Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 6, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616204001
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7616204001.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Vierou Dubovinskou, v spore žalobcov: 1. P. Š. Z..

XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX U., 2. Ľ. Š. Z.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX,
XXX XX U., zastúpených JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom Urbánkova 1562, 040 01
Košice, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25,
824 96 Bratislava 26, zastúpenom Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o ochranu spotrebiteľa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 28.10.2014, uzatvorená
medzi žalobkyňou v 1. rade a žalobcom v 2. rade a žalovaným, je bezúročná a bez poplatkov.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni v 1. rade a žalobcovi v 2. rade trovy konania na účet ich
právneho zástupcu, JUDr. Monika Marjanovič, vo výške 100 % do troch dní od ich vyčíslenia súdom.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok zo žaloby
vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a v 2. rade žalobou, doručenou súdu 10.3.2016, sa domáli určenia, že zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 28.10.2014, uzatvorená medzi žalobkyňou v 1. rade

a žalobcom v 2. rade a žalovaným, je bezúročná a bez poplatkov. V zmluve o revolvingovom úvere
žalobkyňa v 1. rade vystupovala ako dlžník a žalobca v 2. rade ako spoludlžník. Bola im poskytnutá suma
8 256 eur, ktorá mala byť splatená v 48-tich mesačných splátkach po 172 eur. Finančné prostriedky boli
v danom prípade poskytnuté na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania či podnikania.

2. Žalobcovi v 1. a 2. rade bola zo strany žalovaného vnútená zmluva o úvere uzavretá v zmysle
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá svojou povahou a účelom vylučovala použitie zákona

o spotrebiteľských úveroch, keďže sa v zmysle bodu 21.5 Záverečných ustanovení mala spravovať
výlučne Obchodným zákonníkom. Úprava poskytnutia finančných prostriedkov bola zahrnutá do zmluvy,
ktorej povaha a účel umožnili obídenie zákona o spotrebiteľských úveroch, v predmetnej zmluve boli
použité podmienky, ktoré vylúčili aplikáciu ustanovení zákona vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery
a ktoré ako rozhodné právo k spotrebiteľskej zmluve stanovovali Obchodný zákonník, čím bol porušený
zákaz vyplývajúci z § 9 ods. 7 a 8 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.

3. Následkom tohto konania bola spotrebiteľom predložená zmluva, v ktorej chýbali náležitosti
ako úroková sadzba spotrebiteľského úveru, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej „RPMN“),
priemerná RPMN, názov a adresa príslušného kontrolného orgánu a taktiež neboli zabezpečené práva
spotrebiteľa v zmysle § 13 (právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a § 16 (splateniespotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobcovia 1,2
nepoužili finančné prostriedky na podnikanie.

4. Žalobcovia 1,2 odôvodňujú svoj nárok tým, že skutočný účel poskytnutia úveru bolo vyplatenie dlžôb,
ktoré mali k nebankovým inštitúciám a žalovaný sám účelovo použil formulár zmluvy na podnikateľské
účely s cieľom vyňať zmluvu o úvere z pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzťah medzi
stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským a riadi sa zákonom č. 129/2010 Z.z. Žalovaný poskytol
žalobcom dočasné finančné prostriedky vo forme úveru a konal tak v rámci predmetu svojej činnosti

podľa výpisu z obchodného registra.

5. V danej veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah a to vzhľadom na zákonné kritériá
obsiahnuté v § 52 ods. 1,3,4 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník totiž spotrebiteľa definuje
odlišne od zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Veriteľ je tým účastníkom
konania, ktorý musí preukazovať, že úver poskytol žalovanému ako podnikateľovi - živnostníkovi, na
jeho podnikanie a nie na osobné účely.

6. Žalovaný postupoval s hrubou nedbanlivosťou, ak predložil spotrebiteľom formulár zmluvy o úvere na

účel, ktorým vylúčil aplikáciu zákona č. 129/2010 Z.z. Žalovaný bol povinný s odbornou starostlivosťou,
ktorou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od
predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ zákona č. 250/2007
Z.z.).

