Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/137/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317212293
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317212293.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: Q. W., nar. XX.X.XXXX, bytom
M. XXX, zastúpeného splnomocnencom: Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36
865 281, so sídlom Trnava, Hlavná 31, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35
792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o zaplatenie
701,60 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k.
8Csp/147/2017-71 zo dňa 20. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 701,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 701,60 Eur od 27.12.2016
do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému
právo na náhradu trov konania vo výške 100 % o výške ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením
súdom prvej inštancie.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 39, § 53 ods. 4 písm. a), t), § 517
Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., § 4 ods. 2, § 9 ods. 2 písm. c),
f), g), j), k), o), p), t), v), w), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), s poukazom aj na procesné ust. § 19 písm. d), §
41, § 42, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že zmluva o revolvingovom
úvere č. 8500096354 bola uzatvorená medzi spornými stranami dňa 11.7.2014. Celková výška úveru
činila 1.500,- Eur pri úrokovej sadzbe 18,03 % ročne, RPMN vo výške 20,91 %, priemerná RPMN za
úver bola 49,67 %, výška mesačnej splátky bola vo výške 53,25 Eur, počet mesačných splátok bol
36, celková čiastka splatná spotrebiteľom bola vo výške 1.967,- Eur, poplatok za poskytnutie úveru
bol v sume 50,- Eur. Ďalej strany uzavreli Dohodu o poskytnutí služieb č. 8500096354, v zmysle
ktorej sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanému odplatu vo forme pravidelných mesačných splátok vo

výške 36,40 Eur. Podľa Dohody o poskytnutí služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter
podmienky alebo predpokladu pre uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu, napríklad pre získanie
spotrebiteľského úveru. Zákazník - žalobca sa zaviazal, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne
poskytovateľovi odplatu vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku zaposkytnutie úveru. Služby majú spočívať v: informáciách o zostávajúcich záväzkoch, možnosti odkladu
splatnosti splátok, informáciách pred splatnosťou splátky, informáciách o prijatí platby, vyhotovené a
zaslané dokumentácie, zmenu zmluvy na podnet klienta, prepárovaní platieb na príslušnú zmluvu, druhá

upomienka zdarma, podpora call centra o osobné stretnutie s viazaným finančným agentom.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie právne uzavrel, že bolo povinnosťou finančného
agenta, pred poskytnutím služby v dostatočnom časovom predstihu informovať klienta prostredníctvom
formulára obsahujúceho štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere.

V spore nebolo preukázané, že by si žalovaný splnil túto svoju povinnosť. To, že žalovaný do listín
zakomponoval doložku o tom, že žalobca sa zoznámil s formulárom obsahujúcim štandardné
európske informácie o spotrebiteľskom úvere, neznamená, že by sa tým poskytovateľ úveru zbavil svojej
povinnosti skutočne informovať klienta o jeho právach a povinnostiach. V danom prípade, s poukazom
na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4S/48/2014, sa jedná o nekalú praktiku, keď žalovaný
dal len podpísať listiny žalobcovi bez toho, aby bol náležitým spôsobom informovaný o podmienkach,

za ktorých sa spotrebiteľský úver poskytuje. Napriek tomu, že § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch sa vyžaduje uvedenie adresy veriteľa na podanie reklamácie a
sťažností, tak uvedená zmluva tento údaj postráda. Dohoda o poskytnutí služby je absolútne neplatný
právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to i napriek formulárovému prehláseniu v zmluve,
podľa ktorého žalobca preukázal, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy. Touto službou

žalovaný nanútil žalobcovi možnosť požiadať o odklad maximálne troch splátok úveru. Žalovaný si
odplatu vyúčtoval už v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že žalobca bude mať o takúto službu
záujem alebo nie. Odmena za poskytnutie takejto služby bola stanovená bez ohľadu na to, či by
následne došlo zo strany žalobcu k jej využitiu v maximálnom alebo v inom rozsahu zo splnenia tam
uvedených predpokladov alebo by vôbec nedošlo k jej využitiu. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje

