Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoKR/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116206104
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3116206104.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek

senátuJUDr.IvetyZáleskejaJUDr.IvetySopkovejvprávnejvecižalobcu:Mgr.PeterPlško,Legionárska
6434/2, Trenčín, správca konkurznej podstaty úpadcu BONAS Slovakia, s.r.o. v konkurze so sídlom M.
R. Štefánika 88, Trenčín, IČO: 36 316 644, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Jozef
Kováčik, s.r.o., Legionárska 6434/2, Trenčín, IČO: 47 251 913, proti žalovanej: P. X., bytom M. XX/
XXX, M., právne zastúpenej: H.. J. R., advokát, Q. sv. G. XXX/XX, W., o určenie odporovateľnosti
právneho úkonu v konkurze a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k.
36Cbi/13/2016-111 zo dňa 13. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal
náhradu 100 % trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v žalobe proti
žalovanej domáhal určenia, že právny úkon, ktorým došlo
k prevodu vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu Y. Y ev. č.
W. z úpadcu na žalovanú, je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde

Trenčín pod sp. zn. 40K/35/2015 právne neúčinný a zároveň žiadal, aby bola žalovaná zaviazaná vydať
predmetné motorové vozidlo spolu s príslušenstvom žalobcovi
vprospechvšeobecnejpodstatyúpadcuananáhradutrovkonania;alternatívne,abysúdurčil,žeprávny
úkon, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu zn. Y. Y ev. č. W. z
úpadcu na žalovanú, je voči veriteľom úpadcu
v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 40K/35/2015 právne neúčinný
a zároveň, aby zaviazal žalovanú zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu

v sume 7.000,- Eur a na náhradu trov konania. Žalobca v žalobe tvrdil, že ako správca konkurznej
podstatyúpadcuBONASSlovakia,s.r.o.„vkonkurze“privýkonesvojejfunkciezistil,žeosobnémotorové
vozidlo Y. SX X ev. č. W. úpadca dňa 27.10.2010 previedol na žalovanú, o čom svedčí zápis v evidencii
motorových vozidiel, vedenej Okresným dopravným inšpektorátom Trenčín. Tvrdil tiež, že úpadca svojim
konaním naplnil skutkovú podstatu ukracujúceho právneho úkonu uvedeného v § 60 ZKR, nakoľko
ukracujúci právny úkon úpadcu bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľov. Vlastnícke právo
k motorovému vozidlu bolo prevedené bezodplatným právnym úkonom na žalovanú, a preto je

evidentné, že došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, a tým k ukráteniu veriteľov úpadcu
v zmysle § 60 ZKR. Túto skutočnosť jednoznačne preukazuje súvaha úpadcu za rok 2010, kde na
strane 3, riadok 015 samostatné hnuteľné veci, je za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobieevidovaná suma 236.81,- Eur a za bežné účtovné obdobie je rovnako evidovaná suma 236.981,- Eur,
z čoho logicky vyplýva, že prevod nebol zaúčtovaný
v účtovníctve úpadcu. Žalobca poukazoval na to, že žalovaná je bývalou manželkou konateľa úpadcu,

obaja majú rovnakú adresu trvalého pobytu, preto je nepochybné, že žalovaná je spriaznenou osobou
s úpadcom s poukazom na ust. § 9 ZoKR v spojení s § 116 Obč. zák. a je nesporné, že úmysel úpadcu
ukrátiť veriteľov musel byť žalovanej známy. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, tvrdila že ku kúpe
predmetného vozidla došlo skôr, než uviedol žalobca. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania
zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28R/4/2009-624 zo dňa 25.03.2010 bol potvrdený

reštrukturalizačný plán
a zároveň bola skončená reštrukturalizácia úpadcu BONAS Slovakia, s.r.o. so sídlom
M. R. Štefánika 88, Trenčín, IČO 36 316 664. Uznesením Okresného súdu Trenčín
č. k. 40K/35/2015-128 zo dňa 23.11.2015, publikovaným v Obchodnom vestníku č. 229 zo dňa
30.11.2015, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu BONAS Slovakia, s.r.o.
v konkurze so sídlom M. R. Štefánika 88, Trenčín, IČO 36 316 664. Podľa zoznamu vozidiel subjektu

bola spoločnosť BONAS Slovakia, s.r.o. do 27.10.2015 držiteľom predmetného motorového vozidla zn.
Y. Y ev. č. W., ktorého vlastníkom bola tretia osoba. Podľa aktuálnej evidenčnej karty predmetného
osobného motorového vozidla zn. Y. Y ev. č. W. a Histórie držiteľov, jeho vlastníkom a od 27.10.2010
aj držiteľom, je žalovaná. Žiadosťou o vykonanie zmeny - odhlásenie motorového (prípojného) vozidla
zo dňa 27.10.2010 požiadala BONAS Slovakia s.r.o. o prepis žalovaného vozidla na nového držiteľa

