Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/91/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613221550
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6613221550.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:
36 613 843, proti žalovaným 1/ A.. Y. F., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom J. XXX/XX, XXX

XX V., právne zastúpenej JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom,
Dobrovičova 13, 811 01 Bratislava, 2/ P. J., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom F. XX, XXX XX O., o
zaplatenie 3.344,25 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec č.k. 6C/74/2014-218 zo dňa 27.04. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Lučenec ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“,
eventuálne „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 27. 04. 2016 uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.344,28 Eur s úrokom z omeškania zo splátok za
obdobie od 21. 12. 2010 do 24. 02. 2013 vo výške 149,38 Eur, ročný úrok z omeškania vo výške 8,75
% zo sumy 3.344,28 Eur od 25. 02. 2013 do zaplatenia (prvý výrok). Zároveň uložil žalovaným 1/ a 2/
povinnosťspoločneanerozdielnenahradiťžalobcovitrovykonaniavovýške200,50Euratrovyprávneho

zastúpenia vo výške 2.142,39 Eur, na presne špecifikovaný účet jeho právneho zástupcu (druhý výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa (prostredníctvom
právneho zástupcu) domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ (ďalej aj „žalované“) solidárnu povinnosť
zaplatiť mu istinu vo výške 3.344,28 Eur a to z titulu pohľadávky, ktorú nadobudol voči žalovaným na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 12. 2012 uzavretej medzi R. R., a.s. so sídlom L.
a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012. Žalobu odôvodnil tým, že právny

predchodca žalobcu poskytol na základe zmluvy č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 06. 10. 2005 úver vo
výške 3.983,27 Eur, ktorý mali žalované splácať v splátkach vo výške 57,66 Eur k 20. dňu v mesiaci,
pričom žalobca si v konaní uplatnil splátky úvery splatné od 20. 12. 2010 do 20. 09. 2015 v počte 58 v
celkom výške 3.344,28 Eur, ktoré sa stali splatné dňom 24. 02. 2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru. Zároveň si uplatnil vyčíslený úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 12. 2010
do 24. 02. 2013 v celkovej výške 149,38 Eur a pri splátkach, ktorých splatnosť nastala po vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru, teda po dni 24. 02. 2013 si uplatnil ročný úrok z omeškania vo výške 8,75
% zo sumy 3.344,28 Eur od 25. 02. 2013 do zaplatenia. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.
11. 2005 pri úrokovej sadzbe vo výške 11,10 % ročne s konečnou splatnosťou úveru 20. 09. 2015 a
poplatkom za spracovanie úveru vo výške 1,66 Eur (50 Sk). Žalovaná 2/ sa stala ručiteľom predmetnej
pohľadávky a to na základe dohody o ručení zo dňa 06.10.2005.
1. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že aktívna legitimácia žalobcu vyplynula zo zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa 13. 12. 2012 a to v zmysle právnej úpravy postúpenia pohľadávky upravenej v §
524 OZ pričom poukázal na to, že aj pri úvere, ktorý je splatný v splátkach má banka právo postúpiťpostupníkovi celú aj nesplatnú časť pohľadávky, ak omeškanie klienta trvalo nepretržite dlhšie ako 90 dní
a bol na zaplatenie omeškanej časti záväzku písomne vyzvaný. Pričom aj zo znenia čl. 19 z bodu 19.16.
všeobecných obchodných podmienok v súlade s ich článkom 1 bod 1.3, ktoré sú súčasťou zmluvy, klient

výslovne súhlasil s oprávnením banky kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky na tretiu osobu.
1. 4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa
05. 02. 2013 žalobca oznámil žalovaným mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 05. 02. 2013 a zároveň
ich vyzval k úhrade dlžnej sumy do 20. 02. 2013, ktorej oznámenie podľa podacieho hárku bolo zaslané
poštou. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na výzvu právneho predchodcu na zaplatenie dlžnej sumy

(na č. l. 147 spisu), ktorou boli splnené všetky podmienky postúpenia a teda aktívnu legitimáciu žalobcu
považoval za legitímnu. Ďalej uviedol, že predmetné výzvy neboli zasielané doporučene, ale obyčajnou
poštou.
1. 5. Prvoinštančný súd považoval nárok žalobcu za dôvodný a nepremlčaný, pretože žalovaná 1/ sa
dostala do omeškania dňom 22. 02. 2013 a to uplynutím lehoty na dobrovoľné plnenie, t. j. 21. 02. 2013
keďže k zosplateniu dlžnej sumy došlo ku dňu 05.02.2012 súčasným žalobcom v zmysle oznámenia

