Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/168/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614205046
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5614205046.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne S.

J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Ž. XXX/X, B. C., právne zastúpenej JUDr. Ľubošom Rackom,
PhD., advokátom so sídlom Vranovská 517/9, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému W.. I. J., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom G. D. XXX/X, B. C., zastúpenému JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so
sídlom Štúrova 4330/31, Liptovský Mikuláš, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne
p r i k a z u j e :

bytč. XX,nachádzajúcisavovchodeč.X,L.X.poschodíbytovéhodomusúpisnéčísloXXX,nauliciŽ.E.
B. C., postaveného na parcele registra KN-C č. 704/6 o výmere 465 m2, zastavané plochy a nádvoria a k
podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckemu podielu
k pozemku parcely registra KN-C č. 704/6 vo veľkosti 7540/338320, všetko zapísané Okresným
úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX, okres Liptovský Mikuláš,
obec Liptovský Mikuláš, katastrálne územie M., v hodnote 56 300,- eur,

ornú pôdu o výmere 191 m2, parcela registra KN-C č. 1261/3, v spoluvlastníckom podiele 1/8,
zapísanú Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX,
okres Liptovský Mikuláš, obec Liptovská Sielnica, katastrálne územie B. D.,
ornú pôdu o výmere 109 m2, parcela registra KN-C č. 1261/8, v spoluvlastníckom podiele 1/1, zapísanú
na liste vlastníctva č. XXXX, okres Liptovský Mikuláš, obec Liptovská Sielnica, katastrálne územie B. D.,

chatku na parcele registra KN-C č. 1261/8, orná pôda o výmere 109 m2, v katastrálnom území B. D.

s príslušenstvom a vedľajšími stavbami - drevárňou, studňou, suchým WC, prístreškom a altánkom,
všetko spolu s pozemkami na parcele registra KN-C č. 1261/3 a KN-C č. 1261/8, katastrálne územie B.
D., v hodnote 6 900,- eur,

Z hnuteľných vecí nadobudnutých za trvania manželstva súd prikazuje do výlučného vlastníctva
žalobkyne

veci nachádzajúce sa v kuchyni:

chladničku značky Gorenje v hodnote 250,- eur,
mrazničku značky Gorenje v hodnote 350,- eur,
stôl a dve stoličky zn. IMOLA v hodnote 50,- eur,
stolička k pracovnému stolu v hodnote 45,- eur,
pracovný stôl v kuchyni v hodnote 200,- eur,

jedálenský stôl v kuchyni v hodnote 300,- eur,
výsuvný sušiak na prádlo v hodnote 10,- eur,vysávač značky Vorwerk Kobolt v hodnote 700,- eur,
podlahové čistiace prostriedky značky Raypath v hodnote 200,- eur,
regál značky LUPO v hodnote 20,- eur,

mikrovlnnú rúra v hodnote 30,- eur,
drevenú dózu na čaje v hodnote 10,- eur,
dva kuchynské roboty v hodnote 150,- eur,
keramický čajník v hodnote 15,- eur,
jedálenský príbor v hodnote 10,- eur

jedálenský príbor s drevenými rúčkami v hodnote 20,- eur,
keramické koreničky v hodnote 15,- eur,
ostatné koreničky v hodnote 10,- eur,
titánovú kuchynskú súpravu v hodnote 500,- eur,
cedidlá a drobné kuchynské náradie v hodnote 45,- eur,
kuchynskú súpravu značky ZEPTER v hodnote 800,- eur,

ostatné nádoby na varenie v hodnote 50,- eur,
tanierovú zapekaciu misu v hodnote 20,- eur,
podlhovastú zapekaciu misu v hodnote 20,- eur,
žalúzie v hodnote 40,- eur,
hrnčeky a poháre v hodnote 30,- eur,

sklenené a keramické dózy v hodnote 80,- eur,
umelohmotné dózy v hodnote 40,- eur,
dve obedové súpravy v hodnote 30,- eur,
sadu nožov v hodnote 35,- eur,
tri podnosy striebornej farby v hodnote 15,- eur,

ponorný mixér v hodnote 10,- eur,
luster v hodnote 10,- eur,

veci nachádzajúce sa v detskej izbe:

sedaciu súpravu v hodnote 250,- eur,
šesť vankúšov v hodnote 35,- eur,
horizontálnu žalúziu vo výške 60,- eur,
konferenčný stolík v hodnote 50,- eur,
televízor značky Samsung v hodnote 100,- eur,

stolovú lampu v hodnote 7,- eur,
kancelársku otočnú stoličku v hodnote 30,- eur,
wifi router v hodnote 10,- eur,
sektorový nábytok v hodnote 300,- eur,
luster v hodnote 10,- eur,

set-top box v hodnote 10,- eur,

veci nachádzajúce sa v spálni:

žalúziu v hodnote 60,- eur,

digitálnu kameru v hodnote 130,- eur,
manželskú posteľ v hodnote 200,- eur,
prečalúnenie v hodnote 60,- eur,
luster v hodnote 10,- eur,
paplóny a vankúše v hodnote 80,- eur,

vešiak v hodnote 10,- eur,

veci nachádzajúce sa v obývacej miestnosti:

plazmový televízor značky LG v hodnote 400,- eur,

sedaciu súpravu značky GAMA v hodnote 900,- eur,
DVD prehrávač v hodnote 30,- eur
ostatné busty a sošky v hodnote 30,- eur,
štvorramenný svietnik v hodnote 10,- eur,sklenené a keramické misky v hodnote 30,- eur,
obraz Dievča v hodnote 30,- eur,
obraz Strom v hodnote 20,- eur,

látkový obrus a prestieranie v hodnote 40,- eur,
tri vankúše v hodnote 21,- eur,
ostatné vázy v hodnote 50,- eur,
obývaciu zostavu v hodnote 600,- eur,
kamenný obklad v hodnote 100,- eur,

žalúziu v hodnote 50,- eur,
ratanový konferenčný stolík v hodnote 100,- eur.

veci nachádzajúce sa v chodbe:

keramickú dózu s hnedým košíkom v hodnote 15,- eur,

kôš na dáždniky v hodnote 10,- eur,
súpravu 12 ks pletených košíkov v hodnote 60,- eur,
luster v hodnote 10,- eur,
päť policový regál v hodnote 15,- eur,
regál so závesom v hodnote 20,- eur,

drevenú policu na košíky v hodnote 5,- eur,
úložný priestor s látkovou roletou v hodnote 18,- eur,
šesťhrannú drevenú dózu v hodnote 4,- eur,
zarámované obrazy v hodnote 24,- eur,

päť policový regál so závesom v druhej chodbe v hodnote 45,- eur,
úložný priestor na vonkajšej chodbe v hodnote 12,- eur,

veci nachádzajúce sa v kúpeľni:

zásuvné a sklenené police v hodnote 30,- eur,
rohový úložný box v hodnote 15,- eur,
chrómový kôš na prádlo v hodnote 15,- eur,
kôš na drobné veci v hodnote 10,- eur,

osobnú váhu v hodnote 10,- eur,
práčku v hodnote 100,- eur,
regál s policami v hodnote 10,- eur,
skrinku v hodnote 10,- eur,
dve zrkadlá v hodnote 30,- eur,

závesné tyče a uteráky v hodnote 15,- eur

veci nachádzajúce sa v chatke v k. ú. B.Á. D.

jedálenský stôl v hodnote 15,- eur,
pracovný kuchynský stôl s dlažbou a policami v hodnote 50,- eur,
obývaciu stenu v hodnote 200,- eur,
plynový gril v hodnote 40,- eur,
elektrocentrálu v hodnote 300,- eur,

poličky, záclony, garniže a prikrývky v hodnote 60,- eur,
riad na varenie v hodnote 35,- eur,
3 ks regálov v hodnote 30,- eur,
záhradnú hadicu so sadou trysiek v hodnote 10,- eur,
sklenené poháre, hrnčeky, taniere a príbory v hodnote 25,- eur,

plynový varič v hodnote 20,- eur,
lampu vetruvzdornú tlakovú striebornej farby v hodnote 15,- eur,
dve 10 litrové plynové fľaše v hodnote 40,- eur,
dve 2 litrové plynové fľaše v hodnote 24,- eur,keramickú sadu ručne maľovaný v počte 6 ks v hodnote 20,- eur,
keramickú súpravu dóz na pochutiny v hodnote 15,- eur,
kazetový stropný obklad v hodnote 30,- eur,

plynovú lampu v hodnote 15,- eur,
plynový ohrievač v hodnote 25,- eur,
50 litrový kanister v hodnote 10,- eur,
tri válendy v hodnote 30,- eur,
ostatnú drobnú keramiku a dekorácie v hodnote 25,- eur,

12 ks obrázkov v hodnote 24,- eur,
2 ks garníže v hodnote 10,- eur,
rohovú drevenú policu v hodnote 6,- eur,
10 ks svietidiel v hodnote 20,- eur,
kempingovú stoličku v hodnote 5,- eur
odkladaciu trojdverovú skrinku na riad a 12 zásobníkov na riad v hodnote 60,- eur.

