Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 13C/195/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214225096
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7214225096.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobcov: 1/ U. E., nar.

XX.XX.XXXX, bytom M. E. č. XX, P. a 2/ D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u žalobkyne v 1. rade M. E. č.
XX, P., oboch právne zastúpených Mgr. Tomášom Kreibikom, advokátom so sídlom Opálová 18, Košice
proti žalovanej R. E., nar. XX.X.XXXX, bytom S. 1, P., právne zastúpenej JUDr. Katarínou Habiňákovou,
advokátkou so sídlom v Štúrova 20, Košice v konaní o určenie, že žalovaná nespĺňa podmienky na
vydanie osvedčenia o vydržaní nehnuteľnosti a nie je oprávnenou držiteľkou a určenie, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva takto

r o z h o d o l :

I. Nepripúšťa pristúpenie ďalších účastníkov do konania ani na strane žalobcov ani na strane žalovanej.

II. Konanie v časti o určenie, že žalovaná nespĺňa podmienky na vydanie osvedčenia o vydržaní
nehnuteľnosti a nie je oprávnenou držiteľkou, zastavuje.

III. Žalobný návrh v časti o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, zamieta.

IV. Žalovanej priznáva voči žalobcom spoločne a nerozdielne právo na náhradu trov konania v plnom

rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou súdu doručenou dňa 22.9.2014 žiadali, aby súd rozsudkom určil, že žalovaná
nesplnila podmienky na vydanie osvedčenia o vydržaní nehnuteľnosti zo dňa 25.4.199, sp. zn. N
77/97, Nz 212/97 Notárskym úradom JUDr. Ivety Andrášovej, notárky so sídlom Konštantínova 3 v
Prešove, ktorým bolo osvedčené vlastníctvo na nehnuteľný majetok kat. úz. Košice - Pereš LV XXX
KN XXX - zastavané plochy 436 m2, KN XXX - záhrady 546 m2 v celosti v jej prospech a žalovaná
nie je oprávnenou držiteľkou. Ďalej žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosti v rozsahu 1-ice z celku
nachádzajúce sa v kat. úz. Košice - Pereš zapísané na LV č. XXX ako KN XXX - zastavané plochy

436 m2, KN XXX - záhrady 546 m2 patria do dedičstva po nebohej I. H., rod. J., naposledy bytom T.
XX, P., zomrelej dňa 7.3.1997 a uplatnili si náhradu trov konania. Na odôvodnenie uviedli, že obaja
ich starí rodičia z matkinej strany Z. H. a I. H., rod. J., obaja do smrti bytom P., T. XX boli podľa
výpisu z evidencie nehnuteľností LV č. XXX vedenej pre Košice II, Košice - mesto zo dňa 27.8.1986
ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností ležiacich na parcelách č. XXX - zastavaná
plocha o výmere 436 m2, č. XXX - záhrada o výmere 546 m2 a č. XXX - záhrada o výmere 2146 m2 a
rodinného domu súp. č. XXX na parcele XXX, všetko zapísané vo vlastníctve v podiele po 1-ici z celku.

Dňa31.5.1986starýotecZ.H.zomreladedičskékonaniepoňomsauskutočnilo13.8.1987podčíslomD
953/86 na Štátnom notárstve v Košiciach. Predmetom dedenia boli nehnuteľnosti v rozsahu vlastníctva
poručiteľa, čiže v 1-ici k celku zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. H. ako parc. č. XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 436 m2, parc. č. XXX - záhrada o výmere 546 m2, parc. č. XXX - zastavaná plochao výmere 485 m2 a rodinný dom so súp. č. XXX na parc. č. XXX. Uviedli, že na základe ústnej dohody
medzi nimi a žalovanou sa stala žalovaná podielovou spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností ako
dedičkav6.radevpodiele2/7vpomerekdedičstve.Sľúbilazapodielyimzozákonapripadajúce zaplatiť

