Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca Rastislav Sikorjak
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/220/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118216094
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118216094.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: BENCONT
COLLECTION a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava-mestská
časť Ružinov, proti žalovanému: Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. X, XXX XX C., o zaplatenie 2 642,19
€ s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 948,87€ spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 637,68€ od 01.11.2018 až do zaplatenia.
II. Suma uvedená vo výroku č. I. spolu s prísl. s a p o v o ľ u j e žalovanému splácať v mesačných
splátkach vo výške 50€ , splatných vždy do 25. dňa toho, ktorého kalendárneho mesiaca, počnúc
kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne
právoplatnosť a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky stáva sa s ročným celé dlžné plnenie.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n
e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom došlým súdu dňa 20.11.2018, sa pôvodný žalobca Poštová banka a.s., domáhal na
žalovanom zaplatenia istiny - 2 642,19 €, dlžných úrokov z istiny - 43,98 €, zmluvného úroku - 15,90 %
ročne zo sumy 2 642,19 € od 01.11.2018 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 2 642,19 € od 01.11.2018 do zaplatenia.
1.1. Žalobca uviedol, že dňa 23.02.2015 ako veriteľ, a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere
č. 1534469649. Neoddeliteľnou súčasťou boli Obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľské úvery,
Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov žalobcu. Na základe zmluvy žalobca poskytol
žalovanému peňažné prostriedky v sume 3 000 €. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť
mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne
a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru žalobca postupom podľa § 53 ods. 9 OZ
v spojení s § 565 OZ vyhlásil dňa 21.03.2016 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru žalovaný časť dlžnej sumy z úveru zaplatil. Jednotlivé splátky a spôsoby započítania sú
uvedené v aktuálnom stave úveru vyhotoveného z bankového informačného systému. Poslednú čiastku
zaplatil žalovaný dňa 06.11.2018.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.3. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 15.4.2018, na ktorom vykonal dokazovanie
obsahom listín tvoriacich súdny spis, keďže iné dôkazy súdu predložené ani navrhnuté na vykonanie
neboli, a zistil nasledujúce.
3.1. Medzi Poštovou bankou a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom mala byť uzatvorená zmluva
o úvere - Dobrá pôžička č. 1534469649. Z predloženej listiny s takýmto názvom vyplýva, že žalovaný
dňa 20.02.2015 podal návrh zmluvy o úvere s nasledujúcimi náležitosťami: požadovaná výška úveru - 3
000 €, doba splácania - 3 roky, splácanie úveru - k 20. dňu mesiaci. Listina bola podpísaná žalobcom dňa
23.02.2015, ktorý zároveň vyplnil aj jej časť 5. s názvom Zmluva o úvere, podmienky úveru, záverečne
ustanovenia a podľa, ktorého úver mal mať nasledujúce parametre:
- výška schváleného úveru 3 000 €,
- počet splátok 36,
- úroková sadzba 15,90 % ročne,
- výška mesačnej úhrady 110 €, z toho mesačná anuitná splátka (úroky + istina) 106 €, náklady spojené
s poistením schopnosti splácať úver 4 €,
- dátum prvej mesačnej úhrady do 20.03.2015,
- RPMN banky 17,11 % ročne,
- priemerná RPMN na trhu 18,34 % ročne,
- celková čiastka úveru 3 777,12 €,
- splácanie úveru mesačne vždy k 20. dňu mesiaci,
- dátum konečnej splatnosti úveru 20.02.2018.
Súčasťou tejto zmluvy mali byť aj Všeobecné obchodné podmienky ako aj Cenník služieb.
3.2. Žalobca ďalej súdu predložil listinu s názvom „Aktuálny stav úveru ku dňu 31.10.2018“, z ktorej
vyplývajú sumy žalovaným zaplatené a ich započítanie žalobcom na istinu, úroky a poplatky.
