Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. máj 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/153/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817203502
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817203502.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr.
Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti žalovanému: Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, O., o
zaplatenie 0,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo
dňa 28.11.2017, č.k. 8Csp/77/2017-50

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdRožňava(ďalejlen„súdprvejinštancie“alebolen„súd“)rozsudkomoznačenýmvzáhlaví
žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu

0,- EUR s prísl., ktorú odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 22.10.2012 poskytol žalovanému úver vo výške 1.000,- EUR a žalovaný sa zaviazal
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu vo výške 968,- EUR, t.j. zaplatiť celkovú
čiastku 1.968,- EUR. Odplata pri poskytovaní finančných prostriedkov predstavuje ročnú
percentuálnu mieru nákladov vo výške 304,10 %. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver zaplatiť v 12
mesačných splátkach po 164,- EUR mesačne. Žalovaný z tejto čiastky zaplatil len sumu 1.755,- EUR.

Na základe toho, že porušil podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nedodržal splátkový kalendár,
bolo mu oznámené, že dlh sa stal splatný v celosti a vyzval ho na úhradu celého dlhu.

3. Žalovaný bol povinný z daného úverového dlhu uhradiť celkom sumu 267,24 EUR z toho: istinu vo
výške 0,- EUR, poplatok za upomienky 52,- EUR, zostatok zmluvnej pokuty vo výške 215,24 EUR, úrok
32,00 % ročne: zo sumy 1.000,- EUR od 22.10.2012 do 28.11.2012 v sume 32,44 EUR, zo sumy 836,-

EUR od 29.11.2012 do 26.04.2013 v sume 108,47 EUR, zo sumy 786,- EUR od 27.04.2013 do
21.05.2013 v sume 16,54 EUR, zo sumy 776,- EUR od 22.05.2013 do 19.07.2013 v sume 39,46 EUR,
zo sumy 662,- EUR od 20.07.2013 do 26.07.2013 v sume 3,48 EUR, zo sumy 498,- EUR
od 27.07.2013 do 02.09.2013 v sume 16,15 EUR, zo sumy 334,- EUR od 03.09.2013 do
27.09.2013 v sume 7,03 EUR, zo sumy 134,- EUR od 08.09.2013 do 25.10.2013 v sume 3,17
EUR, zo sumy 84,- EUR od 26.10.2013 do 04.11.2013 v sume 0,66 EUR, zo sumy 14,-

EUR od 05.11.2013 do 07.01.2014 v sume 0,77 EUR, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne to
sumy: 488,24 EUR od 22.03.2014 do 16.01.2015 v sume 20,06 EUR, 468,24 EUR od
17.01.2015 do 25.02.2015 v sume 2,50 EUR, 448,24 EUR od 26.02.2015 do 20.03.2015 v sume
1,35 EUR, 418,24 Eur od 21.03.2015 do 24.04.2015 v sume 1,95 EUR, 393,24 EUR od 25.04.2015 do
25.05.2015 v sume 1,62 EUR, 363,24 EUR od 26.05.2015 do 22.06.2015 v sume 1,34 EUR, 343,24
EUR od 23.06.2015 do 21.07.2015 v sume 1,32 EUR, 318,24 EUR od 22.07.2015 do

24.08.2015 v sume 1,44 EUR, 298,24 EUR od 25.08.2015 do 25.09.2015 v sume 1,27 EUR, 283,24
EUR od 29.09.2015 do 22.10.2015 v sume 1,01 EUR, 268,24 EUR od 23.10.2015 do25.11.2015 v sume 1,21 EUR, 258,24 EUR od 26.11.2015 do 15.12.2015 v sume 0,67 EUR, 228,24
EUR od 16.12.2015 do 22.01.2016 v sume 1,16 EUR, 208,24 EUR od 23.01.2016 do 24.02.2016 v sume
0,91 EUR, 188,24 EUR od 25.02.2016 do 10.03.2016 v sume 0,36 EUR, 168,24 EUR

od 11.03.2016 do 04.04.2016 v sume 0,55 EUR, 148,24 EUR od 05.04.2016 do 09.05.2016 v sume
0,69 EUR, 128,24 EUR od 10.05.2016 do 07.06.2016 v sume 0,49 EUR, 103,24 EUR od 08.06.2016
do 07.07.2016 v sume 0,41 EUR, 73,24 EUR od 08.07.2016 do 10.08.2016 v sume 0,33 EUR, 53,24
EUR od 11.08.2016 do 19.09.2016 v sume 0,28 EUR, 33,24 EUR od 20.09.2016 do 15.10.2016
v sume 0,11 EUR, 13,24 EUR od 16.10.2016 do 09.11.2016 v sume 0,04 EUR a trovy

konania v celkovej výške 107,22 EUR.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že na základe Zmluvy o úvere
č. 705802126, ktorej súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, uzavretej dňa 22.10.2012,
žalobca žalovanému poskytol bezúčelový úver, v sume 1.000,- EUR a žalovaný ako spotrebiteľ
sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom vo výške 968,- EUR, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1.968,- EUR. Konečná splatnosť
spotrebiteľského úveru nebola v zmluve uvedená, ročná percentuálna miera nákladov predstavovala
304,10 %. Ďalej zo zmluvy zistil, že žalovaný sa so žalobcom dohodol na úhrade celkovej
čiastky vo výške 1.968,- EUR v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 164,- EUR, počnúc
dňom 27.11.2012.