im,avšaknedohodlisaaninačaseaninacenetýchtopodielovauviedli,žedodňaspísanianávrhusatak
nestalo. Dňa 10.2.1997 na Notárskom úrade JUDr. Ivety Andrášovej, uviedli, že podala žalovaná návrh
na začatie konania o vydanie osvedčenia podľa zákona č. 293/92 Zb. kde žiadala o vydanie osvedčenia
na nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v kat. úz. Košice - Pereš LV č. XXX, KN XXX - zastavané plochy
436 m2, KN XXX - záhrady 546 m2 v celosti v jej prospech. Žiadala osvedčiť vlastníctvo v celosti tak, ako

keby ona nebola ich podielovou spoluvlastníčkou spolu s ďalšími piatimi dedičmi na základe rozhodnutia
Štátneho notárstva z 13.8.1987, D 953/86 a ako keby polovicu týchto nehnuteľností nevlastnila stará
mama, ktorá v tom čase ešte žila. Uviedli, že časť vyššieoznačených nehnuteľností v podiele 1 k celku
patriacich ich starej mame I. H., nachádzajúcich sa v kat. úz. Košice - Pereš LV XXX KN XXX a KN
XXX už nemohla byť predmetom dedičstva po jej smrti, lebo si ich privlastnila žalovaná prostredníctvom
notárskehoosvedčenia.Notárskazápisnicabolavyhotovená10.2.1997astarámamazomrela7.3.1997.

K označeným nehnuteľnostiam bol vykonaný zápis vlastníckeho práva žalovanej - oprávnenej držiteľky,
čo uviedli, že sa nezakladá na pravde a o týchto skutočnostiach sa oni - žalobcovia dozvedeli až v roku
2012 z písomností, ktoré získal ich zástupca, ktorý vykonal odbornú právnu analýzu. Vtedy pochopili, že
boli žalovanou, ich sestrou okradnutí. Žalovaná im to chcela finančne nahradiť, avšak chcela im zaplatiť
najviac 16,- eur /m2, čo uviedli, že bolo neprimerane málo. Žalovaná získala sporné nehnuteľnosti do

vlastníctva na základe podvodného vyhlásenia a osvedčenie, ktoré má povahu listiny možno v prípade,
ak bolo vydané podvodne, kedykoľvek napadnúť. Tvrdili, že žalovaná nemohla získať vlastnícke právo
vydržaním, pretože od začiatku a po celú dobu užívania si bola vedomá toho, že bolo dedičské konanie
po dedovi, kde získala iba podiel na sporných nehnuteľnostiach a že ešte neprejednaná polovica z nich
patrila ešte vtedy žijúcej starej mame. V súvislosti s požiadavkou preukázať kvalifikovaný právny záujem

uviedli, že súdna prax pripustila ohľadom osvedčení vydaných podľa zák. č. 293/1992 Zb. žalobu o
určenie, že žalovaný nespĺňa podmienky oprávnenej držby (nie je oprávneným držiteľom) a odkázali
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 103/2003 s doplnením, že bez takéhoto určenia by
tieto nehnuteľnosti neboli zahrnuté do dedičského konania po ich starej mame. Uviedli, že žalobou o
určenie, že žalovaná nesplnila podmienky na vydanie osvedčenia sa môže odstrániť hroziaca neistota v

ich právnom postavení. Už samotná táto skutočnosť zakladá existenciu naliehavého právneho záujmu
na takomto určení. Práve to, že žalovaná znemožnila im a ostatným zákonným dedičom nadobudnúť
nehnuteľnosti v dedičskom konaní po starej mame preukazuje naliehavý právny záujem na podaní
žaloby.

