Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoE/243/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204081
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7815204081.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Diany Solčányovej v exekučnej veci oprávneného Sociálna
poisťovňa so sídlom v Bratislave pobočka Rožňava so sídlom Štítnická č. 12 IČO: 30 807 484 proti
povinnému C. S. s miestom podnikania A. č. XXX H. IČO: 43662625 vedenej u súdneho exekútora
JUDr. Karol Mihal so sídlom Moyzesova č. 34 Košice pod sp. zn. Ex 431/2015 o vymoženie 2568,39

Eur s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 19.3.2018
č.k. 9Er/360/2015 - 21 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

O d m i e t a odvolanie proti výroku o trovách exekúcie.

Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu a oprávneného zaviazal nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 44,27 Eur.

2. V odôvodnení uviedol, že súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu

podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súd
prvej inštancie následne exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Na
náhradu trov exekúcie 44,27 Eur zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený s návrhom, aby odvolací súd

zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasil s tvrdením
o nemajetnosti povinného a poukázal na to, že povinný od roku 2016 takmer každý mesiac uhrádza
do pokladne oprávneného poistné, čo preukázal listinnými dôkazmi. Konštatoval, že povinný je od
roku 2007 sústavne szčo, činnosť neukončil a ani ju nemá pozastavenú, práve naopak, dňa 12.7.2013
podnikateľské aktivity rozšíril a čom svedčí výpis zo živnostenského registra. Na základe daňového
priznania za rok 2016 bol jeho príjem zo živnosti 11 850 Eur a v roku 2015 15 121 Eur.

4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

5. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že toto považuje za účelové, pretože
neakceptuje jednoznačnú zákonnú úpravu ako aj ustálenú konštantnú judikatúru v rovnakých veciach.
Ak oprávnený poukázal na tom, že povinný uhradil 25.4.2018 priamo oprávnenému 160 Eur, nemožno z

tejto skutočnosti vyvodiť záver o tom, že povinný má majetok. Zdôraznil, že voči povinnému je vedenýchďalších 26 exekučných konaní a uviedol, že činnosťou súdneho exekútora nebol zistený žiaden majetok
povinného, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou

6.Podľaust.§9aods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len ,,Exekučný
poriadok“) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote,
preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že

odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

10. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. V citovanom ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je zakotvený princíp ochrany
povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje,
že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp
je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná
právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s

náležitou opatrnosťou.

12. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného,
tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie
exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí

byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.

13. Konštatuje, že súd prvej inštancie správne zastavil exekúciu, keďže majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd na základe oznámenia súdneho exekútora dostatočným
spôsobom zvážil okolnosti tohto prípadu a posúdil situáciu so zreteľom na základné procesné princípy a

zásady. Vzhľadom na to, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť
zostávajúcu časť vymáhaného nároku, je zrejmé, že nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov
vykonania exekúcie, a to pre nemajetnosť povinného. Je povinnosťou súdu, v prípade nemajetnosti
povinného, exekúciu zastaviť, pretože sa stalo nemožným, aby súd v exekúcii pokračoval. Keďže
exekučné konanie nemožno prerušiť a povinný je dlhodobo nemajetný, nie je dôvodné, aj vzhľadom na

hospodárnosť a účelnosť konania, toto exekučné konanie ďalej viesť. Súd vzhľadom na ust. § 57 ods.1
písm. h) Exekučného poriadku nemá inú možnosť, iba exekúciu zastaviť.

14. K relevantnej odvolacej argumentácii odvolací súd dodáva, že nemajetnosť povinného reálne
znemožňuje uspokojenie pohľadávky oprávneného, resp. v uvedenom prípade napriek vymoženiu

istiny znemožňuje vymoženie trov exekúcie. Pokračovaním v exekúcii by dochádzalo k neúčelnému
navyšovaniu trov exekúcie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného
konania. Po zistenej nemajetnosti povinného, v prípade, keď vymoženie časti istiny od povinného
priamou platbou oprávnenému bolo úspešné, ale vymáhanie zvyšnej časti a trov exekúcie súdnym
exekútorom bolo bezvýsledné a z ničoho nevyplýva reálny predpoklad vymožiteľnosti pohľadávky

v budúcnosti, by pokračovanie v exekúcii bolo len zvyšovaním trov, ktoré v prípade nemajetnosti
povinného hradí oprávnený.15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Oprávnený napadol odvolaním aj výrok o trovách exekúcie. Odvolací súd skôr ako pristúpil k
vecnému prejednaniu podaného odvolania zaoberal sa otázkou prípustnosti odvolania proti uzneseniu
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku a dospel k záveru, že toto je potrebné odmietnuť.

17. Podľa ust. § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

18. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj
o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

19. Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie podľa Exekučného

poriadku je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V žiadnom
ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa výslovne
neuvádza prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené je potom potrebné takéto odvolanie odmietnuť, nakoľko smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

21. Preto odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia o trovách exekúcie odmietol podľa
ust. § 386 písm. c) CSP.

22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
im žiadne trovy konania nevznikli.

23.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2poslednej

vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).