žalovaného na takúto neprimerane vysokú odplatu za poskytnutie služby zo splatnosťou tejto odplaty
ihneď po poskytnutí úveru a jednostranné započítanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie
schválených úverových prostriedkov je treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda
neplatnúvzmysle§53ods.5Občianskehozákonníka.SpotrebiteľovisúnazákladeDohodyoposkytnutí
služby vnútené služby o ktoré vôbec nepožiadal a ide o záväzok spotrebiteľa zaplatiť niečo,

čo mu ani nebolo dodané. Dohoda o poskytnutí služby predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku s
poukazom na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 15Co/39/2016, rozsudok Krajského
súdu Žilina sp. zn. 10Co 443/2015, Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 10CoE 313/2010). Pod spisovou
značkou18Csp173/2017sanaokresnomsúdevediekonanieozaplatenie701,60Eurspríslušenstvom.
Ako žalobca vystupuje Q. W., nar. XX.X.XXXX a ako žalovaný je označený Profi Credit Slovakia, s.r.o. Z

obsahuspisuvyplýva,žeQ.W.dňa8.7.2014uzavrelsospoločnosťouProfiCreditSlovakia,s.r.o.zmluvu
o úvere na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur. Ako účel poskytnutia úveru bolo
uvedené - rekonštrukcia nehnuteľnosti. Úverová zmluva mala číslo 8500069355. Súčasne bola uzavretá
Dohoda o poskytnutí služby číslo 8500069355 dátumová dňom 8.7.2014. Možno konštatovať, že zmluvy
a dohody o poskytnutí služieb zo dňa 8.7.2014 nachádzajúce sa v spisoch sp. zn. 8Csp/147/2017

a sp. zn. 18Csp/173/2017 sú identické a jediný rozdiel spočíva v označení čísla zmluvy. Je možné
jednoznačne konštatovať, že žalobcovi boli zo strany žalovaného nanútené, aby uzatvoril dve zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, každú na 1.500,- Eur aj keď táto suma mu celkom vyplatená nebola. Žalobca mal
vskutočnostizáujemuzatvoriťlenjednuzmluvuna3.000,-Eur.Žalovanýtrvalnauzatvorenídvochzmlúv
z toho dôvodu, aby mal vyššie poplatky - teda zisk, čo možno charakterizovať ako nekalú obchodnú

praktiku. Na základe vyššie uvedeného je zmluva absolútne neplatnou eventuálne je zmluva bezúročná
a bez poplatkov. Žalobca mal tak povinnosť splatiť úver len do skutočnej výšky istiny, ktorá sa rovná
výške poskytnutého úveru. Žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Žalovaný bol vyzvaný,
aby vrátil bezdôvodné obohatenie, čo však odmietol a preto ho okresný súd zaviazal vydať bezdôvodné
obohatenie. Žalobca zaplatil žalovanému 2.151,60 Eur, úver mu bol poskytnutý vo výške 1.450,- Eur,

rozdiel týchto súm je žalovaná suma, o ktorú sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Žalovaný mal možnosť
vydať bezdôvodné obohatenie do 26.12.2016 tak, ako ho na to žalobca vyzval. Na druhý deň po tomto
dátume sa dostal do omeškania. V súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka
dlžník, ktorý je v omeškaní je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania, pričom výšku úrokov z omeškania
ustanovuje osobitný predpis. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v plnom

znení, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.5. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd s poukazom na § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 2
Civilného sporového poriadku tak, že vzhľadom na to, že v konaní mal žalobca plný úspech má voči
žalovanému právo na 100 % náhrady trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorým napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu
zamietnuť v celom rozsahu a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v
celom rozsahu (pozostávajúci zo súdneho poplatku za odvolanie a z trov právneho zastúpenia)
s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že