II. Z hnuteľných vecí nadobudnutých za trvania manželstva súd prikazuje do výlučného vlastníctva
žalovaného:

posteľnú súpravu z ovčieho rúna značky MERINO v hodnote 168,- eur,
vysávač značky TRIATLON v hodnote 120,- eur,
posteľnú súpravu (paplón a vankúš) v hodnote 25,- eur,
deku a prikrývku v hodnote 10,- eur,

vankúš v hodnote 5,- eur,
drevenú sedaciu súpravu v hodnote 30,- eur,
sušičku na ovocie v hodnote 25,- eur,
elektrickú vibračnú brúsku v hodnote 40,- eur,
elektrický hoblík v hodnote 40,- eur,

predlžovací kábel v bubne v hodnote 15,- eur,
akumulátorový skrutkovač v hodnote 30,- eur,
10 l plynovú fľašu v hodnote 20,- eur,
keramický lavór v hodnote 20,- eur,
perličkový kúpeľ značky EATCON v hodnote 250,- eur,

súpravu pohárov na šampanské v hodnote 20,- eur,
súpravu ružových pohárov v hodnote 40,- eur,
keramický chlebník v hodnote 30,- eur,
antické misky s dózou v hodnote 20,- eur.
ihlice na gril v nulovej hodnote,

koše na drevo v nulovej hodnote,
postrekovač v nulovej hodnote a
sedacia súprava z chaty v hodnote 30,- eur.

III. Žalobkyňa preberá záväzok zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20. 08. 2009,

uzatvorenej s obchodnou spoločnosťou D. D., a. s., ktorý ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva
predstavoval sumu 27 348,36 eura.

IV. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému vyrovnávací podiel vo výške 18 637,10 eura do
troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

VI. Súd u k l a d á žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 1 244,50 eura do troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Súd u k l a d á žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 1 244,50 eura do troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 03. 06. 2014 a doplnenou 20. 11. 2014 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu

Liptovský Mikuláš zo dňa 13. 01. 2014, sp. zn. 8C/308/2013 o rozvode manželstva, t. j. 14. 02. 2014.
Napriek opakovanej snahe žalobkyne vysporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov dohodou,
žalovaný nereagoval spôsobom, z ktorého by bolo možné usudzovať predpoklad uzavretia dohody.

2. Počas trvania manželstva nadobudli byt č. 31, nachádzajúci sa vo vchode č. X, L. X. poschodí
bytového domu súpisné číslo XXX, na ulici Ž. E. B. C., postaveného na parcele registra KN-C č.

704/6 o výmere 465 m2, zastavané plochy a nádvoria a k podielu priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckemu podielu k pozemku parcely registra KN-C č. 704/6
vo veľkosti 7540/338320. Do bezpodielového spoluvlastníctva patria aj ďalšie nehnuteľnosti a to orná
pôda o výmere 191 m2, parcela registra KN-C č. 1261/3, v spoluvlastníckom podiele 1/8, zapísaná na
liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie B. D. a orná pôda o výmere 109 m2, parcela registra KN-

C č. 1261/8, v spoluvlastníckom podiele 1/1, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie
B. D.. Na tomto spoločnom pozemku sa nachádza tzv. unimobunka (ďalej len „chatka“), ktorá slúži na
prenocovanie a rekreáciu. V júli 2011 boli za spoločné úverové prostriedky vymenené okná za plastové
so žalúziami za sumu 486,90 eura, ako aj dokončená strecha a odkvap. V roku 2008 bol spolu s inými
vlastníkmi susediacich nehnuteľností postavený drevený altánok, pričom žalobkyňa zaplatila 99,58 eura

z úverových prostriedkov, ktoré splatila sama. Rovnako z úveru žalobkyne bola zaplatená aj dostavba
strechy v celkovej výške 365,- eura, žalobkyňa touto formou zakúpila aj vybavenie chatky ako poličky,
záclonky, garniže, prikrývky a dreviny do záhrady. O predmetnú chatku sa väčšinou starala žalobkyňa.

3. Žalobkyňa nadobudla so žalovaným aj osobné motorové vozidlo zn. KIA cee´d 1,6i CVVT TX, WIN

U5YFF24227L053991 za kúpnu cenu 586 000,- Sk, ktoré bolo financované prostredníctvom leasingu
dohodnutého po dobu 84 mesiacov. Splátky sú hradené z osobného účtu žalovaného a k úplnému
splateniu leasingu má dôjsť v mesiaci február 2015. Počas trvania manželstva zároveň nadobudli
hnuteľné veci, ktoré tvoria zariadenie spoločného bytu (z dôvodu prehľadnosti odôvodnenia ich súd
uvádza len vo výrokovej časti rozsudku ).

4. Strany sporu čerpali počas manželstva viacero úverových prostriedkov, ktorých splácanie do dňa
podania žaloby trvá a to na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa
28. 02. 2013 vo výške 16 000,- eur s konečnou splatnosťou úveru do 15. 02. 2022, s výškou mesačnej
splátky 257,64 eura, pričom ku dňu 07. 03. 2014 zostatok úveru predstavoval 15 118,87 eura. Zmluvou

o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20. 08. 2009 bol poskytnutý úver D. D., a. s. vo výške
34 700,- eur, s výškou mesačnej splátky 289,44 eura a konečnou splatnosťou 10. 01. 2025, pričom
ku dňu 13. 03. 2014 predstavoval zostatok 27 348,36 eura. Zo D. D., a. s. bol získaný ďalší úver
a to Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 06. 2012 vo výške 10 700,- eur, s
výškou mesačnej splátky 184,62 eura a konečnou splatnosťou 10. 07. 2022, pričom ku dňu 13. 03.

2014 predstavoval zostatok 10 126,52 eura. Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
28. 06. 2012 bol poskytnutý úver D. D., a. s. vo výške 7 450,- eur, s výškou mesačnej splátky 68,75
eura a konečnou splatnosťou 10. 12. 2024, pričom ku dňu 13. 03. 2014 predstavoval zostatok 7 047,43
eura. Na ozrejmenie spôsobu finančného chodu spoločnej domácnosti žalobkyňa poukázala na niekoľko
úverových vzťahov, prostredníctvom ktorých sa v prevažujúcej miere pričinila o nadobudnutie a udržanie

spoločných vecí. Žalovaný aj napriek tomu, že od rok 2004 poberá výsluhový dôchodok vo výške 1
018,- eur a zároveň má príjem zo zamestnania, nejavil záujem o financovanie spoločnej domácnosti,
ktoré zabezpečovala žalobkyňa aj prostredníctvom úverov. Žalobkyňa so žalobcom uzatvorili dňa 22.
05. 2012 so D. D., a. s. Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX na sumu vo výške 8 000,- eur, ktorý
bol predčasne splatený v marci 2013 z finančných prostriedkov zo spotrebného úveru od E. Ú. J., a. s.

zo dňa 28. 02. 2013 vo výške 16 000,- eur, z ktorého bol predčasne splatený aj úver od G. J., a. s., na
základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXzo dňa 29. 01. 2013, ktorú uzatvorila žalobkyňa.
Úverom zo D. D., a. s. zo dňa 22. 05. 2012 boli predčasne splatené aj predchádzajúce úvery od E. Ú.
J., a. s. na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX
zo dňa 22. 12. 2010 a na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXXXXXXXXXXX zo

dňa 04. 05. 2010, ktoré boli splatené dňa 31. 05. 2012. Zo spoločného úveru vo výške 34700,- eur bol predčasne splatený spoločný úver na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č.
XXXXXXXXXXXXXXX vo výške 340 000,- Sk, ktorý poskytla E.Á. Ú. J., a. s. Z úverových prostriedkov
financovala navrhovateľka svadbu syna C. v roku 2004, kedy vzali spoločne so žalovaným úver vo výške

60 000,- Sk. Tento splácala žalobkyňa splátkami vo výške približne 1 300,- Sk, ktoré posielala priamo
na bankový účet žalovaného. Z úverových prostriedkov financovala žalobkyňa aj svadbu druhého syna
C., spoločnú návštevu dcéry S. žijúcej vo Francúzsku, výmenu plastových okien v kuchyni, plastových
obkladov a podlahy v detskej izbe v spoločnom byte.

