Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 15, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117220928
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117220928.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: Okresné stavebné bytové družstvo
Považská Bystrica, so sídlom v Považskej Bystrici, SNP 1936, IČO: 36 016 659 proti žalovanej S. O.,
bytom v O. nad I., U. II XX/XX-XX, o zaplatenie 583,35 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 21Csp/244/2017-72 zo dňa 15. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. p o t v r d z u j e .

II. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 194,- eur a
to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu

100 % (výrok II.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na čl. III., bod 2., písm. c) a čl. V.,
bod 2., písm. a) a b) Zmluvy o výkone správy, § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov, § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu 583,35 eur.
Žalovaná je vlastníkom bytu a uzavrela so žalobcom zmluvy o výkone správy, na základe ktorej žaloca
zabezpečuje prevádzku domu, bytu a nebytového priestoru, ako aj opravy spoločných častí, zariadení a

príslušenstva bytového domu. Za služby poskytované správcom bola žalovaná ako vlastník bytu povinná
poukazovať vopred zálohové platby, ktoré boli splatné najneskôr do konca mesiaca, tieto povinnosti si
žalovaná neplnila riadne, za obdobie od 01.01.2016 do 31.10.2017 jej dlh predstavuje žalovanú sumu.
Z rozpisu platieb za roky 2016, 2017 bolo zistené, že žalovaná mala na zálohových platbách nedoplatky
k 31.10.2017 celkom 583,35 eur, z toho na prevádzkovom účte 237,35 eur a na fondovom účte 346
eur. Ako bolo zistené z ďalších rozpisov platieb, žalobca priebežne akceptoval platby žalovanej, nielen

v súvislosti s úhradou nedoplatkov, ale aj v súvislosti s ďalšími predpísanými platbami a zohľadnil tiež
výsledky vyúčtovania k 30.04.2018. Posledné zohľadnené platby žalovanej boli z 09.10.2018, išlo o
sumy13,50eura46,50eur.Kukoncuroka2017vykazovalažalovanánedoplatkynaprevádzkovomúčte
237,71 eur a na fondovom účte 344 eur. Vzhľadom k tomu, že v priebehu roka 2018 žalovaná mesačne
poukazovalaplatbymiernezvýšenéprotipredpísanýmazaslalaokremtohoniekoľkokrátďalšiefinančné
čiastky, stav na jej účtoch bol podľa predložených sumárov platieb k 30.09.2018 na prevádzkovom

nedoplatok13,48eur,ktorýdodatočnežalobcasanovalplatbouz09.10.2018,anafondovomnedoplatok
244 eur, a vzhľadom na platbu žalovanej 50 eur 09.10.2018 (tieto žalovanou doložené platby sa zrejme
nestihli prejaviť v súdu predloženom sumári platieb) zostal konečný nedoplatok 194 eur. Z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že nárok žalobcu bol uplatnený dôvodne, keď bolo preukázané,
že žalovaná pri platbách na prevádzkový a fondový účet priebežne a dlhodobo vykazuje nedoplatky,
i keď je potrebné podotknúť, že má snahu tieto nedoplatky aj priebežne vyrovnávať. V zostávajúcej

časti vzal žalobca žalobu späť, preto súd uznesením č.k. 21Csp/244/2017-75 zo dňa 15. októbra 2018
konanie v časti o zaplatenie 389,35 eur zastavil. V danej veci bol žalobca plne úspešný a pokiaľ došlok čiastočnému zastaveniu konania, bolo to zavinením žalovanej, nakoľko v čase podania žaloby bol jej
nedoplatok skutočne v pôvodnej žalovanej výške. Preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok II.), podala
v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že s uvedeným výrokom nesúhlasí z dôvodov
hodných osobitného zreteľa a žiada, aby súd výrok zmenil tak, že žalobcovi náhradu trov konania
neprizná. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje jej prístup k uvedenému sporu, keď sa snažila

vyrovnať svoj dlh aj napriek tomu, že poberá rodičovský príspevok a prídavok na dve maloleté deti,
maloletého Samuela, nar. 07.09.2004 a maloletého Andreja, nar. 15.01.2017, ktorým zabezpečuje
osobnú starostlivosť. Okrem toho poberá príspevok na kompenzáciu nepriaznivého zdravotného stavu
vo výške 30,- eur mesačne, nakoľko má zdravotné problémy, a to bezlepkovú diétu, má problémy so
štítnou žľazou, s tlakom, pričom za lieky dopláca cca 20,- eur mesačne.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku o

nároku na náhradu trov konania (výrok II.) podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti (výrok I.) odvolaním napadnutý nebol a preto v tomto
výroku je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.

6. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa v danej veci domáhal uloženia povinnosti žalovanej
zaplatiť mu 583,35 eur s odôvodnením, že žalovaná je vlastníkom bytu a uzavrela so žalobcom zmluvu
o výkone správy, na základe ktorej žalobca zabezpečuje prevádzku domu, bytu a nebytového priestoru,
ako aj opravy spoločných častí, zariadení a príslušenstva bytového domu. Za služby poskytované
správcombolažalovanáakovlastníkbytupovinnápoukazovaťvopredzálohovéplatby,ktorébolisplatné

najneskôr do konca mesiaca, tieto povinnosti si žalovaná neplnila riadne a za obdobie od 01.01.2016
do 31.10.2017 jej dlh predstavuje žalovanú sumu. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania
za preukázané, že podaná žaloba je dôvodná a preto, po zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby
v dôsledku vykonaných peňažných úhrad žalovanou uznesením č.k. 21Csp/244/2017-75 zo dňa 15.
októbra 2018, ktorým konanie v časti o zaplatenie 389,35 eur zastavil, žalobe vo zvyšnej časti vyhovel

(výrok I.) a o trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi sa
priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.)

7. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. V sporových konaniach sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania uplatňuje tzv. zásada
úspechu (§ 255 ods. 1 CSP). Podľa tejto zásady súd strane, ktorá mala v konaní úspech, prizná nárok
na náhradu trov konania podľa jej pomeru úspechu v konaní a to proti strane neúspešnej. Úspech vo
veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.

Úspech v konaní teda treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba
rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku.12. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Pri rozhodovaní o trovách konania je povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu, ale aj žalovaného. Pokiaľ žalobca

žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy
po začatí konania, alebo splnení toho čoho sa domáhal potom je potrebné konštatovať, že žalovaný
procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo
bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie
žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

13. Povinnosť priznať náhradu (účelne) vynaložených trov konania v plnom rozsahu úspešnému
účastníkovi platí za predpokladu, že súd nevyužije možnosť rozhodnúť v súlade s ustanovením § 257
CSP (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. októbra 2011, sp. zn. 7 Cdo/129/2011).

14. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP

) a zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.
1 CSP ) a umožňuje výnimočne nepriznať
náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Použitie tohto ustanovenia je
odôvodnené tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych
prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a

preukázať strana inak povinná zaplatiť náhradu trov konania. Výnimočnosť prípadu môže spočívať
jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán sporu. Úvaha súdu o tom, či ide
o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdení všetkých
okolností konkrétnej veci. Obyčajnú nesolventnosť strany bez ďalšieho, pritom nemožno považovať za
dostatočnýdôvod,kuplatneniu§257CSP.

Pri posudzovaní výnimočnosti dôvodov hodných osobitného zreteľa, je potrebné prihliadnuť k pomerom
oboch strán (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.9.2011, sp. zn. 4MCdo/4/2010 ).

15. Žalovaná sa v podanom odvolaní domáhala aplikácie § 257 CSP z dôvodu jej sociálnych,

majetkových a zdravotných pomerov a tiež skutočnosti, že v priebehu konania sa snažila vyrovnať svoj
dlh.

16. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov konania v konaní neboli splnené zákonné podmienky na aplikáciu vyššie

citovaného § 257 CSP, a to vzhľadom k neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, nakoľko
žalovaná tak pred súdom prvej inštancie ako ani v odvolaní nepreukázala, že jej majetkové, sociálne,
osobné a ďalšie pomery odôvodňujú použitie vyššie uvedeného ustanovenia. Medzi základné procesné
povinnosti strany sporového konania patrí označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Žalovaná si svoju povinnosť v tomto smere nesplnila a tak jej tvrdenia

o svojich pomeroch, ktorých preukázanie by predstavovalo možnosť aplikácie § 257 CSP, zostali v rovine
nepreukázaných skutočností. V tejto súvislosti v podanom odvolaní doložila na preukázanie iba jej
zdravotného stavu lekársku správu - nález zo dňa 20.12.2018, vydanú MUDr. Štefániou Volánkovou,
všeobecnou lekárkou pre dospelých, z ktorej vyplýva, že žalovaná sa lieči na viaceré ochorenia a je v
liečbe odborných ambulancií - psychiatrická, interná, alergologická, ORL. V takto jedinej preukázanej

skutočnosti odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť aplikácie § 257 CSP, keď uloženie povinnosti žalovanej
nahradiť trovy konania žalobcovi v danej veci nebude v súvislosti so zdravotným stavom žalovanej
predstavovať neprimeranú tvrdosť.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu teda nemožno vyvodiť záver, že preukázané pomery žalovanej,

vrátane jej postoja ku konaniu, kedy plnila to, čo bolo predmetom konania, a to ich posúdením jednotlivo
a vo vzájomných súvislostiach odôvodňujú potrebu, pre ktorú by mal odvolací súd napadnuté uznesenie
zmeniť a rozhodnúť tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania (alebo že má nárok v menšom
rozsahu), resp. pre iný dôvod rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o nároku
na náhradu trov konania (výrok II.) zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

18. Odvolací súd tak považoval za vecne správny napadnutý výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie o
náhrade trov konania. Žalobe žalobcu proti žalovanej bolo rozsudkom súdu prvej inštancie v rozsahu194,- eur vyhovené a vo zvyšnej časti 389,35 eur súd uznesením konanie zastavil pre späťvzatie žaloby
žalobcom v dôsledku čiastočných úhrad žalovanou, čo možno v danej veci považovať za jej procesné
zavinenie. Žalobcu preto možno považovať za v spore úspešnú stranu v rozsahu čistého úspechu 100 %

a z toho dôvodu má v zmysle § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP za absencie existencie dôvodov hodných
osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

19. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku
o nároku na náhradu trov konania (výrok II.) podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu voči žalovanej, ktorá úspech v odvolacom konaní nemala. Nakoľko z obsahu
spisu nevyplýva, že by žalobcovi vznikli v odvolacom konaní trovy, odvolací súd mu nárok na ich náhradu
nepriznal (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).