skutkové závery prijaté súdom prvej inštancie a tiež nadväzujúce právne posúdenie sú nesprávne
a nezákonné, konkrétne že dohoda o poskytnutí služby je absolútne neplatný právny úkon, na jej
základe mohol žalobca požiadať o odklad splatnosti splátok, žalovaný si vyúčtoval odmenu už v čase jej
uzavretia, a jej uzavretie žalobcovi naviac aj nanútil (bod 28 odôvodnenia rozsudku), že žalovaný mal
žalobcovi nanútiť uzavretie dvoch zmlúv namiesto jednej, lebo ten žiadal o úver 3.000,- Eur a žalovaný
si takto zvyšoval zisk (bod 31 odôvodnenia rozsudku), že zmluva je neplatná, respektíve bezúročná (bod

32 odôvodnenia rozsudku). V konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo uzavretie
právneho úkonu označeného ako „dohoda o poskytnutí služby“ a podľa obsahu, ktorého
by žalobca niečo platil pri uzavretí úverovej zmluvy. Takýto dôkaz vykonaný nebol, čo je zrejmé už len z
toho, že súd prvej inštancie ako dôkaz vykonaný v konaní (bod 12) označuje dohodu o vykonaní služieb
a v bode 28 hovorí síce o dohode s podobným názvom (dohoda o poskytnutí služby), ale s obsahom,

ktorý s dohodou o poskytovaní služieb (tá je založená v spise) nemá nič spoločné. Postup súdu je tak
nepreskúmateľný, lebo sa nedá zistiť, na základe akých dôkazov súd prvej inštancie vôbec mohol prijať
skutkové zistenie o tom, že na základe uvedenej dohody bola napríklad splatná nejaká odplata v čase
uzavretia zmluvy o úvere. Ide o podstatnú otázku, z ktorej úd vyvodzuje závery o jej neplatnosti. Súd
ďalej v rozsudku uvádza, že uzavretie dohody malo byť žalobcovi vnútené. Forma vnútenia však nie je

ani konkretizovaná. Závery okresného súdu o tom, že uzavretím dvoch zmlúv si žalovaný mal zvyšovať
zisk namieta, keď uvedené odôvodňuje len domnienkami, a nie vykonanými dôkazmi. Ak totiž úročí
úver v určitej výške konkrétnou úrokovou sadzbou, potom aj keby sa úver rozdelil na x - častí, každá
je úročená touto úrokovou sadzbou. Omnoho podstatnejšie je však to, že účel čerpania úverov žalobca
deklaroval vždy odlišne. Konštatovanie o bezúročnosti úveru súd prvej inštancie, ktoré sa uvádza ako

určitá alternatíva v bode 32 dôvodov rozhodnutia, nie je zdôvodnené vôbec.

7. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril.

8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.,

ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami - zároveň stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase ich
podaní pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti §
127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/,

d/, f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať
úspech, rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobe vyhovel a to s poukazom na
odvolacie argumenty predostreté odvolateľom.11. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie zákonné ustanovenie § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, § 451
Občianskehozákonníkanadanúvecneaplikoval,pričomtietobolipreposúdenievecipotrebné,odvolací
súd v zmysle § 382 CSP vyzval strany, aby sa vyjadrili k možnej aplikácii týchto ustanovení, pričom

žalovaný sa na výzvu nevyjadril.

12. Žalobca sa k výzve odvolanie súdu vyjadril a uviedol, že súhlasí s použitím ustanovení uvedených
odvolacím súdom v danej veci. Ide o zmluvu spotrebiteľskú, preto je potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka § 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách, ako i osobitné predpisy, a to najmä

zákon o ochrane spotrebiteľa a zákon o spotrebiteľských úveroch. Nielen Dohoda o
poskytovaní služieb, ale aj Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje v rámci zmluvných
dojednaní viaceré ďalšie neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, hoci týmto sa žalobe nevenoval, keďže už len
absencia správne uvedenej RPMN v Zmluve o revolvingovom úvere je v danom prípade dostačujúcim
dôvodom pre uplatnenie fikcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru a

