Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. máj 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117210560
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117210560.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a
členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: BENCONT
COLLECTION, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného: Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD. s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361
368, proti žalovanému: F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., F. XXX/XX, zastúpenému: Mgr. Michal Urban,

advokát so sídlom Trenčín, Šafárikova 12, o zaplatenie 14 271,67 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 17Csp/101/2017- 90 zo dňa 18. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že pôvodný žalobca (Poštová banka,
a.s.) sa žalobou domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť mu sumu 14 271,67
eur spolu s vyčísleným úrokom 9 118,61 eur, úrokom 14,90 % ročne zo sumy 14 271,67 eur od
25.04.2017 do zaplatenia a úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 14 271,67 eur od 25.04.2017
do zaplatenia titulom zmluvy o úvere č. 745757388, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý

úver 15.000 eur. Žalovaný splatil svoj peňažný záväzok len čiastočne a v dôsledku jeho omeškania
pristúpil pôvodný žalobca k zosplatneniu úveru. Žalovaný ani napriek výzve zo strany žalobcu nezaplatil
dlžnú pohľadávku. Žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania nároku žalobcu v tom smere, že
pohľadávka sa stala splatnou dňa 15.05.2014, pričom žaloba bola podaná na súde až dňa 22.05.2017.
Úver mal za bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve je uvedená nesprávna RPMN. Okrem toho
na úver zaplatil viac, ako uvádza žalobca.

3. Súd prvej inštancie ďalej popísal skutkové okolnosti, zistené vykonaným dokazovaním. Dňa
09.11.2011 uzavrel pôvodný žalobca (Poštová banka, a.s.) ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom
úverovú zmluvu č. 7457575388, označenú ako „lepšiasplátka“, na základe ktorej čerpal žalovaný od
veriteľa peňažné prostriedky v sume 15 000 eur, ako úver. Termín konečnej splatnosti úveru bol
dohodnutý na deň 25.11.2020. Žalovaný úver riadne nesplácal, dostal sa do omeškania s platením

pravidelných mesačných splátok úveru. Listom zo dňa 15.05.2014 veriteľ (Poštová banka, a.s.) vyhlásil
úverovú pohľadávku zo Zmluvy o úvere č. 7457575388 z 09.11.2011, za predčasne splatnú. Zároveň
vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote do 10 dní od doručenia výzvy s tým, že v prípade
nedodržania tejto lehoty pristúpi banka k vymáhaniu dlžnej sumy súdnou cestou. Táto skutková okolnosť
nebola medzi sporovými stranami sporná a vyplýva aj z listinných dôkazov. Tomuto zosplatneniu
predchádzala písomná výzva veriteľa zo dňa 29.04.2017 na zaplatenie dlžnej sumy a upozornenie na

oprávnenie banky vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka a úverovej
zmluvy. Táto skutková okolnosť nebola medzi sporovými stranami sporná a vyplýva aj z listinnýchdôkazov. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. IV/2017 z 10.10.2017 postúpila banka predmetnú
pohľadávku na žalobcu.

4. Právne vec posúdil podľa § 497, § 499, § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, § 52 ods.
1 až 4, § 53 ods. 9, § 565, § 524 ods. 1,2, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka a uviedol,
že žalobca je singulárnym právnym nástupcom pôvodného veriteľa žalovaného v záväzkovom vzťahu,
ktorý je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, pretože pri jej uzatváraní postupca
(veriteľ) konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou a nekonal v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na žalovaným
vznesenú námietku premlčania, súd prvej inštancie konštatoval, že počiatok premlčacej doby je v
občianskoprávnychvzťahochvšeobecne(objektívne)určenýv§101OZ,podľaktoréhopremlčaciadoba
začína bežať odo dňa, kedy právo mohlo byť vykonané po prvý raz. Plynutie premlčacej doby začne
odo dňa, kedy by si mohol všeobecne právo uplatniť každý, teda, kedy by mohol podať žalobu (actio
nata), pričom nie je rozhodujúce, či daný subjekt bol v situácii, ktorá mu uplatnenie práva znemožňovala

(nevedel o práve, výkon práva mu znemožňovala choroba a pod.). Ide o objektívne určený začiatok
plynutia premlčacej doby, ktorý sa odvíja od právnych skutočností, prípadne udalostí, ktorých vznik
či existencia sú nezávislé od úrovne vedomia (znalostí) oprávneného účastníka zodpovednostného
vzťahu. Súd prvej inštancie konštatoval, že pohľadávka žalobcu je premlčaná a námietka premlčania
žalovaného je dôvodná. Podľa názoru súdu premlčacia doba márne uplynula žalobcovi dňa 15.05.2017