5. Otec žalobkyne jej daroval finančné prostriedky vo výške 582 000,- Sk, ktoré vynaložila na spoločné
veci, pričom táto skutočnosť je preukázaná čestným vyhlásením otca zo dňa 03. 02, 2014, na ktorom
bol podpis úradne osvedčený pracovníkom mestského úradu Vrútky.

6. Na základe uvedeného navrhla, aby súd vysporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak,
že žalobkyni bude do výlučného vlastníctva prikázaný spoločný byt, pozemky v katastrálnom území B.

D., chatka, kuchynské elektrospotrebiče, zariadenie kuchyne, spálne, chodby, obývacej izby, loggie a
vysávač značky Vorwerk Kobold. Do výlučného vlastníctva žalobcu navrhla prikázať osobné motorové
vozidlo Kia cee´d. Pokiaľ ide o úvery, žalobkyňa sa domáhala toho, že úver na základe Zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20. 08. 2009 splatí ona a zároveň splatí 1/2 - icu úveru na
základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa 28. 02. 2013. Žalovanému

navrhla prikázať povinnosť splatiť úver na základe Zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXXl zo dňa 26. 06. 2012, Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.
06. 2012 a polovicu úveru na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa
28. 02. 2013.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 20. 01. 2015 uviedol, že žalobkyňa správne označila rozsah
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tvrdenia o nezáujme žalovaného podieľať sa finančne na
spoločnej domácnosti sú nepravdivé. Z ich spoločného účtu, na ktorý bol poukazovaný jeho výsluhový
dôchodok a mzda, celkovo 1 340,- eur, boli uhrádzané mesačne splátky úverov č. XXXXXXXXXX, Č..
XXXXXXXXXX S. Č.. XXXXXXXXX, spolu vo výške 540,- eur. Z tohto účtu boli hradené

všetky trvalé príkazy ako i ďalšie nákupy, pohonné hmoty do vozidla, prípadné opravy, veci potrebné
do domácnosti, pričom po všetkých týchto úhradách mesačný na účte predstavoval približne 22,- eur.
Príjem žalobkyne bol poukazovaný na jej osobný účet, o ktorom on nemal prehľad, takisto nevedel o jej
úveroch, ktoré si brala bez jeho vedomia a to z dôvodu, keď on nesúhlasil s kúpou určitých vecí, pričom
žalobkyňa ich aj tak zaobstarala, napríklad čistiace handry zn. RAIPAT, robotický vysávač a podobne.

V spoločnom manželskom živote to fungovalo tak, že čo bolo potrebné platiť sa platilo zo spoločného
účtu, kde boli poukazované len príjmy žalovaného, a ak nebolo niečo po vôli žalobkyne, riešila to ta,
že bez jeho súhlasu a vedomia uzatvárala úverové zmluvy. Nie je pravdou, že by sa nepodieľal na
zveľadení chatky, nakoľko túto zaobstarali práve preto, lebo žalovaný je vášnivým rybárom. Vybudoval
tamnapríkladpríručnýskladaterasu,vsúvislostisčímznášalnákladyvýlučnesám.Žalovanýnesúhlasil

s postojom žalobkyne, že sa akýmkoľvek spôsobom viac zaslúžila na nadobudnutí a udržaní spoločných
vecí, keď z jej príjmu približne 500,- eur by nemohla byť schopná plnohodnotne žiť, plniť spoločné
záväzky, osobné potreby a ešte i splácať úvery. Navrhol, aby bol spoločný byt predaný a z výťažku boli
uhradené existujúce pohľadávky z úverov, pričom spoločné pozemky a chatka by bola prikázaná do
podielového spoluvlastníctva obidvoch strán sporu. Osobné vozidlo navrhol prikázať do jeho výlučného

vlastníctva, nakoľko od rozvodu sám uhradil zostávajúci dlžnú pohľadávku z leasingu. Ostatné hnuteľné
veci s nadobúdacou hodnotou 15 700,- eur navrhol žalovaných ponechať žalobkyni spolu s príslušnými
úvermi, ktoré si sama obstarala na kúpu týchto vecí. Pri vyporiadaní navrhol, aby súd vychádzal z toho,
že podiely obidvoch manželov sú rovnaké.

8. Žalobkyňa a žalovaný na pojednávaní zhodne tvrdili, že spoločný byt bol pridelený žalovanému z
armády, pričom po revolúcii ho mali možnosť získať do osobného vlastníctva. Žalobkyňa uviedla, že
najprv ho splácali, neskôr im poskytol sumu 30 000,- Sk otec žalobkyne, čím bola splatená kúpna cena
bytu. Strany spočiatku zhodne uvádzali zostatkovú hodnotu bytu vo výške 43 000,- eur, v priebehu
konania žalovaný navrhol znalecké dokazovanie z dôvodu, že znalecký posudok č. 74/2012 zo dňa 21.

06. 2012 nezohľadňoval cenu bytu ku dňu vyporiadania BSM, bol vyhotovený pred štyrmi rokmi, pričom
medzičasom došlo k jeho zhodnoteniu, predovšetkým v kuchyni. Znaleckým posudkom č. 62/2017 zo
dňa 06. 05. 2017, vyhotoveným súdom ustanovenou znalkyňou W.. K. G., bola stanovená všeobecná
hodnota bytu vo výške 56 300,- eur. Žalobkyňa s predmetným znaleckým posudkom nesúhlasila apredložilasúkromnýznaleckýposudokW..C.L.č.34/2017zodňa05.05.2017,ktorýstanovilvšeobecnú
hodnotu predmetného bytu vo výške 45 000,- eur. Poukázala na to, že znalkyňa v posudku uviedla,
že okná sú nové, pričom boli vymieňané v roku 2002, laminátové podlahy boli menené v rokoch 2000

až 2001, dlažby v chodbe, kuchyni, kúpeľni a WC v rokoch 1990 až 1991. Zároveň uviedla, že podľa
ustálenej súdnej praxe treba vychádzať zo zásady, že veci zo zaniknutého BSM sa majú medzi bývalých
manželov rozdeliť tak, aby suma na vyrovnanie podielu bola čo najmenšia. Žalobkyňa žiadala započítať
sumu 753,31 eura predstavujúcich náklady spojené s užívaním bytu za obdobie od júla 2014 do júla
2017 (č. l. 301 až 304). Žalovaný k posudku W.. C. L. uviedol, že nerozumie, prečo

znalec nemohol použiť porovnávaciu metódu, nakoľko v Liptovskom Mikuláši je dostatočný počet bytov,
ktoré by sa dali porovnať s predmetným bytom. Súdom ustanovená znalkyňa v písomnom vyjadrení zo
dňa 07. 09. 2017 uviedla, že ňou stanovený výsledný koeficient polohovej diferenciácie
1,167 je vzhľadom na dopyt bytov v meste na dolnej hranici, keď v súčasnosti sa výsledné koeficienty
vzhľadom na narastajúce ceny bytov pohybujú v rozmedzí od 1,2 až 1,5. Ako hlavnú príčinu rozdielu
stanovených výsledných koeficientov, keď W.. C. L. ho stanovil 0,964 uviedla znalosť trhu a

subjektívny názor znalca. Základný rozdiel vznikol v zatriedení faktora č. 1 „trh s bytmi v danej lokalite
- sídlisku“, kde znalec stanovil triedu III - dopyt v porovnaní s ponukou je v rovnováhe, pričom znalkyňa
stanovila triedu II - dopyt v porovnaní s ponukou je vyšší na základe prieskumu na realitnom trhu a
zisťovania v realitných kanceláriách, čoho dôkazom sú aj priložené kúpne zmluvy a ponuky realitných
kancelárií v predloženom znaleckom posudku. Druhý rozdiel, ktorý vo veľkej miere ovplyvnil výsledný

koeficient polohovej diferenciácie je v zatriedení faktora č. 16, kde znalec zaradil byt do kategórie dobrý
a znalkyňa do kategórie výborný, pričom rozdiel vznikol v dôsledku subjektívneho názoru znalca.

9. Pokiaľ ide o pozemky pod chatkou a samotnú chatku v k. ú. B. D., strany sporu navrhli znalecké
dokazovanie. Znaleckým posudkom W.. K. G. č. 33/2016 zo dňa 26. 02. 2016

bola stanovená všeobecná hodnota stavby a pozemkov vo výške 6 900,- eur. Žalovaný s posudkom
nesúhlasil, pričom žiadal vypočuť znalkyňu k tomu, prečo nie je pri stanovení všeobecnej hodnoty
chatky zohľadnená podlaha miestnosti pozostávajúca z tepelnej izolácie, pokrytej PVC krytinou,
ale v rozpočtových ukazovateľoch je braná do úvahy len podlaha miestnosti bez tepelnej izolácie
a len s podlahovinou z PVC. Znalkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 19. 10. 2016 uviedla, že

použila Metodiku výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb Žilinskej univerzity v Žiline,
ktorá je schválená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky ako verejne publikovaný katalóg
rozpočtových ukazovateľom. Ohodnocovanú stavbu tvorí nosný systém prefabrikovanej chatky, ktorej
skladba zvislých aj vodorovných konštrukcií obsahuje tepelnú izoláciu, pričom tieto izolácie sú zahrnuté
v rozpočtovom ukazovateli konštrukčného vybavenia muriva znak č. 4.4 - montované z

prefabrikovaných dielov. Nejde teda o dodatočne zrealizovanú izoláciu v skladbe podlahy.