Poskytovanie úverov na finančnom trhu spotrebiteľom má svoje zásady. Nepochybne ide o osobitne
chránené vzťahy (čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie „štáty zabezpečia ochranu hospodárskych
záujmov spotrebiteľov“, čl. 38 Charty základných práv Európskej únie „politiky štátov zabezpečia vysoký
stupeň ochrany spotrebiteľov“).

7. Podľa čl. 3 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
V zmysle čl. 1 bod 1.1 zmluvy sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcom 1,2 úver vo výške 8 256 eur.
Žalovaný poukázal na účet žalobcov 1,2 sumu 2 500 eur a to na ich súkromný účet č. IBAN: Q. XXXX

XXXX XXXX XXXXX XXXXX, vedený v Q. Q. T..Q..

8. Z fakticky poskytnutého úveru 2 500 eur žalovaný inkasoval už prvý deň odmenu 230 % (5 756
eur) v zmysle čl. 4 bod 4.1 zmluvy. Uvedená suma, ktorým korešponduje toto percentuálne vyjadrenie,
predstavuje podľa zmluvy „zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru“. Ak ide o

zmluvnú odmenu, potom odmena resp. odplata za úver v rozsahu 230 % vybočuje z rámca akéhokoľvek
úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a nie dôvod na iné, ako úžernícke
označenie takýchto úkonov. Pri peňažných pôžičkách sa medzi účastníkmi uzatvára aj dohoda o výške
úrokov, ktoré predstavujú odmenu za užívanie požičanej sumy. V predmetnej veci v zmluve uzavretej
medzi žalobcami a žalovaným nie je uvedený úrok, ale zmluvná odmena za poskytnutie úveru, ktorá

v percentuálnom vyjadrení predstavuje 230 %. Občiansky zákonník ani iné právne predpisy výslovne
nestanovia, do akej výšky je možné pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však
nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy, nakoľko i tu platí
ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

9. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahov sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských,
kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi
medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil
istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou

spoločnosti a majú povahu základných noriem. Neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej
pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným
vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými
mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať iskutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor
so zákonom alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi. Neprimeranou, a preto odporujúcou
dobrým mravom je taká výška úrokov dojednaná, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe

dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

10. Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi konania v spotrebiteľskom úvere podstatne prevyšuje
obvyklú úrokovú mieru, a preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa

§ 39 Občianskeho zákonníka (porov. NS ČR vo veci 21Cdo 1484/2004 alebo NS SR vo veci 5Cdo
26/2011). Poskytnutý úver je teda z uvedených dôvodov absolútne neplatný. Odplata za poskytnutý
úver je neprimeraná a neplatná. Pokiaľ dohoda o odplate je neplatná, úverová zmluva stráca svoje
opodstatnenie a zmluva je neplatná (Krajský súd v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011).

11. Naliehavý právny záujem žalobcov 1,2 - spotrebiteľov, na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky

v spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo zo zákona (§ 53a Občianskeho zákonníka). Takýmto určením
sa napĺňa cieľ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zabrániť neustálemu používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Naliehavý právny záujem
je daný aj z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu. Preto ho spotrebiteľ nemusí
preukazovať. Aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa teda

použijú ustanovenia (o neprimeraných podmienkach) zakotvené v Občianskom zákonníku.

12. Žalobcovia 1,2 existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení odôvodňujú tým,
že nevedia, aký je ich skutočný dlh voči žalovanému. Naliehavý právny záujem na určení, či určitý právny
vzťah alebo právo tu je alebo nie je spočíva v tom, že právne postavenie žalobcov 1,2 by bolo bez tohto

určenia ohrozené alebo neisté. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení tkvie teda v tom,
že práve takéto určenie vyrieši všetky sporné právne otázky medzi stranami sporu, vytvorí tak i pevný
právny základ pre ich budúce právne vzťahy a svojimi dôsledkami vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie
určenia a predíde aj sporom o plnenia. V spotrebiteľských vzťahoch je v zmysle konštantnej judikatúry
daný naliehavý právny záujem na určení cieľom ochrany spotrebiteľa proti porušiteľovi a o takýto prípad

ide nepochybne v prejednávanej veci.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-
XXXXX zo dňa 28.10.2014 je bezúročná a bez poplatkov, je daný z dôvodu právnej istoty žalobcov 1,2
na skutočnej výške dlhu nad rámec poskytnutých peňažných prostriedkov (istiny).