2. Žalovaná k žalobnému návrhu vo svojom vyjadrení zo dňa 22.7.2015 uviedla, že nie sú pravdivé
tvrdenia žalobcov v žalobe, že nesplnila podmienky na vydanie osvedčenia o vydržaní nehnuteľností,
pretože všetko to, čo súviselo s vydaním osvedčenia, bolo v súlade so zákonom č. 293/1993 Zb. a
splnenie podmienok pre vydržanie bolo zisťované aj notárkou. Uviedla, že v zákonom stanovenej lehote
neboli podané žiadne námietky ani na Miestny úrad Košice - Pereš, ani na notárstve. Poprela tvrdenie

uvedené v žalobe a najmä to, že žalobcovia nemali vedomosť o osvedčení a že sa o ňom dozvedeli
až v roku 2012. Uviedli, že žalobca v 2. rade bol účastníkom dedičského konania po nebohej I. H. a na
pojednávaní dňa 7.3.2000, uviedla, že jej zástupca predložil napadnuté osvedčenie a notár oboznámil
všetkých prítomných dedičov o vydanom osvedčení. Ani jeden z nich nevyjadril žiadne námietky a
predmetomdedeniaboloužlento,čoporučiteľkamalavovlastníctve.Ajžalobkyňav1.rademalasvojho

splnomocneného zástupcu, totožnú osobu, ktorá v rámci dedičského konania osvedčenie o vydržaní
predložila na notárstve. Po prejednaní dedičstva po neb. I. H. č.k. 28D 385/1997 bola uzavretá dedičská
dohoda a osvedčenie nadobudlo právoplatnosť dňom 23.3.2000. Ani jeden z dedičov nevyužil zákonom
stanovenú možnosť podať návrh o pokračovaní v dedičskom konaní, nevyužili ani možnosť, aby napadli
závet ale so závermi vydaného osvedčenia o dedičstve po neb. I. H. súhlasili. Žalovaná uviedla, že

osvedčenie o vydržaní bolo vydané pred 18 rokmi a dedičské konanie po I. H. bolo pred 15 rokmi. Nikto z
dedičov nevzniesol počas celého obdobia žiadne námietky a neuplatnil si nároky prostredníctvom súdu.
Uviedla, že ona predmet žaloby užívala od roku 1984, a ešte za života nebohého starého otca Z. H. a
starej mamy I. H., na základe ich súhlasu sa stala oprávnenou držiteľkou sporných parciel. Vzhľadom k
tomu, že v priebehu plynutia vydržacej lehoty právni predchodcovia zomreli, nedošlo ku zavkladovaniu

zmluvy, na základe ktorej vlastnícke právo nadobudla. Uviedla, že nehnuteľnosti užívala v dobrej viere,
že jej vlastníckym právom patria, a to na základe neperfektnej zmluvy uzavretej medzi jej starými rodičmi
a ňou. Z týchto dôvodov navrhla, aby súd žalobu zamietol.3. V písomnom podaní zo dňa 21.6.2017 žalobcovia odvolajúc sa na judikatúru, a to konkrétne
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo 11/2011 uviedli, že podľa neho, v prípade určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na inú osobu v dôsledku osvedčenia, nie je nevyhnutné

uvádzať v žalobnom petite vyhlásenie, že žalovaný nespĺňa podmienky na vydanie osvedčenia o držbe
nehnuteľností, nakoľko uvedené sa v rámci konania rieši ako predbežná otázka. V zmysle uvedeného
zobrali žalobu späť v rozsahu petitu, ktorým žiadali, aby súd určil, že žalovaná nesplnila podmienky na
vydanie osvedčenia o vydržaní nehnuteľnosti a nie je oprávnenou držiteľkou.
V ďalšej časti svojho podania uviedli, že za účelom upresnenia žalobného petitu v dôsledku zmeny

pozemku parc. č. XXX - záhrady 546 m2, a to pripojením susedného pozemku k nemu, realizovanej
žalovanou, poverili geodetickú spoločnosť zameraním parcely KN-C č. XXX, kat. úz. Pereš, ktorej
hranica sa mala zameraním vrátiť na stav z roku 1997, t.j. pred zlúčením vykonaným žalovanou, ktoré
zameranie geodetická spoločnosť nemohla uskutočniť, nakoľko žalovaná neumožnila vstup na pozemok
za týmto účelom. Navrhli preto vyhotovenie geometrického plánu z parcely č. XXX ako aj parcely č.
XXX kat. úz. Pereš súdom určeným znalcom z odboru geodézie a kartografie, ktorej stav sa zameraním

vráti na stav k 25.4.1997, za účelom možnosti upresnenia (súčasného) vymedzenia parciel patriacej do
dedičstva po nebohej I. H..
V časti II. svojho podania žalobcovia, odvolajúc sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo
222/2010 (poskytujúce opačný právny názor, než rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo
2375/2012, na ktoré poukázali pri podaní žaloby) ako aj na súhlasy a žiadosti subjektov na strane