5. Právne súd vec posúdil podľa ust. § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, § 1 ods. 2, § 9, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

6. Konštatoval, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.10.2012 uzavretá medzi stranami sporu

je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a neriadi sa režimom
Obchodného zákonníka.

7. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere, č. XXXXXXXXX zo dňa
22.10.2012 je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských

úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, t.j. výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na
účely jeho splatenia. V samotnej Zmluve o úvere totiž nie je uvedená výška, počet ani termín splatnosti,
kde je uvedená mesačná splátka sumou 164,- EUR a je tam uvedený počet splátok 12. V Zmluve o úvere

bolo určené iba, že celkové náklady spotrebiteľa predstavujú poplatok vo výške 968,- EUR, z uvedeného
však nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších
poplatkov. Žalobca do zmluvy uviedol celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky,
pričom výšku jednotlivých zložiek mesačnej splátky si priemerný spotrebiteľ nemá možnosť vypočítať.
Žalovaný ako spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal

vedomosť o tom, z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru.

8. Súdprvejinštanciepovažovalneuvedenievýškysplátokistiny,úrokovapoplatkov zaneprijateľnú
podmienku, ako kto má na mysli ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rovnako poukázal
na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého

vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, okrem iných
aj písm. k), a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

9. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v zmluve o úvere o tom, z akých položiek pozostáva
navýšenie úveru, ako aj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
a tiež vzhľadom na to, že žalovaný úver čerpal, súd prvej inštancie zmluvu o spotrebiteľskom úvere
uzavretú medzi stranami sporu považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval podľa ust. § 11

ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
Vychádzajúc z uvedeného, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca mal v súlade s ustanovením
§ 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 52a nasl. Občianskeho zákonníka nárok len na plnenie, ktoré poskytol žalovanému, čo v danom prípade
predstavovalo 1.000,- EUR.

10. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže žalobca bol v konaní neúspešný a žalovaný si trovy
konanianeuplatnil,súdprvejinštancierozhodol,žežiadnazostránnemánanáhradutrovkonaniaprávo.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1
písm. f) a h) CSP a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

12. V odvolaní odmietol postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Poukázal na skutočnosť, že dňa
22.10.2012uzavrelsožalovanýmzmluvuoúvere,ktorábolauzatvorenápodľa§269ods.2Obchodného
zákonníka ako nepomenovaná zmluva. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa strany

sporu dohodli, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka a iný zákon
na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je
založený na subsidiárnom základe, čo znamená, že Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému
zákonníkuvšeobecnýmapodpornýmprávnympredpisom.VylúčiťaplikáciuObčianskehozákonníkaako
všeobecnej občianskoprávnej úpravy možno v obchodnom-právnom vzťahu pokiaľ dohoda zmluvných

strán vylúči aplikáciu dispozitívneho ustanovenia Občianskeho zákonníka. Keďže Obchodný zákonník
aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje
osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v
skutkovorelevantnýchprávnychvzťahochaplikovať,pričomniejerelevantné,čiideorelatívnyobchodný
záväzkový vzťah, absolútny záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Taktiež

zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak
záväzkový vzťah vznikol pred 01.06.2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi
sa riadila § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Žalovaný uzavrel zmluvu o úvere

so žalobcom slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok,
čo potvrdil svojim podpisom. K tvrdeniam týkajúcim sa termínu konečnej splatnosti žalobca poukázal
na závery Rozsudku Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016. Pokiaľ ide o
výšku príslušného poplatku, tento je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je
uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, žalovaný teda musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia

a pri podpisovaní zmluvy mal vedomosť o tom, aká je cena úveru. Ďalej zdôraznil, že v čase uzavretia
zmluvy o úvere neexistoval žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého bola stanovená
maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba
z ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a dôkazné bremeno v otázke primeranosti odplaty znáša
žalovaný, a nie žalobca. Žalovaný musí preukázať, že v čase uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá

výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi. Pokiaľ sa žalovaný
dovoláva údajov bánk, koná tak v priamo rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je
ako merítko považovaná odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu, t.j. nielen bankami, ale
aj inými účastníkmi finančného trhu. K absencii výšky, počtu a termínov splátok ďalej uviedol, že výška
zmluvného úroku bola uvedená v bode 3. prílohy k zmluve o úvere - Štandardné európske informácie

o spotrebiteľskom úvere, vo výške 32 % ročne, počet splátok je daný v bode 2,3., kde sa spotrebiteľ
zaviazal celkovú čiastku uhradiť v 12 mesačných splátkach počnúc dňom 18.06.2012 vo výške 164,-
EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neuhradil včas poslednú splátku, dlh sa stal splatným celý
dňa 22.03.2014 v zmysle bodu 4. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

13. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd podľa § 34 CSP prejednal odvolanie žalobcu ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379

a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm., f) a h) CSP) a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a podľa § 391 ods. 1 prvá veta CSP vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.15. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j., že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,

pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod

právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

18. Vychádzajúc z obsahu odvolacích dôvodov spornou otázkou v konaní je, či zmluva o úvere,
z ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok, je zmluvou spotrebiteľskou a či spĺňa zákonné podmienky, čo do
jej náležitosti týkajúcej sa vymedzenia splátok úveru.

19. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v
ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy,

ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 22.10.2012,
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalobca má v predmete svojej
činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalobcom preukázané, aby úver poskytol

žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti
žalovaného. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia
zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo
znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim

odôvodnené pochybnosti.

21. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že zmluva bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52

a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda
o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa - žalovaného
vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.22. Odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť
zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje

sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku
netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má
vo vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou
ustanovení Obchodného zákonníka.

23. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom
uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť
spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z
neho vyplývajú.

24. Odvolací súd sa tak stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobou uplatnený nárok je

nepochybne súvisiacim nárokom s uzavretou úverovou zmluvou, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a z
týchto dôvodov je potrebné aplikovať predpisy na ochranu spotrebiteľa a ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

25. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase

uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

26. Podľa § 9 ods. 3 cit. zákona, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť
spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

27. Podľa § 9 ods. 5 cit. zákona, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, amortizačná tabuľka podľa odseku
3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky
s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru
a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady
podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne

uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského
úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

28.Podľa§11ods.1písm.a)cit.zákona,účinnéhovčaseuzatvoreniazmluvy,poskytnutýspotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú

formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

29. V úvodnej všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch sa uvádza,
že návrh zákona je obsahom úplnou transpozíciou Smernice. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude
slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu spoločenstva. Záver dôvodovej správy

všeobecnej časti konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do slovenského
právneho poriadku v plnom rozsahu.

30. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sa zdôrazňuje zásadný
význam ochrany spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o

podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí uvádzať celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v
zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského
úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov

(spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho
je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere).31. Podľa článku 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS,zmluva o úvere zrozumiteľne a
stručne uvádza: výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú

splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely
splatenia.
32. Podľa článku 10 ods. 2 písm. i) citovanej smernice, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza:
v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si
výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy

o úvere.

33. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit, a.s.,
proti Kláre Bírovej (ďalej len rozsudok SDEÚ C-42/15) konštatuje, že čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice
sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej
zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy

umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zmluva o úvere
musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely
splatenia. Z čl. 10 ods. 2 písm. i) Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný
bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky,

pričom Smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmlúv o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej
tabuľky.

34. Rozsudok SDEÚ C-42/15 v bode 55 ďalej konštatuje, že pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti
Smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré Smernica neupravuje,

ak táto Smernica obsahuje harmonizované ustanovenia oblastí, do ktorej patria tieto povinnosti.

35. Odvolací súd konštatuje, že z dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch nemožno
vyvodiť, aby zámerom zákonodarcu bolo sprísnenie § 9 ods. 2 písm. k) na členenie
splátky na istinu, úroky a iné poplatky a ich jednotlivú splatnosť a z výslovného znenia

tohto ustanovenia nevyplýva žiadna odchýlka oproti úprave obsiahnutej v Smernici.

36.Vprípaderozhodovaniavsúdnychsporochmedzijednotlivcami,akojetoajtomtospore,akjezistený
rozpor medzi smernicou ako právom únijným a vnútroštátnou úpravou, tak podľa ustálenej judikatúry
Súdneho dvora EÚ v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku smerníc spočívajúci v tom,

že ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti nemožno priamo
použiť v spore jednotlivcov, ale súd má skúmať, či existuje možnosť priznať smernici nepriamy
účinok cestou eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva. Tento výklad vnútroštátneho práva s
odvolaním sa na obsah smernice je limitovanými všeobecnými zásadami práva a nemôže slúžiť ako
základ pre výklad vnútroštátneho práva contra legem (SD EÚ vec Adelener C-212/04 zo 04.07.2006).

