v trestnej
oblasti a je len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu voči páchateľom trestných činov, ktorá

sa formalizovane prejavuje počnúc prípravným konaním, pokračujúc konaním pred súdom, prijatím
právoplatného rozsudku o vine a treste, ktorý sa v prípade trestu odňatia slobody vykonáva za zákonom
stanovených podmienok v určených zariadeniach. Podradenie disciplinárneho trestania odsúdených v
rámci výkonu trestu odňatia slobody pod správne právo a jeho následné preskúmavanie správnymi
súdmi by z dogmatického hľadiska znamenalo nesprávnu unifikáciu dvoch dichotomických právnych

odvetví s odlišnými právnymi zásadami a odlišným spoločenským účelom.

10. Správny súd ešte považuje za potrebné poukázať na to, že zákonom č. 370/2013 Z. z. došlo k
novelizáciiZákonaovýkonetrestuodňatiaslobodystým,žerozhodnutiaouloženídisciplinárnejodmeny
a o uložení disciplinárneho trestu boli zákonom výslovne vylúčené zo súdneho prieskumu, s výnimkou

prípadu, ak by išlo o uloženie disciplinárneho trestu za konanie, ktoré by malo znaky priestupku.
Uvedenýmzákonomboladozákonaovýkonetrestuodňatiaslobodyzavedenáceláôsmačasť-Konanie
vo veciach súvisiacich s výkonom trestu odňatia slobody. Aj v dôvodovej správe k tomuto zákonu je
uvedené, že vzťahy v oblasti výkonu trestu patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho
charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti

verejnej správy, keďže ide výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa veci, ktorá
súvisí s inštitútmi Trestného poriadku (poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
6Sžo/53/2011 z 20. marca 2012 týkajúce sa disciplinárnych previnení. Uviedol, že prienik správneho
súdnictvastrestnoujurisdikcioujeneprijateľnýazákonodarcomaniprávnenepredpokladaný).Zákonom
je teda výslovne vylúčené zo súdneho prieskumu disciplinárne trestanie, v rámci ktorého je možné uložiť

ako sankciu pokarhanie, ďalej obmedzenia vo vzťahu k telefonickým hovorom, nákupom, k používaniu
vlastného televízneho prijímača a rádioprijímača, ale aj umiestnenie do uzavretého oddielu alebo do
samoväzby (až na dobu 14 dní).

11. Z koncepcie celého Zákona o výkone trestu odňatia slobody, s prihliadnutím na jeho ôsmu časť, v

rámci ktorej je v ustanovení § 97n vylúčené použitie Správneho poriadku, nemožno podľa správneho
súdu dôjsť k záveru, že v prípadoch prijatia iných rozhodnutí a opatrení ústavov na výkon trestu odňatia
slobody ako tých, ktoré sú vymedzené v § 97n ods. 1 Zákona o výkone trestu odňatia slobody, je na
mieste použitie Správneho poriadku. Táto aplikácia je vylúčená tým, že ústavy na výkon trestu odňatiaslobody a príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorí zabezpečujú výkon trestu odňatia slobody,
nie sú v postavení orgánov verejnej správy.

12. Z vyššie uvedených dôvodov potom v čase rozhodovania súdu o podanej žalobe, ale ani v čase jej
podania,nebolinaplnenépodmienkypreto,abyrozhodnutiežalovanéhomohlobyťpredmetomsúdneho
prieskumu v správnom súdnictve. S poukazom na uvedené zistenia bolo potrebné žalobu odmietnuť ako
neprípustnú v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. h) SSP.

13. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP, tak, že žalovanému náhradu trov
konania nepriznal, a to z toho dôvodu, že i keď žalobca zavinil odmietnutie žaloby pre jej neprípustnosť,
žalovanému v súvislosti s týmto konaním žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, a preto mu
súd náhradu trov konania nepriznal. Správny súd mal síce podľa ustanovenia § 171 ods. 1 SSP
rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale v takom prípade by o výške náhrady trov
konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 171 ods. 2 SSP správny súd (konajúc

vyšším súdnym úradníkom), a to napriek tomu, že už v čase rozhodovania správneho súdu je zrejmé,
že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli. Z uvedeného dôvodu, v záujme, aby bola vec čo
najrýchlejšie rozhodnutá, správny súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

14. Súd takto rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (§ 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon

neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP. V kasačnej
sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.