P. X. (žalovanú). Žiadosťou o prihlásenie motorového (prípojného) vozidla zo dňa 27.10.2010 žalovaná
požiadala o zaevidovanie vozidla na nového držiteľa. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa
ustanovení § 57 ods. 4, § 60 ods. 1, 2, 3, § 132 ods. 1, § 155 ods. 1, 2, 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoKR), podľa ust. § 132 ods. 1, § 133 ods. 1
Obč. zák. a podľa ust. § 116 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších

predpisov. Poukázal na to, že odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúži
na ochranu veriteľov. Právnym dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu. Jedným zo
zákonných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu
v zmysle § 57 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov je
existencia platného a účinného právneho úkonu dlžníka. Osobitným predpokladom odporovateľnosti v

konkurznom konaní je ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku v zmysle § 57 ods.
4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Právnym úkonom dlžníka musí dôjsť
k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, existujúcej v čase urobenia právneho úkonu dlžníka a
zároveň prihlásenej a zistenej v konkurze. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok

dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal na uspokojenie
predmetnej pohľadávky. Aj keď právnym úkonom dlžníka dôjde
k zmenšeniu jeho majetku, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti voči konkurzným
veriteľom, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal v čase urobenia úkonu, postačoval na uspokojenie
predmetnej pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka nedošlo

k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, existujúcej v čase urobenia právneho úkonu dlžníka
a zároveň prihlásenej a zistenej v konkurze. Prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa v žalobe
domáhal odporovateľnosti „právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému
motorovému vozidlu zn. zn. Y. Y ev. č. W.“. Podľa žalobcu ho mal úpadca BONAS Slovakia, s.r.o.
bezodplatne previesť na žalovanú dňa 27.10.2010. Zo Zoznamu vozidiel subjektu je zrejmé, že ku

dňu 08.10.2015 ODI TN zahrnul predmetné vozidlo do zoznamu vozidiel držaných úpadcom BONAS
Slovakia, s.r.o. s iným vlastníkom. Podľa Histórie držiteľov, vyžiadanej z ODI TN, úpadca bol držiteľom
predmetného vozidla do 27.10.2010, od 27.10.2010 je držiteľkou žalovaná. Žiadosťou
o vykonanie zmeny - odhlásenie motorového vozidla zo dňa 27.10.2010 požiadala BONAS Slovakia,
s.r.o. o prepis predmetného vozidla na žalovanú ako nového držiteľa. Žiadosťou

o prihlásenie motorového vozidla zo dňa 27.10.2010 požiadala žalovaná o zaevidovanie vodila na ňu
ako nového držiteľa. Prvoinštančný súd konštatoval, že v danom prípade nebol
v zmysle § 132 ods. 1 Obč. zák. preukázaný právny úkon, ktorým by bol úpadca previedol vlastnícke
právo k žalovanému motorovému vozidlu na žalovanú. Zdôraznil, že je potrebné prihliadnuť na to,
že zápis v evidencii vozidiel nie je právnym titulom nadobudnutia vlastníctva k motorovému vozidlu.

Predmetom žiadostí zo dňa 27.10.2010 týkajúcej sa predmetného vozidla je zápis nového držiteľa, z
čoho možno vyvodiť prevod držby vozidla, nie však prevod vlastníctva. Prevod držby u oboch vozidiel
potvrdzuje aj História držiteľov. Uviedol, že je potrebné vziať na zreteľ, že odovzdanie hnuteľnej veci
je v zmysle § 133 ods. 1 Obč. zák. plnením zo zmluvy, ktorou sa hnuteľná vec prevádza. V konanívšak nebola preukázaná zmluva, na základe ktorej by sa previedlo vlastnícke právo podľa § 132 ods.
1 Obč. zák. k predmetnému žalovanému vozidlu z BONAS Slovakia, s.r.o. na žalovanú, nakoľko neboli
preukázané podstatné náležitosti takejto zmluvy. Výpoveď žalovanej v tomto spore súd nepovažoval za

vierohodnú a postačujúci dôkaz na preukázanie existencie zmluvy
o prevode vlastníctve, dátume jej uzavretia a dohodnutej odplate. Z jej výpovede bolo totiž zrejmé iba to,
že za vozidlo zaplatila na jar (apríl) 2010 sumu 7.000,- Eur, pričom peniaze jej mali dať rodičia. Doklad
o tom súdu nepredložila. K iným okolnostiam prevodu vozidla sa nevyjadrila. Okrem výpovede konateľa
úpadcu, tvrdenia žalovanej neboli v spore preukázané inými dôkazmi. Podľa názoru súdu, však bolo