žalobcov, navrhli pristúpenie ďalších subjektov do konania, a to na strane žalobcov v počte 9, o ktorých
subjektoch uviedli, že tieto subjekty súhlasia, aby vystupovali na strane žalobcov. Zároveň na strane
žalovaného navrhli pristúpenie D. G., nar. XX.X.XXXX, bydlisko a pobyt ktorého uviedli, že je neznámy
a D. H., nar. XX.X.XXXX, J. XX, P.. Uviedli, že v čase úmrtia poručiteľky I. H. ako dedičia zo závetu a
zo zákona prichádzajú do úvahy i E. H., nar. XX.X.XXXX, bytom E., R. XX, ČR a Z. H., nar. X.X.XXXX,

bytom P., P. 3, ktorí podľa ich vedomostí, zomreli. Ako nástupcovia (zákonní dedičia) Z. H., uviedli že
prichádzajú do úvahy súrodenci I. Q., Q. Z. a D. H. (pozn. súdu: ktorých pristúpenie do konania na strane
žalobcov- Q. a Z., resp. na strane žalovanej - H. už navrhli) a deti E. H., a to ako dedičia v tretej skupine,
nakoľko Z. H. nemal manželku a deti. Ako nástupcovia (zákonní dedičia) E. H., uviedli žalobcovia, že
prichádzajú do úvahy jeho manželka R. H. a deti E., D., R. a U., o ktorých nemajú presnejšie údaje;

vdova po E. H., R. H. im odmietla poskytnúť informácie o nich. Žalobcovia preto za účelom ustálenia
okruhu potenciálnych dedičov, resp. ich nástupcov po I. H. navrhli vypočuť vdovu po nebohom E. H., R.
H., E., R. XX, ČR a vyžiadať súdne spisy z dedičského konania po nebohom E. H. a Z. H..
Zároveň žalobcovia v časti III. tohto svojho podania vyjadrili sa k stanovisku žalovanej. Uviedli, že podľa
nich otázka ich vedomosti o osvedčení a otázka námietok z ich strany nie je rozhodujúca. Jej vyjadrenie,

že sa stala oprávnenou držiteľkou za života Z. H. a I. H. v zmysle „neperfektnej zmluvy uzavretej medzi
nimi a ňou“ mali za účelové a žalovanou nijakým spôsobom nepreukázané, keďže uvedenú zmluvu
žalovaná nepredložila. Uviedli, že po nadobudnutí právoplatnosti dedičského rozhodnutia po nebohom
Z. H., t.j. odo dňa 22.10.1987 žalovaná vedela, kto je vlastníkom sporných nehnuteľností, že sú to jeho
synovia a dcéry a pozostalá manželka I. H., a teda žalovaná nebola oprávnenou držiteľkou sporných

nehnuteľností.

4. Do času doručenia podania žalobcov (dňa 23.6.2017), ktorým navrhli, aby súd pripustil pristúpenie
ďalších subjektov do konania tak na strane žalobcov ako aj na strane žalovanej a aby za účelom
ich spresnenia vykonal nimi navrhnuté dokazovanie ako aj vykonal dokazovanie za účelom zmeny

formulácie petitu, mal súd vykonaným dokazovaním a to výsluchom sporových strán a oboznámením
sa s predloženými listinnými dôkazmi preukázané:

5. Výpisom z EN LV č. XXX pre kat úz. Pereš, vyhotoveným dňa 27.8.1986 pre úradné potreby - dedičské
konanie D 953/86, bolo preukázané, že v ňom boli Z. H., nar. XX.X.XXXX a I. H., nar. X.XX.XXXX

zapísaní ako podieloví spoluvlastníci, každý v 1, nehnuteľností - pozemkov č.p. XXX - zastavaná plocha
o výmere 436 m2, č.p. XXX - záhrada o výmere 546 m2 a č.p. XXX - záhrada o výmere 2146 m2.