13. Žalovaný sa na výzvu súdu k žalobe písomne vyjadril a v prvom rade uviedol, že zmluvný
vzťah, zmluvu o úvere č. XXXXXX, žalobkyňa v 1. rade uzavrela ako podnikateľ pri uskutočňovaní
svojej podnikateľskej činnosti, písomne požiadala o poskytnutie úveru, pričom od začiatku vystupovala
ako podnikateľský subjekt. Ako účel, pre ktorý požiadala o poskytnutie úveru, bol v žiadosti uvedený
„Podnikateľské účely“. V rámci údajov, zadaných žalobkyňou v 1. rade, ktoré ju identifikujú ako

podnikateľku, okrem iného pripojila aj potrebné listiny na schválenie úveru, ktorými sa rovnako
preukazovalaakopodnikateľskýsubjekt.Ajvzmluveježalobkyňa označenáakopodnikateľkaavčlánku
1 ods. 1.1 sa uvádza, že peňažné prostriedky sa poskytujú na podnikateľský účel. Pritom aj z ďalších
ustanovení tejto zmluvy je zrejmé, že zakladá obchodnoprávny vzťah medzi jej účastníkmi (napríklad
čl. 14.17). Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania nikdy sporná. Žalobcovia iné postavenie

začali tvrdiť až dodatočne v tomto konaní. Takýto postup žalobcov je špekulatívny a účelový, pretože sa
na základe nepravdivého tvrdenia snažia dosiahnuť pre seba neoprávnenú výhodu.

14. Súdny dvor Európskej únie pri riešení výkladu unijného práva (Smernica 93/13/EHS) vo vzťahu k
tomu, aké postavenie má byť priznané osobe vystupujúcej od začiatku vo vzťahu k dodávateľovi ako

podnikateľ a ktorá až následne tvrdí, že je spotrebiteľom rozhodol takto: „Ak dodávateľ koná v dobrej
viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie
spotrebiteľa“ (ESD, C-464/01 vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG).
Tento záver je pritom opakovane preberaný vrcholnými súdnymi inštanciami členských štátov EÚ, napr.:
„Rovnako, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do

omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je
potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného
práva“ (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04).15. Aj z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia sa teraz nemôžu dovolávať údajného spotrebiteľského
postavenia.Preduzavretímzmluvyoúvereakoajprisamotnomuzavretízmluvyjednoznačnežalobkyňa
v 1. rade konala a vystupovala ako podnikateľka. To, aké boli jej skutočné pohnútky a či boli v rozpore s

jej prejavenou vôľou je bez právneho významu. Z tohto dôvodu zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi ňou
a žalovaným je resp. bol podnikateľským (obchodnoprávnym) vzťahom.
Ani podávateľ podnetu nemá v zmysle platnej právnej úpravy, či platnej a neaktuálnej rozhodovacej
praxe súdov postavenie, na základe ktorého by bola založená kompetencia orgánu dohľadu vzťahujúca
sa na prípady zmluvných vzťahov podľa vyššie označených zmlúv o revolvingovom úvere.