potrebné zohľadniť, že žalovaná je bývalou manželkou konateľa úpadcu a matkou ich spoločných detí;
pričom predmetné auto doteraz používa a v tejto veci tiež stranou sporu, kde v prípade neúspechu môže
byť postihnutý jej majetok. Svedok H. X., konateľ úpadcu BONAS Slovakia, s.r.o., vo svojej výpovedi
potvrdil, že predmetné vozidlo predal žalovanej za cenu 7.000,- Eur, a to niekedy na začiatku roku
2010, keď sa spoločnosť dostala do problémov. Vzhľadom k uvedeným tvrdeniam súd prvej inštancie
nepovažoval za vierohodnú ani výpoveď svedka H. X., ktorý je konateľom a spoločníkom úpadcu,

pričom účel reštrukturalizácie úpadcu bol zmarený. Po skončení reštrukturalizácie malo dôjsť k prepisu
viacerých vozidiel úpadcu na iné osoby, pričom nie je zrejmé, či bola za to úpadcovi vyplatená odplata
a či a ako bola zaúčtovaná, príp. použitá. Súd prvej inštancie poukázal na to, že svedok ako konateľ
úpadcu nezabezpečil predloženie riadneho účtovníctva úpadcu žalobcovi ako správcovi. Taktiež bolo
potrebné vziať na zreteľ, že v spore nebolo iným dôkazom (napr. účtovným dokladom) preukázané

vyplatenie ceny 7.000,- Eur, ani jej zaúčtovanie v účtovníctve úpadcu. Z vyjadrenia účtovníčky úpadcu
D. O. vyplynulo, že, podľa jej vedomostí prevod motorových vozidiel v roku 2010 a 2011 nebol účtovaný
v účtovníctve úpadcu. Vzhľadom
k uvedeným skutočnostiam prvoinštančný súd dospel k názoru, že v spore nebol preukázaný platný a
účinný právny úkon, ktorým malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva

k predmetnému motorovému vozidlu z úpadcu BONAS Slovakia, s.r.o. na žalovanú. Žalobca v spore
tiež nepreukázal ukrátenie pohľadávky veriteľa v zmysle § 57 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, keďže v spore nebolo preukázané, že by majetok úpadcu
popotvrdeníreštrukturalizačnéhoplánusúdomvčase,kedymalodôjsťkurobeniužalovanéhoprávneho
úkonu úpadcom, nepostačoval na uspokojenie pohľadávok vzniknutých a existujúcich na základe súdom

potvrdeného reštrukturalizačného plánu. Výška majetku úpadcu zistená v konkurze je vo vzťahu
k uvedeným skutočnostiam, s ohľadom na námietky žalovanej týkajúce sa výšky majetku
a záväzkov dlžníka v čase urobenia právneho úkonu, právne irelevantná, rovnako ako splatnosť
pohľadávok, resp. jednotlivých splátok, ktoré mal dlžník realizovať podľa reštrukturalizačného plánu.
Podľa názoru prvoinštančného súdu, správca je oprávnený podať odporovaciu žalobu vtedy, ak v čase,

kedy dlžník urobil právny úkon, ukrátil ktorúkoľvek, čo aj len jednu (riadne prihlásenú) pohľadávku, ktorá
existovala v čase (pohľadávka existovala
a nemusela byť splatná), keď bol právny úkon dlžníka urobený. Súd prvej inštancie však žalobu zamietol
ako nedôvodnú, pretože v zmysle § 57 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov v spore nebola preukázaná existencia, platnosť a

účinnosť odporovaných právnych úkonov, a tiež v zmysle § 57 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov v konaní nebolo preukázané ukrátenie uspokojenia
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka žalovanými odporovanými právnymi úkonmi.
Nakoľko v predmetnom spore neboli preukázané žalované právne úkony a ich právna neúčinnosť
voči konkurzným veriteľom, prvoinštančný súd v zmysle § 63 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a

reštrukturalizácii
v znení neskorších predpisov zamietol žalobu i v časti o vydanie predmetného motorového vozidla spolu
s príslušenstvom žalobcovi v prospech všeobecnej podstaty úpadcu, resp.
o zaplatenie sumy 7.000,- Eur v prospech všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu BONAS
Slovakia, s.r.o. v konkurze. Uviedol, že dokazovanie oboznámením sa s reštrukturalizačným spisom

Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28R/4/2009 nevykonal, lebo tento je dôkazom vedenia predmetného
reštrukturalizačného konania, čo medzi stranami sporu nebolo sporné. Na preukázanie svojich
tvrdení strany sporu však mali možnosť označiť konkrétne dôkazy, nachádzajúce sa v uvedenom
súdnom spise. Nevykonal ani dokazovanie zoznamom pohľadávok prihlásených v reštrukturalizácii
a v konkurze, pretože v konaní žalobca nepreukázal výšku pohľadávok podľa súdom potvrdeného

reštrukturalizačného plánu,
vzhľadom na čo nie je zoznam prihlásených pohľadávok v reštrukturalizácii ako dôkaz sám osebe
spôsobilý privodiť iný výsledok konania. Dokazovanie nebolo vykonané ani súpismi konkurznej podstaty
úpadcu, lebo vo vzťahu k predmetu konania je v tomto prípade právne relevantným stav majetku dlžníkav čase, kedy malo dôjsť k urobeniu predmetných právnych úkonov (2010), pričom konkurz bol vyhlásený
až v roku 2015. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol napadnuté rozhodnutie
zmeniť tak, že žalobe bude v plnom rozsahu vyhovené a bude mu priznaná plná náhrada trov konania.
Podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v predmetnom spore sa domáhal určenia,
že právny úkon, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu Y. Y W. z
úpadcu na žalovanú, je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom na OS Trenčín pod sp.zn.
40K/35/2015 právne neúčinný a zároveň žiadal, aby bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie peňažnej
náhrady
v prospech všeobecnej podstaty úpadcu v sume 7.000,- Eur a na náhradu trov konania. Súhlasil s

názorom prvoinštančného súdu vyplývajúcim z ods. 13 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde
súd výpovede žalovanej a úpadcu považuje za nedôveryhodné a účelové, avšak rozhodne nesúhlasil s
názorom súdu, že v spore nebol preukázaný platný a účinný právny úkon, ktorým malo dôjsť k prevodu
vlastníckeho práva k predmetným vozidlám
z úpadcu na žalovanú. Uviedol, že z jeho vyjadrenia zo dňa 31.10.2017 jednoznačne vyplýva, že k

prevodu vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu medzi úpadcom a žalovanou došlo vzhľadom na
neexistenciu písomnej zmluvy na základe ústnej zmluvy. Ako vyplýva
z podanej žaloby, vlastnícke právo bolo prevedené bezodplatným právnym úkonom, z čoho je možné
vyvodiť záver, že sa v zmysle §132 ods. 1 Obch. zák. išlo o darovaciu zmluvu
a právnym úkonom, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva, je v zmysle §133 ods. 1 Obch. zák.

odovzdanie a prevzatie veci a to dňa 27.10.2010, kedy súčasne došlo aj k zmene vlastníka ako držiteľa
v evidencii vozidiel. Z uvedeného je zrejme, že právnym dôvodom prevodu vlastníckeho práva (titulus)
je zmluva a právnym spôsobom (modus), na základe ktorého prešlo vlastnícke právo na nadobúdateľa,
je odovzdanie a prevzatie veci. Poukázal na skutočnosť, že v konaní nebolo medzi stranami sporné,
že k prevodu vlastníckeho práva na žalovanú došlo zmluvou, ale je sporný čas uzavretia zmluvy a typ

zmluvy, teda či išlo
o darovaciu zmluvu alebo o kúpnu zmluvu. Na platnosť prevodu vlastníckeho práva
k hnuteľnej veci zákon vyžaduje splnenie viacerých podmienok, a to odovzdanie predmetu držby, teda
prevzatie veci, čo v tomto prípade nie je medzi stranami sporné, nakoľko žalovaná potvrdila prevzatie
motorových vozidiel. Ďalšou podmienkou je, že prevádzateľ, v tomto prípade úpadca, bol v čase prevodu

vlastníkom prevádzaných vecí, čo rovnako nie je medzi stranami sporné. Poslednou podmienkou je
úmysel (prejav vôle) prevodcu a nadobúdateľa previesť vlastnícke právo k veci. Uviedol, že i keď zápis
vlastníka resp. držiteľa v evidencii vozidiel je len deklaratórnej povahy a na prevod vlastníckeho práva
nemá žiadny právny význam, možno konštatovať, že z neho vyplýva jednoznačný prejav vôle úpadcu
ako aj žalovanej previesť vlastnícke právo k predmetným vozidlám. V priebehu konania nebola nijakým

spôsobom spochybnená vôľa úpadcu ako aj žalovanej, práve naopak, táto túto
vôľu potvrdila s tým, že k prevodu predmetného vozidla došlo a nadobudla k nemu vlastnícke právo.
Pokiaľ ide o skutočnosť, na základe akej zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho
práva k predmetným vozidlám, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
v konaní nebolo preukázané, že prevod vozidiel bol odplatný a ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia,vsporenebolopreukázanévyplateniekúpnejceny.Zuvedenéhojezrejmé,žetietotvrdenia
žalovanej a konateľa úpadcu sú účelové a nedá sa im uveriť. S touto
skutočnosťou sa v odôvodnení napadnutého rozsudku správne vyporiadal aj konajúci súd.
Z vykonaného dokazovania je preto nepochybné, že k prevodu došlo na základe darovacej zmluvy.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaná vedomá si toho, že k platnému uzavretiu zmluvy došlo