(pondelok, pracovný deň). Ako je zrejmé z obsahu spisu, žaloba bola podaná na súd až po jej uplynutí,
a to dňa 22.05.2017. Kruciálnou okolnosťou v tomto smere je ustálenie momentu splatnosti uplatnenej
pohľadávky, a to za účelom zistenia času, kedy si mohol veriteľ uplatniť právo (pohľadávku) po prvý raz.
Žalobca v priebehu konania opakovane tvrdil, že veriteľ dlh zosplatnil ku dňu 15.05.2014, čo žalovaný
nerozporoval a nakoniec táto skutočnosť vyplýva aj z vykonaného dokazovania (viď zistený skutkový

stav v bode 10 tohto odôvodnenia). Zosplatnenie je jednostranný adresovaný právny úkon veriteľa
v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a v prejednávanom prípade za súčasného rešektovania § 53
ods.9Občianskehozákonníka,nakoľkoideužalovanéhoospotrebiteľa. Zmluvnéstranymalidohodnuté
právo veriteľa vyhlásiť predčasné splatenie úveru v bode 9.2 Obchodných podmienok. Prejav vôle
vyjadrený jednostranným právnym úkonom pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Prejav

vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. To znamená, že účinky tohto právneho
úkonu nastanú, ak bude tento jednostranný právny úkon doručený dlžníkovi, resp. sa dostane do jeho
dispozičnej sféry. Deň zosplatnenia určuje veriteľ, pričom na jeho určenie nemá vplyv deň doručenia
právneho úkonu, ktorým došlo k zosplatneniu dlhu, resp. pohľadávky. Významné je iba doručenie tohto
jednostranného právneho úkonu veriteľa dlžníkovi. V danom prípade to teda znamená, že veriteľ listom

zo dňa 15.05.2014 zosplatnil svoju pohľadávku voči žalovanému ku dňu 15.05.2014, teda k rovnakému
dňu a tento list (písomné zosplatnenie dlhu) doručil dňa 19.05.2014 žalovanému. Táto skutková okolnosť
nebola medzi sporovými stranami ani sporná. Sporná bola iba právna argumentácia, ktorá sa týkala
určenia dňa splatnosti. To, že v liste, ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh, ešte poskytol žalovanému lehotu
na plnenie pred podaním žaloby, nemení nič na dni splatnosti dlhu. V opačnom prípade by nešlo o

zosplatnenie, ale o nejaké „podmienené zosplatnenie“, resp. posúvanie dňa splatnosti. Takisto potom
v prípade prijatia tohto záveru vyvstáva otázka, že ak by plnil dlžník dlh v rámci uvedenej lehoty 10
dní (napr. v 5. deň), tak by vlastne už neplnil splatný dlh, lebo lehota 10 dní by mu vlastne neuplynula.
Analogicky na podporu tohto záveru súd poukazuje aj na hypotetickú situáciu, keď by bol dlh splatný vo
vopred zmluvne dohodnutý deň, napr. v zmluve o pôžičke by bola dohodnutá splatnosť dňa 01.02.2015,

pričom dlžník by si svoj dlh k tomuto dňu riadne nesplnil. Následne by ho veriteľ vyzval na splatenie
dlhu v lehote 10 dní od doručenia výzvy na zaplatenie splatného dlhu, ináč podá žalobu o splnenie
povinnosti. Tým by však nedochádzalo k „posúvaniu“ splatnosti dlhu v zmysle argumentácie žalobcu.
Nakoniec veriteľ by na to nebol ani oprávnený, pretože zosplatnenie je jednostranný právny úkon a
zmena zmluvnej splatnosti je možná iba dohodou oboch zmluvných strán (v prípade, že sa nejedná o

oprávnenie veriteľa v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka). Išlo by o štandardnú predžalobnú výzvu
veriteľa za účelom vyhnutia sa súdnemu sporu. Takáto výzva navyše nie je pre uplatnenie práva veriteľa
ani potrebná. Záverom súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že na právne posúdenie premlčania
je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. V danom prípade je hlavným záväzkovým
vzťahom medzi sporovými stranami obchodný záväzkový vzťah, tzv. absolútny obchod (§ 261 ods.

3, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 Obchodného zákonníka). Avšak korigujúcim ustanovením
v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad,
je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa
spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahuk úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou
úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Súčasná právna úprava stanovuje povinnosť prednostne
použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď ide o absolútny obchodný záväzkový vzťah. Súd,

aplikujúc v rozhodovaní vyššie uvedené právne predpisy, preto musel rozhodnúť o žalobe žalobcu
aj za použitia ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú v porovnaní s právnou úpravou podľa
Obchodného zákonníka, na prospech žalovaného (spotrebiteľa). Ustanovenia Občianskeho zákonníka
súd aplikoval pri rozhodovaní o premlčaní práva žalobcu, ktoré sú pre žalovaného v danom prípade
priaznivejšie (kratšia dĺžka premlčacej doby). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §

255 ods. 1, § 262 ods. 1,2 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, s poukazom na § 365 ods. 1 písm.
a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. Uviedol, že predčasná splatnosť úveru síce nastala dňa 15.05.2014, ale podľa
VOP sa písomnosti považujú za doručené tretí deň po ich odoslaní. Zásielka adresovaná žalovanému
bola daná na poštovú prepravu dňa 16.05. 2014, a za doručenú sa považovala dňom 19.05.2014. V

samotnej výzve je daná patričná lehota na plnenie, a to 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy.
Lehota na dobrovoľné plnenie žalovanému uplynula dňa 29.05.2014. Žalobca mohol prvýkrát uplatniť
svoje právo na súde až dňa 30.05.2014. Nárok žalobcu tak nemôže byť premlčaný, pretože k premlčaniu
by došlo až dňa 31.05.2017. Žalovaný pritom doposiaľ nevrátil ani istinu poskytnutého úveru. Zdôraznil,
že súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy a aj ochrana spotrebiteľa má svoje

medzeavžiadnomprípadejuniejemožnéchápaťakoobranujehoľahkomyseľnostianezodpovednosti.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril tak, že s ním nesúhlasí. Žalobca v odvolaní
neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iný záver ako ten, ktorý vyslovil súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Deň zosplatnenia určuje veriteľ, pričom na jeho určenie nemá

vplyv deň doručenia právneho úkonu, ktorým došlo k zosplatneniu. Za deň zosplatnenia si žalobca určil
deň 15.05.2014 a tento nebol medzi stranami sporný.

7. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c/
CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

9. Žalobca síce v odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a
h/ CSP, avšak z hľadiska jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) namieta nesprávne právne posúdenie otázky
premlčania jeho nároku súdom prvej inštancie.

10. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie

aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny
právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si v konaní uplatnil nárok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, uzavretej
medzi jeho právnym predchodcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 09.11.2011. Na základe

tejto zmluvy veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 15 000,- eur, ktorú sumu sa dlžník
zaviazal vrátiť v pravidelných mesačných splátkach. Dlžník svoj záväzok neplnil včas a riadne, a preto
veriteľ písomne vyzval dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy a upozornil ho na oprávnenie banky vyhlásiť
predčasnú splatnosť úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka a úverovej zmluvy. Keďže dlžník dlh
nezaplatil, veriteľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého záväzku dlžníka listom zo dňa

15.05.2014, a to ku dňu 15.05.2014. Súd prvej inštancie na základe žalovaným vznesenej námietky
premlčania posúdil vec o.i. podľa § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že nárok
žalobcu je premlčaný. Počiatok plynutia premlčacej dobu súd prvej inštancie ustálil na deň 15.05.2014
(deň, ku ktorému bol zosplatnený úver) a jej koniec na 15.05.2017. Vzhľadom na to, že žaloba bola na
súd podaná dňa 22.05.2017, konštatoval, že nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný.

12. Odvolací súd sa s popísaným posúdením otázky premlčania súdom prvej inštancie nestotožnil.13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

15. V súdenej veci bolo dohodnuté v zmluve plnenie v splátkach. Zároveň si strany zmluvne dojednali,
že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky v zmysle § 565
Občianskeho zákonníka, k čomu i napokon v dôsledku omeškania dlžníka s platením záväzku došlo
listomzodňa15.05.2014.Vtomprípadevšak nebolsprávnypostupsúduprvejinštancie,ktorýnaotázku
premlčania nároku žalobcu aplikoval všeobecné ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka, ale bolo
potrebné vychádzať zo špeciálneho zákonného ustanovenia § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka

upravujúceho práve plynutie premlčacej doby v prípade tzv. predčasného zosplatnenia dlhu podľa § 565
Občianskeho zákonníka, ktoré má kogentný charakter. Tým, že súd prvej inštancie takto nepostupoval,
zaťažil svoje rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Na veci nič nemení ani fakt,
že žalobca ani žalovaný sa v priebehu konania nedovolávali aplikácie konkrétne § 103 Občianskeho
zákonníka. Strany totiž nie sú povinné uplatnený právne kvalifikovať nárok ani obranu proti nemu,

právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia len uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu,
aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti
možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo
možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie
je, alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené (uznesenie Najvyššieho

súdu sp.zn. 5Cdo 196/2009 zo dňa 22.09.2010).

16. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie
konanie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP.

17. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods.
2 CSP), bude posudzovať začiatok plynutia premlčacej doby od splatnosti splátky, v dôsledku
ktorej žalobca uplatnil právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, vyhodnotí v tomto kontexte
námietkupremlčaniažalovaného,podľapotrebyprípadnevykonáďalšiedokazovanieavoveciopätovne
rozhodne.

18. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne i o trovách prvoinštančného
konania, ako aj o trovách odvolacieho konania /§ 396 ods. 3 CSP/.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).