Ani žalobca v 2. rade nemá spotrebiteľské postavenie. Podľa záverov Krajského súdu v Bratislave
vo veci sp. zn. 2CoZm 106/2015 súd dospel k záveru, že poskytnutie záruky za podnikateľský úver
nemá za následok, aby bola osobe poskytujúcej záruky poskytnutá ochrana ako spotrebiteľovi, a to z
dôvodu, že prísľub úveru a samotná úverová zmluva sú zmluvami o dodávke služby, avšak záruka je
iba prostriedkom, ktorého realizácia je závislá na samotnom poskytnutí úveru. Ak teda fyzická osoba -
ručiteľ, poskytla záruku za splatenie úveru treťou osobou, ktorá koná v rámci podnikania, na ručiteľa sa

nevzťahuje ochrana v zmysle právnej úpravy spotrebiteľa.

16. Žalovaný namietal relevantnosť tvrdení žalobcov aj z dôvodu, kedy žalobca obsah uzavretej zmluvy
ani následne nespochybňoval. Správanie zmluvných strán po uzavretí zmluvy je tiež určitým dôkazom
o tom, čo strany pri uzavretí zmluvy zamýšľali, s akými pohnútkami do zmluvného vzťahu vstupovali a

čo jej uzavretím sledovali. Tvrdiť s odstupom viac ako jedného roka, že žalobcovia uzavreli zmluvu ako
spotrebitelia, je dôkazom o zavádzaní, a to buď v čase uzatvárania zmluvy (čo nepožíva právnu ochranu
v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí), alebo pre účely tohto konania. Ani v jednom prípade však nejde
o postup, ktorý by požíval právnu ochranu.

17. Žalovaný sa z neúčasti na pojednávaní písomne ospravedlnil, súhlasil aby súd konal v jeho
neprítomnosti v súlade s ustanovením § 180 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej
len ako "CSP").

18. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a

to zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 28.10.2014, Dohodou o poskytnutí
príspevku občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej
zárobkovej činnosti, výpisom pohybov na účte a zistil nasledovný skutkový stav:

19. Dňa 28.10.2014 bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX medzi

žalobkyňou v 1. rade a žalobcom v 2. rade a žalovaným. V zmluve o revolvingovom úvere žalobkyňa v
1. rade vystupovala ako dlžník a žalobca v 2. rade ako spoludlžník. Bola im poskytnutá suma 2 500 eur s
tým, že finančné prostriedky boli im pripísané dňa 30.10.2014 na súkromný účet žalobkyne v 1. rade, č.
účtu: IBAN: Q. XXXX XXXX XXXX XXXXX XXXXX, vedený v Q. Q. T..Q.. na úhradu osobných potrieb.
Žalobkyňa v 1. rade vykonáva od 1.10.2012 samostatne zárobkovú činnosť v C. L., na ktorú jej

bol poskytnutý príspevok občana so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie
samostatnej zárobkovej činnosti vo výške 9 928,99 eur.
Žalobkyňa v 1. rade nepotrebovala finančné prostriedky na podnikanie v C. L., žiadala o poskytnutie
úveru pre osobné účely. Napriek tomu došlo k uzatvoreniu zmluvy podľa Obchodného zákonníka, čím
sa vylúčila ochrana spotrebiteľa. Žalobkyňa mala celkom vrátiť sumu 8 256 eur, čo predstavuje odmenu

230 % z poskytnutej sumy. Postup žalovaného označila za rozpor s dobrými mravmi. Na predmetný úver
uhradila sumu 2 752 eur. Žalobou sa domáha, aby súd určil, že poskytnutý úver je bezúročný a bez
poplatkov na základe toho, že žalovaný od nej požaduje zaplatenie 10 000 eur a pri sprostredkovaní
úveru použil nekalú obchodnú praktiku. Predmetná zmluva nespĺňa náležitosti podľa zákona č. 129/2010
Z. z.

