Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Rožňava

Judgement was issued by JUDr. Marian Tengely

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/189/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814206810
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7814206810.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci žalobkyne: V. C., P. Q., G.

XX.XX.XXXX, K. N. XX, XXX XX P., zastúpenej: JUDr. František Hadušovský, advokát so sídlom: Cyrila
a Metoda 2, 048 01 Rožňava, IČO: 31296289, proti žalovaným:1.) M.. N. Q., P. Q., G. XX.XX.XXXX,
K. E. XXXX/XX, XXX XX E., Č. P., 2.) T..Z.P. Q., P. Q., G. XX.XX.XXXX, K. B. XXXX/XX, XXX XX J., o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných 1) a 2) k nehnuteľnostiam zapísaným
na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie W. O., parcela č. 986/1 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 560 m2, parcela č. 986/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2 a parcela č. 987 -

záhrady o výmere 828 m2, dom súpisné číslo XXX na parcele č. 986/1 a dom súpisné číslo XXX na
parcele č. 986/2 a n a r i a ď u j e predaj týchto nehnuteľností a výťažok z predaja sa rozdelí podľa
spoluvlastníckych podielov žalobkyne a žalovaných 1) a 2).

II. N e p r i z n á v a stranám sporu právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam popísaným vo výroku rozsudku tak, že navrhla tieto prikázať do podielového
spoluvlastníctva žalovaným 1, 2 a žiadala vyplatiť za svoj spoluvlastnícky podiel od každého po

14.000,00 Eur. Počas konania navrhla z titulu výplaty za spoluvlastnícky podiel priznať sumu po
12.000,00 Eur od každého zo žalovaných. Žalobkyňa v konaní prehlásila, že nemá záujem zostať
vlastníčkou sporných nehnuteľností. Pôvodne žalobkyňa určila hodnotu nehnuteľností vo výške
84.000,00 Eur a počas konania navrhla vychádzať zo sumy 72.000,00 Eur. Pri pokuse o mimosúdne
riešenie sporu odpredajom nehnuteľností sa to stranám sporu nepodarilo a preto žalobkyňa zotrvala
na podanej žalobe, prípadne navrhla vykonať znalecké dokazovanie na zistenie ceny sporných
nehnuteľností. Po zmene postoja žalovaných 1, 2, že ani oni nechcú zostať vlastníkmi sporných

nehnuteľností, súhlasila so zrušením podielového spoluvlastníctva a nariadením jeho predaja, nakoľko
so žalovanými 1, 2 sa na inom spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva nevedela dohodnúť.
Uplatnila si náhradu trov konania z dôvodu, že konanie žalovaných 1, 2 možno považovať za obštrukčné.
Najprv mali záujem o nehnuteľnosť, ale nesúhlasili s navrhnutou cenou. Keď súd chcel zistiť cenu
znaleckým dokazovaním, stratili záujem o nehnuteľnosť a v čase, keď bolo konanie prerušené, tak
navrhovali vysokú cenu za predaj nehnuteľností medzi 100.000 až 130.000 Eur, pričom nesúhlasili, že
by žalobkyňu vyplatili zo sumy 72.000,00 Eur. Práve v ich postoji videla dôvod na priznanie trov konania.

2. Žalovaný 1) navrhol zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo nariadením predaja nehnuteľností
z dôvodu, že nemá záujem zotrvať ako vlastník týchto nehnuteľností. Počas súdneho sporu nesúhlasil
s vyplatením žalobkyne sumou 14.000,00 Eur, nesúhlasil ani so zníženou cenou 12.000,00 Eur, alenavrhoval výplatu 10.000,00 Eur v mesačných splátkach po 100,00 Eur. Navrhol nariadenie znaleckého
dokazovania, avšak nezložil zálohu na náklady znaleckého dokazovania a navrhol vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo po predaji nehnuteľností.

3. Žalovaný 2) navrhol zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo nariadením predaja nehnuteľností
z dôvodu, že nemá záujem zotrvať ako vlastník týchto nehnuteľností. Počas súdneho sporu nesúhlasil
s vyplatením žalobkyne sumou 14.000,00 Eur, nesúhlasil ani so zníženou cenou 12.000,00 Eur, ale
navrhoval výplatu 10.000,00 Eur v mesačných splátkach po 100,00 Eur. Navrhol nariadenie znaleckého

dokazovania, avšak nezložil zálohu na náklady znaleckého dokazovania a navrhol vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo po predaji nehnuteľností.

4. Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

5. Z LV č. XXXX, k.ú. W. O. vyplýva, že sú tam zapísané nehnuteľnosti tak, ako sú uvedené vo výroku

rozsudku a vlastnícke právo svedčí žalobkyni v podiele 1/3, žalovanému 1) v podiele 1/3 a žalovanému
2) v podiele 1/3.

6. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne na zrušenie
podielového spoluvlastníctva je dôvodná.

7. Podľa § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve
viacerých vlastníkov.

8. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka (1) Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení

spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

9. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

10. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, akým spôsobom je možné zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo. V prejednávanej veci žiadna zo strán sporu nemala záujem o nehnuteľnosti
patriace do podielového spoluvlastníctva a preto prichádzal do úvahy iba jeden spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva a to nariadenie predaja nehnuteľností po zrušení spoluvlastníctva s tým,
že výťažok z predaja sa rozdelí spoluvlastníkom podľa ich podielov. K zániku spoluvlastníctva týmto

spôsobom dôjde až dňom, keď dôjde k predaju vecí. Až do predaja vecí môžu spoluvlastníci nakladať
so svojimi spoluvlastníckymi podielmi a teda môžu sa všetci spoločne pokúsiť nehnuteľnosť odpredať.
V prípade, že to nebude možné, hociktorá zo strán po právoplatnosti tohto rozsudku bude môcť podať
návrh na exekúciu, pričom exekútor bude postupovať podľa ustanovení exekučného poriadku ohľadom
predaja nehnuteľných vecí. Po predaji nehnuteľností výťažok po zohľadnení nákladov exekúcie vyplatí

stranám sporu podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov.

11. Súd teda dospel k záveru, že po zrušení spoluvlastníctva nebol možný iný spôsob vyporiadania, len
nariadenie predaja nehnuteľností.

12. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku.

13. Žalobkyňa navrhla priznať náhradu trov konania, pričom žalovaní 1,2 navrhli nepriznať náhradu trov
konania.

14. Vzhľadom na výsledok sporu súd dospel k záveru, že ani jedna zo strán sporu nebola v konaní v
celom rozsahu úspešná. Strany sporu sa zhodli len na zrušení podielového spoluvlastníctva, pričom
žalobkyňa pôvodne požadovala vyplatenie náhrady od žalovaných 1, 2, a žalovaní 1,2 zo začiatku
deklarovali záujem o vlastníctvo, len nesúhlasili s výškou výplaty v prospech žalobkyne. Nakonieckaždý zo spoluvlastníkov odmietol vlastníctvo k nehnuteľnostiam a preto došlo k nariadeniu predaja
nehnuteľností. Teda žiadna zo strán v tomto konaní nebola úspešná a preto súd je toho názoru, že
žiadnej zo strán nebolo možné priznať právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.