Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30CoE/73/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815205424
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5815205424.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany
Jančárovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Jany Vargovej, v exekučnej veci
oprávneného: Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890,
právne zast. R.. N. F., povereným zamestnancom, proti povinnému: L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.
XXX, M., o vymoženie 859,50 € s príslušenstvom, v štádiu konania pred udelením poverenia súdnemu

exekútorovi Mgr. Jane Virličovej, so sídlom Exekútorského úradu U., pod EX 8964/15, na základe
odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5Er/681/2015-34 zo dňa
17.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom súd prvej inštancie žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §
44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 1, 4 písm. r) a
5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a. s., so sídlom
Sienkiewiczova 4, Bratislava, sp. zn. IA-C/0314/2838 zo dňa 14.05.2014, pričom preskúmal jeho
formálnu aj materiálnu vykonateľnosť. Preskúmal tiež rozhodcovskú doložku, či založila právomoc

rozhodcovského súdu exekučný titul vydať. Zistil pritom, že povinný ako fyzická osoba - spotrebiteľ
uzavrel s oprávneným ako podnikateľom dňa 21.08.2012 zmluvu o úvere, prílohu ktorej tvoria obchodné
podmienky pre úver a všeobecné obchodné podmienky. Jedná sa o zmluvu spotrebiteľskú, pričom
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách aplikoval aj na uzavretú rozhodcovskú doložku. Táto bola
súčasťou zmluvy o úvere, konkrétne v bode 5, a ďalej v článku 10.2.2 Všeobecných obchodných
podmienok (platných od 23.06.2012), a to nasledovne: „Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej

doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých
priposkytovaníSlužieb,Bankovýchproduktova/alebovykonávaníBankovýchobchodov,vrátanesporov
oplatnosť,výkladazánikpríslušnejZmluvy,atovnasledovnomznení:a)pokiaľbudevpríslušnomspore
žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa
jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania;
b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie

a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú
platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.“ Rozhodcovská
doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú dodávateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti
používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je
však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v

porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj
úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravenédodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade
povinná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej
súčasťousúajobchodnépodmienky.Obsahrozhodcovskejdoložkyboldodávateľomvopredpripravený.

Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná,
akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými
mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a preto zamietol žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie. Uviedol, že súd prvej inštancie
prekročil zákonné limity na preskúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín, ako
pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej EP). Podľa tohto ustanovenia súd
je oprávnený skúmať a vykonávať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ďalej namietal prekročenie zákonných limitov
pre skúmanie exekučného titulu a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky.
Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, a preto ju nie je
možné znova prejednať ani v exekučnom konaní. Ďalej namietal vylúčenie možnosti riešiť spory
podľa Zákona o rozhodcovskom konaní a poukazoval na povinnosť banky postupovať v súlade s §

93b zákona o bankách. Ďalej namietal nesprávnu aplikáciu § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a
porušenie § 153 ods. 1 O.s.p., t. j. absenciu akýchkoľvek dôkazov pre právne závery v rozhodnutí
uvedené. Ďalšou námietkou bolo, že súd prvej inštancie konštruoval nový skutkový stav bez účasti
oprávneného a odňatie možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Namietal,
že exekučný súd rozhodoval ako súd konajúci vo veci samej, pritom O.s.p. ani Exekučný poriadok

(ďalej aj EP) neposkytuje žiadnu oporu pre záver, že by mohol vykonávať vo veci samej dokazovanie
alebo rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Mal za to, že pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú
doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky
oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou
únijného práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad

národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný. Taktiež pokiaľ by súd
uvažoval o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nie je možné brať do úvahy judikatúru Európskeho
súdneho dvora, nakoľko judikatúra Európskeho súdneho dvora, vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky
všeobecne alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom - a teda
ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Ďalej namietal porušenie právnej istoty a

legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach v troch veciach
poverenia vydajú aj zamietajú. Pritom poukázal na iné rozhodnutia odvolacích súdov v iných veciach.
Ďalej namietal neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe jeho
postavenia. Žiadal, aby bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenené tak, že žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie sa vyhovuje, alternatívne aby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a

vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

4. Sudca okresného súdu odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovel, a preto vec

v zmysle ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) predložil na rozhodnutie
odvolaciemu súdu. Uviedol, že exekučný súd skúmal v zmysle rozhodnutia NS SR 3Cdo 146/2011, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Exekučný súd vyhodnotil,
že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať tento spor z dôvodu, že rozhodcovská doložka
je súčasťou obsahu obchodných podmienok pre úver, ktoré oprávnený v rámci svojej podnikateľskej

činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Takéto dojednanie
je preto neprijateľné § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože spotrebiteľ je v situácii, ktorá ho vedie
k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom, ktoré nemá možnosť ovplyvniť.

