Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/239/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614210977
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1614210977.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: L. D. , narodená
dňa X.X.XXXX, trvale bytom J., W. č. 15XX/XX, zastúpená: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORSKÁ
& MREKAJOVÁ, s.r.o., Bratislava, Panenská č. 33, IČO: 36 862 037, za ktorú konajú JUDr. Andrea
Mrekajová a JUDr. Andrea Dvorská, proti žalovanej: C. J. narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom

J., W. č. XXXX/XA, zastúpená JUDr. Eva Krchňavá, advokátka, Banská Bystrica, Rudlovská cesta č.
47, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Malacky zo dňa 18. októbra 2016, č.k. 6 C 485/2014-71, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 18. októbra 2016, č.k. 6 C 485/2014-71, p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 18.10.2016, č.k. 6 C 485/2014-71 zastavil konanie a
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň rozhodol o tom, že
žalobkyni vracia súdny poplatok vo výške 5.531,13 €. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami
§ 144 ods. 1, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a vecne tým,
že žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnosti prikázaním veci za náhradu. Žalobu vzala späť pred prejednaním veci v merite s
odôvodnením, že obchodná spoločnosť JUST Stupava, s.r.o., v ktorej boli žalobkyňa a žalovaná
spoločníčkami a konateľkami, bola rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.12.2015, sp.zn.
32 CbR 367/2014, zrušená s likvidáciou a likvidátor ešte neukončil všetky úkony vedúce k likvidácii
spoločnosti a jej výmazu. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vyporiadania je nielen registrovým sídlom
likvidovanej spoločnosti ale aj predajňou a skladom a právne vzťahy medzi stranami sporu a

obchodnou spoločnosťou JUST Stupava, s.r.o. v likvidácii, sú vzájomne prepojené a
podmienené. Strany sporu nemajú záujem o odkúpenie podielu v nehnuteľnosti jednotlivo a spôsob
vyporiadania vidia v predaji nehnuteľnosti tretej osobe súčasne s prebiehajúcou likvidáciou. Súd prvej
inštancie konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby, pričom neskúmal, či žalovaná so späťvzatím
súhlasí, keďže k späťvzatiu prišlo pred začatím pojednávania vo veci. Rozhodnutie o trovách konania
súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobkyňa vzala žalobu späť z dôvodu, ktorý nezavinila žalovaná. Z

procesného hľadiska potom žalobkyňa zavinila, že konanie sa muselo zastaviť a žalovaná má právo na
náhradu trov konania. Vrátenie kráteného zaplateného súdneho poplatku odôvodnil súd prvej inštancie
ustanoveniami § 11 ods. 3 veta prvá, ods. 4 veta prvá a ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a vecne tým, že konanie sa zastavilo z dôvodu
späťvzatia žaloby pred prvým pojednávaním.

2. Proti tomuto uzneseniu, jeho výroku o náhrade trov konania, podala včas odvolanie žalobkyňa.
Navrhla odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie v odvolaním napadnutom výroku zmenil tak, že „v súlade sustanovením § 257 C.s.p. neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa“.
Odvolací návrh odôvodnila, s poukazom na ustanovenie § 257 C.s.p. tým, že v prejednávanom prípade
sú pre takýto postup dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Odvolateľka poukázala na to, že žalovaná

vo vyjadrení k žalobe navrhla vyporiadať zrušené podielové spoluvlastníctvo tak, že nehnuteľnosť bude
prikázaná do jej výlučného vlastníctva za náhradu vo výške 98.121,14 €, teda za sumu o 5.000,- € vyššiu
ako navrhovala žalobkyňa. Odvolateľka ďalej uviedla, že žalovaná svoju vôľu nadobudnúť nehnuteľnosti
do svojho výlučného vlastníctva potvrdila zaslaním písomného návrhu kúpnej zmluvy s kúpnou cenou
250.000,- €, kúpna zmluva bola pripravená na podpis ku koncu septembra 2015. Dňa 13.10.2015 právna