10. Zostatková hodnota osobného motorového vozidla zn. Kia cee´d bola spočiatku zhodne stanovená
na sumu 5 000,- eur. Žalovaný navrhol započítať leasingové splátky za obdobie jedného roka, pričom pri
mesačnej splátke vo výške 297,55 eura predstavuje ročné plnenie 3 570,60 eura a navrhol tak započítať

sumu 1 785,30 eura, predstavujúcu podiel 1. Žalobkyňa tento nárok považovala za neoprávnený,
nakoľko po rozvode manželstva nedisponuje kľúčmi od auta a po rozvode ho nevyužívala, resp. užívala
v bezvýznamnej miere. V priebehu konania žalobkyňa spochybnila zostatkovú hodnotu vo výške 5 000,-
eur, keď tvrdila, že auto mohlo mať hodnotu v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva vo výške
8 000,- eur. V súvislosti s opotrebením vozidla od okamihu zániku bezpodielového spoluvlastníctva

žalovaný uviedol, že auto užívali aj ich synovia, pričom spôsobili na vozidle škody, keď namiesto benzínu
natankovalinaftu,čímsapokazilkatalyzátorajčerpadlo,bolipoškodenédiskyaprepichnutépneumatiky.
Z oznámenia obchodnej spoločnosti Tatra-Leasing, s. r. o. zo dňa 05. 01. 2015 vyplýva, že dňa 20. 02.
2015 uplynie doba, na ktorú mal žalovaný uzatvorenú leasingovú zmluvu č. 11080435 na predmetné
osobné vozidlo.

11. Pokiaľ ide o ostatné hnuteľné veci (najmä č. l. 216 až 218), ktoré sú špecifikované vo výrokovej
časti tohto rozsudku, strany sporu sa na pojednávaní dňa 20. 09. 2016 dohodli na ich hodnote, pričom
súd prerušením pojednávania poskytol žalobkyni priestor na oboznámenie sa so súpisom predloženým
žalovaným na pojednávaní a následne sa strany sporu dohodli na zostatkovej cene každej jednej

hnuteľnej veci uvedenej v súpise. Podaním doručeným súdu dňa 05. 10. 2016 žalovaná predložila
vlastný súpis hnuteľných vecí, v ktorom uviedla iné zostatkové hodnoty s poznámkami, ktoré z tam
uvedených vecí nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva, resp. o vlastníctvo ktorých nemá záujem.Odôvodnila to tým, že pre krátkosť času nemala možnosť sa podrobne oboznámiť so súpisom, pričom
nebola poučená o tom, že môže žiadať o odročenie pojednávania.

12. Výpoveďou strán sporu ako aj z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že počas trvania
manželstva strany uzatvorili so D. D., a. s. Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20. 08.
2009, na základe ktorej získali úver vo výške 34 700,- eur, ktorý sa zaviazali splatiť 184 splátkami po
289,44 eura s termínom poslednej splátky 10. 01. 2025. Žalobkyňa tvrdila, že týmto úverom refinancovali
iné úvery a pôžičky, boli uhradené podlžnosti žalovaného a časť peňazí sa použila do domácnosti.

Žalobkyňa navrhla, aby bol predmetný úver prikázaný k úhrade jej, pričom k 27. 07. 2017 nesplatená
časť úveru predstavovala 19 164,16 eura. Z oznámenia D. D., a. s. zo dňa 16. 10. 2017
vyplynulo, že od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov do vyhlásenia zrušujúceho rozsudku
boli v prospech účtu vykonané úhrady v celkovej výške 12 653,45 eura a to z účtu žalovaného.
Žalovaný tvrdil, že k augustu 2017 mu žalobkyňa dlhuje sumu 220,66 eura, ktorú žiada započítať v jeho
prospech. Žalobkyňa uviedla, že si svoju povinnosť plní riadne a včas a na účet žalovaného posiela

polovicu splátky úveru, pričom rozdiel mal vzniknúť tým, že žalovaný ju nesprávne informoval o zmenách
navrhnutých bankov, na základe čoho mala za to, že výška splátky sa znížila.

13. Strany uzatvorili počas manželstva aj Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo
dňa 28. 02. 2013, ktorou získali úver vo výške 16 000,- eur. Úver sa zaviazali splatiť 108 mesačnými

splátkami po 257,64 eura, počnúc 15. 04. 2013 do 15. 02. 2022, čiže celková čiastka
k zaplateniu predstavovala 26 181,07 eura. Medzi stranami nebolo sporné to, že finančné prostriedky z
úverubolipoužiténacestuzadcéroudoFrancúzskaanaúhraduspoločnýchdlhov,pričomúversplácala
po celý čas žalobkyňa. Tvrdila, že odo dňa zániku bezpodielového spoluvlastníctva uhradila sumu vo
výške 7 471,56 eura, pričom dňa 09. 08. 2016 predmetný úver predčasne splatila

sumou vo výške 12 180,64 eura a navrhla, aby bola polovica sumy zaplatenej po zániku bezpodielového
spoluvlastníctva vo výške 9 816,10 eura započítaná na podiel žalovaného.

14. Počas trvania manželstva strany uzatvorili so D. D., a. s. aj Zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 26. 06. 2012, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 10 700,- eur,

ktorý sa zaviazali splatiť 120 splátkami po 184,62 eura počnúc od 10. 08. 2012 do 10. 07.
2022, pričom celková čiastka spojená s úverom predstavovala sumu 22 133,05 eura. Žalobkyňa tvrdila,
že značná časť finančných prostriedkov bola použitá na úhradu predchádzajúcich dlhov žalovaného a
časť poskytli ich synovi. Z čestného prehlásenia zo dňa 28. 12. 2015 vyplýva, že C. J., syn strán sporu,
prehlásil, že z úverových prostriedkov vo výške 10 700,- eur bola na jeho potreby poskytnutá čiastka len

vo výške približne 2 700,- eur, pričom jeho otec zvyšnú časť tohto úveru použil na predčasné splatenie
jeho úveru vo výške približne 8 000,- eur. Žalovaný tvrdil, že pre potreby syna bolo poukázaných 8
000,- eur a suma 2 700,- eur bola použitá na chod domácnosti. Z oznámenia banky zo dňa 25. 10.
2016 vyplýva, že predmetný spotrebný úver bol čerpaný dňa 26. 06. 2012 bezhotovostne na úver č.
XXXXXXXXX/XXXX vedený na žalovaného vo výške 8 063,92 eura a na účet s názvom I. J. vo výške

2 636,08 eura. Medzi stranami nebolo sporné to, že predmetný úver splácal po zániku bezpodielového
spoluvlastníctva výlučne žalovaný, pričom ho splatil mimoriadnou splátkou vo výške 8 600,-
eur dňa 27. 05. 2016.

15. Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 06. 2012 bol stranám poskytnutý úver vo

výške 7 450,- eur, ktorý sa zaviazali splatiť 149 mesačnými splátkami po 68,75 eura počnúc 10. 08. 2012
a s termínom konečnej splatnosti 10. 12. 2024. Medzi stranami nebolo sporné to, že finančné prostriedky
z tohto úveru boli použité pre potreby syna, pričom úver splácať žalovaný. Z potvrdenia D. D., a. s. zo dňa
25. 10. 2016 vyplýva, že žalovaný úver predčasne splatil sumou 6 200,- eur dňa 27. 05. 2016.