5. Podaním zo dňa 17.02.2017, doručeným okresnému súdu dňa 21.02.2017, súdny exekútor oznámil

postúpenie pohľadávky. Zároveň pripojil návrh oprávneného zo dňa 07.02.2017 na zmenu účastníka
konania na strane oprávneného na obchodnú spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, ktorým oprávnený oznámil prevod práv
vyplývajúcich z exekučného titulu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Ďalej pripojil súhlasobchodnej spoločnosti BENCONT COLLECTION, a. s. zo dňa 07.02.2017 so vstupom do konania,
Zmluvu o postúpení pohľadávok č. II/2016 zo dňa 06.10.2016 uzatvorenú medzi Poštová banka, a. s.
ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s. ako postupníkom a prílohu k zmluve

o postúpení pohľadávok.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok, ďalej
CSP) v spojení s § 470 ods. 1, 2 CSP vec preskúmal v rozsahu vymedzenom v § 380 ods. 1 CSP a
bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil z týchto dôvodov:

7. V zmysle § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Keďže napadnuté uznesenie bolo vydané za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý proti uvedenému rozhodnutiu pripúšťal ako opravný prostriedok
odvolanie, odvolací súd podanie oprávneného zo dňa 07.03.2016 posúdil ako riadne podané odvolanie.

8. Exekučné konanie začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie od oprávneného súdnemu
exekútorovi dňa 31.03.2015, preto v zmysle § 243d ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej aj EP) bolo
potrebné v danej veci postupovať podľa Exekučného poriadku účinného do 31. decembra 2014.

9. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 v spojení s § 243d ods.
2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

10. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa

13.10.2011, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
č. 03/2012 pod por. č. 46, kde zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Vychádzal pritom z jednotného názoru súdnej praxe, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných

predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, sa exekučný súd v zmysle ust.
§ 44 ods. 2 EP, okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t. j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné
tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané),

ale aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a
presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia o uloženej povinnosti, ktorá sa má
nútene vykonať).

11. Zo súdneho spisu vyplýva, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., so sídlom
v Bratislave, sp. zn. IA-C/0314/2838 zo dňa 14.05.2014. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že právomoc
rozhodcovského súdu mala byť daná v zmysle článku 3 ods. 5 Zmluvy o úvere zo dňa 21.08.2012.
Podľa článku 3 bod 5 zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú
zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s

rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient
berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou
na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní.

12. Odvolací súd sa stotožnil s posúdením veci súdom prvej inštancie, že rozhodcovská doložka
je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Rozhodcovský súd nemal právomoc vydať
exekučný titul, ktorý je preto materiálne nevykonateľný, a preto potvrdil napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne. Obsah rozhodcovskej doložky je uvedený v časti II. bod 10.2.2 Všeobecnýchobchodných podmienok platných od 23.06.2012. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález
Ústavného súdu ČR č. k. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013. Podľa neho (bod 30) je treba zdôrazniť,
že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napr. od obchodných zmlúv majú slúžiť

predovšetkým k tomu, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednanie technického a
vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito
formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napr. rozhodcovská
doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ učiní, nepočína

si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Podľa bodu 33 z
uvedeného vyplýva konečný záver, ktorý dopadá na vec sťažovateľa, že v rámci spotrebiteľských zmlúv
dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka) zásadne nemôžu byť
súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na
ktoré spotrebiteľ pripojuje svoj podpis). Výnimku predstavujú špecifické prípady, kde sa z povahy veci
uplatňuje špecifický režim (napr. zmluva o preprave osôb s ohľadom na § 3 Vyhlášky č. 175/2000 Sb.,

o prepravnom poriadku pre verejnú dráhovú a cestnú osobnú dopravu a pod.).

13.Uvedenýprávnynázorjepotrebnépodporneaplikovaťajvdanomprípade.Akrozhodcovskádoložka
nie je individuálne dojednaná (bola dojednaná v zmluve o úvere v článku 3, bod 5, ktorá je sama
formulárovou zmluvou) a jej obsah je uvedený iba vo všeobecných obchodných podmienkach, pokiaľ

sa týka vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom, táto rozhodcovská doložka nemôže ako inštitút
požívať právnu ochranu a podľa slovenského práva sa na ňu hľadí ako na neprijateľnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) účinného ku
dňu uzavretia hlavnej zmluvy absolútne neplatná.