6. Rozhodnutím Štátneho notárstva Košice - mesto zo dňa 13.8.1987, D 953/86 bolo v konaní
preukázané, že dňa 31.5.1986 zomrel bez zanechania závetu poručiteľ Z. H. a štátne notárstvo schválilo

dohodu dedičov, podľa ktorej dedičstvo po poručiteľovi, a to 1-ica nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXX ako parc. č. XXX - zastavaná plocha o výmere 436 m2, parc. č. XXX - záhrada o výmere 546 m2
a parc. č. XXX - zastavaná plocha o výmere 485 m2 ako aj 1 rodinného domu súp. č. XXX v kat. úz.
Pereš postavenom na parc. č. XXX nadobudli každý v 1/7 v pomere k dedičstvu, t.j. po 1/14 k celku detiporučiteľa - E. H., Z. H., I. Q., D. H. a Q. Z. a v podiele 2/7 v pomere k dedičstvu tunajšia žalovaná -
vnučka poručiteľa, ktorá bola povinná vyplatiť maloletým I., W., E. a R. M. všetkým po 1.808,80 Kčs a
bez povinnosti vyplatiť ostatných ustupujúcich dedičov.

7. Podľa predloženej notárskej zápisnice (č.l. 11) napísanej na Notárskom úrade JUDr. Ivety Andrášovej,
notárky so sídlom na Konštantínovej ulici č. 3 v Prešove dňa 25.4.1997, dostavila sa pred notárku
tunajšia žalovaná a požiadala ju, aby do notárskej zápisnice spísala osvedčenie, podľa ktorého
dňa 10.2.1997 na notárskom úrade JUDr. Ivety Andrášovej podala žalovaná návrh na začatie

konania o vydanie osvedčenia podľa zák. č 232/92 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k
nehnuteľnostiam, a to na nehnuteľný majetok v kat. úz. Košice - Pereš, LV č. XXX KN XXX - zastavané
plochy 436 m2 a KN XXX - záhrady 546 m2 v celosti v jej prospech (časti I. a II. osvedčenia). Notársky
úrad osvedčil vlastníctvo na predmetný nehnuteľný majetok v celosti v prospech žalovanej a upravil
Okresný úrad - odbor správy katastra v Košiciach, aby žalovanú zapísal ako vlastníčku nehnuteľného
majetku v kat. úz. Košice - Pereš (časti IV. a V. osvedčenia).

8. Dňa 7.3.2000 vydal JUDr. Jozef Pavlík, notár, ako súdny komisár Osvedčenie o dedičstve č. 28D
383/97, Dnot 169/97, ktorým mal súd v konaní preukázané, že dňa 7.3.1997 zomrela I. H., ktorá
zanechala závet spísaný do notárskej zápisnice dňa 9.5.1995, v ktorom ustanovila za svojich dedičov
svoje deti E. H., Z. H., I. Q., D. H. a Q. Z., titulom nebohej U. M., rodenej H., zomrelej v roku 1981 - jej deti,

t.j. vnukov poručiteľky U. H., H. M., H. M. a E. M., I. G., W. M. a R. M. a titulom nebohej R. G., rodenej H.,
zomrelej v roku 1982 - jej deti, vnukov poručiteľky, tunajších žalobcov a tunajšiu žalovanú ako aj D. G.,
nar. XX.X.XXXX, každého z nich rovnakým dielom. Predmetom dedenia na základe zostaveného súpisu
aktív a pasív dedičstva boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. Košice - Pereš ako parc.
č. XXX - záhrada o výmere 2146 m2, parc. č. XXX - zastavaná plocha o výmere 485 m2 a dom súp. č.