priznania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. K neplatnosti Dohody o
poskytovaní služieb z dôvodu, že predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku poukázal na obsah (bod
11-19) vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalovaného zo dňa 20.9.2019 (odvolací súd poukazuje na
to, že žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril, ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu žalovaný
nedoručil podanie zo dňa 20.9.2019?). Poukázal na bod 1.2.1, 2.1.2, 2.4., 3.1. a ďalšie ustanovenia

týkajúce sa porušenia zmluvy zo strany dlžníka (zmluvy o revolvingovom úvere), ktoré možno v zmysle
ust. § 53 a nasl. a § 54 Občianskeho zákonníka považovať za neprijateľné zmluvné podmienky.
Ďalej poukázal na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy, mechanizmus uzatvorenia a ustanovenia zmlúv
s úverovou zmluvou súvisiacich, ako aj nedostatočné informovanie žalobcu ako spotrebiteľa pred
uzavretím úverovej zmluvy v danom prípade nasvedčujú hrubej nekalosti správania žalovaného. V

prípade strán boli splnené predpoklady vzniku záväzku vydať bezdôvodné obohatenie.

13. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

14. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v čase uzavretia zmluvy medzi stranami, zmluva o

úvere pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka spadala, hoci je uzavretá
podľa Obchodného zákonníka ale jej charakteristickým znakom je, že je uzatvorená medzi dodávateľom
a spotrebiteľom.

16. Nemožno opomenúť ani § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou
zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy, ktorá by bola na prospech spotrebiteľa na
rozdiel od právnej úpravy obchodnoprávnej. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie,
preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy.

17. U spotrebiteľských zmlúv treba dodržiavať všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv (§ 52 až 54
Občianskeho zákonníka), ako aj osobitnú úpravu uvedenú v príslušných ustanoveniach zmluvných
typov.

18. Úprava spotrebiteľskej zmluvy potom tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych
vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na ochranu spotrebiteľa boli prijaté viaceré
osobitné právne normy a za týmto účelom sa viackrát novelizoval Občiansky zákonník (ktorým bola
dopĺňaná definícia spotrebiteľskej zmluvy), ako aj zákony o ochrane spotrebiteľa (v čase uzavretia
zmluvy aj aktuálne platný zákon č. 250/2007 Z. z.). Na úrovni komunitárneho práva bolo

prijatých pomerne veľa smerníc a nariadení, ktoré sa týkajú problematiky ochrany spotrebiteľa.
Ak by sa úprava obsiahnutá v smerniciach prevzala do vnútroštátneho právneho poriadku
nesprávne, napr. zúžene, mohol by sa dotknutý subjekt (spotrebiteľ) domáhať ochrany svojich práv na
Súdnom dvore Európskej únie a žiadať o posúdenie nesúladu národnej úpravy s príslušnou smernicou.Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (napr. v rozhodnutí C-106/89 Marleasing SA v. La Commercial
International d Alimentation SA., C-334/92 Theodor Wagner Mired v. Fondo de Garantia Salarial alebo
C-91/92 Paola Faccini Dori a Recrep SRL) dovodila povinnosť vykladať vo svetle komunitárnych

noriem nielen ustanovenia národného práva implementujúceho komunitárny predpis (smernicu), ale
tiež národné právo ako celok, pričom vnútroštátny súd je povolaný k výkladu národného práva v čo
najväčšom možnom rozsahu vo svetle textu a účelu smerníc (tzv. nepriamy účinok smerníc). Bolo preto
povinnosťou súdu prvej inštancie reflektovať obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa, obsiahnutý
v príslušných smerniciach, aj definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy, keďže žalobca sa domáhal svojho

nároku voči žalovanému, ktorý je spotrebiteľom.

19. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah založený zmluvou zo dňa 11.7.2014 je nevyhnutné
posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, ako aj podľa zákonov o ochrane spotrebiteľa (v čase
uzavretia zmluvy aj aktuálne platný zákon č. 250/2007 Z. z.). a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je
tzv.absolútnyobchod(§261ods.3písm.d)Obchodnéhozákonníka).Spoukazomnadoposiaľuvedené,

vychádzajúc zo zásady prednosti aplikácie špeciálnej právnej úpravy, ktorou v danom prípade je zákon
č. 250/2007 Z. z, ako i § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou,
ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka, prípadne príslušných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa.

20. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.
slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.
silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ
nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z
toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník,

"profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.

21. Uzavretú zmluvu o úvere č. 8500069354 odvolací súd považuje za zmluvu spotrebiteľskú tak ako aj
súd prvej inštancie, ktorý to síce výslovne neuzavrel, napriek tomu na danú vec aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch čo nespochybnil ani žalovaný. Žalovaný

ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úvery žalobcovi, ktorý nekonal v rámci
predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie úveru,
teda poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľská zmluva nesmie
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto

sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy
ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. A to bez ohľadu
na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka).
S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa

ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako
aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je
Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, zákonnej úpravy
zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý § 9 ods. 1 vety prvej zákona o spotrebiteľských úveroch

upravuje, že zmluva o úvere musí mať písomnú formu.

22. Odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z dokazovania vykonaného súdom prvej
inštancie, ktoré neboli odvolateľom namietané, že dňa 8.7.2014 žalobca podpísal žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. 850006954, žalovaný dňa 11.7.2014

schválil žalobcovi revolvingový úver. Bod 5 zmluvy obsahuje údaje o požadovanom spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu (vyplňte), podľa ktorého predpokladaná mesačná platba (mesačná splátka
spolu s platbou podľa Dohody o poskytnutí služieb, ak bude uzavretá): 89,65 Eur, poskytnutá čiastka
úveru (úverový limit): 1.500,- Eur, splatnosť úveru (počet splátok) 36. Mesačná splátka (vrátane úrokov)
vo výške 53,25 Eur, celková čiastka, ktorú má dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania

úveru+ poplatok za poskytnutie úveru) 1.967,- Eur, predpokladaná RPMN za úver 20,91 %, ročná
úrokovásadzbaúveru:18,03%,priemernáRPMNzaúver49,67%,poplatokzaposkytnutieúveru.Bod6
zmluvy obsahuje údaje o schválenom revolvingovom úvere, podľa ktorého informatívny údaj o mesačnej
platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytnutí služieb): 89,65 Eur, poskytnutáčiastka úveru bola vo výške 1.500,- Eur, splatnosť úveru (počet splátok) 36. Mesačná splátka (vrátane
úrokov) vo výške 53,25 Eur, celková čiastka úveru, ktorú má dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu
čerpania úveru) 1.967,- Eur, RPMN za úver 20,91 %, ročná úroková sadzba úveru: 18,03 %, priemerná

RPMN za úver: 49,67 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania: 5,15 %. Výzvou zo dňa 12.12.2016
žalobca vyzval žalovaného na vrátenie preplatku (bezdôvodného obohatenia) do 14 dní od doručenia
výzvy. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1450,- Eur a žalobca
na tento úver zaplatil žalobcovi sumu 2.156,60 Eur.

23. Taktiež odvolací súd vychádzal zo skutkového zistenia okresného súdu, že strany uzavreli strany
dňa 11.7.2014 uzavreli Dohodu o poskytnutí služieb č. 8500096354, v zmysle ktorej sa žalobca
zaviazal zaplatiť žalovanému za uzavretie Dohody zaplatiť mesačne odplatu vo výške 2,51 % zo
sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru (suma 36,40 Eur, pričom
služby majú spočívať v: informáciách o zostávajúcich záväzkoch, možnosti odkladu
splatnosti splátok, informáciách pred splatnosťou splátky, informáciách o prijatí platby, vyhotovené a

zaslané dokumentácie, zmenu zmluvy na podnet klienta, prepárovaní platieb na príslušnú zmluvu,
druhá upomienka zdarma, podpora call centra o osobné stretnutie s viazaným finančným agentom,
čo konštatuje okresný súd v odseku 16 a 17 napadnutého rozsudku. Pričom už v odseku 12 okresný
medzi dôkazy, ktoré vykonal zahrnul aj Dohodu o poskytovaní služieb č. 8500096354, ani ako sa
mylne žalovaný domnieva dohodu o vykonaní služby, preto sa odvolací súd nestotožnil s námietkou