14. Čo sa týka odvolacích námietok oprávneného, súd k nim uvádza nasledovné:
Pokiaľ ide o námietku, že nie je možné v rámci § 44 ods. 2 EP preskúmať iné listiny, ako sú
uvedené v tomto ustanovení, súd konštatuje, že po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. V rámci preskúmania

exekučného titulu exekučný súd je oprávnený aj povinný skúmať procesné podmienky na vydanie
exekučného titulu. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j.
vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou
skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale skúmajúc procesné podmienky vedenia exekúcie len realizujú svoje

oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

15. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá

neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku.

16. Exekučný súd ani neprekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods.

1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014. Z odôvodnenia napadnutého
uznesenia vyplýva, že svoje rozhodnutie nezaložil na konštatovaní, že rozhodcovský
rozsudok (samotný exekučný titul) zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívnenemožné,právomnedovolené,aleboodporujedobrýmmravom.Exekučnýsúdsanezaoberal
meritórnym obsahom exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, a teda neposudzoval tento

exekučnýtitulvzmysle§45ods.1písm.c)citovanéhozákona.Konštatoval,žerozhodcovskádoložkavo
Všeobecných obchodných podmienkach (nie plnenie z rozhodcovského rozsudku, ako to má na mysli §
45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní) je v rozpore s dobrými mravmi. Čo sa týka námietky
prekážky rozsúdenej veci, táto prekážka v konaní nie je daná vydaním napadnutého uznesenia a
pokiaľrozhodcovskýsúdinýmspôsobomposúdilplatnosťrozhodcovskejdoložky,uvedenénemážiaden

vplyv na posúdenie tejto čiastkovej procesnej otázky zo strany exekučného súdu. Oprávneniu súdov
v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciu rozhodcovskej
zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužil možnosť spochybniťexistenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona rozhodcovskom konaní, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v
prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom

znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

17. Ohľadom námietky oprávneného, že ako právny nástupca len postupoval podľa § 93b zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách, teda plnil svoju zákonnú povinnosť, odvolací súd poukazuje na znenie §
93b ods. 1 Zákona o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej doložky, podľa ktorého

„banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy 88j) o tom, že i prípadné vzájomné spory z obchodovo (§ 5 písm. i))
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného
zákona, 88k) a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia

navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov“. Táto právna úprava
bola zakomponovaná do tohto zákonného ustanovenia novelou zákona č. 492/2009 Z.z. účinnou od
01.12.2009.Tátonovelareagovalanaprevládajúciprávnynázor,žeajzmluvyuzavretémedzibankamia
klientmi sú zmluvami spotrebiteľskými a je teda na ne potrebné aplikovať Smernicu Rady č. 93/13/EHS,
ktorá od 01.04.2004 bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky. Tieto povinnosti si

však banka tým, že predtlačené dojednanie doložky uviedla do zmluvy o úvere a obsah rozhodcovskej
doložky do Všeobecných obchodných podmienok, nesplnila. Ani bod 10.2.3 Všeobecných obchodných
podmienok,podľaktorého„akklientnajneskôrpriuzavretíBankovéhoobchodua/aleboZmluvynedoručí
Banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal“, nie
je splnením týchto povinností, pretože právo spotrebiteľa vyjadriť písomný nesúhlas s rozhodcovskom

doložkou, rovnako ako iné hmotné práva spotrebiteľa, nemôžu byť konštituované len vo všeobecných
obchodných podmienkach. Krajský súd uvádza, že v zmluve o úvere absentuje poučenie spotrebiteľa o
rozdieloch medzi rozhodcovským a súdnym konaním, ako aj reálna možnosť voľby doložky a je potrebné
konštatovať, že dodávateľ si nesplnil svoje zákonné povinnosti. Preto námietka, že si ich práve týmto
spôsobom splnil, je v celom rozsahu nedôvodná.

18. Krajský súd poznamenáva, že podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy
o založení ES) smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok,
ktorý sa má dosiahnuť. Členské štáty majú širokú možnosť voľby, akú formu implementácie príslušnej
smernice do svojho právneho poriadku zvolia. Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku
dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. z 02.03.2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1960
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (do ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka).
Okresný súd na rozhodnutie aplikoval správny vnútroštátny predpis, ktorého výklad uskutočnil v súlade
so Smernicou Rady 93/13/EHS.