a právnemu úkonu, na základe ktorého došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu, je
možné odporovať a to aj s poukazom na skutočnosť, že táto je spriaznenou osobou úpadcu, postavila
svoju obranu na tvrdení, že k odovzdaniu a prevzatiu
vozidladošloskôr,akovyplývazpodanejžaloby.Tútoskutočnosťvšaknijakýmspôsobomnepreukázala.
Z vykonaného dokazovania v priebehu konania bolo zistené a vyplýva to aj

z odôvodnenia napadnutého rozsudku, že výpovede žalovanej ako aj úpadcu sú nedôveryhodné a
účelové, a aj preto nemožno uveriť ich tvrdeniu, že k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu
došlovčase,ktorýuvádzajú.Žalobcazdôraznil,žeajvďalšíchkonaniachtýkajúcichsaprevodovďalších
vozidiel úpadcu, ktorých prepis bol realizovanýv rovnaký deň ako prepis predmetných vozidiel teda 27.10.2010, bola použitá identická obrana tvrdením,
že k prevodu vlastníckeho práva došlo v čase, kedy už v zmysle ZKR nebolo možné týmto úkonom
úspešne odporovať. Fakt, že k uzavretiu zmlúv došlo v rovnaký deň ako k prepisu v evidencii vozidiel,

jednoznačné vyplýva aj z podanej žaloby, kde je uvedené, že úpadca využil hmotnoprávny účinok
povolenia reštrukturalizácie a to konkrétne, že sa ex lege zastavujú všetky exekučné konania týkajúce
sa majetku úpadcu a tento majetok začal prevádzať na tretie osoby zväčša s ním spriaznené. Rovnako z
podanej žaloby vyplýva, že úpadca neuspokojil ani čiastočne žiadneho z veriteľov, ktorí boli účastníkmi
reštrukturalizačného plánu. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že v danom prípade išlo

o špekulatívne správanie úpadcu a to z dôvodu, že k reálnemu prevodu vlastníckeho práva došlo až
27.10.2010 a to preto, že úpadca už s prevodom nemohol ďalej čakať, pretože vzhľadom na neplnenie
reštrukturalizačného plánu sa tento už 31.10.2010 mohol stať neúčinný, čo by znamenalo obnovenie
exekučných konaní a znemožnenie týchto prevodov. Žalobca poukázal na povinnosť súdu v zmysle
§ 191 CSP hodnotiť dôkazy jednotlivo ako aj všetky v ich vzájomnej súvislosti a pri tom starostlivo
prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, čím by vzhľadom na logické súvislosti dospel k

záveru, že v danom prípade sú splnené všetky podmienky odporovateľnosti. Ak by mal obstáť právny
názor prvoinštančného súdu, nikdy by sa v takýchto prípadoch nepodarilo veriteľom resp. správcovi,
ktorý v tomto prípade zastupuje veriteľov, preukázať, kedy došlo k prevodu vlastníckeho práva, čím by
boli zjavne títo poškodení na svojom základnom ústavnom práve vlastniť majetok a práve na spravodlivé
a zákonné súdne konanie a bola by poskytnutá neprimeraná súdna ochrana úpadcom a im spriazneným

osobám. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že on v konaní tiež nepreukázal ukrátenie
pohľadávky veriteľa v zmysle § 57 ods. 4 ZKR a že nepreukázal výšku majetku a záväzkov úpadcu, s
týmto sa nestotožnil, pretože spolu s podanou žalobou ako dôkaz predložil súdu Súvahu úpadcu za rok
2010 potvrdenú prezenčnou pečiatkou Daňového úradu W., z ktorej jednoznačne vyplýva, že v priebehu
reštrukturalizačného konania, teda na konci roku 2009 a aj po skončení reštrukturalizačného konania,

teda na konci roku 2010 mal úpadca záporné vlastné imanie,
z čoho jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že jeho záväzky (pasíva) vysoko
prevyšovali jeho majetok (aktíva). K 31.12. 2009 bolo vlastné imanie - 819.489,- Eur a k 31.12.2010
bolo vlastné imanie úpadcu - 1.014.651,- Eur a túto skutočnosť logicky vzhľadom na výšku záporného
vlastného imania nemohol zmeniť ani reštrukturalizačný plán, pretože v opačnom prípade by muselo v

rámci reštrukturalizačného plánu dôjsť k takej zmene pohľadávok veriteľov, že by títo neboli uspokojení
takmer vôbec, čo je nereálne a takýto plán by nebol nikdy veriteľmi odsúhlasený. Z uvedeného je
zrejmé, že k ukráteniu veriteľov predmetným prevodom jednoznačne došlo a je pri tom irelevantné,
aká bola výška záväzkov úpadcu na základe súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu, lebo
ako bolo v konaní preukázané, úpadca neuspokojil ani čiastočne žiadneho z nich a reštrukturalizačný