žalovaného, že v konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo uzavretie právneho úkonu
označené ako „dohoda o poskytovaní služieb“. Pričom aj v odseku 28 na ktorý poukazuje žalovaný
označil okresný súd ako právny úkon dohodu o poskytovaní služieb.

24. Okresný súd správne podrobil predmetnú spotrebiteľskú úverovú zmluvu kontrole za účelom

zistenia, či obsahuje náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, konkrétne uvedené
v § 9 ods. 2. Pričom okresný súd uzavrel v odseku 26 napadnutého odôvodnenia, že zmluva postráda
uvedenie adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti (podľa písm. c/ uvedeného zákona, ktorého
znenieodcitovalvodseku18napadnutéhorozsudku).Vzhľadomnauvedenésaodvolacísúdnestotožnil
s námietkou žalovaného, že okresný súd nezdôvodnil bezúročnosť úveru vôbec, keď žalovaný ani

nenamietol záver okresného súdu o absencii predmetnej náležitosti zmluvy. Odvolací súd poukazuje
na to, že už len absencia jednej náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úverov má za
následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských
úveroch. Okresný súd zároveň v odseku 32 uzavrel, že keďže úver je bezúročný a bez poplatkov,
žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, pričom žalobca má tak povinnosť splatiť úver len

do skutočnej výšky istiny, ktorá sa rovná výške poskytnutého úveru. Preto okresný súd správne v
zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka uložil žalovanému zaplatiť žalovanú sumu 701,60 Eur,
ktorej vyčíslenie nebolo žalovaným spochybnené pred súdom prvej inštancie a ani odvolaním, spolu s
príslušenstvom (úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 701,60 Eur od 27.12.2016 do zaplatenia) v zmysle
§ 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., keď žalobca

nespochybnil odvolaním ani deň vzniku omeškania ani výšku požadovaného úroku z omeškania.

25. V súvislosti s dohodou o poskytovaní služieb č. 8500096354 odvolací súd poukazuje na to, že
dohoda bola uzavretá v ten istý deň a pod tým istým číslom ako úverová zmluva, a na samostatnej
listine ako samostatný právny úkon, to však ešte neznamená, že bola aj individuálne dohodnutá. Tak

ako aj úverová zmluva má aj Dohoda povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom
strany uzavreli samotnú úverovú zmluvu, pričom žalobcovi ako dlžníkovi bola predložená na podpis
spolu s úverovou zmluvou. Žalobca sa zaviazal platiť žalovanému mesačne odplatu vo výške 2,51 %
zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru t. j. 36,40 Eur mesačne.
Pričom súvis s úverovou zmluvou vyplýva z dojednania výšky mesačnej odplaty za poskytnuté služby

percentom zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Pričom podľa
obsahu samotnej úverovej zmluvy splátka podľa dohody 36,40 Eur bola zahrnutá aj v informatívnom
údaji o mesačnej platbe 89,65 Eur pozostávajúcej z mesačnej splátky 53,25 Eur + splátky podľa dohody
36,40 Eur). Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp.
odplatu za poskytovanie služby aj odvolací súd považuje za neprijateľnú a teda neplatnú v zmysle § 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože je výrazne v neprospech spotrebiteľa. V tomto kontexte odvolací
súd poukazuje na to, že za celé obdobie splácania úveru 36 mesiacov by žalovaný v zmysle dohody
inkasoval sumu 1.310,40 Eur (36 x 36,40 Eur), pričom výška poskytnutého úveru žalobcovi prestavovala
sumu 1.450,- Eur. Dohodou žalovaný zinkasuje poplatok zo službu, hoci žiadnu službu spotrebiteľovineposkytol, resp. možno v budúcnosti ani neposkytne, keď podľa čl. 1 bodu 1 tejto dohody aj v prípade
zrušenia alebo pozastavenia poskytovania služieb, nie je dotknutá povinnosť uhradiť odplatu. S ohľadom
na uvedené sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že forma vnútenia dohody nie je v napadnutom