II/845 na parc. č. XXX, zapísané v 1-ici k celku na poručiteľku. Dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva
dohodu, podľa ktorej predmetné nehnuteľnosti (parc. č. XXX, parc. č. XXX a dom súp. č. II/845 na parc.
č. XXX v rozsahu 1 k celku nadobudli deti poručiteľky E. H., Z. H., I. Q., D. H. a Q. Z. rovnakým podielom
po 6/70 z dedičstva, titulom nebohej dcéry U. M. rod. H. jej deti a vnuci rovnakým podielom, t.j. po 1/196-
inách z dedičstva a titulom nebohej R. G., rodenej H. jej deti, vnuci poručiteľky, a to tunajší žalobcovia

a žalovaná a ich brat D. G. rovnakým podielom, t.j. po 1/112 z dedičstva.

9. Žalobcovia list vlastníctva č. XXX pre kat. úz. Košice- Pereš, na ktorom majú byť zapísané
nehnuteľnosti pozemky parc. č. XXX - zastavané plochy o výmere 436 m2 a parc. č. XXX - záhrady o
výmere 546 m2, určenia ktorých v rozsahu 1-ice z celku do dedičstva sa domáhajú žalobným petitom,

nepredložili.

10. Z výpisu z katastra nehnuteľností, LV č. XXX pre Okres Košice II, obec Košice - Pereš, kat.
územie Pereš vytvoreného cez katastrálny portál súd zistil, že sú na tomto liste vlastníctva zapísané
nehnuteľnosti - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, a to parc. č. XXX vo výmere 1379

m2 - záhrady, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 282 m2 a parc. č. XXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 203 m2 a stavba súp. č. XXX na parc. č. XXX/X - rodinný dom, a to v
prospech vlastníka O. J. v spoluvlastníckom podiele 1/1, a to na základe Darovacej zmluvy s vecným
bremenom V-7 323/07 zo dňa 14.8.2007 - 204/07.

11. Podľa čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku, súd postupuje v konaní tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

12. Podľa ust. § 157 ods. 1 C.s.p., súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a

hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

13. Podľa ust. § 216 ods. 1 C.s.p., súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

14. Podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá C.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

15. Podľa ust. § 232 ods. 1 C.s.p., vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho
povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými
prostriedkami.16. Podľa ust. § 145 ods. 2 veta prvá C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti
zastaví.

17. Písomným podaním zo dňa 21.6.2017 žalobcovia vzali späť svoj návrh v časti, v ktorej sa dožadovali
určenia, že žalovaná nesplnila podmienky na vydanie osvedčenia o vydržaní nehnuteľnosti a nie je
oprávnenou držiteľkou nehnuteľností, ku ktorým bolo osvedčené jej vlastníctvo, s ktorým späťvzatím na
pojednávaní žalovaná vyjadrila svoj súhlas, a preto súd konanie v tejto časti zastavil.

18. Predmetom konania tak stal sa návrh žalobcov, ktorým žiadali určiť že nimi vymedzené nehnuteľnosti
patria do dedičstva.

19. Nehnuteľnosti - pozemky tak, ako ich označili a určili za predmet konania žalobcovia v petite
žalobného návrhu: KN XXX - zastavané plochy 436 m2 a KN XXX - záhrady 546 m2 zapísané na LV

XXX, nie sú evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXX vedenom na Okresnom úrade Košice,
Správa katastra Košice, ale ani neboli evidované v čase začatia konania. Je zrejmé aj z listu Správy
katastra Košice zo dňa 22.2.2012 - Záznam z prešetrovania zmien údajov, ktorý list predložili samotní
žalobcovia (č.l. 17), pričom predmetom prešetrovania správou katastra bol zápis vlastníckeho práva R.
E., t.j. tunajšej žalovanej k pozemkom - parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 436 m2,

parc. č. XXX - záhrady o výmere 1321 m2 a stavbe - rodinný dom so súp. č. XXX na parc. č. XXX, že
tieto nehnuteľnosti sú evidované na LV č. XXX pre kat. úz. Pereš. Na túto skutočnosť žalobcovia boli
súdom na pojednávaní dňa 29.3.2017 upozornení. Žiadali o poskytnutie primeranej lehoty za účelom
zosúladenia petitu so zápisom v katastri nehnuteľností.