19. K námietke nesprávnej aplikácie § 53 ods. 4 OZ a § 153 ods. 1 O.s.p. neboli oprávneným
uvedené konkrétne námietky. Samotné hypotetické úvahy o tom, že ak by zmluva neobsahovala
rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, konanie by prebehlo na
štátnom súde, že sa súd nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v tak závažnej

veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať, sú právne irelevantné.
Na neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nič nemení ani tvrdenie oprávneného, že rozhodcovský
súd, ktorý vydal exekučný titul, pozostáva výhradne z odborne spôsobilých a bezúhonných fyzických
osôb s právnickým vzdelaním pochádzajúcich z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo
podľa tvrdenia oprávneného zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán,

dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc.

20. K námietke konštruovania nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatia možnosti
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
nekonal v rámci sporového konania, nejednalo sa teda o opätovné prejednanie veci, ktorá už bola

prejednaná rozhodcovským súdom, ale ako bolo vysvetlené vyššie, exekučný súd len skúmal materiálnu
vykonateľnosť exekučného titulu. Vzhľadom na to, že na zaujatie právneho názoru postačovali listinné
dôkazy, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a ktoré predložil samotný oprávnený, nebolo potrebné v
danej veci rozhodovať na pojednávaní a pokiaľ oprávnený namieta odňatie možnosti vyjadriť sa kvykonaným dôkazom, všetky tieto dôkazy predložil samotný oprávnený, a teda mal vedomosť o ich
možnom vykonaní v exekučnom konaní, k čomu mu nič nebránilo sa vyjadriť. K tomuto bodu odvolania
krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 6Cdo/7/2013 zo dňa 22. januára 2014,

z ktorého cituje: „Pokiaľ jediným dôkazom pre posúdenie spôsobilosti rozhodcovského rozsudku byť
exekučným titulom z hľadiska platnosti či neplatnosti rozhodcovskej doložky bola listina obsahujúca
túto doložku (úverová zmluva), nebolo potrebné na vykonanie tohto dôkazu nariadiť pojednávanie.
Tento záver možno vyvodiť zo samotnej povahy exekučného konania, ktoré nie je v zásade konaním
sporovým, a tiež zo skutočnosti, že posúdenie platnosti písomnej rozhodcovskej doložky bolo právnou

otázkou. Nariadenie pojednávania by za týchto okolností ako aj s prihliadnutím na možnosť opravného
konania bolo zbytočné a odporovalo by zásade hospodárnosti konania. Vykonanie dôkazu listinou je
prečítaním alebo oboznámením obsahu na pojednávaní vyžaduje § 129 ods. 1 O.s.p., ktoré primerane
platí aj pre exekučné konanie, len ak sa nariaďuje pojednávanie.“

21. Ani námietka porušenia právnej istoty, keď v obdobných veciach sú vydávané rozličné rozhodnutia

súdov Slovenskej republiky, nemôže byť v tejto veci dôvodná. Pokiaľ sú aj v iných skutkovo obdobných
veciach vydávané rozhodnutia inak posudzujúce skutkové a právne otázky ako dané rozhodnutie,
uvedené nemôže mať vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v danej veci. Námietka
neprimeraného zvýhodňovania povinného pred exekučným súdom taktiež bola vyhodnotená ako
nedôvodná. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere

jednoznačne uvádza, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Odsek 2 tohto ustanovenia tiež uvádza, že v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V danom prípade z
listinných dôkazov bolo nesporne preukázané, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou v
spotrebiteľskej zmluve. Takáto doložka bola dojednaná v rozpore s citovanou právnou úpravou a nie je

možné konštatovať, že by preto došlo k neprimeranému zvýhodňovaniu povinného v tomto exekučnom
konaní.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil odvolací súd námietky oprávneného ako nedôvodné.

23. V ďalšom konaní súd prvej inštancie posúdi návrh zo dňa 17.02.2017 na pripustenie zmeny
účastníka na strane oprávneného, aby namiesto oprávneného Poštová banka, a. s., vstúpila obchodná
spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967
692, a to aj s prihliadnutím na ďalší procesný postup vyplývajúci zo zákona (§ 44 ods. 3 EP v znení
účinnom do 31.12.2014 v spojení s § 243d ods. 1, 2 EP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).