rozsudku vnútená, pričom sloveso vnútiť, ktoré okresný súd použil nebolo použité v súvislosti s fyzickým
alebo psychickým násilím (tak ako to uvádza žalovaný v odvolaní), ale je zrejmé, že okresný súd
uvedené použil v súvislosti s tým, že aj dohoda je formulárovou zmluvou ako už je uvedené vyššie,
a teda žalobca nemohol ovplyvniť obsah tejto dohody. Okresný súd správne poukázal za rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5Co/39/2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu

Zvolen, ktorý určil, že Dohoda o poskytnutí služieb je neplatná. Odvolací sú v tejto veci poukazuje aj na
rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/72/2017, sp. zn. 13Co/17/2018, ktorými boli potvrdené
vyhlásenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v Dohode o poskytovaní služieb.

26. S námietkou žalovaného, že v konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo uzavretie
právnehoúkonuoznačenéhoako„dohodaoposkytnutíslužby“saodvolacísúdnestotožnilapoukázalna

odsek 12 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd uviedol, že vykonal dokazovanie
okrem iného Dohodou o poskytnutí služieb č. 8500096354, pričom v bode 16 a 17 už uviedol aj
konkrétny obsah predmetnej dohody o poskytnutí služieb, z ktorého vychádzal aj odvolací súd pri svojom
rozhodnutí, a ktorý sa zhoduje s obsahom predloženej dohody o poskytnutí služieb (na č.l. 14-15).

27. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej
rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

28. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd konštatuje,

že súd prvej inštancie primerane dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil rozsudok, stručne,
jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil, čím splnil zákonné kritériá
odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. <. Okresný súd sa v rozsahu
postačujúcom pre správne rozhodnutie vo veci samej vysporiadal s námietkami žalovaného a ich

právnou argumentáciou. Podľa odvolacieho súdu v danom prípade neobstojí ani námietka žalovaného o
(čiastočnej) nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, keď podľa neho neobsahuje relevantné právne
argumenty k bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Zo strany súdu prvej inštancie podľa odvolacieho súdu
nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu a to k absencii riadneho odôvodnenia rozhodnutia v
súlade so zákonnými požiadavkami (§ 220 ods. 2 CSP) vo vzťahu k odôvodneniu vyhovenia žalobe.

Zároveňpodľaodvolaciehosúdutedanedošloanikznemožneniustranámrealizovaťichprocesnéprávo
na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
keď rozhodnutie okresný súd fakticky v relevantných záveroch náležite právne aj vecne odôvodnil v
odsekoch 26, 29, 32. Pričom na podporu svojho právneho záveru súd prvej inštancie správne uviedol
rozhodnutie NS SR sp. zn. 7MCdo/8/2013.

29. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobe vyhovel rozhodol vecne
správne, a preto odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo
vyhovujúcej časti (I. výrok) potvrdil.

30. Odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, odvolateľ vo vzťahu k výroku o trovách
konania (II. výrok) neuviedol žiadne, hoci ho odvolaním formálne napadol. Nakoľko ide o závislý výrok (§
379 písm. a/ CSP) od výroku vo veci samej, odvolací súd ho podrobil odvolaciemu prieskumu a zistil jeho
vecnú správnosť aj súlad s právnou úpravou, preto ho podľa § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.

31. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, abyzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne).

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).