20. Žalobcovia z poskytnutých finančných prostriedkov uhradili tieto dlžoby:
- 30.10.2014 úhrada sumy 456,06 eur v prospech spoločnosti Friendly Finance Slovakia s.r.o., Košice
- 30.10.2014 výber v hotovosti 500 eur za účelom úhrady splátky hypotekárneho úveru vo VÚB, a.s.
- 30.10.2014 úhrada sumy 58,10 eur v prospech spoločnosti Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava

- 30.10.2014 úhrada sumy 174,30 eur v prospech spoločnosti Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava
- 30.10.2014 úhrada sumy 179,25 eur v prospech spoločnosti Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava
- 30.10.2014 úhrada sumy 57 eur, poplatku za elektrinu
- 30.10.2014 úhrada sumy 112 eur, poplatku za plyn- 30.10.2014 úhrada sumy 126,53 eur v prospech poisťovne
- 30.10.2014 úhrada sumy 36,36 eur v prospech Slovak Telekom a.s.
- 30.10.2014 úhrada sumy 58,90 eur faktúra za telefón

- 31.10.2014 výber v hotovosti za účelom úhrady inkasa
- 31.10.2014 úhrada sumy 172 eur v prospech PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Bratislava, čo bolo
preukázané výpisom z bankového účtu IBAN: Q. XXXX XXXX XXXX XXXXX XXXXX, V.É. V. Q. Q.
T..Q.., za obdobie október, november 2014.

21. Zmluvný vzťah vznikol 28.10.2014 a definíciu spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľa upravuje zákon
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa v 1. rade v účastníckej výpovedi uviedla, že o
poskytnutie úveru prv žiadal manžel, v konaní označený ako žalobca v 2. rade. Úver vybavovali spolu,
žalobca v 2. rade predložil doklady o príjme. Na otázku sprostredkovateľky, či žalobcovia majú aj
iný príjem, žalobkyňa v 1. rade ju oboznámila, že je poberateľkou invalidného dôchodku a zároveň
živnostníčkou, na čo sprostredkovateľka uviedla, že je to výborné a úver bude na žalobkyňu v 1. rade,

napriek tomu, že jej manžel pri vybavovaní úveru od začiatku tvrdil, že úver potrebujú na súkromné
účely, lebo majú dlhy. Zo strany sprostredkovateľky bola daná informácia, že je jedno, na čo peniaze
použijú. Žalobkyňa v 1. rade sa vyjadrila, že úver nepotrebovala na podnikateľské účely, pretože má C.
L. a na podnikanie dostala dotáciu.
Dôvodom, prečo žiadali o úver bolo, že manžel mal dvojitú otvorenú zlomeninu, viac ako rok nepracoval,

mali znížený príjem, neskôr žiadny a záväzky pre bankové a nebankové subjekty neboli schopní plniť,
preto požiadali o revolvingový úver, ktorý bol skutočne použitý na súkromné účely, okamžite po jeho
poskytnutí. Dodala, že podpisovanie zmluvy bolo veľmi rýchle, dostali v krátkom čase veľa listín, ktoré
nestihli ani prečítať, nakoniec to podpísali, ale do rúk nedostali žiadnu zmluvu, bola im doručená poštou.
Dňa 25.2.2015 sa žalobcom podarilo refinancovať pôžičky, telefonicky oslovila žalovaného, že mieni

uhradiť dlžnú čiastku, domnievala sa, že by mohla byť aj nejaká úľava, pretože boli len 4 mesiace po
poskytnutí úveru, ale bolo jej oznámené, že úver môže uhradiť, ale v plnej výške 8 200 eur. Žalobca v
2. rade sa v celom rozsahu pripojil k účastníckej výpovedi žalobkyne v 1. rade.

22. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje

predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto
zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa
uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa alebo použil zmluvné podmienky, ktorými
vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o

spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

23. Podľa § 9 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi
výber rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť
spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento zákon.

24. Podľa § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa sa výslovne uvádza, že každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté
podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy

podstatným spôsobom neovplyvňuje.

25. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal

protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

26. Súd predmetný úverový vzťah vyhodnotil ako spotrebiteľský vzťah, čomu nasvedčuje aj založenie
miestnej príslušnosti podľa § 19c CSP s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
3Ncb/16/2017-41 zo dňa 29.9.2017.27. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

28. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

29. Podľa § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
30. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), g),k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
31. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
32. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
33. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti
34. Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
35. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa

zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
36. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a

splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
37. Zmluvu o revolvingovom úvere uzavretú medzi stranami sporu dňa 28.10.2014 súd kvalifikoval
ako spotrebiteľskú zmluvu podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných
ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. Z predloženej zmluvy je zrejme, že žalovaný pri uzavretí zmluvy

konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z obchodného registra. Žalobkyňa v 1. rade je v
danom prípade spotrebiteľom, od začiatku deklarovala, že úver nevyhnutne potrebuje pre svoje osobné
účely, čo v konaní aj preukázala, keďže finančné prostriedky nepoužila na podnikanie, ale na vyplatenie
dlžôb, napriek tomu, že v zmluve je označená ako živnostníčka - podnikateľka. Žalovaný účelovo
použil formulár zmluvy na podnikateľské účely s cieľom vyňať zmluvu o úvere z pôsobnosti zákona o

spotrebiteľských úveroch. Veriteľ je tým účastníkom konania, ktorý musí preukazovať, že úver poskytol
žalobkyni ako podnikateľke - živnostníčke na jej podnikanie a nie na osobné účely.
38. Podľa článku 5, kapitoly 2 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o
nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, nekalé obchodnépraktiky sú zakázané. Obchodná praktika je nekalá, ak: a) je v rozpore s požiadavkami odbornej
starostlivosti a b) podstatne narušuje alebo je spôsobilá podstatne narušiť ekonomické správanie
priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná,

alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa rozsudku Súdneho dvora z 3. septembra 2015 vo veci C-110/14, Horatiu Ovidiu Costea proti SC
Volksbank Romania SA: z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: „Článok 2 písm. b)
smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má
vykladať v tom zmysle, že fyzickú osobu vykonávajúcu povolanie advokáta, ktorá uzatvorila s bankou

zmluvu o úvere bez toho, aby v nej bol špecifikovaný účel tohto úveru, možno považovať v zmysle
uvedeného ustanovenia za „spotrebiteľa“, ak táto zmluva nie je spojená s obchodmi, podnikaním alebo
povolaním tohto advokáta. Skutočnosť, že pohľadávka vyplývajúca z uvedenej zmluvy je zabezpečená
záložnou zmluvou, uzavretou touto osobou ako zástupcom advokátskej kancelárie a vzťahujúcou sa na
majetok určený na obchody, podnikanie alebo povolanie tejto osoby, ako je budova vo vlastníctve tejto
kancelárie, nie je v tejto súvislosti relevantná.“

39. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove z 26. mája 2011, č. k. 6Co 84/2011, zákaz nekalej
obchodnej praktiky principiálne nemôže poškodiť dodávateľa. Z predloženej zmluvy nie je zrejme, aby
žalobkyňa v 1. rade pri uzatváraní zmluvy o úvere konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti. Je pravdou, že v zmluve bola označená identifikačným číslom podnikateľského subjektu, i
keď od začiatku kontaktu so sprostredkovateľkou bolo viac než isté, že obaja žalobcovia majú záujem

o poskytnutie úveru na čisto súkromné účely, čomu nasvedčuje aj jeho preukázané čerpanie na krytie
ich dlhov, preto v danej veci nie je možné v rámci danej zmluvy nazerať na žalobkyňu v 1. rade ako na
podnikateľa. Taktiež zo zmluvy nie je zrejme, aby finančné prostriedky poskytnuté jej na základe tejto
zmluvy použila na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Nemožno opomenúť skutočnosť,
že zmluva o úvere bola podpísaná dňa 28.10.2014 a žalobcom takmer po štyroch mesiacoch od

uzavretia zmluvy, konkrétne dňa 25.2.2014 sa podarilo refinancovať pôžičky a mienili úver uhradiť. Nie
je pravdivé tvrdenie žalovaného, že až s odstupom jedného roka snažia sa účelovo dosiahnuť, aby
poskytnutý úver bol kvalifikovaný ako spotrebiteľský. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že
sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto
zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto

navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože zmluva o úvere bola vyplnená na vopred
pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalobcov, po podpise
zmluvy žalobcovia žiadnu zmluvu nedostali do svojej dispozície, až následne poštou a celý priebeh
vybavovania bol veľmi rýchly.
40. Žalovaný, ako je všeobecne známe, v rámci povoleného predmetu činnosti poskytuje pôžičky a úvery

nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Vzhľadom na túto skutočnosť je povinný pri vykonávaní
uvedenej činnosti postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných
právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi. Žalovaný v danom prípade nepostupoval v súlade s
dobrými mravmi, stanovil v zmluve neprimerane vysokú odmenu pri peňažnej pôžičke a to až 230 % (5
756 eur) z poskytnutého úveru 2 500 eur. Odplata za poskytnutý úver je neprimeraná a neplatná. Pokiaľ

dohoda o odplate je neplatná, úverová zmluva stráca svoje opodstatnenie a zmluva je neplatná. I podľa
rozhodnutí NS ČR vo veci 21Cdo 1484/2004 alebo NS SR vo veci 5Cdo 26/2011: „Ak úroková miera
dohodnutá medzi účastníkmi konania v spotrebiteľskom úvere podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú
mieru, je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka“.

41. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Trnave z 31. mája 2010, sp.zn. 10CoE/70/2010, v
prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah) má dôkazné bremeno dodávateľ
(veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nie je všeobecný údaj o uzavretí
zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie

odberateľa a aký konkrétny súvis s takým povolaním, či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie
príslušnej zmluvy má.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že predmetná zmluva nemá konkrétny, resp. žiadny
súvis s predmetom činnosti odberateľa, dodávateľ v tomto smere nepreukázal opak, resp. neuniesol
dôkazné bremeno.

42. Rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo dňa 10.1.2012, č.k. I. ÚS 1930/1, ktorý judikoval, že nesprávna
interpretácia spotrebiteľskej zmluvy = porušenie práva na spravodlivý proces. Porušenie práva na
spravodlivý proces predstavuje taká interpretácia ustanovení na ochranu spotrebiteľa, a to vo vzťahoch
poriadených režimu Obchodného zákonníka, ktorá vedie k odmietnutiu ich aplikácie na vzťahy, v ktorýchvystupuje fyzická osoba, ktorá má podnikateľské oprávnenie, avšak v týchto vzťahoch sa ako podnikateľ
nespráva.
43. V predmetnej zmluve boli použité podmienky, ktoré vylúčili aplikáciu ustanovení zákona vzťahujúcich

sa na spotrebiteľské účely a ktoré ako rozhodné právo k spotrebiteľskej zmluve stanovili Obchodný
zákonník, čím bol porušený zákaz vyplývajúci z § 9 ods. 7 a 8 zákona o spotrebiteľských úveroch č.
129/2010 Z. z., v dôsledku čoho žalobcom ako spotrebiteľom bola predložená zmluva, v ktorej absentujú
podstatné náležitosti ako úroková sadzba spotrebiteľského úveru, ročná percentuálna miera nákladov,
priemerná RPMN, názov a adresa príslušného kontrolného orgánu a taktiež neboli zabezpečené práva

spotrebiteľa v zmysle § 13, právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere a § 16, splatenie
spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre absenciu
podstatných náležitosti úverovej zmluvy a preukázaní naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení,
že predmetná zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 28.10.2014 je bezúročná a bez
poplatkov, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, lebo bez tohto určenia by žalobcovia ostali v právnej
neistote, aká je ich skutočná výška dlhu.

44. Podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení je spotrebiteľ domáhajúci sa
ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. 4aa) od poplatku oslobodený.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobcovia mali úspech vo veci vo výške 100 %, preto žalovaný bol zaviazaný nahradiť trovy konania

vo výške 100 % čo sa vzťahuje v celom rozsahu aj na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby.
46. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.