zástupkyňa žalovanej oznámila právnej zástupkyni žalobkyne, že kúpa sa neuskutoční. Odvolateľka
v odvolaní späťvzatie žaloby odôvodnila tým, že od podania žaloby boli vykonané úkony smerujúce
k mimosúdnej dohode ako aj k zrušeniu obchodnej spoločnosti JUST Stupava s.r.o. (ktorý podnet
podala žalovaná), ako aj dobou trvania konania pred Okresným súdom Malacky a záujmom obidvoch
strán sporu o predaj nehnuteľnosti tretej osobe. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolateľka považuje
za nespravodlivé, aby bola zaviazaná povinnosťou nahradiť trovy konania, súd by mal prihliadnuť na

okolnosti hodné osobitného zreteľa a povahu predmetného sporového konania, pričom odvolateľka
poukázala na vzájomnú žalobu a konanie žalovanej vedúce k podpisu kúpnej zmluvy za účelom
nadobudnutia výlučného vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti. Podľa odvolateľky by mal súd prihliadnuť
na celý priebeh konania, vrátane postupu jednotlivých strán sporu a toho, ako sú strany sporu dotknuté
na svojich záujmoch. Dôvodná žaloba bola podľa odvolateľky vzatá späť pre správanie žalovanej, preto

tento úkon nesmie byť na ťarchu žalobcu, aj keď svojim prejavom vôle zastavenie konania vyvolal.

3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná. Poukázala na to, že zo samotného odvolania nie
je zrejmé, v čom odvolateľka vidí správanie žalovanej, zapríčiňujúce späťvzatie dôvodne podanej
žaloby a v čom vidí dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal byť žalovanej priznaný

nárok na náhradu trov konania. Podľa žalovanej odvolateľka uviedla, že sú to dôvody spočívajúce
v okolnostiach veci ako aj okolnostiach strán sporu, bližšie však tieto okolnosti nekonkretizovala.
K mimosúdnym rokovaniam o uzatvorení kúpnej zmluvy, týkajúcej sa spoluvlastníckeho podielu k
nehnuteľnosti, ktorý je vo vlastníctve žalobkyne, žalovaná uviedla, že mimosúdne rokovania boli
ukončené bez pozitívneho výsledku ešte v roku 2015, rok pred späťvzatím žaloby, preto podľa žalovanej,

z časových a logických súvislostí je zrejmé, že táto skutková okolnosť nemohla byť príčinou späťvzatia
žaloby v októbri 2016 a nemôže byť ani považovaná za dôvod hodný osobitného zreteľa. Žalovaná vo
vyjadrení ďalej uviedla, že zrušenie obchodnej spoločnosti JUST Stupava s.r.o. v likvidácii na podnet
žalovanej je pre konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, kde
spoluvlastníčkami sú žalobkyňa a žalovaná ako fyzické osoby, právne irelevantné. Žalovaná podaním

návrhu na zrušenie obchodnej spoločnosti s likvidáciou nezavinila zastavenie konania o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takáto skutočnosť nemôže byť vyhodnotená ako dôvod
hodný osobitného zreteľa. Poukázala na to, že odvolateľka v odvolaní nevysvetlila súvislosť medzi
návrhom na zrušenie spoločnosti a rozhodovaním súdu o náhrade trov konania. Žalovaná ďalej
poukázala na to, že v čase späťvzatia žaloby nebola so žiadnym záujemcom o kúpu nehnuteľnosti

zo strany žalovanej uzavretá žiadna kúpna zmluva, zmluva o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy alebo
akákoľvek iná dohoda, ktorá by predznamenávala vyriešenie predmetného sporu. Rokovania o kúpe
nehnuteľnostitreťouosobou,ktorévčasespäťvzatiažalobybolibezvýsledné,nemožno,podľažalovanej
považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa a dôvod zastavenia konania zapríčinený žalovanou.
Žalovaná zároveň poukázala na to, že žalobkyňa v odvolaní nedala odpoveď na to, prečo zobrala žalobu

späť niekoľko dní pred termínom prvého pojednávania. Podľa žalovanej žalobkyňa neuviedla žiadne
právne relevantné dôvody, nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že k zastaveniu konania
došlo pre správanie žalovanej. Navrhla odvolaciemu súdu uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a
právne správne potvrdiť.

4. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že použitie moderačného ustanovenia § 257
C.s.p. má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam
jednotlivého prípadu, pričom má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona. Úvaha súdu, že
ide o výnimočný prípad a že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej právnej veci a súd musí prihliadať na osobné, majetkové a iné pomery

strán sporu ako aj okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoju strán a pod. Vymenované
okolnosti, oprávňujúce použitie moderačného ustanovenia je potrebné hodnotiť tak, že súdne konanie
nemá za každej situácie viesť k vydaniu rozsudku v súlade s podanou žalobou. Poukázala na to,
že vychádzajúc z mimosúdnych rokovaní o návrhu kúpnej zmluvy, ktorou mala žalovaná nadobudnúťdo svojho vlastníctva podiel na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne ako aj zo vzájomnej žaloby
žalovanej, nemala žalobkyňa pochybnosti o tom, že žalovaná prejavila nespochybniteľný záujem na
získaní nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Po dohodnutí presného termínu podpisu kúpnej

zmluvyžalovanáoznámila,ženemáfinančnéprostriedkynavyplateniekúpnejcenyaaniichvdohľadnej
dobe nezíska. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že v priebehu roku 2014 žalovaná kúpu podielu
na nehnuteľnosti podmieňovala kúpou obchodného podielu v spoločnosti JUST Stupava s.r.o. ako aj
na to, že žalovaná dala dňa 20.10.2014 podnet na zrušenie uvedenej spoločnosti, o čom žalobkyňu
neinformovala.Žalobkyňavovyjadreníďalejuviedla,žeH.S.mázáujemokúpudotknutejnehnuteľnosti,

o čom má žalovaná vedomosť, ktorá sa s uvedeným záujemcom o kúpu stretla.

5. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná. Poukázala na to, že skutočnosti opísané žalobkyňou sa
udiali jeden kalendárny rok pred späťvzatím žaloby. V čase späťvzatia žaloby žiadne rokovania o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi stranami neprebiehali a rozhodnutie vziať žalobu späť
bolo nezávislým rozhodnutím žalobkyne, ktoré nebolo ovplyvnené správaním či konaním žalovanej.

Podľa žalovanej skutočnosti opísané žalobkyňou odôvodňujú skôr zotrvanie na žalobe na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalovaná uviedla, že podnet na zrušenie spoločnosti
bol jedinou cestou, ako ukončiť činnosť spoločnosti a tým obmedziť zodpovednosť žalovanej ako
konateľky za chod spoločnosti, na ktorý nemala reálny vplyv. Žalobkyňa žalovanej zamedzila prístup k
účtovníctvu, čo malo za následok vysoké dodanenie spoločnosti, preniesla na seba výlučnú právomoc

v pracovnoprávnych a ďalších otázkach, bez súhlasu žalovanej prijala do pracovného pomeru svojho
manžela a syna, zisk zo spoločnosti použila na vyplácanie nadštandardných odmien sebe a ňou prijatým
zamestnancom. Podľa žalovanej vzťahy v rámci spoločnosti JUST Stupava s.r.o. neboli v príčinnej
súvislosti so späťvzatím žaloby zo strany žalobkyne. Ďalej žalovaná vo vyjadrení uviedla, že ani 10
mesiacov po späťvzatí žaloby nedošlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva a o pretrvávajúcom

záujme pána S. o kúpu nehnuteľnosti sa dozvedela až z vyjadrenia žalobkyne. Na jej ponuku na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 30.3.2017 žalobkyňa do dňa tohto vyjadrenia
nereagovala. K realizácii ustanovenia § 257 C.s.p. v prejednávanom prípade žalovaná uviedla, že
musia byť naplnené výnimočné okolnosti odôvodňujúce osobitný zreteľ, správanie strán sporu a osobné,
predovšetkým sociálne pomery strany sporu, ktorá by mala podľa všeobecných ustanovení o náhrade

trov konania tieto znášať. Poukázala na to, že judikatúra ustálila, že moderačné právo súdu nie je možné
svojvoľne aplikovať, súd je povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť, ustanovenie nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa
na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Z rovnakých zásad vychádza aj úprava v novom