16. Žalobkyňa žiadala vo svoj prospech započítať osobný vnos vo výške 19 318,86
eura (582 000,- Sk), ktorý nadobudla darom od svojho otca I. Y. v roku 2001 a ktoré boli následne
použité na predčasné splatenie v tom čase existujúcich úverov, na uhradenie kúpnej ceny za byt, na
zaplatenie akontácie na kúpu osobného motorového vozidla zn. Renault Thalia a na bežné potreby
domácnosti.Žalovanýtvrdil,žežalobkyňazískalaodsvojhootcafinančnéprostriedkyvovýške450000,-

Sk. Poukázal na rozpor v jej tvrdenia, keď v žalobe uviedla, že osobný vnos predstavuje 582 000,- Sk,
neskôrvovyjadrenízodňa27.07.2017uviedlasumu577000,-Sk,následnenapojednávanídňa20.09.
2016 uvádzala sumu 565 000,- Sk. Žalovaný poprel, že by sa žalobkyňa z týchto prostriedkov podieľala
na úhrade kúpnej ceny za byt, naopak žalovaný zo svojich vlastných zdrojov prispel na úhradu kúpnejceny sumou 14 000,- Sk. Potvrdil však, že z týchto finančných prostriedkov bola zaplatená akontácia na
vozidlo zn. Renault Thalia vo výške 230 000,- Sk, ale následne dňa 09. 03. 2001 žalovaný túto sumu
vrátil žalobkyni prevodom na jej osobný účet. Žalobkyňa tvrdila, že uvedená suma je nebola vrátená

z výlučných prostriedkov žalovaného, ale z prostriedkov zo spoločného úveru, ktorý im bol poskytnutý
dňa 09. 03. 2001 vo výške 250 000,- Sk. Nespomenula si už na dôvod, pre ktorý žalovaný previedol
sumu 230 000,- Sk na jej účet. Strany zhodne uviedli, že v čase zániku manželstva predmetné osobné
motorové vozidlo už nepatrilo do bezpodielového spoluvlastníctva.

17. Žalobkyňa zároveň navrhla, aby súd započítal do vyporiadania aj náklady, ktoré po rozvode
manželstva vynaložila z vlastných prostriedkov na udržanie spoločného majetku pozostávajúce z
nákladov spojených s užívaním bytu vo výške 1 506,62 eura, z čoho jedna polovica predstavuje sumu
753,31 eura. Žalovaný tieto náklady neuznal, nakoľko v byte po rozvode manželstva nebýval.

18.Ďalšímosobnýmvnosomžalobkynemalobyťpodľajejvyjadreniaplneniezískanézzrušeniaživotnej

poistky vo výše 662,22 eura a z predaja cenných papierov vo výške 396,63 eura, ktoré finančné
prostriedky boli použité na spoločný majetok. Žalovaný uviedol, že predmetné finančné prostriedky
nie súd osobným vnosom žalobkyne, nakoľko táto cenné papiere nadobudla za trvania manželstva
zmluvou zo dňa 01. 11. 1993 zo spoločných prostriedkov. Rovnako príjmy z kapitálového poistenia,
ktoré boli vyplatené žalobkyni dňa 28. 11. 2008 sú príjmami nadobudnutými počas manželstva a tvoria

bezpodielového spoluvlastníctvo.

19. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 13.01. 2014, sp. zn. 8C/308/2013,
právoplatným 17. 02. 2014 súd rozviedol manželstvo žalovaného a žalobkyne, ktoré uzatvorili 28. 07.
1979.

20. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23. 11. 2017, sp. zn. 5C/168/2014, proti ktorému podal
žalovaný odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 02. 2019, sp. zn. 10Co/55/2018
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd
skonštatoval, že súd opomenul vyporiadať časť hnuteľného majetku a to skrinku v kúpeľni, tri kusy

regálov na chate, plynový varič na chate, striebornú vetru vzdornú tlakovú lampu na chate, keramickú
sadu ručne maľovanú na chate v počte šesť kusov, stoličku k pracovnému stolu v kuchyni v byte,
pracovný stôl v kuchyni v byt, jedálenský stôl so štyrmi stoličkami a dvanásť kusov obrázkov na
chate. Súd zároveň nesprávne určil zostatkovú hodnotu niektorých hnuteľných vecí, keď v rozpore s
vlastným konštatovaním v ods. 25 odôvodnenia vychádzal z neskôr predloženého ocenenia žalobkyňou.

Zároveň ohľadom vnesenia správne ustálenej výšky prostriedkov, ktoré žalobkyni daroval jej otec,
neobsahuje rozsudok adekvátne zdôvodnenie, predovšetkým na čo boli tieto prostriedky použité.
Rovnako v odôvodnení absentuje vyporiadanie sa s argumentáciou žalovaného, že suma 230 000,- Sk
bolapoužitánaúhraduakontácieprikúpeautazn.RenaultThalia,avšaknáslednebolasumapoukázaná
na účet žalobkyne, pričom predmetné auto sa v mase od roku 2008 nenachádza. Odvolací súd

zároveň skonštatoval, že absentuje aj vysporiadanie sa s argumentáciou žalovaného ohľadne ďalších
položiek v súvislosti s ktorými malo dôjsť k vnosu výlučného majetku žalobkyne do bezpodielového
spoluvlastníctva, teda financovanie kúpy bytu, investície do nebankového subjektu, investície do ďalších
finančných produktov. Pokiaľ ide osobitne o úhradu kúpnej ceny bytu, tak isto v odôvodnení rozsudku
chýba vysporiadanie sa s tvrdeniami žalovaného ohľadom úhrady časti kúpnej ceny bytu z jeho

výlučných prostriedkov.

21. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo do to tohto
spoluvlastníctva patrilo a existovalo ku dňu jeho zániku. Vykonaným dokazovaním bolo potrebné najprv
zistiť a ustáliť jeho rozsah následne zistiť cenu vecí v čase vyporiadania, pričom je potrebné prihliadnuť

aj na stav vecí ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vychádzajúc zo zhodného
tvrdenia strán sporu ohľadne nehnuteľností tvoriacich masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov
ako aj procesných návrhov ohľadne prikázania týchto vecí do výlučného vlastníctva žalobkyne, súd
prikázal byt, ornú pôdu ako aj chatku, ktoré sú konkretizované v I. výroku tohto rozsudku do výlučného
vlastníctva žalobkyne, v súhrnnej hodnote 63 200,- eur. Spornou bola hodnota predmetného bytu, keď

súdom ustanovená znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu vo výške 56 300,- eur, pričom súkromným
znaleckým posudkom predloženým žalobkyňou bola stanovená hodnota bytu vo výške 45 000,- eur.
Súd v tejto súvislosti na návrh doplnil dokazovanie písomným vyjadrením ustanovenej znalkyne, ktorá
logicky a presvedčivo zdôvodnila rozdiel v stanovení všeobecnej hodnoty bytu, ktorý vznikol v dôsledkusubjektívneho názoru znalcov. S prihliadnutím na ponuky realitných kancelárií, ktoré sú súčasťou
znaleckého posudku vypracovaného v súdnom konaní a podľa ktorých sa porovnateľné byty v danej
lokalite predávajú za cenu 68 000,- eur resp. 57 000,- eur, súd pri stanovení ceny bytu vychádzal

zo znaleckého posudku súdom ustanovenej znalkyne. Súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy,
ktoré navrhli strany sporu, pričom dokazovanie v civilnom sporovom konaní je postavené výlučne na
koncentračnej zásade a princípe kontradiktórnosti. Súd má tak obmedzenú dôkaznú iniciatívu a nakoľko
strany sporu nenavrhli znalecké dokazovanie znaleckým ústavom, nakoľko závery znalcov sú v zrejmom
rozpore, z vyššie uvedených dôvodov bola stanovená cena bytu vo výške 56 300,- eur.

22. Pokiaľ ide o rozsah a cenu hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
súd v súlade s § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu
na pojednávaní. Aj keď žalobkyňa následne uviedla iné ceny hnuteľných vecí, podľa spomínaného
ustanovenia súd neprihliada na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli. Súd
tak, ako je to uvedené v ods. 11 tohto odôvodenia, poukazuje na to, že žalobkyni

bol poskytnutý priestor na oboznámenie sa s návrhom žalovaného, pričom následné pojednávanie sa
vykonalo len za účelom dohody o cenách hnuteľných vecí, keď nemožno prehliadnuť tú skutočnosť, že
žalovaný na výhrady žalobkyne súhlasil so zostatkovými cenami, ktoré navrhla žalobkyňa. Súd potom
prikázal hnuteľné veci konkretizované v I. výroku tohto rozsudku do výlučného vlastníctva žalobkyne a to
v celkovej hodnote 9 575,- eur. Nakoľko žalobkyňa mala záujem o nadobudnutie výlučného vlastníctva

k chatke pri Liptovskej Mare, v ktorej sa nachádzajú aj hnuteľné veci ako elektrocentrála a podobne,
súd tieto hnuteľné veci prikázal do jej výlučného vlastníctva tak, aby boli po naďalej využívané spolu
s chatkou, ako tomu bolo nesporne doposiaľ. V konaní zároveň nebolo tvrdené ani preukázané, že by
predmetné hnuteľné veci strany sporu zakúpili za iným účelom, ako ich umiestnenia v rekreačnej chatke.