o zosplatnení úveru zo dňa 05. 02. 2013 a premlčacia doba by uplynula až dňa 22. 02. 2016, pričom
žalobca si v konaní uplatnil splátky úveru splatné za obdobie od 20. 12. 2010 do 20. 09. 2015 žalobou
zo dňa 22. 11.2013.
1. 6. O trovách konaniach rozhodol súd prvej inštancie podľa v tom čase platného ustanovenia § 142
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v súvislosti

so zaplateným súdnym poplatkom vo výške 200,50 Eur a trov právneho zastúpenia v celkovej výške
2.142,39 Eur za presne špecifikované úkony právnej služby.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná 1/ (prostredníctvom právneho zástupcu) v
zákonnejlehoteodvolanie.Žiadala,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciezmeniltak,žežalobu

zamietne, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.
2. 2. V odôvodnení odvolania uviedla, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu, nakoľko v zmysle
ustálenej judikatúry sa pre platné postúpenie bankovej pohľadávky vyžaduje, aby banka zaslala
dlžníkovi (žalovanej) výzvu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách a predmetnú výzvu aj

doručila. Namietala doručenie predmetnej výzvy, v ďalšej časti odvolania namietala rozsah postúpenia
pohľadávky, nakoľko banka môže postúpiť iba nesplácanú časť peňažného záväzku a celý záväzok
môže postúpiť až po jeho predchádzajúcom zosplatnení (za predpokladu dodržania postupu podľa §
53 ods. 9 OZ). Poukázala taktiež na porušenie spotrebiteľského práva v súvislosti s ustanovením §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého má veriteľ právo od dlžníka žiadať zaplatenie

celej pohľadávky, iba ak od splatnosti nezaplatenie splátky uplynula najmenej trojmesačná lehota a
zákon navyše vyžaduje, aby veriteľ upozornil dlžníka, že si uplatňuje právo na zaplatenie celého dlhu,
uplatnenie tohto práva musí veriteľ notifikovať aspoň v 15 dňovej lehote, pričom žalobca úver zosplatnil
v rozpore s uvedeným ustanovením a žaloba by bola v časti zosplatnených splátok podaná predčasne.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 1/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

4. Žalovaná 1/ podala (prostredníctvom právneho zástupcu) vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu k jej
odvolaniu, v ktorom poukázala na absenciu aktívnej legitimácie žalobcu, ako aj na iné rozhodnutie
odvolacieho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/429/2016 zo dňa 18. 01. 2017.

5. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý
v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha
už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s

poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované“.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a odvolaním napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1
CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.7. Procesný postup súdu znamenajúci porušenie práva na spravodlivý proces je jedným zo zákonných
dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho
zložky patrí (okrem iných) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami sporu zo

strany súdu a právo na spravodlivé prejednanie veci, ktorého súčasťou je i právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia.

8. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý
proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou)

uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je
možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred
ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou
tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej
republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným

výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (NS SR 3 Cdo 78/2017, IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS
97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

9. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

10. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že suma ktorej zaplatenia sa žalobca domáha v tomto konaní je

nárokom zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 06. 10. 2005 medzi právnym
predchodcomžalobcuR.R.,a.s.(bankou)ažalovanou1/.Žalovaná2/podpisomdohodyoručenízodňa
06. 10. 2005 pristúpila k zmluve o splátkovom úvere v postavení ručiteľa. Ide o spotrebiteľskú zmluvu.

11. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje od zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE

zo dňa 13.12.2012 uzavretej medzi ním ako postupníkom a R. R., a. s., ako postupcom, ktorou boli na
žalobcu ako postupníka postúpené pohľadávky, vrátane ich príslušenstva a všetkých súvisiacich práv a
nárokov s pohľadávkami spojenými, ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok. V zmysle čl.
II. bod 2.1. zmluvy o postúpení „pohľadávka“ je každá jednotlivá pohľadávka postupcu voči dlžníkovi,
vrátane jej príslušenstva, uvedená a špecifikovaná v prílohe č. 1 k tejto zmluve.

12. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo
pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania
(viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Súd prvého stupňa postupoval správne,
keď sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Na to, aby sa niekto stal

účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí,
ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v
takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je
účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej

procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom
práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a
na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia

(žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok
pasívnejvecnejlegitimácieidenaopakvtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotno-právnej
povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

13. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Súd prvej inštancie založil rozhodnutie na argumente vecnej aktívnej legitimácie na
strane žalobcu.14. V zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase uzatvorenia
zmluvy o postúpení, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného

záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka
alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho

príslušenstva. To neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého
peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení
pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu
o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka. Banka alebo pobočka
zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch
medzi bankou alebo pobočkou.