3.3. Ďalej žalobca súdu predložil „Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa
23.02.2016, ktorým je žalovaný upozorňovaný, že k 22.02.2016 je pohľadávka banky vyplývajúca zo
zmluvy o úvere viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 878,93 € pozostávajúcej z omeškaných
splátok vo výške 834,78 €, poplatkov vo výške 36,15 € a poistného 8€. Žalovaný bol upozornený, že v
prípade ak dlžnú sumu nezaplatí do 15 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy, môže banka pristúpiť
k predčasnému zosplatneniu úveru.
3.4. Listom zo dňa 21.03.2016 Poštová banka oznámila žalovanému, že pristupuje k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru ku dňu 21.03.2016 s tým, že celková dlžná suma je 3 101,04 € a z toho
dlžná istina predstavuje 2 724,52 €.
3.5.Výzvouzodňa12.03.2019(čl.63)súdvyzvalžalobcu,abytentošpecifikovalakýmspôsobomdospel
k výške uplatňovanej pohľadávky.
3.6. Na túto výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 15.03.2019 (čl. 68-72), v ktorom uviedol, že
žalovanýcelkovouhradilsumuvovýške2362,32€.Vzhľadomnato,žežalovanýneplnilsvojepovinnosti
vyplývajúce z úverového vzťahu riadne a včas, žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu
21.03.2016.Uviedol,žesumazmluvnýchúrokovdovyhláseniapredčasnejsplatnostipredstavuje474,51
€ a suma úrokov z omeškania 16,09 €, teda spolu vo výške 490,60 €, od ktorej bola odrátaná úhrada
žalovaného v celkovej výške 161,74 €. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, tak predstavuje 328,86 €. Následne suma zmluvných úrokov po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do dňa 31.10.2018 predstavuje sumu 1 131 € a suma z úrokov
z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do dňa 31.10.2018 predstavuje sumu 359,22
€, teda spolu vo výške 1 490,22 €, od ktorej boli odrátane úhrady žalovaného vo výške 1 775,12 €.
Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do
dňa 31.10.2018, tak predstavuje sumu vo výške 284,90 €.
3.7. Žalobca súdu zaslal aj tabuľky týkajúce sa výpočtu zmluvného úroku z istiny, sankčných úrokov z
omeškaných splátok, súm započítaných na platbu úrokov, ďalej výpočet úrokov po zosplatnení úveru
a tabuľku týkajúcu sa vkladov na úroky. Zároveň súdu zaslal spôsob výpočtu RPMN a rozpis splátok
úveru na istinu a úroky.
4. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah:
4.1. Súd preskúmal Zmluvu o úvere uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným a zistil, že údaje o
požadovanom úvere, teda oferta dlžníka (žalovaného) sa nachádzajú v bode 2. zmluvy - Žiadosť o
poskytnutie úveru. Žalobca požadoval úver vo výške 3000 € so splatnosťou 3 roky. V bode 5. zmluvy
- Zmluva o úvere, podmienky úveru sa nachádzajú údaje o schválenom úvere, tak ako sú uvedené v
bode 31.1. odôvodnenia.5. Podľa
§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka - Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej
alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z
neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
§ 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka - Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený,
alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia
alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,
ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu
navrhovanej zmluvy.
5.1. Zmluva je uzavretá v momente zhody (konsenzu) vôle zmluvných strán o obsahu zmluvy
tým, že riadne a včasné prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobudlo účinnosť (§ 43c
ods. 2 OZ ). Prijatím návrhu na
uzavretie zmluvy bez zmien a doplnkov dochádza k zmluvnému konsenzu, ktorý má právotvorné
účinky na vznik zmluvy. Zhoda vôle navrhovateľa a adresáta je predpokladom vzniku každej
zmluvy. Zhoda vôle sa musí vzťahovať na celý obsah zmluvy. Ustanovenie § 44 ods. 2
OZ vychádza zo zásady, že
prijatie návrhu (súhlas) musí byť úplné. Podmienkou vzniku zmluvy preto je, aby návrh na jej uzavretie
bol prijatý v celom rozsahu bez akýchkoľvek zmien a výhrad. V prípade, že odpoveď na návrh
obsahuje modifikáciu obsahu, resp. dodatky, výhrady, obmedzenia či iné zmeny, považuje sa za
odmietnutie návrhu ako celku, za zánik pôvodného návrhu a za splnenia podmienok uvedených v §
43a ods. 1 OZ za nový návrh
so zmeneným obsahom. V prípade protinávrhu dochádza k zmene doterajšieho postavenia subjektov,
t. j. navrhovateľa a adresáta (obláta).