Civilnom sporovom poriadku, podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 257 C.s.p. osobitné kritérium
dôvodov hodných osobitného zreteľa sa má vykladať prísne reštriktívne. Podľa žalovanej žalobkyňa
ani v odvolaní ani v následnom vyjadrení nepreukázala zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa,
spočívajúce či už v predmete sporu, v správaní žalovanej, ktoré by malo podnietiť žalobkyňu k späťvzatiu
žaloby v období, kedy tak učinila, či v osobných pomeroch žalobkyne. Rozhodnutie vziať žalobu späť

bolo svojvoľným rozhodnutím žalobkyne v čase, keď žiadna dohoda medzi stranami sporu, týkajúca sa
vyporiadania spoluvlastníctva neexistovala, naopak, strany sporu mali za sebou neúspešné pokusy o
mimosúdnu dohodu. Žalovaná navrhla odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom odvolaciemu súdu dňa 23.1.2019 uviedla, že nehnuteľnosť

v podielovom spoluvlastníctve strán sporu bola predmetom predaja dňa 10.12.2018 za kúpnu cenu
295.000,- €, stranám sporu bola vyplatená suma každej 147.500,- €. Poukázala na to, že v konaní
zdôvodnila všetky okolnosti podania žaloby ako aj späťvzatia. Uviedla, že „aplikácia ustanovenia § 257
CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené procesné predpoklady na priznanie náhrady trov
konania podľa § 256 ods. 1 CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,

pre ktoré náhradu trov neprizná celkom. Výnimočnosť pritom môže spočívať tak v okolnostiach danej
veci ako aj v okolnostiach u strán sporu. Judikatúra konštatovala, že ustanovenie § 257 CSP nie je
možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne

prihliadnuť. Uvedené ustanovenie je možné vykladať tak, že súd prihliada na nich kedykoľvek bez
zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Je
výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosťživota, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o
náhradetrovkonania,nežbyplynulizpoužitiavšeobecnýchzásadnáhradytrovkonania.Civilnýsporový

poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo
o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa“. S poukazom na uvedenú argumentácie
žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu uznesenie súdu prvej inštancie v časti nároku na náhradu trov
konania zmeniť tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

7. Odvolací súd, s poukazom na § 470 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“) účinného od 1.7.2016, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v
rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu podľa § 387
ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

8. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti. Žalobu zobrala späť pred pojednávaním vo
veci s odôvodnením, že došlo k zrušeniu spoločnosti, v ktorej boli žalobkyňa a žalovaná spoločníčkami
a konateľkami, s likvidáciou, neboli ukončené všetky úkony vedúce k likvidácii spoločnosti a jej výmazu.

Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vyporiadania je nielen registrovým sídlom likvidovanej spoločnosti ale
aj predajňou a skladom a právne vzťahy medzi stranami sporu a obchodnou spoločnosťou sú vzájomne
prepojené a podmienené. Strany sporu nemajú záujem o odkúpenie podielu v nehnuteľnosti jednotlivo
a spôsob vyporiadania vidia v predaji nehnuteľnosti tretej osobe súčasne s prebiehajúcou
likvidáciou. Zároveň navrhla, aby súd o trovách konania rozhodol tak, že strany sporu nemajú právo na

náhradu trov konania. V odvolaní žalobkyňa tvrdila, že žalobu zobrala späť pre správanie žalovanej, v
odvolacej replike tvrdila, že žalovaná svojím konaním vyvolávala taký zmätok, že bolo ťažké daný stav
vyhodnotiť inak, než že išlo o lesť s nejasným výsledkom.
9. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách predmetného konania vychádzal z ustanovenia § 256
ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo
strán, ktorá zavinila, že vznikli, pričom pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zavinenie je potrebné posudzovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie
sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu
na meritórny výsledok sporu. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené,

pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká
jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