37. V danom prípade však vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch, Smernice, rozsudku SD EÚ C-42/15 odvolací súd prijal záver, že vnútroštátna
úprava nie je v rozpore s úpravou Smernice a je prípustný aj možný eurokonformný výklad vnútroštátnej
úpravy priamo zodpovedajúci aj výslovnému zneniu § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských

úveroch.

38. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje v sebe požiadavku
„členenia“ splátky, ale jej špecifikáciu vzťahuje iba na počet splátok, termín splatnosti a sumu splátky.
Predmetom splátky môže byť istina, úroky, poplatky uvádzané samostatne alebo súhrnne. Pokiaľ

je predmetom spotrebiteľského úveru amortizácia istiny (postupné umorovanie-znižovanie istiny v
splátkach), spotrebiteľ je informovaný o rozsahu istiny, úrokoch a ďalších zložkách splátky dlhu vo forme
amortizačnej tabuľky, ak o ňu požiada. Uvedenie výšky, počtu a termínov splátok dlhu, tak umožňuje
spotrebiteľovi určiť (poznať) výšku jeho záväzku pri jeho riadnom splácaní, a má tiež vždy právo aj na
doplňujúce informácie (amortizačnú tabuľku), ak splácaním dochádza k amortizácii istiny.

39. Zhodný názor na výklad sporného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vyjadril aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.02.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017.
Najvyšší súd konštatoval, že Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje odčlenských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný Smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom
právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu Smernice uskutočniť spôsobom zodpovedajúcim
potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia Smernice vykonané tak, aby bola

ich záväznosť nespochybniteľná, a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v
sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok Smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia
skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne.
Tento nepriamy účinok Smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť
výslovné znenie zákona. V opačnom prípade by išlo o výklad contra lege. V tom však nič nemení na

tom, že zásada eurokonformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva
usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovanou Smernicou a zaručuje jej úplnú
účinnosť.ÚmyslomzákonodarcuvyjadrenýmajvdôvodovejsprávebolotransponovaťSmernicuvcelom
rozsahu do zákona o spotrebiteľských úveroch, teda zámer nesmeroval k tomu, aby bol dosiahnutý
rozpor s čl. 10 ods. 2 Smernice. Eurokonformný výklad dotknutého ustanovenia je v danom prípade
možný aj potrebný, keď niet dôvodu od dodávateľa žiadať, aby bol uvádzaný presný rozpis plánovanej

amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach na istinu, úrok a poplatky, osobitne, ak k amortizácii
dlhu nedochádza. V prípade, ak takýto spôsob zániku dlhu - amortizáciu zmluva predpokladá, je na tento
účel spotrebiteľovi umožnené požiadať o vydanie amortizačnej tabuľky. Ak ust. § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z. z. používa pojmy výška, počet termíny splátok, istiny, úrokov a poplatkov, je
možné eurokonformným výkladom v súlade so zákonom dospieť k záveru, že toto ustanovenie obsahuje

spresnenie, čo splátka úveru zahrňuje.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd považoval za opodstatnenú odvolaciu
námietku žalobcu o tom, že § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné
eurokonformne vykladať tak, že uvedeným ustanovením sa neukladá povinnosť uviesť požadované

informácie (výška, počet, splatnosť splátky) vo vzťahu ku každej položke (istina, úrok, poplatok), zrušil
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 písm. b) a c) CSP.

41. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci sa súd prvej inštancie nezaoberal zákonnosťou
a dôvodnosťou nároku žalobcu na zostatok zmluvnej pokuty, poplatku za upomienky, úroku z úveru vo

výške 32 % a úroku z omeškania, ktoré si žalobca ako veriteľ uplatnil.

42. V opätovnom konaní súd prvej inštancie bude vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu
vysloveného v tomto rozhodnutí a zohľadňujúc obsah ustanovení zmluvy o úvere zo dňa 22.10.2012,
ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, vrátane úpravy práv a povinností zmluvných strán vo všeobecných

podmienkach poskytnutia úveru, s prihliadnutím na osobitosti dokazovania v konaní s
ochranou slabšej strany a povinnosť súdu ex offo prihliadať k existencii prípadných
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, posúdi dôvodnosť a rozsah nároku žalobcu na
úhradu pohľadávky z úveru.

43. Vzhľadom k tomu, že výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie je súvisiacim výrokom (§
379 písm. a) CSP), odvolací súd súčasne so zrušením výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, zrušil
aj výrok o trovách konania. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o
trovách prvoinštančného konania, ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393
ods. 2 poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).