plán sa stal z tohto dôvodu neúčinný voči všetkým veriteľom úpadcu a títo si následne prihlásili svoje
pohľadávky v konkurznom konaní. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že v podanej žalobe ako
dôkaz uviedol reštrukturalizačný spis OS TN sp.zn. 28R/4/2009, ktorý navrhol vykonať práve za účelom
preukázania ukrátenia veriteľov. Súd prvej inštancie však navrhnutý dôkaz nevykonal s odôvodnením,
že tento je dôkazom vedenia predmetného reštrukturalizačného konania, čo medzi stranami nebolo

sporné. Žalobca bol toho názoru, že z tohto navrhnutého dôkazu by spojitosti so súvahou za rok
2010 súd pri hodnotení dôkazov v ich vzájomnej súvislosti jednoznačne dospel k názoru, že došlo k
ukráteniu veriteľov a to už z vyššie uvedených dôvodov. Poukázal na to, že do konkurzného konania si
prihlásilo pohľadávky 26 veriteľov v celkovej výške 2 milióny 200 tisíc Eur a rovnakí veritelia si prihlásili
svoje pohľadávky aj v predchádzajúcom reštrukturalizačnom konaní. Na preukázanie týchto skutočností

navrhol vykonať dokazovanie súpismi konkurznej podstaty úpadcu
a zoznamom prihlásených pohľadávok, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v konkurznom konaní si
prihlásili svoje pohľadávky rovnakí veritelia, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky aj v reštrukturalizačnom
konaní a teda v rámci tohto konania neboli uspokojení a preto aj
s poukazom na stav majetku dlžníka v čase, kedy malo dôjsť k urobeniu predmetných právnych úkonov,

vyplývajúci zo súvahy za rok 2010, boli títo veritelia bez akýchkoľvek pochybností ukrátení. Pokiaľ by
prvoinštančný súd ním navrhované dokazovanie vykonal, dospel by pri hodnotení dôkazov jednotlivo a
vo vzájomnej súvislosti k záveru, že veritelia boli vykonaním predmetných právnych úkonov ukrátení.
Nevykonanie navrhnutých dôkazov žalobca označil za významné porušenie jeho práva na spravodlivé
súdne konanie.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že sa stotožňuje
s prvoinštančným rozsudkom a tento považuje za vecne správny, riadne odôvodnený a spravodlivý.
Žalobcom uvádzané odvolacie dôvody označila za nedôvodné. Poukázala na nesprávne označeniežalovanej strany v žalobe, v ktorej žalobca označil pôvodne inú osobu ako P. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom: M. XX/XXX, s tým, že nesprávne označenie žalovanej strany (P. T. X.) má za účinnosti CSP
nezvratné právne dôsledky. Uviedla, že žalobcovi s poukazom na ust. § 57 ods. 2 ZoKR, zaniklo právo

odporovať právnemu úkonu, lebo sa neuplatnilo u povinnej osoby resp. na súde do jedného roka od
vyhlásenia konkurzu, nakoľko žalobca žalovanú stranu správne označil až po uplynutí lehoty 1 roka od
vyhlásenia konkurzu. Ďalej uviedla, že žalobcove tvrdenia o bezodplatnom prevode motorového vozidla
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. V konaní sa preukázal práve odplatný prevod motorového
vozidla za 7.000 Eur, pričom obaja účastníci zmluvy zhodne uviedli, že k prevodu vlastníckeho práva

došlo v apríli 2010. Aké boli pomery v spoločnosti, žalovaná nevedela. Svedok (H. X.) vo svojej výpovedi
na pojednávaní dňa 13.04.2018 súdu relatívne detailne popísal stav spoločnosti po jej reštrukturalizácii
a popísal okolnosti prevodu motorového vozidla. Žalovaná považovala za zásadné okrem iného to,
čo vyplýva z úplného výpisu Obchodného registra Okresného súdu Trenčín, že u úpadcu - spol.
BONAS Slovakia, s.r.o. bolo ku dňu 31.03.2010 ukončené reštrukturalizačné konanie, teda že Okresný
súd Trenčín uznesením č. k. 28R/4/2009-624 zo dňa 25.03.2010 potvrdil reštrukturalizačný plán a

zároveň rozhodol o skončení reštrukturalizácie. Keďže žalobcom odporovaný právny úkon úpadcu bol
vykonaný podľa výpovedí účastníkov právneho úkonu ešte pred splatnosťou prvej splátky vyplývajúcej
z reštrukturalizačného plánu, nie sú dané okolnosti, ktoré by vôbec dávali čo i len teoretickú možnosť
domáhania sa úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu. Naviac ani k 27.10.2010, (čo bol iba dátum
prepisu motorového vozidla na ODI), sa reštrukturalizačný plán voči žiadnemu z prihlásených veriteľov