5.2. V prejednávanej veci je tak zrejmé, že zmluva o úvere nevznikla. Návrh žalovaného totiž prijatý
nebol, keďže jeho akceptácia obsahovala množstvo dodatkov (ďalších zmluvných náležitostí) ako to
vyplýva z vyššie uvedeného. Správny postup mal byť taký, že Poštovou bankou a.s. doplnený návrh
mal byť predložený na prijatie žalovanému.
KS v PO aj vo veci sp. zn. 6Co/320/2015 z 28.03.2017 uviedol - Ak žalovaný mal v úmysle poskytnúť
žalobkyni úver na základe podmienok iných ako boli uvedené v žiadosti žalobkyne o poskytnutie
revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové podmienky. Nemohlo sa
to udiať iba formou vyplnenia údajov čl. 6 zmluvy označeného ako „údaje o schválenom revolvingovom
úvere“, resp. formou „oznámenia veriteľa o schválení úveru“. Je zrejmé, že žalobkyňa v čase podpisu
žiadosti o poskytnutie úveru (18.08.2011) nemala vedomosť o výške RPMN, resp. bola jej známa len
„predpokladaná RPMN“ ktorú žalovaný uviedol v čl. 6 zmluvy a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“,
keďže k tomuto došlo až dňa 23.08.2011.
K odvolacím dôvodom odvolací súd ešte uvádza, že je možné proces uzatvárania zmlúv rozdeliť a
fázu návrhu a fázu jeho akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien.
Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou.
Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore
so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Ak teda
žalovaný v časti zmluvy „údaje o schválenom úvere“ a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“ uvádzal
iné údaje ako údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, išlo o nový návrh, ktorý mala
žalobkyňa prijať. Žalovaný teda nebol oprávnený sám jednostranne meniť akýkoľvek podstatný údaj.
Podľa rozsudku KS v BB sp. zn. 17Co/373/2017 - Občiansky zákonník nemá ustanovenie, že na
uzavretie zmluvy stačí dohoda strán o jej podstatných náležitostiach, preto na uzavretie zmluvy sú
nevyhnutné dva adresované jednostranné právne úkony, ktoré sú úplne obsahovo zhodné.
6.Vzťahmedziúčastníkmikonania,taktrebaposudzovaťakovzťahzbezdôvodnéhoobohatenia,pričom
išlo o plnenie bez právneho dôvodu (k vzniku zmluvy a to aj neplatnej pre nedostatok prieniku oferty s
jej prijatím nedošlo).
6.1. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka - Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
6.2. Zo strany žalobcu bola žalovanému reálne poskytnutá suma 3000 € a túto sumu bol žalovaný
povinný vrátiť. Podľa podania žalobcu zo dňa 15.03.2019 bola ku dňu rozhodnutia súdu zo strany
žalovaného zaplatená suma 2362,32 €.
7. Podľa § 517 ods.1 OZ - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 OZ - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 NV SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy - Výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
7.1. Žalobca požadoval úroky z omeškania odo dňa 01.11.2018. Splatnosť bezdôvodného obohatenia
zákonom stanovená nie je a preto sa vychádza z § 563 OZ - Ak čas splnenia nie je dohodnutý,
ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po
tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
7.2. Z podaní žalobcu je však zrejmé, že požadoval (resp. požadoval a zároveň čiastočne považoval za
zaplatené) aj úroky z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti dňa 21.03.2016 v sume 16,09 €. Z
podaní žalobcu vyplýva, že úroky z omeškania boli uplatňované nie iba z dlžnej istiny splátky ale z celej
splátky - z dôvodu zákazu anatocizmu, teda súd na výpočet neprihliada. Navyše súd nemohol vychádzať
z omeškania podľa splatnosti jednotlivých splátok, akoby bola zmluva a teda aj lehoty splatnosti splátok
dohodnuté platne.