15. Povinnosťou banky (právneho predchodcu žalobcu) pred postúpením pohľadávky bez súhlasu
dlžníka bolo písomne vyzvať dlžníka na splatenie peňažného záväzku. Pre platné postúpenie
bolo potrebné doručenie takejto výzvy dlžníkom, omeškanie dlžníkov napriek výzve dlhšie ako 90
kalendárnych dní, a to ako zákonného predpokladu pre platné postúpenie pohľadávky podľa ust. §

92 ods. 8 zákona o bankách (podľa odvolacieho súdu časť druhej vety za bodkočiarkou uvedeného
ustanovenia sa vzťahuje len na možnosť banky postúpiť pohľadávku aj napriek jej čiastočnej úhrade v
prípade ak omeškanie klienta presiahlo jeden rok, nemá však vplyv na povinnosť banky písomne vyzvať
dlžníka na plnenie).

16. Odvolací súd s názorom okresného súdu nesúhlasí, pretože žalobca v konaní nepreukázal
doručenie tejto písomnej výzvy banky žalovanej 1/ v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Predmetná
výzva zo dňa 12. 12. 2008 sa síce v spise nachádza, pričom na výzvu súdu právny zástupca žalobcu
oznámil, že nedisponuje dokladom o odoslaní ani doručení predmetnej výzvy zo dňa 12. 12. 2008 , a
žalovaná 1/ namietala doručenie predmetnej výzvy.

17. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky podľa uvedeného ustanovenia na inú osobu (ktorá nie je
bankou) je splatnosť dlhu, omeškanie klienta trvajúce aspoň 90 dní a písomná výzva banky na splnenie
povinnosti. Ak niektorý z týchto predpokladov nie je splnený, pohľadávka banky nie je postupiteľná.
Ak napriek tomu k jej postúpeniu došlo, ide o právny úkon odporujúci zákonu, preto je neplatný (§

39 OZ). Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktoré ako lex specialis požíva prednosť pred
všeobecnou právnou úpravou § 524 OZ. Nesplnením tejto rozhodujúcej skutočnosti nemohlo dôjsť k
platnému postúpeniu pohľadávky, nedošlo k splneniu predpokladov ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o
bankách.

18. Žalobca v písomnom vyjadrení ( č.l. 154 spisu) namietal, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona
o bankách nemožno spájať s jeho aktívnou legitimáciou ako postupníka pohľadávky. Podľa názoru
žalobcu hovorí citované ustanovenie o úprave výnimiek z bankového tajomstva a nie o platnosti
postúpenia pohľadávky. Svoj názor žalobca podložil článkom G.. E.. F. M., J.., Z. s názvom Postúpenie
pohľadávok z pohľadu ochrany citlivých údajov, bankového tajomstva, povinnosti mlčanlivosti a ochrany

spotrebiteľa. Autor v podstate zastáva názor, že síce neboli dodržané podmienky v predmetnom
ustanovení (bolo porušené bankové tajomstvo), ale banka (právny predchodca žalobcu) ani žalobca za
to nenesú žiadne následky. Banka teda na žalobcu postúpi pohľadávku platne. Takýto výklad však súd
nepovažuje za správny. Ak by sa prijala takáto argumentácia, banka ako inštitúcia prísne regulovaná
štátomprostredníctvomNárodnejbankySlovenska,ktorávykonávasvojučinnosťnazákladebankového

povolenia by mohla neobmedzene postúpiť pohľadávku z bankového úveru nebankovej inštitúcii, ktorá
nie je nositeľom takého bankového povolenia. Takýto výklad ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je
neprípustný a nesprávny, pretože obchádza zákon.

19. Po oboznámení sa s prejednávanou vecou odvolací súd konštatuje, že zo strany prvoinštančného

súdudošlokpredčasnémuzáveruoaktívnejlegitimáciižalobcu,nevysporiadalsasnámietkoužalovanej
1/ o nepreukázaní doručenia výzvy podľa ust. § 92 ods. 2 zákona o bankách, vyhlásenia o mimoriadnej
splatnosti úveru, oznámenia o postúpení úveru ( viď č.l. 66, 140) a v dôsledku uvedeného dospel aj k
nesprávnemu právnemu záveru z hľadiska posúdenia aktívnej legitimácie žalobcu. Súd prvej inštanciesa s obranou žalovanej v 1/ v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal a vychádzal len z tvrdení
žalobcu.

20. Z uvedených dôvodov preto neostávala odvolaciemu súdu iná možnosť ako odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods.
1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Súd prvej inštancie je viazaný vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu a v ďalšom

konaní sa vysporiada s námietkami žalovanej 1/ o nedoručení požadovaných listín a to najmä výzvy
banky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a následne posúdi dôvodnosť žaloby a ustáli
opodstatnenosť uplatňovaného nároku žalobcu.

22. Svoje rozhodnutie náležite zdôvodní tak, aby bolo konkrétne, jednoznačné a zrozumiteľné, teda
preskúmateľné, čiže aby spĺňalo zákonné kritéria uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§
396 ods. 3 CSP).

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).