23. Strany sporu navrhli vyporiadať aj osobné motorové vozidlo zn. Kia cee´d v hodnote 5 000,- eur,
ktoré však bolo v čase rozvodu manželstva vo vlastníctve leasingovej spoločnosti Tatra-Leasing, s. r.
o. Z leasingovej zmluvy vyplýva, že prvá splátka bola splatná 21. 02. 2008 a doba trvania leasingu
predstavovala 84 mesiacov. Predmetné motorové vozidlo tak bolo vo vlastníctve tretej osoby najneskôr
do 20. 02. 2015. Nakoľko bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo 14. 02. 2014, súd predmetné

osobné motorové vozidlo nevyporiadaval. Počas trvania manželstva však existoval spoločný záväzok
plynúci z leasingovej zmluvy, ktorý bol splnený ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku a žalovaný po splnení
tohto záväzku nadobudol osobné motorové vozidlo do vlastníctva. Hlavným účelom finančného leasingu
je získanie veci do vlastníctva. Nakoľko žalovaný nadobudol po zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vlastníctvo k osobnému motorovému vozidlu zn. Kia cee´d a za trvania manželstva bola kúpna

cena sčasti splatená zo spoločných prostriedkov, keďže leasingové splátky možno považovať za splátky
kúpnej ceny, súd zohľadnil v rámci vyporiadania aj splátky uhradené do zániku manželstva. Úhrady
leasingových splátok počas trvania manželstva nemožno stotožňovať s úhradami splátok spoločného
úveru manželov, ktoré súd v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nezohľadňuje, nakoľko
tieto smerujú ku nadobudnutiu vlastníckeho práva jedného z manželov predmetu leasingu po zániku

manželstva.Zároveňtovšaknemôžeznamenaťautomatickyto,želeasingovésplátkypočasmanželstva
sú investíciou do veci vo vlastníctve jedného z manželov, nakoľko v čase ich vynaloženia žalovaný
nebol vlastníkom osobného motorového vozidlo. Zároveň nebolo tvrdené, že by žalovaný počas
manželstva výlučne sám užíval predmetné vozidlo. Za danej situácie sa najspravodlivejšie javí taký
postup vyporiadania, že súd bude pri percentuálnom vyjadrení pomeru plnení leasingovej spoločnosti

zo spoločných peňazí a následne z výlučných peňazí žalovaného, odvodzovať sumu, ktorú je povinný
zaplatiť žalovaný žalobkyni, od hodnoty predmetného motorového vozidla v čase ukončenia leasingu. Z
predloženej leasingovej zmluvy vyplýva, že leasingová splátka s daňou pridanej hodnoty bez poistenia
predstavovala 240,19 eura (7 236,- Sk) a pri akontácii vo výške 3 890,33 eura (117 200,- Sk), tak cena
leasingu bez poistenia bola vyčíslená v sume 24 066,39 eura (3 890,33 eura + 84 x 240,19 eura).

Mesačná splátka spolu s poistením bola dohodnutá vo výške 295,56 eura (7 236,- Sk + 1 123,- Sk +
545,- Sk). Žalovaný však tvrdil a listinným dôkazom (č. l. 420) preukázal, že uhrádzal splátky vo výške
po 297,55 eura, pričom žalobkyňa túto skutočnosť nenamietala, preto súd vychádzal z výšku skutočnej
úhrady leasingových splátok. Záväzok z leasingovej zmluvy počas manželstva bol splnený v rozsahu
25 210,89 eura, pozostávajúci z akontácie a spracovateľského poplatku vo výške 4

084,84 eura (123 060,- Sk) a 71 splátok po 297,55 eura. Po zániku manželstva boli žalovaným uhradené
leasingové splátky vo výške 3 570,06 eura. Z uvedeného vyplýva, že časť vo výške 87,60 % bola
vyplatená zo spoločných prostriedkov strán sporu a preto je žalovaný povinný na vyrovnanie toho,
čo sa zo spoločného vynaložilo v konečnom dôsledku na jeho majetok zaplatiť žalobkyni 43,80 %. zhodnoty osobného motorového vozidla vo výške 5 000,- eur, t. j. 2 190,- eur. Žalobkyňa síce spochybnila
zostatkovú hodnotu vozidla tvrdiac, že auto malo hodnotu 8 000,- eur, avšak v tomto smere neuniesla
bremeno dôkazu. Súd nemohol vychádzať ani z predloženého listinného dôkazu v podobe kalkulácie

ceny na internetovej stránke, nakoľko predmetné vozidlo nie je combi. Naopak, žalovaný preukázal
inzerátom z portálu F..S..D. cenu porovnateľného vozidla po „zľave týždňa 600,- eur“ vo výške 5 300,-
eur.

24. Súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného hnuteľné veci bližšie označené v II. výroku tohto

rozsudku v celkovej hodnote 938,- eur, na ktorej sa strany sporu dohodli. Žalovaný v odvolaní proti
prvému rozsudku tvrdil, že súd opomenul vyporiadať a prikázať do jeho výlučného vlastníctva sedaciu
súpravu z chaty v hodnote 30,- eur, ihlice na gril v nulovej hodnote, koše na drevo v nulovej hodnote
a postrekovač v nulovej hodnote. Na pojednávaní konanom dňa 20. 09. 2016 žalobkyňa rozšírila masu
hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva o predmetné veci, pričom strany sporu sa
dohodli na zostatkových hodnotách. Žalovaný uviedol, že sedaciu súpravu z chaty zobral do nájomného

bytu, avšak po ukončení nájmu, ju už nemal kde uložiť a preto ju nechal spolubývajúcemu. Predmetná
vec tak nesporne ku dňu zániku existovala a skutočnosť, že ju žalovaný v čase rozhodnutia súdu nemá
v držbe, neznamená, že by nemala byť zaradená do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak
žalobkyňa neudelila súhlas s darovaním veci, čo v konaní nebolo tvrdené.

25. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva v širšom zmysle, čo znamená,
že je nevyhnutné vyporiadať aj prípadné dlhy manželov, ktoré vznikli za trvania manželstva a do jeho
zániku nedošlo k ich splateniu. Zhodnými tvrdeniami strán sporu bola dokázaná existencia štyroch
takýchto úverových vzťahov, pričom ku dňu rozhodnutia je potrebné vyporiadať len úver poskytnutý
D. D., a. s. na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20. 08. 2009, bližšie

špecifikovaný v ods. 12 tohto odôvodnenia. Vyporiadanie úveru sa však vykonáva len vo vzťahu medzi
žalobkyňou a žalovaným a nie vo vzťahu k banke. Zostávajúce tri úvery boli stranami sporu predčasne
splatené v priebehu konania, preto vo vzťahu k nim súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že pokiaľ
sa niektorý z manželov po rozvode podieľal na zaplatení zhodne navrhli, aby záväzok z tejto zmluvy
prevzala žalobkyňa. Ku dňu rozvodu manželstva predstavoval dlh 27 348,36 eura, čiže

z tejto sumy by bol žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni sumu 13 674,18 eur, predstavujúci 1 - icu
dlhu. Od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov doposiaľ boli v prospech úverového účtu
vykonané úhrady v celkovej výške 18 087,22 eura, pričom tieto boli poukazované z účtu žalovaného,
na ktorý žalobkyňa poukazovala 1- icu splátky. Na žalovaného tak pripadá 1-ica uhradených splátok, t.
j. suma 9 043,61 eura. Ku dňu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov

by tak vznikla žalovanému zaplatiť žalobkyni suma 4 630,57 eura (13 674,18 eura - 9 043,61 eura).
V prospech žalovaného je však potrebné pripočítať sumu 236,94 eura, čo predstavuje nedoplatok
žalobkyne vzniknutý tým, že od rozvodu manželstva poukazovala časť splátky vo výške 141,68 eura,
to znamená polovicu pôvodnej splátky úveru vo výške 283,37 eura, avšak od septembra 2014 došlo k
zvýšeniu splátky na sumu 291,53 eura, čím žalobkyni vznikal každý mesiac rozdiel vo výške 4,07 eura (č.

l. 422). Žalovanému tak vznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni, ktorá na seba prevzala záväzok zo zmluvy
v zostávajúcej hodnote 9 261,14 eura (27 348,36 eura - 18 087,22 eura), sumu 4 393,63 eura.

26. Pokiaľ ide tvrdené vynaložené výlučné prostriedky do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobkyni otec daroval sumu 19 318,86 eura, ktorá bola použitá

do spoločného majetku. Žalobkyňa túto skutočnosť preukázala čestným vyhlásením jej otca zo dňa 03.
02.2014,pričomvpriebehukonaniapresvedčivoalogickyargumentovalanavýhradyžalovaného,podľa
ktorého jej bol nesporne poskytnutý dar vo výške 14 937,- eur. Otec žalobkyne v čestnom vyhlásení
uviedol aj zdroj darovaných finančných prostriedkov, ktorým bol predaj pozemku v obci Krivá ako aj
predajrodinnéhodomu,čolenpridalonadôveryhodnostitohtovyhlásenia,pričomžalovanýtietotvrdenia

žiadnym spôsobom nenamietal. Žalobkyňa pritom listinnými dôkazmi preukázala zdroj príjmov jej otca
(č. l. 252 a 253). Naviac, odvolací súd skonštatoval, že bola správne ustálená výška týchto prostriedkov.