7.3. Výzvu na plnenie žalobca voči žalovanému urobil dňa 23.02.2016 na sumu 878,93 €. Výzva bola
odoslaná dňa 23.02.2016 a vzhľadom na vnútroštátne doručovanie ju súd považuje za doručenú dňa
26.02.2016. Podľa výzvy mal žalovaný plniť v lehote 15 dní, teda do dňa 13.03.2016. K tomuto dňu
uvedená suma zo strany žalovaného bola zaplatená, teda žalobcovi úroky z omeškania nepatria.
7.4. Za ďalšiu výzvu na plnenie považuje súd výzvu zo dňa 21.03.2016 a to výšky rozdielu medzi
sumou 3000 € a 878,93 €, čo predstavuje 2121,07 €. Výzva bola doručená dňa 29.03.2016 a žalovaný
mal plniť do 10 dní, teda do 08.04.2016. Dňom 09.04.2016 sa žalovaný dostal do omeškania. Podľa
rozpisu platieb bola k uvedenému dňu dlžná istina 2542,78 a to až do 03.09.2018, čo pri výške úroku z
omeškania 5,00% ročne predstavuje 305,48 €. Do dňa 03.09.2018 došlo k zaplateniu sumy žalovaným
vo výške 1693,10 € a tak do 02.10.2018 úroky z omeškania predstavujú 3,26 €. Do dňa 02.10.2018 došlo
k zaplateniu sumy žalovaným vo výške 212 € a tak do 31.10.2018 (deň, do ktorého žalobca vypočítal
úroky z omeškania) úroky z omeškania predstavujú 2,45 €. Úroky z omeškania tak za čas od 09.04.2016
do 31.10.2018 sú spolu 311,19 €. Počnúc dňom 01.11.2018 priznal súd úroky z omeškania do budúcna
z dlžnej istiny 637,68 €. Pri počítaní úrokov z omeškania vychádzal súd z dátumov uvedených žalobcom
na č.l. 71 a z výšky istiny vypočítanej podľa prehľadu zaplatených súm na č.l. 29.
8. Povolenie splátok - NS ČR sp. zn. 32 Cdo 5741/2017 - Důvody pro rozhodnutí ve smyslu § 160 odst.
1 části věty za středníkem o. s. ř. se odvíjejí od povahy projednávané věci, přiznaného nároku, osobních
a majetkových poměrů účastníků. Není chybou, zvažuje-li soud mezi okolnostmi konkrétního případu,
např. výši dlužné částky, délku trvání prodlení, výši splátek, porovnává-li je s dopadem na situaci věřitele
(zda plnění ve splátkách v určité výši nepředstavuje neúměrné zvýhodnění dlužníka na úkor věřitele)
a přisuzuje-li zároveň jednotlivým kritériím různou závažnost. Není vyloučeno, aby jiné okolnosti byly
shledány natolik závažnými, že soud nepřihlédne k osobním a majetkovým poměrům povinného.
Vzhľadom na dlžnú sumu cca 950 € s prísl. do budúcna ako aj sociálne pomery žalovaného (exekúcia
na sumu cca 38587 CZK, sumu 231€; čistý príjem 600 €, zrážky 200 €, platba za ubytovňu 140 €, ostáva
250 €), považuje súd povolenie splátok za dôvodne a zároveň hospodársky prijateľné aj pre žalobcu
(suma istiny by mala byť zaplatená do 19 mesiacov).9. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods.2 C.s.p. - O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9.1. Žalobca v konaní prevažne neúspešný (požadoval len pri istine zaplatenie sumy 2642,19 € a
priznaná mu bola suma cca 950 i úspech žalobcu nepresiahol 50% a preto nemá ani čistý úspech po
odpočítaní neúspechu) nárok na náhradu trov konania nemá a prevažne úspešnému žalovanému súd
nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže náhradu nepožadoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.