20. Žalobný petit (návrh rozhodnutia, ako má súd rozhodnúť) vymedzuje jednak rámec konania pred
súdom, ale súčasne tiež podmieňuje i spôsob ako o právach a povinnostiach sporových strán má súd
rozhodnúť, a takto vymedzeným návrhom je súd viazaný. Zásada „každý nech si stráži svoje práva“
ovládajúca súčasné civilné sporové konanie vyžaduje od strán sporu starostlivo zvážiť v akom rozsahu
a akým spôsobom a najmä ochrany akých práv sa mieni domáhať.

21. Pokiaľ sa týka úpravy formulácie petitu, žalobcovia formuláciu petitu neupravili, ale keďže označenie
nehnuteľností tak, ako oni tieto označili v nimi formulovanom petite, nesúhlasí so stavom katastra
nehnuteľností a žalovaná, uviedli žalobcovia, že im neumožnila vstup, resp. geodetovi na pozemok za
účelom zamerania, navrhli vo svojom podaní vyhotovenie geometrického plánu z parcely č. XXX ako aj

parcely XXX v katastrálnom území Pereš, súdom určeným znalcom, ktorý stav sa zameraním vráti na
stav ku dňu 21.4.1997, a to za účelom upresnenia vymedzenia parciel patriacich do dedičstva.
Súd návrh žalobcov na vykonanie takéhoto dokazovania zamietol ako neefektívny a nedôvodný, pretože
bolo povinnosťou žalobcov formulovať pri podaní žaloby žalobný petit tak aby zodpovedal stavu, aký
existoval v čase začatia konania, aby navrhované rozhodnutie bolo vykonateľné. Žalobcovia mohli

a mali už v čase podania žaloby, t.j. v čase začatia súdneho konania zistiť tak skutočný ako aj v
katastri nehnuteľností evidovaný stav tých nehnuteľností, ktoré žiadali, aby sa stali predmetom určenia
do dedičstva. Návrh rozhodnutia - žalobný petit, na ktorom žalobcovia zotrvali v takej podobe, ako nimi
bol podaný, nie je vykonateľný, keďže pozemky, určenia ktorých sa žalobcovia domáhajú, že patria do
dedičstva, v katastri nehnuteľností jednak ani nie sú zapísané na nimi označenom liste vlastníctva č. 167

a ani žalobcami označené nehnuteľnosti - pozemky parc. č. XXX a parc. č. XXX v katastri nehnuteľností
tak, ako ich označili, nie sú zapísané, ale ani objektívne - reálne v takej podobe neexistujú. Žalobcovia
nepredložili návrh na zmenu petitu žaloby na základe súčasného stavu zápisu pozemkov v katastri
nehnuteľností vrátane geometrického plánu, z ktorého by vyplývalo, akej časti súčasných parciel sa
domáhajú určiť, že patria do dedičstva, ale žiadali a navrhli, aby súd v rámci dokazovania určil znalca za

účelom vyhotovenia geometrického plánu. Bolo vecou uváženia a vlastnej starostlivosti žalobcov a ich
a procesnej zodpovednosti pri uplatnení práva na súdnu ochranu svojho dedičského práva, vymedziť si
predmet nimi požadovanej súdnej ochrany. Zodpovednosť strany civilného sporového konania vyplýva
z jej rovného postavenia voči protistrane. Druhou (opačnou) stranou tohto postavenia je i zodpovednosť
sporovejstranyzanedostatočnúmierustarostlivosti abdelostipriuplatnenítýchpráv,ktoréjejzozákona