27. Medzi stranami sporu bolo sporné to, či bola suma 19 318,86 eura vnesená do spoločného majetku
manželov. Žalobkyňa tvrdila, že časť týchto nadobudnutých peňazí bola použitá na kúpu bytu, pričom

žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28. 10. 2016 uviedol, že suma vo výške 27 600,- Sk bola
žalobkyni vrátená 09. 03. 2001 a tak sa žiadnym osobným vnosom nepodieľala na úhrade kúpnej ceny,
naopak žalovaný zo svojich vlastných prostriedkov prispel sumou 14 000,- Sk, ktoré dostal darom od
C. T.Š.. Žalovaný však nepreukázal, že žalobkyni bolo vrátených 27 600,- Sk dňa 09. 03. 2001, pokiaľspolu s písomným vyjadrením zo dňa 28. 10. 2016 predložil výpis z účtu, neskôr bolo medzi stranami
nesporné, že z jeho osobného účtu bolo dňa 09. 03. 2001 na účet žalobkyne poukázaných 230 000,-
Sk, ktorá suma však mala predstavovať akontáciu na osobné motorové vozidlo zn. Renault Thalia. V

rozsahusumy916,15euratakbolomedzistranaminesporné,ževtomtorozsahusažalobkyňapodieľala
na úhrade kúpnej ceny za byt zo svojich výlučných prostriedkov.

28. Žalobkyňa tvrdila, že časť darovaných prostriedkov vo výške 7 634,60 eura (230 000,- Sk) bola
použitá na akontáciu na vozidlo zn. Renault Thalia. Po darovaní peňazí časť finančných prostriedkov

vo výške 300 000,- Sk vložili na terminovaný účet, z ktorého bola vybratá práve suma 230 000,- Sk
na akontáciu. Následne im bol dňa 09. 03. 2001 poskytnutý úver vo výške 250 000,- Sk, z ktorého jej
žalovaný previedol sumu 230 000,- Sk na jej účet, pričom žalobkyňa si najprv nespomínala na dôvod
tohto prevodu (č. l. 300). Vo vyjadrení v odvolacom konaní (č. l. 574 p. v.) však uviedla, že potom, ako z
finančných prostriedkov z daru od otca vyplatila staršie úvery, lebo im už žiadna banka nebola ochotná
poskytnúť úver na kúpu osobného motorového vozidla a zaplatila akontáciu, získali úver, z ktorého po

dohode so žalovaným bola prevedená suma 230 000,- Sk na terminovaný účet žalobkyne, z ktorého
boli použité prostriedky na akontáciu. Dôvodom bolo získanie úrokov z terminovaného účtu. Žalovaný v
písomnom vyjadrení zo dňa 28. 10. 2016 potvrdil, že strany sporu uzatvorili so D. D.L., a. s. zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXXX (č. l. 287), na základe ktorej mu bola dňa 09. 03. 2001 na účet poukázaná
suma 250 000,- Sk. Zároveň preukázal, že v ten istý deň previedol sumu 230 000,- Sk na účet žalobkyne,

čím malo dôjsť k vráteniu časti kúpnej ceny za byt vo výške 27 600,- Sk (916,15 eura) a k vráteniu sumy,
ktorou žalobkyňa splatila predchádzajúce spoločné úvery vo výške 66 202,80 Sk (2 197,53 eura). Medzi
stranami sporu tak nebolo sporné to, že okrem sumy 916,15 eura žalobkyňa vniesla do spoločného
majetku aj sumu 2 197,53 eura. Pokiaľ ide o skutočnosť, či boli tieto výlučné prostriedky žalobkyne
vrátené, súd neuveril tvrdeniu žalovaného, ktorý sa vo svojich vyjadreniach rozchádzal. Spočiatku tvrdil,

že poukázaním sumy 230 000,- Sk malo dôjsť k vráteniu časti kúpnej ceny bytu a splátok spoločných
úver žalobkyne, neskôr tvrdil, že touto úhradou zo dňa 09. 03. 2001 bola žalobkyni vrátená akontácia
za vozidlo zn. Renault Thalia. Žalobkyňa na druhej strane síce neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia,
že časť peňazí od otca vložili strany sporu na terminovaný účet, z ktorého následne vybrali sumu 230
000,- Sk na akontáciu, avšak následné poukázanie tejto sumy zo spoločného úveru na jej osobný účet

nasvedčuje tomu, že skutočne finančné prostriedky na akontáciu pochádzali z daru od otca žalobkyne.
Nemožno uzavrieť, že úhradou zo dňa 09. 03. 2001 tieto finančné prostriedky
vrátil žalobca žalovanej, nakoľko nesporne poukázaná suma bola získaná zo spoločného úveru strán
sporu. Na základe uvedeného a s prihliadnutím na to, že žalovaný sám uznal, že osobný vnos žalobkyne
predstavoval sumu 14 937,26 eura (450 000,- Sk), súd v prospech žalobkyne započítal polovicu tejto

sumy 7 468,63 eura.

29. Podľa žalobkyne bola časť daru od otca vo výške 20 000,- Sk použitá ako investícia do nebankovej
spoločnosti B.M.G. INVEST s. r. o., ktorú vykonal žalovaný. Z predložených listinných dôkazov však
vyplýva, že Zmluvu o pôžičke č. PZ-LM-2002 01 23/40 03 03/OS-OS zo dňa 23. 01. 2002 (č. l. 262)

uzatvorila práve žalobkyňa. Na tomto mieste sa možno stotožniť s názorom žalovaného, že pokiaľ
žalobkyňa osobné financie z vlastnej vôle a na vlastné riziko „investovala“ do nebankového subjektu,
pričom z tohto právneho vzťahu neplynul žiadny výnos, naviac žalobkyni sa tieto finančné prostriedky zo
známeho dôvodu ani nevrátili a tak nemohli byť použité na spoločné ciele v manželstve, nie sú osobným
vnosom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 22.

12. 2017 síce uviedla, že na zmluve o pôžičke figuruje aj podpis žalovaného, avšak ani táto skutočnosť
nepreukazuje tvrdenie, že ide o vynaloženie výlučných prostriedkov jedného manžela do spoločného
majetku.

30. Posledným tvrdeným vnosom žalobkyne do spoločného majetku z finančných prostriedkov

získaných od otca bola investícia vo výške 15 000,- Sk do finančného produktu, ktorý mal ponúknuť pán
Y. a zároveň investícia vo výške 15 000,- Sk na rovnaký finančný produkt, ktorý ale znel na meno ich
syna. V tomto smere však žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nepredložila žiadny listinný dôkaz
preukazujúci tvrdené skutočnosti a aj samotné tvrdenie bolo príliš neurčité, keď nebolo uvedené aspoň
kedy malo dôjsť k takejto investícii, čoho sa týkala a aký výnos z toho mal plynúť. Jediným listinným

dôkazom je rukou písaný právny úkon (č. l. 263), ktorý je podľa obsahu zmluvou o bezúročnej pôžičke
uzatvorenou medzi žalovaným ako veriteľom a J. Y. ako dlžníkom.31. Rovnako z dôvodu nepreukázania toho, že finančné prostriedky na kúpu cenných papierov dňa 01.
11. 1993 , keď strany sporu uzatvorili manželstvo XX. XX. XXXX, predstavovali osobný vnos žalobkyne,
súd nemohol pri vyporiadaní započítať v prospech žalobkyne výnos z predaja týchto cenných papierov

vo výške 396,63 eura (11 949,- Sk). Tak isto príjmy z kapitálového poistenia počas trvania manželstva nie
sú príjmami, ktoré by boli vyňaté z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a preto súd nezohľadnil
v prospech žalobkyne ani sumu 662,22 eura (19 950,- Sk).

32. Celkom mal súd preukázané, že z finančných prostriedkov žalobkyne získaných darom od otca

vynaložila na spoločný majetok sumu 10 748,28 eura. Medzi stranami sporu však nebolo sporné, že
osobný vnos žalobkyne bol najmenej 14 937,26 eura (450 000,- Sk), preto súd pri vyporiadaní vychádzal
z tejto sumy. V zostávajúcej časti žalobkyňa sama uviedla, že peňažné prostriedky boli použité na bežnú
spotrebu v rodine, preto ani nemôžu by predmetom vyporiadania.