10. Len výnimočne nemusí súd strane, ktorá má nárok na náhradu trov konania podľa všeobecných
zásad rozhodovania o nároku na náhradu trov konania, túto náhradu trov konania priznať. Môže tak

urobiť podľa ustanovenia § 257 C.s.p. (predtým § 150 O.s.p.), podľa ktorého výnimočne súd neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Zo slovného znenia uvedeného
zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby
pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych
prípadovamáslúžiť kodstráneniuneprimeranejtvrdosti.Úvahasúdu,žeideovýnimočnýprípadačisú

dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.
Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné
zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť o
celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie
podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym,

osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto
by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové
pomery oprávnenej strany.

10. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa,

späťvzatím žaloby, je preto povinná nahradiť žalovanej trovy, ktoré jej v súvislosti s predmetným
konaním vznikli. V dôsledku späťvzatia žaloby nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci so zistením,
či žaloba bol podaná dôvodne. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa nedosiahla výsledok, ktorýžaloboupôvodnechceladosiahnuť,keďžezdôvoduspäťvzatiažalobynedošlokzrušeniuavyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovanej.

11. Odvolateľka sa v podanom odvolaní domáhala, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku, ktorým priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % a s použitím
ustanovenia § 257 C.s.p. žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. Za dôvody hodné
osobitného zreteľa odvolateľka považovala, vychádzajúc z obsahu odvolania, správanie žalovanej, ktorá
mala záujem podiel na nehnuteľnosti patriaci žalobkyni, získať do svojho vlastníctva. Tento záujem podľa

odvolateľky žalovaná prejavila návrhom na odkúpenie podielu žalobkyne za sumu 98.121,14 € ako aj
zaslaním návrhu kúpnej zmluvy na kúpu podielu patriaceho žalobkyni, za kúpnu cenu 250.000,- €. Za
dôvody späťvzatia žaloby žalobkyňa označila úkony smerujúce k mimosúdnej dohode, smerujúce k
zrušeniu spoločnosti, prieťahy v konaní pred Okresným súdom Malacky a záujem obidvoch strán sporu
o predaj nehnuteľnosti tretej osobe.

12. Za dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 C.s.p.) nemožno v prejednávanom prípade, podľa
názoru odvolacieho súdu, považovať správanie žalovanej. Je pravdou, že žalovaná v priebehu súdneho
konania prejavila záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu, vlastniaceho žalobkyňou, avšak k momentu
späťvzatia žaloby, ako správne poukazovala žalovaná, nedošlo k uzavretiu dohody, predmetom
ktorej by bolo nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, patriaceho žalobkyni, do

vlastníctva žalovanej. Žalovaná úkony, ktorými prejavila záujem o nadobudnutie vlastníctva podielu na
nehnuteľnosti,realizovalavpriebehuroku2015,pričomkspäťvzatiužalobydošlo12.10.2016.Správanie
žalovanej teda nemohlo byť v časovej a vecnej príčinnej súvislosti so späťvzatím žaloby žalobkyňou.
Naopak, správanie žalovanej, ktorá najskôr prejavila záujem o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu
na nehnuteľnosti, neskôr z tohto zámeru ustúpila, svedčí skôr zotrvaniu na žalobe s cieľom zrušiť a

vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti. Odvolací súd, vychádzajúc z predloženého spisu
nezistil ani žiadne ďalšie dôvody, odôvodňujúce postup podľa § 257 C.s.p. Odvolací súd nezistil v
prejednávanom prípade žiadne výnimočné okolnosti ani dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali nepriznanie nároku na náhradu trov konania procesne úspešnej žalovanej. Na takýto
záver odvolacieho súdu nemá vplyv ani skutočnosť, že v priebehu odvolacieho konania došlo k predaju

nehnuteľnosti, ktorej vyporiadanie bolo predmetom tohto konania.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutom
rozsahu v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p ako vecne správne potvrdil.

14. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

15. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§
262 ods. 2 C.s.p.).

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).