vyplývajú. Priečilo by sa zásade hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania ako aj zásade rovného
postavenia strán sporu, ak by súd navrhovaným spôsobom napomáhal jednej zo sporových strán pri
vymedzovanípredmetukonaniavo formuláciižalobnéhopetitu,najmäkeďjezrejmé,žestavpozemkov,
ktorý existuje v súčasnosti existoval už v čase začatia súdneho konania. Súd preto návrh žalobcovna doplnenie dokazovania ustanovením súdneho znalca za účelom vyhotovenia geometrického plánu
zamietol, pretože súd nemôže formulovať za žalobcov žalobný petit. Vzhľadom na už doposiaľ vykonané
dokazovanie ako i na ďalšie procesné návrhy žalobcov súd nemal takýto postup za hospodárny a

efektívny.

22. Okrem už uvedeného žalobcovia svojím písomným podaním zo dňa 21.6.2017 dali i návrh na
pristúpenie ďalších subjektov do konania, a to jednak na strane žalobcov navrhli súdu pripustiť
pristúpenie ďalších deviatich žalobcov a na strane žalovanej navrhli pripustiť pristúpenie ďalších

dvoch žalovaných, súčasne však žiadali za účelom ustálenia okruhu potenciálnych dedičov, resp. ich
nástupcov,vykonaťďalšiedokazovanie.OdôvodnilitentosvojnávrhodvolanímsanarozhodnutieNSSR
sp. zn. 3Cdo/222/2010 s tým záverom, že v tunajšom spore majú všetci potenciálni dedičia postavenie
tzv. nerozlučných spoločníkov.

23. Podľa ust. § 79 C.s.p., na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt.

Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.

24. Okruh sporových strán by sa v priebehu konania mal meniť iba minimálne a v nevyhnutnej miere,
preto je vstup ďalšej sporovej strany do konania viazaný na schválenie súdom. Účelom pristúpenia
do konania ako inštitútu sporového konania je odstránenie nedostatku aktívnej alebo pasívnej vecnej

legitimácie, ktorý tu bol už v čase začatia konania, a ktorý by inak viedol k zamietnutiu žaloby. Súd
pri rozhodovaní o pripustení alebo nepripustení ďalších subjektov do konania vychádza z hľadiska
hospodárnosti konania. V danom prípade dospel súd k záveru, že vzhľadom na stav konania a dôkaznú
situáciu žalobcov nie je hospodárne umožniť vstup ďalších subjektov do konania, navyše keď ani návrh
žalobcov na pristúpenie ďalších subjektov nejavil sa ako konečný a samotní žalobcovia ani nemajú

vyjasnené, aké ďalšie subjekty by mali do konania vstúpiť a navrhli v tomto smere vykonávať ďalšie
dokazovanie.

25. Keďže súd je viazaný žalobným návrhom a žalobcami formulovaný petit nie je vykonateľný a
žalobcovia jeho zmenu nenavrhli a súdu, za účelom vykonávania zmeny petitu návrhu nejavilo sa

efektívne a hospodárne vykonávať ďalšie žalobcami navrhnuté dokazovanie, a to aj v súvislosti s
rozhodnutím o ďalšom procesnom návrhu žalobcov, ktorým súd nepripustil vstup ďalších subjektov do
konania (takisto z dôvodov hospodárnosti konania), neúčasť ktorých v konaní o určenie, že vec patrí
do dedičstva spôsobuje nedostatok vecnej legitimácie žalobcov a teda dôvod pre zamietnutie žaloby,
žalobný návrh zamietol.

26. Podľa ust. § 262 ods. 1. C.s.p. rozhodol súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, aj o
nároku na náhradu trov konania, a to podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., vychádzajúc zo zásady úspechu
žalovanej vo veci, priznal jej právo na náhradu trov konania voči žalobcom, ktorí vo veci úspešní neboli.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné (§ 357 a contrario).
Proti ostatným výrokom tohto rozsudku (II., III. a IV.) možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súd Košice II a to písomne v potrebnom počte rovnopisov s prílohami
tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal
jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky) ďalej uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 C.s.p.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže žalobca podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).