33. Rovnako súd nezapočítal v prospech žalobkyne ani polovicu nákladov spojených s užívaním

bytu po rozvode manželstva vo výške 753,31 eura. Právo užívať veci, ktoré sú v bezpodielovom
spoluvlastníctve prislúcha obidvom manželom. Zánik bezpodielového spoluvlastníctva má za následok,
že bývalí manželia prestávajúc spoločne nadobúdať majetok. Vlastníctvo predmetného bytu je stále
až do právoplatnosti súdneho rozhodnutia stále v režime bezpodielového spoluvlastníctva, ako aj jeho
užívanie. To však neplatí o platbách spojených so správou a službami za užívanie predmetného bytu,

nakoľko strany sporu už nevytvárali bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a platby za užívanie
nemožno považovať za správu spojenú s užívaním spoločných vecí. Medzi stranami zároveň nebolo
sporné to, že žalovaný predmetný byt po rozvode manželstva neužíval. Z obdobných záverov súd
nezohľadnil ani započítanie leasingových splátok vo výške 1 785,30 eura, ako to navrhoval žalovaný.
V konečnom dôsledku súd tieto splátky zohľadnil pri spôsobe výpočtu podielu, ktorý pripadá žalobkyni

v ods. 23 tohto odôvodnenia.
34. Pokiaľ ide o výlučné prostriedky žalovaného, ktoré mal vložiť do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, a to úhradu časti kúpnej ceny za byt vo výške 464,71 eura (14 000,- Sk), žalovaný síce
predložil súdu fotokópie šekových poukážok, avšak tieto samy o sebe hodnoverne nepreukazujú, že
z nich hradil žalovaný časť kúpnej ceny. Naviac, z potvrdenia mesta Liptovský Mikuláš zo dňa 01.

02. 2016 (č. l. 264) vyplýva, že kupujúci zaplatili kúpnu cenu v sume 41 600,- Sk dňa 14. 02. 2001,
kedy uhradili zostatok kúpnej ceny vo výške 30 940,- Sk. Listinné dôkazy sú pritom z roku 2002,
z roku 2003, pričom na niektorých nie je možné zistiť dátum realizácia úhrady. Súd má zároveň za
to, že poukazovanie opakovaných platieb žalovanému v rôznych sumách prostredníctvom šekových
poukážok, nenasvedčuje uzatvoreniu darovacej zmluvy, ale skôr iného právneho vzťahu. Aj napriek

vyššie uvedenému však súd prihliadol na vyjadrenie žalobkyne zo dňa 08. 02. 2018, ktorým uznala
osobný vnos žalovaného vo výške 331,94 eura a v prospech žalovaného započítal polovicu tejto sumy.

35. Žalovaný zároveň tvrdil, že na kúpu dreveného obkladu chatky vynaložil 1 087,30
eura, ktoré pochádzali z daru od otčima vo výške 887,30 eura a od brata E. vo výške 200,- eur. V tomto

smere však žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a hodnoverne nepreukázal tvrdené skutočnosti. Na
vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní dňa 02. 05. 2019 o časových nezrovnalostiach žiadnym spôsobom
nereagoval.

36. Z úverov, ktoré boli splatené po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd v prospech

žalobkyne započítal sumu 9 826,10 eura, ktorá predstavuje 1-icu splateného úveru zo Zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa 28. 02. 2013 v období
od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov do predčasného splatenia úveru, t. j. vo výške 19
652,20 eura.

37. V prípade úveru zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.
06. 2012, zostatok ktorého predstavoval ku dňu rozvodu manželstva 10 126,52 eura bolo vykonaným
dokazovaním, predovšetkým správou banky, preukázané, že časť finančných prostriedkov vo výške
8 063,92 eura bola použitá na splatenie iného súkromného úveru žalovaného, čo nespochybnil ani v
odvolaní, preto súd v jeho prospech započítal pôvodne len sumu 1 318,04 eura. Ide o polovicu istiny

získaného úveru, pričom súd na tomto mieste zdôrazňuje, že ani jedna strana nenavrhla v tejto veci
akékoľvek dokazovanie ohľadne príslušenstva tejto časti istiny úveru. Jediným dôkazom navrhnutým
ohľadne tohto úveru a jeho vyporiadania bol návrh na vypočutie syna strán sporu, ktorý sa však
mal vyjadriť len k otázke spornosti ohľadne poukázania finančných prostriedkov jemu samotnému. Zoznámenia D. D., a. s. zo dňa 11. 10. 2017 vyplýva, že žalovaný na predmetný úver od 14. 02. 2014
zaplatil celkovo 13 685,64 eura. Na pojednávaní konanom dňa 20. 09. 2016 strany zhodne uviedli, že
predmetný úver bol splatený 27. 05. 2016, pričom žalovaný v odvolaní tvrdil, že po rozvode manželstva

ho splatil dvoma splátkami vo výške 8 664,75 eura. Nakoľko žalobkyňa toto tvrdenie nenamietala,
súd v prospech žalovaného započítal aj sumu 1 067,50 eura. Zo získaného úveru vo výške 10 700,- eur
bolo na výlučné potreby žalovaného použitých 8 063,92 eura, čo predstavuje 75,36 %. Zostávajúca časť
finančných prostriedkov z úveru v rozsahu 24,64 % bola spotrebovaná v rodine. Suma 1 067,50 eura,
ktorú je potrebné započítať v prospech žalovaného predstavuje 1 zo 24,64 % z 8 664,75 eura.

38. V prospech žalovaného súd započítal aj polovicu splátok v čase od rozvodu manželstva do
predčasného splatenia úveru zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 06. 2012. Z
potvrdenia D. D., a. s. zo dňa 11. 10. 2017 vyplýva, že žalovaný v rozhodnom období splatil úver sumou
7 978,03 eura, z čoho polovica predstavuje 3 989,02 eura.

39. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva súd vychádzal z toho, že podiely obidvoch bývalých
manželov sú rovnaké. V konaní neboli tvrdené ani preukázané také závažné skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iný postup. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na množstvo úverových vzťahov, ktoré počas
manželstva uzatvorila, táto skutočnosť nepotvrdzuje sama o sebe tvrdenie, že chod celej domácnosti
bol výlučne na ťarchu žalobkyne. Nenasvedčuje tomu ani rozdiel v tvrdených príjmov žalobkyne a

žalovaného, pričom žalobkyňa pred súdom ani nenamietala tvrdenie žalovaného, že bežné úhrady sa
vykonávali z osobného účtu, na ktorý mu bol poukazovaný výsluhový dôchodok ako aj mzda.

40. Celková suma aktív patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje 73 713,-
eur (nehnuteľnosti prikázané žalobkyni vo výške 63 200,- eur + hnuteľné veci prikázané žalobkyni vo

výške 9 575,- eur + hnuteľné veci prikázané žalovaného vo výške 938,- eur). Suma pasív predstavuje
9 261,14 eura. Celková hodnota bezpodielového spoluvlastníctva manželov je teda 64 451,86 eura. Po
započítaní sumy pasív žalobkyňa získala majetok v hodnote 63 513,86 eura (72 775,- eur - 9 261,14
eura), žalovaný v hodnote 938,- eur. Aby boli podiely obidvoch manželov rovnaké, žalobkyňa by mala
žalovanému na úplné vyrovnanie jeho podielu zaplatiť sumu 31 287,93 eura. Z tejto sumy je však

potrebné odpočítať polovicu sumy 14 937,26 eura (osobný vnos), t. j. sumu 7 468,63 eura, sumu 2
190,- eur (ods. 23) a zároveň sumu 9 816,10 eura (polovica splátok úveru), výsledkom čoho je suma
11 813,20 eura. Pri pripočítaní podielu v prospech žalovaného vo výške 283,37 eura (ods. 25), vo
výške 165,97 eura (ods. 34), vo výške 2 385,54 eura (ods. 37) ako aj vo výške 3 989,02 eura (ods.
38 odôvodnenia) tak čiastka, ktorú je povinná zaplatiť žalobkyňa žalovanému, predstavuje 18 637,10

eura. Vzhľadom na výšku plnenia súd určil dlhšiu lehotu na plnenie a to do troch mesiacov odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V prejednávanej veci nie je možné stanoviť pomer

úspechu a neúspechu, pričom strany mali priestor vyporiadať si bezpodielové spoluvlastníctvo bez toho,
aby mi vznikli trovy súdneho konania.

42. O súdnom poplatku súd rozhodol podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý
tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa

ktorej za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa platí súdny poplatok vo výške 3
% z predmetu konania, t. j. v danom prípade zo sumy 82 974,14 eura (aktíva a pasíva bezpodielového
spoluvlastníctva manželov). Súdny poplatok tak predstavuje 2 489,- eur a súd uložil stranám sporu ho
zaplatiť rovným dielom po 1 244,50 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.