doreštrukturalizácienemoholstaťanilenprávneneúčinným.Žalovanánesúhlasilastvrdeniamižalobcu,
že k prevodu vlastníckeho práva došlo dňa 27.10.2010. Tvrdenia žalobcu o bezodplatnosti nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní. Pokiaľ žalobca poukázal na ním predloženú súvahu za rok 2010 s
odkazom na záporné hodnoty vlastného imania úpadcu, tento dôkaz žalovaná nepovažuje za relevantný
dôkaz, ktorý by mal výpovednú hodnotu o majetku úpadcu v čase po potvrdení reštrukturalizačného

plánu súdom, resp. v čase, kedy malo dôjsť k urobeniu žalovaného právneho úkonu úpadcu, resp. že
by nepostačoval majetok úpadcu na uspokojenie pohľadávok vzniknutých a existujúcich na základe
súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu. Ďalej uviedla, že zo žalobcom predložených dôkazov
a ním tvrdených skutočností nevyplýva taký záver, že by v dôsledku prevodu daného motorového
vozidla - došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že tento by už nepostačoval na úhradu

splatných pohľadávok veriteľov, resp. prihlásených a zistených pohľadávok veriteľov vyplývajúcich z
reštrukturalizačnéhoplánu.Tietopohľadávkyveriteľovvčaseodporovanéhoprávnehoúkonuešteneboli
ani len splatné.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zo dňa 10.07.2018 trval na všetkých dôvodoch

uvedených v jeho odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že v
žalobe nesprávne označil osobu žalovanej, toto sa nezakladá na pravde, nakoľko pôvodne žalovanou
bola P.P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX/XXX, M.. Priezvisko T. tam bolo uvedené z dôvodu, že
v rámci poskytnutia súčinnosti ODI Trenčín bola takto označená držiteľka predmetného motorového
vozidla, ktoré je predmetom odporovateľného právneho úkonu. Všetky nezrovnalosti, ktoré vznikli

ohľadom identifikácie žalovanej, vznikli z dôvodu, že konateľ úpadcu zámerne neposkytoval správcovi
súčinnosť a uvádzal nepravdivé informácie. Žalobca bol názoru, že pokiaľ v žalobe bola žalovaná
označená menom, priezviskom, dátumom narodenia ako aj bydliskom, bola táto označená správne a
ďalšie uvedené priezvisko nemôže mať za následok zánik práva odporovať právnemu úkonu tak, ako
to vo svojom vyjadrení uvádza žalovaná. Žalobca označil za účelové tvrdenie žalovanej, že v konaní sa

preukázal odplatný prevod a to z dôvodu, že obaja účastníci zmluvy zhodne uviedli, že
k prevodu vlastníckeho práva došlo v apríli 2010. V tejto súvislosti žalobca poukázal na odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie, kde sa v bode 13. konštatuje, že výpoveď žalovanej v tomto spore súd
nepovažovalzavierohodnúapostačujúcidôkaznapreukázanieexistenciezmluvyoprevodevlastníctva,
dátume jej uzavretia a dohodnutej odplate, a taktiež súd nepovažoval za vierohodnú ani výpoveď svedka

H. X., ktorý je konateľom
a spoločníkom úpadcu. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovanej, že predložená súvaha za rok 2010 nie
je relevantný dôkaz. Uviedol, že predložená súvaha je potvrdená prezenčnou pečiatkou daňového úradu
a táto zohľadňuje stav majetku úpadcu v rozhodnom období, kedy došlo k urobeniu odporovateľnosťou
napadnutého právneho úkonu. Keďže sa týka aj obdobia, kedy došlo k schváleniu a potvrdeniu

reštrukturalizačného plánu, táto musí zohľadňovať aj zmeny vyplývajúce z reštrukturalizačného plánu,
nakoľko tieto museli byť premietnuté do účtovníctva úpadcu. Je nepochybné, že po skončení
reštrukturalizácie úpadca musel robiť také obchody, ktoré i napriek schválenému reštrukturalizačnémuplánu spôsobili ďalšie zadlžovanie úpadcu. Uvedené jednoznačne vyplýva z predloženej súvahy, podľa
ktorej
k 31.12.2010 bolo jeho vlastné imanie záporné vo výške -1.014.651,- Eur, čo preukazuje, že

v rozhodnom období majetok úpadcu nepostačoval na úhradu jeho záväzkov. Výsledkom
reštrukturalizácie totiž mala byť taká úprava záväzkov, ktorá by umožňovala úpadcovi tieto reálne
splniť a pokiaľ by úpadca neprevádzal svoje aktíva na tretie osoby, bol by po zaúčtovaní zmenených
záväzkov v zmysle reštrukturalizačného plánu jeho majetok taký, že by postačoval na úhradu
záväzkov vyplývajúcich z reštrukturalizačného plánu ako aj ďalších záväzkov, ktoré vznikli po skončení

reštrukturalizácie a jeho vlastné imanie by nebolo záporné a už vôbec nie v takej astronomickej výške.
Z uvedeného je zrejmé, že došlo
k ukráteniu veriteľov úpadcu a to i napriek tej skutočnosti, že reštrukturalizačný plán bol
v tom čase účinný.

5. Žalovaná na vyjadrenie žalobcu, ktoré jej bolo doručené dňa 08.08.2018, písomne nereagovala.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380
ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP, keď v predmetnej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie

pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

7. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania mu predchádzajúceho odvolací súd zistil, že súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán
v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu

vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o
konkurzeareštrukturalizáciivzneníneskoršíchpredpisov,Občianskehozákonníkaaosobitnéhozákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov žalobu o odporovateľnosť právneho
úkonu, a o vydanie vozidla, resp. o zaplatenie sumy 7.000 Eur zamietol a žalovaným 1/, 2/ ako úspešnej
strane sporu priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s

požiadavkami § 220 ods. 2 CSP.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia správne poukázal na charakter, osobitosti a zákonné podmienky
odporovateľnosti právnych úkonov v konkurznom konaní. Aj v konaní o odporovateľnosti právnych

úkonov v konkurznom konaní so zohľadnením jeho osobitostí platí všeobecná podmienka týkajúca
sa odporovateľnosti právneho úkonu, a to, že odporovať možno len platnému a účinnému právnemu
úkonu. Žaloba o odporovateľnosť právneho úkonu predpokladá existenciu platného (odporovaného)
právneho úkonu. V procesnej rovine aj v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu je súd povinný
ex offo prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu a to aj vtedy, ak túto otázku posudzuje

ako otázku predbežnú. Na druhej strane otázka odporovateľnosti právneho úkonu nemôže byť riešená
ako otázka predbežná a odporovateľnosť konkrétneho právneho úkonu voči konkrétnej osobe možno
dosiahnuť iba autoritatívnym výrokom súdu na základe žaloby, príp. vzájomnej žaloby. V žalobe, v ktorej
sa uplatňuje odporovateľnosť konkrétneho právneho úkonu voči konkrétnej osobe, musí byť právny úkon
dlžníka určený druhovo účastníkmi právneho vzťahu, prípadne aj určením predmetu plnenia, dátumom

vykonania právneho úkonu, prípadne aj inými údajmi vyplývajúcimi z právneho vzťahu tak, aby bol
právny úkon určený nezameniteľne s iným právnym úkon dlžníka. Žalobca v predmetnom spore označil
za právny úkon, ktorému odporoval, úkon odovzdania motorového vozidla Y. Y ev. č. W. úpadcom
žalovanej dňa 27.10.2010, avšak v konaní pred súdom prvej inštancie neoznačil a nepreukázal žiadne
rozhodujúce skutkové okolnosti, existencia ktorých predstavuje po právnom posúdení splnenie tých

náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre vznik konkrétneho právneho úkonu o prevode vlastníckeho práva,
v danom spore podľa tvrdenia žalobcu uvedeného v odvolaní, pre vznik darovacej zmluvy. Jediným
tvrdením, ktoré vyplýva zo žaloby a z vyjadrení žalobcu, je tvrdenie o bezodplatnosti právneho úkonu,
iné skutočnosti o vzniku darovacej zmluvy, ktorá mala byť podľa žalobcu uzatvorená medzi úpadcom
a žalovanou, žalobca netvrdil a neuviedol žiadne skutočnosti týkajúce sa náležitostí vzniku takej, či

obdobnej zmluvy s právnym dôsledkom zmeny v osobe vlastníka. Súd prvej inštancie preto správne
dospel k záveru, že v predmetnom spore nebol preukázaný platný a účinný právny úkon, ktorým malo
dôjsť k prevodu vlastníckeho práva z úpadcu na žalovanú. Vzhľadom na konštatovanú správnosť
právneho záveru prvoinštančného súdu o nepreukázaní platného a účinného právneho úkonu, ktorýmby došlo k prevodu vlastníctva motorového vozidla Y. Y ev. č. W. na žalovanú, odvolací súd vyhodnotil
ako nedôvodnú námietku žalobcu o ukrátení pohľadávky veriteľov, nakoľko základným predpokladom
uplatnenia odporovateľnosti je právny úkon dlžníka.

9. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav veci na základe náležite
vykonaného dokazovanie a jeho právne posúdenie má oporu v aplikácii správnych právnych predpisov,
v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou súdov Slovenskej republiky. Napadnutý rozsudok preto
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny s tým, že v podrobnostiach odkazuje na jeho

odôvodnenie, s ktorým sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje.
10. O nároku žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi rozhodol odvolací
súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaná, ktorá bola v
odvolacom konaní plne úspešná, má nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).